{"guid": "5ca466b5-ec8d-4806-8d0b-d26fd9d06622:f5dbac80-bdb0-4116-b3ab-ab05f5b0c782", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5013200406.3", "spisova_znacka": "10Sžo/242/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/242/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 10Sžo/242/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5013200406.3", "identifikacne_cislo": "5013200406", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "nazov": "§ 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-3", "nazov": "§ 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-68a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5dbac80-bdb0-4116-b3ab-ab05f5b0c782", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5013200406.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5013200406.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5013200406.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/242/2015\n5013200406\n29. 11. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:5013200406.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: SARGO,\ns.r.o., IČO: 44 272 502, Riadok č. 1962/5, Ružomberok, právne zastúpený Mgr. Martinom Alušicom,\nadvokátom so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a\nrodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/5140, UPS/\nUS1/OKRVK/KON/2013/20 zo dňa 21.02.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline č. k. 21S/63/2013-83 zo dňa 27. mája 2015, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/63/2013-83 zo dňa 27.\nmája 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho\nkonania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 148,22 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2013/5140, UPS/US1/\nOKRVK/KON/2013/20 zo dňa 21.02.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný týmto rozhodnutím\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok\n(ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. 2012/9033, RK1/OK/KON/2012/6 zo dňa 07.12.2012, ktorým\nbola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4.000 Eur za to, že sa dopustil nelegálneho zamestnávania a\nzároveň porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi\ntrovy konania vo výške 677,99 Eur.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd, vo vzťahu k námietke žalovaného, že konanie je potrebné\nzastaviť z dôvodu, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov, uviedol, že z\nobsahu súdneho spisu bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu\nna pošte dňa 06.05.2013 - pondelok, čím teda je lehota na podanie žaloby zachovaná.\nJednotlivé žalobné dôvody žalobcu v predmetnej veci vo vzťahu k zistenému porušeniu zo strany\nkontrolného orgánu - správneho orgánu 1. stupňa vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko z vykonaného\ndokazovania mal aj súd za jednoznačne preukázané spáchanie uvedeného správneho deliktu a\nporušenie ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“), v spojení s\n§ 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“)\n\nAko nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného doposiaľ nebolo doručené\nžalobcovi. Bolo preukázané, že v konaní pred správnymi orgánmi žalobcu zastupoval splnomocnený\nzástupca JUDr. Struhár, ktorému rozhodnutie žalovaného bolo doručené dňa 04.03.2013. S poukazom\nna ust. § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok“) preto nebolo potrebné toto rozhodnutie doručiť samotnému\nžalobcovi.\nV preskúmavanej veci podľa názoru súdu bolo dostatočným spôsobom preukázané, že páni G. Q., M.\nK. a S. K. (ďalej len „kontrolované osoby“) mali založené pracovnoprávne vzťahy na základe dohôd o\nvykonaní práce, ale bez toho, aby pred začiatkom výkonu práce boli prihlásení do registra poistencov\na sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni, čím bola naplnená skutková a\nprávna podstata porušenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.\nKrajský súd ďalej uviedol, že sám žalobca predložil kontrolnému orgánu Úradu Ružomberok dňa\n01.08.2012 dohody o vykonaní práce kontrolovanými osobami zo dňa 27.07.2012 so začiatkom výkonu\npráce odo dňa 30.07.2012. Pokiaľ ide o tvrdenia samotných kontrolovaných osôb, ktoré boli vypočúvané\npred správnym orgánom, že títo mali vykonávať práce pre pána C. B. pre jeho súkromné účely, tak\ntieto ako účelové vyhodnotil žalovaný správny orgán, a aj súd sa s jeho záverom stotožňuje. Poukázal\nnajmä na to, že žalobca prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov neuviedol najmä pri podpisovaní\npriebežného protokolu o kontrole dňa 01.08.2012, že uvedené kontrolované osoby mali vykonávať\nvýrobu dlažby pre Ing. C. B.. Čestné vyhlásenia boli predložené správnemu orgánu až neskôr.\nNedôvodné sú aj námietky žalobcu, že v danom prípade nejde o výrobné priestory žalobcu, ale o\nskladové priestory, nakoľko vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že uvedené kontrolované osoby\nvykonávali dňa 31.07.2012 o 10:20 hod. v kontrolovanej neregistrovanej prevádzke závislú prácu pre\nžalobcu, a nie pre súkromné účely pána Ing. C. B., ktorý mal mať v prenájme priestory od žalobcu.\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa výšky pokuty, krajský súd poukázal na zákonné\nustanovenia § 245 ods. 3 O.s.p, § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku a na ustálenú judikatúru správnych súdov (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžoks/64/2006,\nrozhodnutie ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/204/2010, 2Sžo/16/2011 zo\ndňa 30.05.2012). K tomu uviedol, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo\nzákladných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa\nnázoru súdu žalovaný správny orgán nezohľadnil všetky kritéria, ktoré sú ustanovené v § 68a ods. 2\nzákona o službách zamestnanosti.\nKonštatoval, že je nepochybné, že žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal\nvýšku uloženej pokuty, pričom prvostupňový správny orgán sa obmedzil v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vo vzťahu k pokute len na konštatovanie, že išlo o prvé zistenie porušenia právnej\npovinnosti a preto mu bola uložená pokuta na spodnej hranici vo výške 4.000 Eur. Súd v tejto súvislosti\npoukázal na to, že takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie odvolávajúce sa na citované zákonné\nustanovenie nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je\nsúdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné\nzistiť, ako bolo prihliadnuté na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov. Takisto sa\nžalovaný nezaoberal ani skutočnosťou, že žalobca v odvolaní poukazoval na to, že výšku pokuty 4.000\nEur považuje za likvidačnú s tým, že spoločnosť žalobcu zamestnáva pravidelne cca 8 zamestnancov.\nSprávne orgány nevyhodnotili teda závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, následky\nspáchania daného deliktu, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo. Samozrejme\nnič nebráni správnemu orgánu pri využití diskrečnej právomoci pri ukladaní pokuty využiť následne aj\niné kritéria, ktoré nie sú uvedené v rámci ustanovenia § 68a ods. 2 predmetného zákona.\nZáverom uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného pre\nnedostatok dôvodov vo vzťahu k výške uloženej pokuty.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie s odôvodnením, že konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNamietal, že súd zrušil rozhodnutie žalovaného, pričom bol preukázateľne porušený zákaz nelegálneho\nzamestnávania žalobcom, čo aj sám súd konštatuje, keď vyhodnotil jednotlivé žalobné dôvody v\npredmetnej veci vo vzťahu k zistenému porušeniu zo strany kontrolného orgánu - správneho orgánu\n1. stupňa ako nedôvodné, nakoľko z vykonaného dokazovania mal aj súd jednoznačne za preukázané\nspáchanie uvedeného správneho deliktu a porušenie ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005\nZ. z. v spojení s § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom poistení.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 122/2003) a uviedol, že súd vyhľadal\ndôvody nezákonnosti rozhodnutia namiesto žalobcu, ktoré nezákonnosťou nie sú. Žalobca nenamietal\nnedostatočné odôvodnenie výšky pokuty ani v odvolaní, ani v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané\ndispozičnou zásadou. Súd namiesto žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu. Súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho\norgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu\nukrátený na svojich právach.\nNámietka \"nedostatočne zdôvodnenej pokuty\" nebola vznesená v žalobe a nebola uvedená ani v\nodvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý sa ňou preto nemohol v rámci\npodaného odvolania zaoberať, rovnako ako sa ňou nemohol zaoberať ani odvolací orgán, ktorého\nrozhodnutie súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôkazom k tejto argumentácii je odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 27.12.2012, pričom poukázal na námietku žalobcu\nna strane č. 3 odvolania, odsek dva a tri. Totožný text k výške uloženej pokuty je uvedený aj v žalobe\nna strane č. 5 ods. 2.\nSúd zrušil rozhodnutie žalovaného s tým, že žalovaný správny orgán opätovne rozhodne vo veci a výšku\nuloženej pokuty náležitým spôsobom odôvodní. Z dôvodu, že žalovaný by bol viazaný týmto právnym\nnázorom súdu, keby nepodal odvolanie proti rozsudku, ktorý je podľa žalovaného nesprávny, v prípade\ndodržania postupu určeného súdom by tak vlastne vydával prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi by\ntým odnímal možnosť odvolania.\nŽalovaný k odvolaniu priložil stanovisko Odboru kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny\nk napadnutému rozsudku (UPS/US1/OK2/KON/20151102/l08632 zo dňa 01.07.2015) ako vecne\npríslušného odboru, ktorý by ako druhostupňový správny orgán bol povinný vo veci konať v zmysle\nnapadnutého rozsudku.\nĎalej uviedol, že zdôvodnenie výšky pokuty v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré\nnebolo zrušené súdom, považuje za dostatočne odôvodnené a mal za to, že postupoval správne, keď\nnapadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa, ktoré ani súd nezrušil. V\ntejto súvislosti poukázal na § 57 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý umožňuje správnemu orgánu, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní aj rozhodnúť. Odvolaciemu orgánu sa predkladá v zmysle § 57\nods. 2 Správneho poriadku, len ak nerozhodne o odvolaní správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal.\nPri aplikácii § 250k ods. l O.s.p. žalobcovi vzniká právo proti žalovanému na náhradu trov konania. V\ndanom prípade však súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu, že dospel k záveru, že v konaní\nsprávneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nNakoľko tento konkrétny dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, žalobca v žalobe\nneuvádzal, tieto skutočnosti sú podľa názoru žalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nsúd žalobcovi náhradu trov konania priznať nemal.\nZáverom uviedol, že v napadnutom rozsudku došlo k takému výkladu a aplikácii zákonných predpisov,\nktorý sa odchýlil od znenia príslušných ustanovení spôsobom zásadne popierajúcim ich účel a význam. S\nohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne\na žalobcovi neprizná náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie výšky\npokuty správnymi orgánmi nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia,\nktoré je súdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, že žiadal zrušiť rozhodnutie\n\nv zmysle § 250 j ods. 2 písm. d) O.s.p., teda pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre\nnedostatok dôvodov. Tvrdenie, že súd vyhľadal dôvody nezákonnosti rozhodnutia namiesto žalobcu\npreto neobstojí. V žalobe namietal výšku uloženej pokuty, ako aj odôvodnenie výšky na str. 9 a str. 5\nžaloby, pričom zároveň poukázal na rozhodnutie R 24/1997.\nĎalej uviedol, že z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká vlastne bola\nmiera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti\nsprávneho deliktu, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu\ndošlo a tiež nie je možné zistiť, či vôbec a do akej miery vzali správne orgány do úvahy skutočnosť, či\nžalobca je spôsobilý uvedenú pokutu uniesť bez likvidačných dôsledkov.\nV plnom rozsahu sa stotožnil s právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje\nza úplné a vecne správne. Krajský súd vo svojom rozhodnutí podľa žalobcu dostatočne jasne odôvodnil\nargumentáciu, ktorou dospel k uvedenému právnemu záveru, a to aj s poukazom na rozsiahlu judikatúru.\nNa základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia žalobca žiadal odvolací\nsúd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi trovy\nodvolacieho konania vo výške 148,22 Eur z titulu trov právneho zastúpenia podľa pripojeného vyčíslenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ústredie a úrad uložia\npokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu\n(zákona č. 82/2005 Z.z.) od výšky 2.000 Eur do 200.000 Eur.\nPodľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z., ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1\nprihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho\nistého nedostatku a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1b, aj na počet nelegálne zamestnaných\nfyzických osôb.\nPodľa § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z., pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď\nsa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď\ndošlo k porušeniu.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnanie je zamestnávanie právnickou\nosobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s\nňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z.) a do začiatku\nvýkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného\npredpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.).\nPodľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom\nvzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového\npoistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon č. 82/2005 Z.z.) pred vznikom\ntohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr deň nasledujúci po skončení\ntohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2\npísm. a) a b).\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie\nžalovaného č. 2013/5140, UPS/US1/OKRVK/KON/2013/20 zo dňa 21.02.2013 a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nsprávneho orgánu 1. stupňa.\n\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nZ obsahu administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím pod č. 2012/9033/RK1/OK/KON/2012/6 zo dňa 07.12.2012 rozhodol tak, že žalobcovi\npodľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti uložil pokutu vo výške 4.000 Eur pre\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., ku ktorému došlo\ntak, že žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných osôb, s ktorými mal založený pracovnoprávny\nvzťah podľa zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej\npoisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom poistení, čím sa podľa § 2 ods. 2 písm.\nb) zákona č 82/2005 Z.z. dopustil nelegálneho zamestnávania a zároveň porušil zákaz nelegálneho\nzamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené u žalobcu\nkontrolou dodržiavania ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vykonanou\ndňa 31.07.2012 zamestnancami oddelenia kontroly úradu v priestoroch garáže súp. č. 329, postavenej\nna pozemku KN parcela č. 607/2 v kat. úz. F..\nNámietku žalovaného, že výška pokuty bola riadne zdôvodnená, vyhodnotil odvolací súd ako\nnedôvodnú.\nOdvolací súd rovnako ako krajský súd má z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané\nspáchanie správneho deliktu žalobcom a porušenie ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005\nZ.z. v spojení s § 231 ods. 1 písm. b) bod 21 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. K správnemu\ndeliktu zo strany žalobcu teda došlo, táto skutočnosť nie je sporná.\nRozhodnutia správnych orgánov sú však nepreskúmateľné vo vzťahu k uloženej pokute, pretože v nich\nnie je dostatočným spôsobom zdôvodnená výška uloženej pokuty. Hoci pokuta bola stanovená voľnou\núvahou a stanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk stanovených v zákone, žalovaný sa mal\nriadne zaoberať otázkou miery posúdenia a miery primeranosti pri výške uloženej pokuty.\nOdvolací súd poukazuje na to, že v § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti je ustanovené, že\nústredie a úrad pri ukladaní pokuty prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich\nnásledkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm.\nb), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.\nV rozhodnutí správneho orgánu 1. stupňa správny orgán zdôvodnil výšku uloženej pokuty len tým, že:\n„Pokuta 4000 eur bola uložená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby na základe zohľadnenia\nrozsahu protiprávnej činnosti. Pri určení výšky pokuty úrad prihliadal aj na tú skutočnosť, že ide o prvé\nzistenie porušenia právnej povinnosti .“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k výške uloženej pokuty iba\nuviedol, že „...uloženú pokutu považuje za dostatočnú pre naplnenie represívneho, ako aj preventívneho\ncieľa sledovaného zákonom.“\nNajvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie nepostačuje.\nUrčenie výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však\nneznamená, že môže byť uložená ľubovoľne.\nV zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/64/2006,\nsp. zn. 5Sžo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá\nsankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho\nuváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. Procesnému právu účastníka zodpovedá\npodľa § 157 ods. 2 O.s.p. a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale\ntiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje\nrozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\núčastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,\n§ 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 3 O.s.p.) a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nRozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnené len konštatovaním,\nže bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov je v tejto časti\nnepreskúmateľné (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž 71/01 - R 109/2002)\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že krajský súd vyhľadával dôvody\nnezákonnosti rozhodnutia namiesto žalobcu. Žalobca už v žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie v zmysle §\n250 j ods. 2 písm. d) O.s.p., čo je zrušenie pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov. Žalobca\nvýšku pokuty, ako aj jej odôvodnenie namietal v žalobe, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu správneho\norgánu 1. stupňa, keď poukazoval na okolnosti, na ktoré správny orgán pri svojom rozhodovaní mal\nprihliadať a vysporiadať sa s nimi v odôvodnení. V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny\norgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol\nna okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Žalovaný sa nevyjadril k žiadnej z\nnámietok žalobcu týkajúcich sa pokuty, a to ani k námietke, že výška pokuty je pre žalobcu likvidačná,\nk čomu odvolací súd poznamenáva, že pokuta likvidačného charakteru neplní preventívnu funkciu.\nČo sa týka stanoviska, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje, najvyšší súd poznamenáva, že pre\nrozhodovanie súdov nie je záväzné stanovisko orgánu štátnej správy. Pri rozhodovaní je určujúce to,\nčo ustanovujú právne predpisy. Okrem uvedeného je potrebné upriamiť pozornosť aj na ustanovenie\n§ 250i ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V stanovisku, ktorého text žalovaný\nprevzal aj do odvolania, nesprávne správny orgán poukazuje na zákonné znenie § 68a ods. 1 písm. b) v\naktuálnom znení. V zmysle § 68 a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom v\nčase vydania rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa: „Ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do\n200 000 eur.“\nTaktiež je nesprávne tvrdenie, že žiadny právny predpis okrem zákona o službách zamestnanosti\nneukladá správnym orgánom povinnosť odôvodniť výšku uloženej pokuty. Ustanovenie § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť v rozhodnutí uviesť, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov. Pri uložení sankcie\nje správny orgán povinný určiť, ktorý z použiteľných druhov sankcií a v akej výške uložil, pričom musí\nuviesť, akými úvahami sa pri ukladaní týchto sankcií spravoval. Odvolací súd naopak konštatuje, že v\nžiadnom z právnych predpisov nie je ustanovené, že pokuty môžu byť ukladané v neodôvodnenej výške.\nOdvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia. Pokiaľ krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací\nsúd sa s jeho názorom stotožnil a rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne\nsprávny. V novom rozhodnutí žalovaný riadne odôvodní svoju úvahu vo vzťahu k uloženej pokute a k\njej výške, a to s poukazom na § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti v spojení s § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku.\nŽiada sa ešte poznamenať, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď zrušil iba rozhodnutie\nodvolacieho správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože to nevylučuje možnosť, aby\nsám žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie, pokiaľ to bude považovať za vhodnejšie.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich\nnáhradu z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb, vo výške 148,22 €. Tie pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby\n1x 139,83 € (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.08.2015) + 1x paušálna náhrada 8,39 €= 148,22 Eur.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/63/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}