{"guid": "1139eed3-5cf8-426a-8147-5a6adb1af1df:f39256a4-8378-43f3-b246-66b879eb0591", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1", "spisova_znacka": "9Sžso/88/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/88/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 9Sžso/88/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1", "identifikacne_cislo": "5014200058", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 285, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-285", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/601", "nazov": "zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/599", "nazov": "zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 599/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/601#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/599#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f39256a4-8378-43f3-b246-66b879eb0591", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/88/2014\n5014200058\n27. 01. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu: F. J., bytom\nF.. Y.-E. XXX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom\nŠpitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.11.2013 č. UPS/\nUS1/SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo\ndňa 09.09.2014, č. k. 20S/6/2014-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. septembra 2014, č. k .\n20S/6/2014-51, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 9. septembra 2014, č. k . 20S/6/2014-51, zamietol žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002 zo dňa 7.11.2013, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,\npracoviska Turčianske Teplice (ďalej len „úrad práce\" alebo „prvostupňový orgán\") č. MT4/OSV/\nSOC/2013/21306-0029 zo dňa 17.9.2013, ktorým prvostupňový orgán podľa § 26 ods. 2 zákona č.\n599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi\") žalobcovi odňal\na zastavil výplatu dávky a príspevkov v sume 152,99 eur mesačne od 01.08.2013 z dôvodu, že sa\nzmenili skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi tým, že na\nzáklade Osvedčenia o dedičstve č. 17D/133/2013 mu bola dňa 2.8.2013 vyplatená časť dedičstva vo\nvýške 1 000,00 eur a teda žalobcov príjem je vyšší ako životné minimum vo výške 198,09 eur a preto sa\nnepovažuje za občana v hmotnej núdzi a nespĺňa ďalej podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca nadobudol dňa 02.08.2013 majetok, ktorý\nmu môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi, a to finančnú hotovosť,\nktorú nadobudol na základe dedičskej dohody vo vyššie uvedenom dedičskom konaní. Ustanovenie\n§ 8 ods. 3 cit. zákona stanovuje povinnosť občana v hmotnej núdzi, aby si pomohol v hmotnej núdzi\nužívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom\nvlastného majetku. V tomto ustanovení je tiež uvedené, kedy nemožno od občana v hmotnej núdzi\npožadovať predaj alebo prenájom vlastného majetku. V žalobcovom prípade však o takýto majetok sa\nnejedná. Ide o finančnú hotovosť, považovanú za majetok podľa § 8 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej\nnúdzi, ktorým si v zmysle § 8 ods. 1 tohto zákona žalobca mohol zabezpečiť základné životné podmienky\na pomôcť si v hmotnej núdzi, teda bolo potrebné prioritne ho použiť na prekonanie hmotnej núdze.\nPokiaľ žalobca namietal existenciu dlhu, návrhmi bývalej manželky na zvýšenie výživného, nákladmi\nna exekúciu, cestovné náklady a splácanie pôžičiek, tieto jeho námietky krajský súd nepovažoval za\n\ndôvodné. Poukázal na to, že zo zmlúv o pôžičkách nevyplýva, že by ich účelom bolo zabezpečenie\nzákladných životných potrieb žalobcu (§ 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi), resp. ide o zmluvy\npredložené po uplynutí lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. Za nedôvodnú tiež\npovažoval žalobnú námietku, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na aké obdobie boli dávky odňaté, lebo\n(opätovné) splnenie podmienok na dávku sa posudzuje pri podaní novej žiadosti o dávku. Žalovaný teda\npodľa názoru krajského súdu správne posúdil nadobudnutie majetku ako zmenu majetkových pomerov,\nktorá nastala vyplatením dedičstva a ktorá je rozhodujúcou skutočnosťou pre poskytovanie dávky a\npríspevkov. Prvostupňový súd ďalej využil komparáciu žalobcovho prípadu s vecou prejednávanou na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR\") pod sp. zn. 6SžoKS/155/2006, keď poukazuje\nna skutočnosť, že žalobca nebol nútený predať žiaden svoj majetok, ktorý užíval pred nadobudnutím\npredmetného majetkového práva (zrejme sumy 1 000,- eur z dedičstva), preto v danom prípade nie je\npotrebné skúmať, aká bola žalobcova skutočná finančná situácia a na aký účel nadobudnuté finančné\nprostriedky použil. Bolo by v rozpore s účelom zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aby občanovi bola\nposkytovaná dávka napriek tomu, že si spláca dlhy napr. z pôžičiek na stavbu rodinného domu.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca. Namietol, že § 23 písm. f) zákona o\npomoci v hmotnej núdzi ukladá úradu zisťovať podklady na rozhodovanie a sledovanie účelného využitia\nvyplatenej dávky a príspevkov. Za sporné považuje, či pre posúdenie podmienok nároku na dávku v\nhmotnej núdzi postačuje skúmanie žalobcových príjmov, či nie je potrebné skúmať tiež jeho pohľadávky.\nPokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 6SžoKS/155/2006, zdôraznil skutočnosť, že žalobkyňa v\npredmetnej veci mala, (podobne ako on sám) dlhy, pričom v jej prípade NS SR uznal nevyhnutnosť\nprihliadať na to, na aký účel použila predajom získané prostriedky a skúmať jej skutočnú finančnú\nsituáciu. Z uvedeného potom podľa žalobcovej mienky vyplýva, že cieľom žalovaného nie je pomôcť\nodkázaným osobám preklenúť nepriaznivú životnú situáciu, ktorá nastáva pri nedostatku finančných\nprostriedkov. Názor prvostupňového súdu odporuje účelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Správny\norgán sa nezaoberal tým, že v prípade neplatenia výživného a dlhu mu hrozila exekúcia. Bol nútený\npožičať si finančné prostriedky na zaplatenie výživného a po nadobudnutí majetku splatiť dlhy. Po vydaní\nrozhodnutia žalovaného tak zostal bez prostriedkov a dávok pomoci v hmotnej núdzi a možnosti a\nschopnosti zabezpečiť finančné prostriedky na základné životné potreby. Navrhol preto, aby odvolací\nsúd rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.09.2014, č. k. 20S/6/2014-51, zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 07.11.2013 č. j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002 zrušuje a vec vracia\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil so svojím napadnutým rozhodnutím ako aj\nrozsudkom krajského súdu zo dňa 09.09.2014, ktorý k predloženým dôkazom zaujal stanovisko a\nvysvetlil, prečo nebolo potrebné prihliadať na aké účely použil žalobca finančné prostriedky z dedičstva.\nŽalovaný poukázal na to, že cieľom pomoci štátu ohrozeným skupinám obyvateľov formou dávky a\npríspevkov je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej\núčasti občana. Prostriedky prijaté žalobcom sú započítateľné do príjmov na zabezpečenie základných\nživotných podmienok. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhuje napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 O. s. p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O. s. p.\"), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\npreskúmal v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nPodľa čl. 39 ods. 2 a 3 Ústavy SR každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je\nnevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o právach podľa odsekov\n1 a 2 ustanoví zákon.\nPodľa § 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej\nnúdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka\") a príspevkov k dávke (ďalej len\n„príspevok\"), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť\nv hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne\nposudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné\nošatenie a prístrešie.\n\nPodľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb,\nktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum?) a občan a fyzické osoby, ktoré\nsa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia\npríjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci\nv hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie\nzákonných nárokov podľa § 9 ods. 2.\nPodľa § 5 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za príjem sa na účely posudzovania hmotnej\nnúdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa\nosobitného predpisu.\nOsobitným predpisom uvedeným v § 5 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je zákon č. 601/2003\nZ. z. o životnom minime.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o životnom minime za príjem sa na účely určenia životného minima\npovažujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu okrem\nprijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia\nzodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu.\nPodľa § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia\nzákladných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom\nbola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok\na pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12\nkalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.\nObčan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa\nnepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené\nosobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť\nv hmotnej núdzi (§ 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi).\nZa majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa,\npráva alebo iné majetkové hodnoty. Za majetok podľa prvej vety sa nepovažuje motorové vozidlo, ktoré\nje podľa technického preukazu staršie ako 20 rokov (§ 8 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi).\nPodľa § 8 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa\ns občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného\nmajetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku.\nOd občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno\npožadovať predaj alebo prenájom\na) nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie; u občana a fyzickej osoby, ktorá sa s\nobčanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé\nbývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje,\ndovŕšili dôchodkový vek,\nb) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,\nc) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová\ndávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia,\nd) motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a\n1. využívajú ho na individuálnu prepravu, na ktorú sú na základe posudku príslušného orgánu odkázaní\nz dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,\n2. jeho hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo faktúry o kúpe motorového\nvozidla vyhotovenej osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových\nvozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu\nustanovenej osobitným predpisom, alebo\n3. ktoré je podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov, alebo\ne) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.\n\nPodľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví\nalebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti\nrozhodujúce na vznik nároku.\nZ obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca je nezamestnaný, evidovaný na úrade\npráce ako uchádzač o zamestnanie. Okresný úrad, odbor sociálnych vecí v Turčianskych Tepliciach\nmu rozhodnutím č. 2003/11785-H1 zo dňa 5.12.2003 priznal preddavkovú dávku sociálnej pomoci od\n1.11.2003 v sume 2 900,00 Sk, pričom jej výška bola následne viacerými rozhodnutiami upravovaná.\nRozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice č. MT4/ŠSDT/\nSOC/2013/21306 zo dňa 29.1.2013 bola dávka a príspevky v hmotnej núdzi žalobcovi zvýšená na sumu\n152,99 eur. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/133/2013 Dnot 151/2013 zo dňa 10.7.2013 v\ndedičskej veci po nebohej F. K. rod. J. dedičia uzavreli dohodu o dedičstve, z ktorej vyplynula povinnosť\nY. J. rod. K. vyplatiť žalobcovi sumu 4 000,00 eur v lehote do 30.4.2014. Podľa fotokópie poštového\npoukazu žalobca od Y. J. prevzal dňa 2.8.2013 sumu 1 000,00 eur ako splátku dedičstva. Na základe\nuvedeného prvostupňový správny orgán ustálil, že žalobcov príjem bol vyšší ako životné minimum vo\nvýške 198,09 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal s tým, že k odvolaniu priložil\nzmluvu o pôžičke zo dňa 19.4.2006 medzi ním ako dlžníkom a L. E., ktorou veriteľ požičal žalobcovi\n20 000,00 Sk bez dátumu splatnosti, zmluvu o pôžičke medzi ním ako dlžníkom a L. E. z 8.9.2008,\nktorou veriteľ požičal žalobcovi 10 000,00 Sk bez dohodnutého dátumu splatnosti, predložil tiež tzv.\nzmluvy o splatení pôžičky (písomné potvrdenie veriteľa podľa § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nže dlh bol splatený) zo dňa 8.8.2013, ktorými sa potvrdzovalo splatenie pôžičky zo dňa 19.4.2006 a\npôžičky zo dňa 8.9.2008. Napadnutým rozhodnutím č. j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002 zo\ndňa 7.11.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Martin, pracoviska Turčianske Teplice č. MT4/OSV/SOC/2013/21306-0029\nzo dňa 17.9.2013. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že cieľom poskytovania dávky a\npríspevkov podľa § 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je spolu s príjmami občana zabezpečiť jeho\nzákladné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Finančné prostriedky, ktoré žalobca obdržal v\nhotovosti, mal prednostne použiť na úhradu svojich základných životných podmienok, t. j. jedno teplé\njedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie a pomôcť si v hmotnej núdzi a nie ich použiť na splatenie\ndlžôb. Uvedené finančné prostriedky sa podľa napadnutého rozhodnutia považujú za majetok podľa § 8\nzákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný teda dospel k záveru, že žalobca sa nepovažuje za občana\nv hmotnej núdzi. Zmena majetkových pomerov, ktorá nastala vyplatením časti dedičstva, je rozhodná\nskutočnosť, ktorá mala vplyv na ďalšie poskytovanie dávky a príspevkov a preto odňatie a zastavenie\nvýplaty dávky a príspevkov bolo v súlade s § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\nPodstatou žalobcovho odvolania je otázka, či pre posúdenie podmienok nároku na dávku v hmotnej\nnúdzi postačuje iba skúmanie žalobcových príjmov, a či nie je potrebné skúmať tiež jeho pohľadávky.\nK uvedenému považuje súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že Slovenská republika uznala\nsociálne a hospodárske práva za hodné ochrany priamo v ústave, tieto však nie sú absolútne a ich\nkonkrétnu realizáciu vymedzujú osobitné zákony, tiež aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Ak teda\npoukazuje žalobca na cieľ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je potrebné, zdôrazniť, že sociálne práva\nsú závislé predovšetkým na ekonomickej situácií štátu, pričom úroveň ich poskytovania reflektuje nielen\nhospodársky a sociálny vývoj štátu, ale aj vzťah štátu a občana, založený na vzájomnej zodpovednosti\na uznaní princípu solidarity. Listina (základných práv a slobôd) zaväzuje v oblasti sociálnych práv štát\nk pozitívnemu konaniu a k zaisteniu ochrany týchto práv. Obsahom tejto povinnosti štátu je zaistiť\nsubjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich\npožiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované.\nZ uvedeného je zrejmé, že síce každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je\nnevyhnutná na zabezpečenie základných (minimálnych) životných podmienok. Cieľom zákonodarcu\nv žiadnom prípade nebolo rozširovať okruh osôb, poberajúcich pomoc, okrem tých, čo danú pomoc\nnevyhnutne potrebujú. Uvedené je zrejmé z formulácie ustanovenia čl. 29 Ústavy, keď ústavodarca\npoužil termíny ako „kto je v hmotnej núdzi\", „pomoc, ktorá je nevyhnutná\", „základných životných\npodmienok\", pričom tieto právne inštitúty sú následne vymedzené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.\nPre zabezpečenie potrieb občana SR, ako aj každého jednotlivca, je v prvom rade nevyhnutná jeho\nvlastná aktivita, jeho príjmy a jeho využívanie majetku. Solidaritu štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi\n\nje potom možné považovať až za poslednú možnosť po vyčerpaní ostatných prostriedkov zabezpečenia\nzákladných životných podmienok. Tento princíp je zo systematiky ustanovení zákona o hmotnej núdzi\ncelkom zrejmý, keď zákon v prvom rade predpokladá, že občan na zabezpečenie svojich základných\nživotných podmienok využije svoj vlastný príjem. V prípade, že jeho príjem nedosahuje sumu životného\nminima, je občan povinný zabezpečiť si základné životné podmienky predovšetkým užívaním vlastného\nmajetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku,\nak takýto majetok vlastní. Až v prípade, že občan nielen že nedosahuje príjem v sume životného minima,\nale ani nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné zabezpečiť jeho základné životné podmienky, je daný\nnárok na priznanie dávok v hmotnej núdzi.\nHmotná núdza je podľa zákona stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne\nposudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne\nposudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Žalobca, kým bol jeho príjem\nnižší než životné minimum, poberal dávku v hmotnej núdzi ako aj príplatky k nej. Keďže však prevzal\nv mesiaci august 2013 sumu 1 000,00 eur od Y. J. z titulu splátky dedičstva, čo počas správneho ani\nnásledného súdneho konania nespochybnil, jeho príjem v predmetnom mesiaci bol vyšší ako životné\nminimum 198,09 eur.\nSuma 1 000,00 eur, bola žalobcovým príjmom podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v spojení\ns § 4 ods. 1 písm. b) zákona o životnom minime. Príjem získaný dedením je potrebné považovať za\npríjem na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi napriek tomu, že je oslobodený od dane z príjmov\na nie za majetok, ako sa mylne domnievali prvostupňový súd a správne orgány. Toto pochybenie však\nsúd nepovažoval za dôvod pre zrušenie prvostupňového rozsudku krajského súdu, ani na jeho zmenu\na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu jednak svojej viazanosti odvolacími\ndôvodmi, keď žalobca takéto právne posúdenie nenamietal, a tiež preto, že predmetné pochybenie\nby nemalo žiaden vplyv na posúdenie žalobcu ako osoby, ktorá nie je v hmotnej núdzi. Uvedené\nvšak má svoj význam v komparácií žalobcovej veci s vecou prejednávanou na NS SR pod sp. zn.\n6SžoKS/155/2006. Tu je totiž potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo žalobca získal príjem prevyšujúci sumu\nživotného minima a z toho dôvodu je osobou, ktorá nie je v hmotnej núdzi tak, ako je táto definovaná v\n§ 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Naproti tomu žalobkyňa uvedená v rozsudku NS SR pod sp. zn.\n6SžoKS/155/2006 nemala žiaden takýto príjem, ale si v hmotnej núdzi pomohla predajom majetku, ktorý\nod nej nebolo na základe zákona možné požadovať, a síce bytu, užívaného na primerané trvalé bývanie,\npričom značná časť kúpnej ceny nikdy ani nebola v jej dispozícií, keď jej dlhy na nájomnom boli vyplatené\nkupujúcim priamo veriteľovi a nie predávajúcej. Postup, kedy by žalobkyňa prišla o dávku v hmotnej\nnúdzi z dôvodu, že využila predaj vlastného majetku nad rámec zákonnej povinnosti (podmieňovať nárok\nna dávku v hmotnej núdzi predajom nehnuteľnosti určenej na trvalé bývanie by v zmysle uvedeného\nrozsudku NS SR skutočne bolo neprípustným zásahom do ľudskej dôstojnosti, preto bol takýto majetok\nzákonodarcom vyňatý z rozsahu majetku, ktorého predaj sa predpokladá pri nedostatku príjmu), navyše\nza situácie, kedy s väčšinou kúpnej ceny ani nemohla disponovať, by popieral cieľ zákona o hmotnej\nnúdzi. Toto však nebol prípad žalobcu, ktorý bez toho, že by prišiel o akúkoľvek časť svojho majetku\n(ktorý by užíval na primerané bývanie), získal príjem, ktorý mal použiť predovšetkým na zabezpečenie\njeho základných životných podmienok. Nie je totiž možné prenášať na štát zodpovednosť za žalobcove\nzáväzky voči jeho veriteľom. Dávka v hmotnej núdzi je ako prejav solidarity štátu voči svojim občanom\n(ale aj iným v zákone definovaným osobám) určená tým, ktorí si objektívne nemôžu iným spôsobom,\npredovšetkým vlastným príjmom, zabezpečiť základné životné podmienky, a nie tým, ktorí zákonom\npožadovaný príjem síce dosiahli, ale využili ho na iné účely, napr. na splatenie dlhov. Odvolací súd\npoznamenáva, že z kópií „zmlúv o splatení pôžičiek\" z 08.08.2013, ktoré žalobca predložil v správnom\nkonaní k svojmu odvolaniu ani nevyplýva, že by ich žalobca splatil v auguste 2013, či už poslednou\nsplátkou alebo v celosti.\nMožno teda ustáliť, že v žalobcovom prípade sa v mesiaci august 2013 zmenili skutočnosti rozhodujúce\nna vznik nároku, keď žalobca dosiahol príjem prevyšujúci životné minimum, z ktorého dôvodu tento\nprestal byť osobou v hmotnej núdzi a teda mu zanikol nárok na dávku a príplatky v hmotnej núdzi.\nZ vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom\na preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O. s. p. ako vecne\nsprávny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c a § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250k ods.\n1 O. s. p., lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému náhrada takých trov nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}