{"guid": "b5d61bbe-fefd-4ed5-849a-4d3f6d293078:d672c214-13c9-44ae-a0b1-44b8e54f20b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4313202120.1", "spisova_znacka": "7Cdo/370/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/370/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 7Cdo/370/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:4313202120.1", "identifikacne_cislo": "4313202120", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Šramková", "sudca_id": 287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-sramkova-287", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72.odsek-1", "nazov": "§ 72 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 47 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-72", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-43", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-47", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-81", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-44", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d672c214-13c9-44ae-a0b1-44b8e54f20b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4313202120.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4313202120.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4313202120.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/370/2015\n4313202120\n28. 09. 2016\nJUDr. Mária Šramková\nECLI:SK:NSSR:2016:4313202120.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej\na členov senátu JUDr. Ľubora Šeba a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: F. Z., bytom\nZ., zastúpená Mgr. Noémi Polák, advokátkou so sídlom Ševčenkova 19, 851 01 Bratislava, proti\nžalovanému: Obec Čata, so sídlom Hlavná 80, Čata, zastúpenému Mgr. Slavomírom Trnkócym,\nadvokátom so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, adresa na doručovanie P.O.BOX 199, 810 00\nBratislava, o určenie trvania pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9 Cpr\n1/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. júla 2014 sp. zn. 25 CoPr\n6/2013 a sp. zn. 25 CoPr 7/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. októbra 2013 č. k. 9 Cpr\n1/2013-173 určil, že pracovný pomer, ktorý vznikol konkludentne 10. decembra 2012 medzi žalobkyňou\na žalovaným, trvá. V časti o určenie žalovanému povinnosť žalobkyňu zamestnávať vo funkcii\nvedúcej školskej jedálne a platiť jej mzdu, návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť\nžalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 339,40 € k rukám právneho\nzástupcu žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa ukončila svoj\npredchádzajúci pracovný pomer administratívnej pracovníčky - účtovníčky dohodou o skončení\npracovného pomeru uzavretou 7. septembra 2012. V ten deň uzavrela aj novú pracovnú zmluvu na\npozíciu vedúca školskej jedálne v Materskej škole Čata na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri\nmesiace, s dňom nástupu do práce 10. septembra 2012. Skončeniu skoršieho pracovného pomeru\na uzavretiu nového pracovného pomeru predchádzala písomná žiadosť žalobkyne o prijatie do\npracovného pomeru ako vedúca školskej jedálne od 1. septembra 2012. Žalovaný skončil so žalobkyňou\npracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú písomne 6. decembra 2012 v skúšobnej dobe bez uvedenia\ndôvodu k 10. decembru 2012. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa vyslovila\nnesúhlas so skončením pracovného pomeru a po 10. decembri 2012 aj naďalej chodila do práce a\nplnila pracovné úlohy, ktoré jej vyplývali z pozície vedúcej jedálne materskej školy, čo podľa súdu prvej\ninštancie vyplýva z knihy dochádzky na pracovisko ako aj z faktúr a záznamu o tematickej\nprevierke a v mesiaci január 2013 čerpala dva dni dovolenky. Konštatoval, že nikto žalobkyni\nnezabránil v ďalšom plnení si svojich úloh, žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so skončením pracovného\npomeru v skúšobnej dobe, čo možno považovať za prejav vôle naďalej pracovať pre žalovaného. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy\na vznikol konkludentne pracovný pomer 10. decembra 2012.\n\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. júla 2014 sp. zn. 25 CoPr 6/2013 na\nodvolanie žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne na určenie, že\npracovný pomer, ktorý vznikol konkludentne 10. decembra 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným trvá,\nzamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,\nže žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 1\n243,65 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu\ntrov odvolacieho konania v sume 592,04 €, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 492,54 € a\niných trov konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že ku konkludentnému vzniku nového pracovného\npomeru na dobu neurčitú medzi stranami by došlo len za predpokladu, že by prejav vôle oboch strán\nskutočne smeroval k vzniku nového pracovného pomeru po dni 10. decembra 2012. Skutkové zistenia,\nktoré podľa neho v konaní vyšli najavo, neposkytujú oporu pre takýto záver. S určitosťou podľa neho\nmožno konštatovať, že na strane žalovaného absentovala vôľa uzatvoriť so žalobkyňou nový pracovný\npomer a jeho konanie viedlo výlučne ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej\ndobe. Svoju vôľu ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer jasne vyjadril žalovaný prostredníctvom\nstarostu obce 6. decembra 2012 pri osobnom odovzdávaní skončenia pracovného pomeru žalobkyni,\no čom ju aj ústne informoval, ktoré však žalobkyňa v uvedený deň odmietla prevziať, a preto jej bolo\ndoručené následne poštou. Z rozhovoru, ktorý prebehol medzi žalobkyňou a starostom obce ohľadne\nskončenia pracovného pomeru tak, ako ho žalobkyňa popísala vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom\na tiež z prezentovaného postoja starostu obce, muselo byť podľa odvolacieho súdu žalobkyni\nzrejmé, že vôľa žalovaného je pracovný pomer s ňou ukončiť. Odvolací súd uviedol, že samotný fakt, že\nžalovaný umožnil žalobkyni aj po dátume 10. decembra 2012 vstup na pracovisko, kde táto i vykonávala\npráce spojené s jej funkciou, a to až do 28. januára 2013, ešte neosvedčuje, ako nesprávne konštatoval\nsúd prvej inštancie, že bola preukázaná vôľa žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou nový pracovný pomer.\nOdvolací súd na záver uviedol, že je dôvodný záver o absencii vôle strán uzatvoriť novú pracovnú\nzmluvu čo i len konkludentným spôsobom, v dôsledku čoho nemohol medzi nimi vzniknúť ani nový\npracovný pomer. Žaloba žalobkyne je tak podľa odvolacieho súdu neopodstatnená.\n3. Žalobkyňa napadla rozsudok odvolacieho súdu dovolaním z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/\nO.s.p., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru a\nžiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V časti\ntýkajúcej sa náhrady trov konania žiadala napadnutý rozsudok súdu zmeniť tak, že buď žalovanému\nuloží povinnosť nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania, alebo s\npoukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania\nvýnimočne neprizná. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný s ňou skončil pôvodnú pracovnú zmluvu a uzavrel\nnovú z jediného dôvodu, a to, aby bola dohodnutá skúšobná doba a mohol ju tak bez väčších problémov\n(a bez ochrany, ktorá by jej inak zo zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce“)\nprislúchala) vyhodiť z práce. Je toho názoru, že už takýto výkon práv žalovaného nie je v\nsúlade s dobrými mravmi a ide o obchádzanie zákona. Žalobkyňa tvrdí, že dobromyseľne dúfajúc, že\nkonečne bude môcť riadne a pokojne vykonávať prácu, súhlasila s postupom, aký jej bol navrhnutý zo\nstrany žalovaného, teda s uzavretím novej zmluvy, ktorá obsahovala dojednanie o skúšobnej dobe. Ďalej\nuvádza, že aj keď je pravda, že zaslala oznámenie zamestnávateľovi podľa § 79 Zákonníka práce a\nvyjadrila nesúhlas so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, neskôr neurobila úkony pre\nurčenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru práve z dôvodu, že zo strany zamestnávateľa bol voči\nnej vyslaný signál, že je to v poriadku, pracujte, potrebujem a prijímam vašu prácu. Zamestnávateľ\npodľa nej vedel o tom, že pre neho zamestnanec pracuje a neurobil takmer dva mesiace žiadne úkony\nna to, aby mu v tom zabránil. Takýto prejav možno podľa žalobkyne vykladať výlučne tým smerom, že\nprácu zamestnanca prijíma a teda si je vedomý existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi nimi a s\ntýmto súhlasí. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, je žalobkyňa názoru, že aj v prípade, že\nsúd rozhodol v jej neprospech, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 150\nO.s.p. Je podľa nej nespravodlivé, aby v pracovnoprávnom spore musela uhrádzať aj značne vysoké\ntrovy na cestovné a náhradu času právneho zástupcu žalovaného, ak si ten zvolil zástupcu z pomerne\nveľkej vzdialenosti. Žalobkyňa následne žiadala odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiada dovolanie zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov\ndovolacieho konania. Uvádza, že nikdy neprejavil vôľu zamestnávať žalobkyňu po 10. decembri 2012\na vôľa uzatvoriť nový pracovný pomer absentovala aj na strane žalobkyne, ktorá 14. decembra 2012,\n\nteda v čase, keď podľa jej tvrdení už vznikol a trval „nový“ pracovný pomer so žalovaným, oznámila\nžalovanému podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával.\n5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015\nZ.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí\ntento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta\nprvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované.\n6. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky predovsˇetky´m nezistil splnenie podmienok pre odklad\nvykonatelˇnosti (dovolani´m) napadnute´ho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C.s.p. a v su\n´lade s usta´lenou praxou dovolacieho su´du o tom nevydal samostatne´ rozhodnutie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nstrana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429\nods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný\nprostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 419 a nasl. C.s.p.) a dospel\nk záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n8. Žalobkyňa podala dovolanie 31. októbra 2014, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30. júna 2016. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, je tak v zmysle § 238 ods. 1\nO.s.p. prípustné. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku\nalebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo\nzávažných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť\núčastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej\nistej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalobkyňa existenciu procesných vád v zmysle § 237\npísm. a/ až g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu v konaní dovolací súd ani nezistil.\n9. Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral na\nposúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods.\n2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce\nsprávny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo\nvzťahu k žalobkyni a k vyhoveniu žaloby, je vecne správne.\n10. Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, žalovaný postupoval v rozpore s dobrými mravmi pre obchádzanie\nzákona, nakoľko podľa žalobkyne po tom, ako bolo v predchádzajúcom súdnom spore 9 C 117/2911\nprávoplatne určené, že žalovaný so žalobkyňou neplatne skončil pracovný pomer, bol povinný ju prijať na\npôvodné pracovné miesto. Ďalej uviedla, že pokiaľ medzi zamestnávateľom a zamestnancom došlo k\ndohode, že zamestnanec (žalobkyňa) mala vykonávať iný druh práce, než bolo dohodnuté v pôvodnej\npracovnej zmluve, bolo by bývalo obvyklé tak urobiť dodatkom k pôvodnej pracovnej zmluve, nebolo\nnutné uzatvárať novú pracovnú zmluvu. Žalovaný však podľa nej skončil pracovnú zmluvu so žalobkyňou\na uzavrel novú, aby bola dohodnutá skúšobná doba a mohol ju tak bez väčších problémov vyhodiť.\n11. V súvislosti s otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe dovolací súd\npripomína, že z čl. 2 Zákonníka práce a § 13 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že aj výkon práv a\npovinností z pracovnoprávnych vzťahov, teda aj v prípade výkonu práva zamestnávateľa skončenie\npracovného pomeru so zamestnancom, musí byť v súlade s dobrými mravmi a že nikto nesmie tieto\npráva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Vo všeobecnosti\nza právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný\nz hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.\n\nSúlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu\nsituáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom\ndotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia)\ntoho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.\n12. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na\nprávne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tomto zákonnom\nustanovení je výslovne upravený vzťah Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Vyplýva z neho,\nže ak na pracovnoprávne vzťahy nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia Zákonníka práce a\nak Zákonník práce neustanovuje inak, subsidiárne treba použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka. Hoci Zákonník práce v prvej časti upravuje neplatnosť právneho úkonu (§ 17), z čoho\nby bolo možné usudzovať, že všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce neplatnosť\nprávneho úkonu sa nepoužijú, nie je tomu tak. V takomto prípade vzťah medzi Zákonníkom práce\na Občianskym zákonníkom treba vykladať v tom zmysle, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa\nnepoužijú iba vtedy, ak Zákonníka práce ten-ktorý prípad výslovne priamo rieši. Ak tomu tak nie je,\npoužijú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy. Účelom je, aby sa zabránilo zbytočnej\nduplicitnej právnej úprave. Preto aj v prípade právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, je z\nhľadiska ich neplatnosti, nevyhnutné akceptovať aj ďalšie v Občianskom zákonníku uvádzané dôvody\nvšeobecnej neplatnosti právneho úkonu. To znamená, že za neplatný právny úkon v pracovnoprávnych\nvzťahoch treba považovať aj taký, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).\n13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Uplatnenie nároku neplatnosti\nprávneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi upravuje § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade\nide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený.\nO nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide aj v tom prípade, ak sa tento prieči\ndobrým mravom. Ide o prípady, keď strana koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými,\nv spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dobré mravy\nmožno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť,\nnezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov\nobčianskoprávnych vzťahov).\n14. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik\npráv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí\nod začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje (na rozdiel o relatívnej neplatnosti) ani\nnezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na\ntúto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu.\n15. V dôsledku toho, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok tak závažnú ujmu, akou je\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu, má skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov rovnaký\nvýznam, ako skúmanie pozitívneho práva. V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd na Nález Ústavného\nsúdu I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010, kde v odôvodnení udáva: „Ústavný súd považuje za\nsamozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych\nokolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.\nJe povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a\nprihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho\nneplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi\nje zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.“.\n16. Zákaz zneužitia práva, zakotvený v čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce predstavuje právnu\nnormu, ktorej porušenie oprávneným subjektom je protiprávnym úkonom. Osobitosťou takéhoto\nprotiprávneho úkonu je, že nevzniká porušením právnej povinnosti, ale vzniká pri výkone práva\nspôsobom, ktorý je nedovolený. Treba vychádzať z toho, že subjektívne právo síce podáva zákonom\npredvídaný všeobecný model správania sa oprávneného subjektu, ale jeho realizácia sa uskutočňuje\nv rozličných formách. Zneužitie práva možno teda chápať ako využitie konkrétnych nedovolených\nforiem správania sa oprávneného subjektu, ale až v štádiu realizácie subjektívneho práva, pričom\nkaždé zneužitie práva je vždy správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený článok\nZákonníka práce teda upravuje spôsob výkonu práva, počítajúc s prípadmi, že subjekt môže právo\n\nvykonať aj nedovoleným spôsobom a teda v rozpore s dobrými mravmi. Zneužite subjektívneho práva\na jeho zákaz má špecifický právny zmysel, ak správanie oprávneného subjektu je síce v hraniciach\nobsahu subjektívneho práva, ale v rámci možnosti tvoriacej jeho obsah oprávnený subjekt použije\ntaké konkrétne formy, ktoré nie sú bežné, ale sú v rozpore so všeobecne spoločensky uznávanými\nzásadami konania v právnych vzťahoch. Pri výkone subjektívneho práva zamestnávateľa skončiť so\nzamestnancom pracovný pomer (napr. formou výpovede) môže ísť o prípad, kedy síce jednostranný\nzrušovací prejav vôle zamestnávateľa je naoko (navonok) v súlade s objektívnym právom, ale kedy v\nprocese jeho uskutočňovania (naplnenia jeho zákonných predpokladov - obsahu) oprávnený subjekt\npoužije také konkrétne formy správania sa, ktoré vykazujú znaky zneužitia práva. Podľa dovolacieho\nsúdu však v preskúmavanej veci o takýto prípad nejde.\n17. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec\nskončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak nie je\nustanovené inak. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,\nokamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj\nzamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer\nskončiť.\n18. Žalobkyňa so žalovaným ukončila svoj predchádzajúci pracovný pomer administratívnej pracovníčky\n- účtovníčka dohodou o skončení pracovného pomeru uzavretou 7. septembra 2012 z dôvodu jej\nžiadosti o prijatie do pracovného pomeru ako vedúca školskej jedálne od 1. septembra 2012. Dňa 10.\nseptembra 2012 vznikol pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, na pozíciu vedúca školskej\njedálne, založený písomnou pracovnou zmluvou zo 7. septembra 2012, v ktorej bola zmluvnými stranami\ndohodnutá trojmesačná skúšobná doba. Žalobkyňa podpísala novú pracovnú zmluvu a súhlasila s jej\npodmienkami, ako aj so skúšobnou dobou. Nemožno súhlasiť so žalobkyňou, že žalovaný sledoval\nžalobkyňu, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaného išlo pri uzavieraní pracovnej\nzmluvy o účelové konanie s cieľom vyhodiť žalobkyňu. Naopak žalovaný postupoval v súlade so\nzákonom a pracovnou zmluvou. Dňa 6. decembra 2012 bolo žalobkyni zo strany žalovaného predložené\noznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 10. decembru 2012. Z vykonaného\ndokazovania je zrejmé, že na strane žalovaného absentovala vôľa uzatvoriť so žalobkyňou nový\npracovný pomer po 10. decembri 2012, práve naopak jeho konanie viedlo výlučne ku skončeniu\npracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe. Zo zápisnice spísanej 6. decembra 2012 za\nprítomnosti starostu obce, zamestnankýň, Q. W. a B. I., vyplýva, že písomné vyhotovenie skončenia\npracovného pomeru odmietla prevziať. Celú svoju pracovnú agendu odovzdala na výzvu starostu obce\naž 28. januára 2013 a od toho času už do práce nechodila.\n19. Ak žalobkyňa tvrdí, že je sporné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe v rozpore s\ndobrými mravmi, musí túto skutočnosť aj preukázať. Žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali\njej tvrdenia, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou novú pracovnú zmluvu so skúšobnou dobou s cieľom\nvyhodiť ju, ani že žalovaný mal alebo prejavil vôľu zamestnávať ju aj po 10. decembri 2012. Tieto jeho\ntvrdenia ostali len v polohe tvrdení. Žalobkyňa bola tá, na ktorej ležalo dôkazné bremeno preukázania,\nže predmetné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je v rozpore s dobrými mravmi a že\nžalovaný mal alebo prejavil vôľu zamestnávať ju aj po 10. decembri 2012, avšak nepreukázala, že sporné\nskončenie pracovného pomeru je neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných\nzásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi ani vôľu zamestnávateľa na zamestnávaní\nžalobkyne. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu,\nv ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných\nstrán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové\nprednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup strán k\nuplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov\nv kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu\ndostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom.\n20. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v\ncivilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového\nmateriálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich\nskutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tej strane, ktorá\n\nz existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá\nexistenciu týchto skutočností tvrdí.\n21. Vznik pracovnej zmluvy predpokladá splnenie troch základných právnych skutočností: a/ návrh\n(oferta), b/ prijatie návrhu (akceptácia), c/ vzájomná zhoda vôle subjektov. Vzhľadom na to, že pracovná\nzmluva je dvojstranný právny úkon spočívajúci v súhlasnom prejave vôle zmluvných strán založiť\npracovný pomer. Pracovná zmluva je uzavretá, ak sa účastníci dohodnú na celom jej obsahu. K jej\nuzatvoreniu dochádza na základe slobodného prejavu vôle zmluvných strán. Na to, aby bola uzavretá, je\npotrebný v zmysle Občianskeho zákonníka akcept návrhu na uzatvorenie pracovnej zmluvy. Pracovná\nzmluva je podľa § 44 Občianskeho zákonníka a § 43 Zákonníka práce uzatvorená okamihom, keď prijatie\nnávrhu na jej uzatvorenie nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú\nprijatie návrhu. K tomu, aby bolo možné posúdiť, či a kedy nastali skutočnosti, s ktorými právna norma\nvznik tohto dvojstranného právneho úkonu spája. Nakoľko je v zmysle § 43 ods. 1 Zákonníka práce\nzamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť druh práce, miesto výkonu práce a deň nástupu\ndo práce, je nevyhnutné pre záver o tom, že došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy konkludentným\nspôsobom, zistiť existenciu vôle účastníkov zhodnúť sa na týchto podstatných náležitostiach. Pokiaľ\ntakýto prejav vôle čo i len na jednej strane chýba, nemožno ho vyvodiť ani z vonkajších skutkových\nokolností, k uzatvoreniu pracovnej zmluvy nedôjde a pracovný pomer nemôže vzniknúť.\n22. Ustanovenie § 15 Zákonníka práce, ktorý ukladá, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom\nna okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Citované ustanovenie formuluje pravidlo,\nktoré ukladá súdu, aby výklad prejavu vôle smeroval len k objasneniu jeho obsahu, k zisteniu toho, čo\nbolo skutočne prejavené. Vôľa môže mať význam iba vtedy, ak je vyjadrená navonok prostredníctvom\njej prejavu, umožňujúcim jej poznateľnosť iným subjektom, t. j. spravidla osobe, ktorej je adresovaný.\nExistencia vôle sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom\nsú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Účelom je, aby obsah vôle, ktorý konajúci urobil,\nbol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, kedy k nemu došlo, pričom nie je rozhodujúce,\nčo konajúci prejaviť chcel, ale podstatné je, čo skutočne prejavil.\n23. Ku konkludentnému vzniku nového pracovného pomeru na dobu neurčitú medzi stranami by došlo\nlen za predpokladu, že by prejav vôle oboch strán skutočne smeroval k vzniku nového pracovného\npomeru po 10. decembri 2012. Na základe skutkových zistení, ktoré boli v konaní preukázané, možno\nkonštatovať, že na strane žalovaného absentovala vôľa uzatvoriť so žalobkyňou nový pracovný pomer\na jeho konanie viedlo výlučne ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe.\nŽalovaný svoju vôľu ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer vyjadril aj prostredníctvom starostu obce\n6. decembra 2012 pri osobnom odovzdávaní skončenia pracovného pomeru žalobkyni, o čom ju aj ústne\ninformoval, ktoré však žalobkyňa v uvedený deň odmietla prevziať, a preto jej bolo doručené následne\npoštou. Vôľa uzatvoriť pracovný pomer navyše absentovala aj na strane žalobkyne, ktorá 14. decembra\n2012, v čase, keď podľa jej tvrdení trval novovzniknutý pracovný pomer, oznámila žalovanému podľa §\n79 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Žalobkyňa tak vyslovila nesúhlas\nso skončením pracovného pomeru, čo vylučuje aj domnienku žalobkyne, že zamestnávateľ vyjadril\nkonkludentný prejav vôle naďalej ju zamestnávať. Vedomosť žalobkyne o skutočnosti, že pracovný\npomer skončil jeho skončením v skúšobnej dobe 10. decembra 2015 možno vyvodiť z\nvyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, ktorý na odvolacom pojednávaní uviedol, že už prešvihli\ntermín na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj zo skoršieho návrhu žalobkyne\nna pripustenie zmeny petitu návrhu na začatie konania tak, že sa určuje, že skončenie pracovného\npomeru dňa 28. januára 2013 je neplatné. Následne žalobkyňa opätovne zmenila petit návrhu s ohľadom\nna argumentáciu žalovaného a na poukaz zániku práva na uplatnenie nároku na náhradu škody\nz neplatného skončenia pracovného pomeru. Rovnako z výpovede žalobkyne na pojednávaní pred\nodvolacím súdom, kedy popísala rozhovor so starostom obce a z jeho postoja, má dovolací súd za\npreukázané, že žalobkyni bola zrejmá vôľa žalovaného ukončiť s ňou pracovný pomer.\n24. Dovolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že ani riaditeľka materskej školy H. S., ktorá mala\nbezprostredne vedomosť o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe, nedávala\nžalobkyni pokyny na výkon práce. Žalobkyňa vykonávala prácu bez pokynov zamestnávateľa, ktoré sú\njednou z obsahových náležitostí pracovného pomeru. Samotný fakt, že žalovaný umožnil žalobkyni aj\npo 10. decembri 2012 vstup na pracovisko, kde táto vykonávala práce spojené s jej funkciou, a to\naž do 28. januára 2013, ešte neosvedčuje vôľu žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou nový pracovný\npomer. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak po odvolaní zamestnanca z funkcie nebola s\n\nním dohodnutá iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ povinný prideľovať odvolanému zamestnancovi,\nnastáva stav, v ktorom chýba dohodnutý druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru\n(viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2010 sp. zn. 1 M Cdo 13/2009\nuverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2011). Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu a\nvykonávať práce osobne podľa pokynov zamestnávateľa patrí k základným povinnostiam zamestnanca\nvyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce). Zamestnanec je povinný plniť\npovinnosti stanovené právnymi predpismi (medziiným § 81 Zákonníka práce), pracovným poriadkom a\ninými vnútornými predpismi zamestnávateľa, pracovnou zmluvou a rovnako tiež pokynmi nadriadeného\nvedúceho zamestnanca (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 47/2009).\n25. Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, vzhľadom na to, že niet pochýb, že\npracovný pomer žalobkyne založený pracovnou zmluvou zo 7. septembra 2012 u žalovaného skončil\ndňom uvedeným v oznámení žalovaného o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa\n§ 72 Zákonníka práce, a to 10. decembrom 2012, dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.\nv posudzovanej veci nie je daný.\n26. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalobkyňa\nodôvodňuje existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia §\n150 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: terajšie ustanovenie § 257 C.s.p.), a to správaním účastníkov,\nnajmä žalovaného pred začatím sporu, ale napr. aj v správaní právneho zástupcu voči súdu. Rovnako\nsi myslí, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj povaha samotného sporu, a jej účastníkov.\nŽalobkyňa je toho názoru, že je nespravodlivé, aby v pracovnoprávnom spore musela uhrádzať aj\nznačne vysoké trovy na cestovné a náhradu času právneho zástupcu žalovaného, ak si ten zvolil\nzástupcu z pomerne veľkej vzdialenosti. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že z ustanovenia § 257\nC.s.p. je zrejmé, že musí ísť o celkom výnimočný prípad. V čom spočíva výnimočnosť práve tohto prípadu\nvšak žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodňuje. Dovolací súd uvádza, že existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane, treba posudzovať komplexne,\nzo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Predpokladom pre nepriznanie náhrady trov konania\ninak úspešnej strane v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je uvedená žalobkyňou\nnamietaná skutočnosť. Námietka žalobkyne v tomto smere vznesená nie je preto opodstatnená.\n27. So zreteľom na vyššie uvedené, keď žalobkyňa napadla dovolaním vecne správny rozsudok\nodvolacieho súdu a neboli zistené vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolací súd dovolanie ako\nnedôvodné zamietol (§ 448 C.s.p.).\n28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25CoPr/6/2013", "guid": "fc1ad2e5-58f0-4949-b383-56bd6436dc08:94f1118c-d5c3-4b3e-b20f-59133654217f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}], "citovane_v": [{"guid": "b33f08cc-e10e-471a-8669-4b8fa6bd61cf:5c7da40c-6654-4bee-9c5e-193eaa89cc4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5112205424.1", "spisova_znacka": "3Cdo/37/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/37/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5112205424.1"}, {"guid": "b861df7b-9a3e-4441-9a3a-6816cdd565d9:82f718de-fb98-4c6a-8292-458a9aa2b6db", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:6122498517.1", "spisova_znacka": "9CoPr/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoPr/6/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:6122498517.1"}, {"guid": "3d4a83ad-5bd2-4604-917c-c75888cbd071:8b1b5909-284e-43c9-86f3-ef940bf894ca", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2520202085.2", "spisova_znacka": "24CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoPr/1/2024 z 9. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2520202085.2"}, {"guid": "6de8d349-570e-4803-a1aa-ae0531170364:6413c348-bf70-497c-9f7e-8caa3505999e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1114224472.2", "spisova_znacka": "8CoPr/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/5/2020 z 26. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1114224472.2"}, {"guid": "a2ed97e0-04d0-422c-a247-1797325abc3d:55275357-c922-4c52-be32-4fcf701cbdae", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1", "spisova_znacka": "6CoPr/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/3/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1"}, {"guid": "a2ed97e0-04d0-422c-a247-1797325abc3d:b04dd28e-0b47-49f9-9685-d991554fc18a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1", "spisova_znacka": "6CoPr/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/3/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1"}, {"guid": "98909fa7-392f-4a38-aef7-5a2a9fdce168:fdd22682-b86c-4150-a2f9-4f32fca3687e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5917205847.1", "spisova_znacka": "6CoPr/1/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/1/2019 z 24. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5917205847.1"}, {"guid": "1413fe4a-cbdb-4683-992b-5a62d4a59695:a7d0ed81-81ad-4372-812a-fe1398f4293f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4416206798.1", "spisova_znacka": "5CoPr/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoPr/1/2019 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4416206798.1"}, {"guid": "1413fe4a-cbdb-4683-992b-5a62d4a59695:30afe4a4-db50-46a1-8ffc-3efd0a89b541", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4416206798.1", "spisova_znacka": "5CoPr/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoPr/1/2019 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4416206798.1"}]}