{"guid": "50c25ccb-d2b5-42ee-b9e0-223fce58045e:7d5fca32-37a6-4d6d-8d34-070bc0dd1c8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1", "spisova_znacka": "6Nc/9/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nc/9/2016 z 21. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2016, sp. zn. 6Nc/9/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1", "identifikacne_cislo": "4109238159", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2016-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d5fca32-37a6-4d6d-8d34-070bc0dd1c8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Nc/9/2016\n4109238159\n21. 10. 2016\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkýň 1/ Z. E., 2/ Z. E., oboch bývajúcich v H., E. 1,\n3/ R. E., bývajúcej v C., T. X a 4/ B. N., bývajúcej v H., N. XX, všetkých zastúpených JUDr. Pavlom\nGráčikom, advokátom v Nitre, Farská 40, proti žalovaným 1/ METRO Group Properties SR s. r. o.,\nso sídlom v Ivanke pri Dunaji, Senecká cesta 1881, zastúpenej splnomocnenkyňou alianciaadvokátov\nak, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, v mene ktorej ako konateľka koná advokátka JUDr.\nGerta Sámelová Flassiková alebo advokát Mgr. Ján Voloch, 2/ Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelnej kapitule\nNitra, so sídlom v Nitre, Nám. Jána Pavla II 7, zastúpenej splnomocnenkyňou Petruška & partners s.\nr. o., so sídlom v Nitre, Kupecká 18, v mene ktorej ako konateľ koná advokát JUDr. Svorad Petruška,\no určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za účasti Ing. Z., bývajúceho v C., R., zastúpeného\nJUDr. Karolom Spišákom, advokátom v Bratislave, Tuhovská 1, vedenej Okresným súdom Nitra pod\nsp. zn. 12C/271/2009, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. z\nprejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Co/124/2016, takto\nrozhodol:\nSudkyňa Krajského súdu v Nitre JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania\na rozhodovania veci, vedenej Krajským súdom v Nitre\npod sp. zn. 8Co/124/2016 (veci okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/271/2009).\nodôvodnenie:\n1. V konaní vedenom Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8Co/124/2016\nžalovaná 1/ podaním zo 14. septembra 2016 oznámila krajskému súdu uplatnenie námietky zaujatosti\nvoči vec sudkyni JUDr. Adriane Kálmánovej, PhD. (ďalej tiež len „namietaná sudkyňa“) pre jej pomer k\nveci a k účastníkom konania na strane žalovaných, konkrétne na strane zúčastneného Ing. Z. (pôvodne,\nza účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, v\npozícii vedľajšieho účastníka) a jeho právneho zástupcu. Žalovaná 1/ sa o dôvode vylúčenia namietanej\nsudkyne (predsedníčky vec prejednávajúceho senátu krajského súdu) dozvedela na stretnutí s právnym\nzástupcom Ing. Z. 7. septembra 2016, na ktorom JUDr. E. informoval žalovanú 1/, že v minulosti\nzastupoval spoločnosť EURO CITY PARK, a. s. (v súčasnosti LIVING PARK a. s.), patriacu Ing. Z.,\nktorá podala trestné oznámenie (zo dňa 20. marca 2012) voči Ing. Q. a JUDr. H. (manželovi namietanej\nsudkyne) pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.\nMenované osoby sa mali trestného činu dopustiť tým, že od zástupcov spoločnosti EURO CITY PARK,\na. s. za to, aby mohla stavať, mali požadovať zaplatenie sumy 1.000.000 eur, zakúpenie pozemkov vo\nvlastníctve mesta Nitra a podpísanie zmluvy na stráženie objektu City park Nitra. Zo strany JUDr. H.\nmalo byť viackrát deklarované, že v meste Nitra má „všetko pod kontrolou“. Avizoval, že nechá zrušiť\ndve územné rozhodnutia, ktoré boli v tom čase vydané na stavbu, pričom Krajský súd v Nitre skutočne\nodložil ich vykonateľnosť, čím sa naplnili hrozby JUDr. E.. Keďže voči takémuto rozhodnutiu súdu nebol\nprípustný opravný prostriedok, pričom konanie súdu nespĺňalo štandardné postupy pri rozhodovaní, bola\npredsedovi krajského súdu predložená sťažnosť na postup súdu. Hrozby JUDr. E. sa taktiež naplnili, keď\nKrajský súd v Nitre v dvoch rozdielnych senátoch (29S a 30S) a veciach vydal rozhodnutia s rovnakým\nodôvodnením, čo predseda krajského súdu vyhodnotil ako porušenie povinností sudkyne pri výkone\n\nfunkcie sudcu a uložil jej písomné napomenutie. V tom čase bola aj namietaná sudkyňa v tejto veci\nsudkyňou Krajského súdu v Nitre, sekcie správneho súdnictva. Z uvedeného tak vyplýva, že namietaná\nsudkyňa má negatívny pomer k účastníkom konania na strane žalovaných, ako aj k Ing. Z. a jeho\nzástupcovi z dôvodov vychádzajúcich z minulosti - podaného trestného oznámenia a na základe neho\nvedeného trestného konania (i keď toto bolo zastavené), ktoré sa priamo dotýkajú jej manžela. Dôvodom\nvylúčenia sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci je nielen jej pomer k sporu, stranám a ich\nzástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, ale aj odôvodnená pochybnosť o jej nezaujatosti.\n2. Namietaná sudkyňa nato predložila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) na rozhodnutie podľa § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., ďalej len\n„C. s. p.“) i so svojím vyjadrením k námietke zaujatosti. V danej veci sa necíti byť zaujatá, nemá žiaden\npomer k veci, k stranám, ani k ich zástupcom. O trestnom stíhaní jej manžela až do vznesenia námietky\nzaujatosti nemala vedomosť. Tvrdenia žalovanej 1/ považuje za účelové, nepociťuje žiaden negatívny\npostoj k stranám, ani k ich zástupcom. Ako uvádza aj žalovaná 1/, trestné stíhanie bolo zastavené,\nčo svedčí o tom, že tvrdenia oznamovateľa neboli preukázané. O sťažnosti spoločnosti EURO CITY\nPARK, a. s. na postup súdu uviedla, že v čase podania a vybavovania sťažnosti nebola sudkyňou na\nsprávnom úseku, ale bola zaradená na občianskoprávny úsek do senátu 7Co. Ak mal účastník za to,\nže členovia senátu 29S alebo 30S (prípadne iní) mali byť vylúčení z prejednávania a rozhodovania nimi\nprejednávaných vecí pre kolegiálny vzťah k nej, mali zákonnú možnosť vzniesť námietku zaujatosti.\n3. Najvyšší súd ako súd Krajskému súdu v Nitre nadriadený (§ 54 ods. 2 C. s. p. v spojení s čl. I § 5\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších\nzmien a doplnení) vec prejednal a dospel k záveru, že na vylúčenie sudkyne krajského súdu z podkladov\nv spise usúdiť nejde.\n4. Podľa § 49 ods. 1 C. s. p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n5. Účelom úpravy pojatej do práve odcitovaného ustanovenia základného predpisu civilného sporového\nprocesu Slovenskej republiky je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu\nsúdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z pohľadu\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, ktorým môže byť len niektorý z nasledujúcich\nvzťahov:\na/ k sporu (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je priamo stranou sporu alebo\nosobou zúčastnenou na konaní, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, vtedy, keď\nsudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na spor,\nktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť alebo tiež vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti\nnasvedčujúce získaniu sudcom poznatkov o veci inak, než spôsobom predpokladaným právom, teda\nnajmä dokazovaním),\nb/ k stranám [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu, ktorý má buď charakter rodičovského,\nmanželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu či relevantného osobného vzťahu\n(tak pozitívneho, ako aj negatívneho)],\nc/ k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (viď vyššie pod 2.).\n6. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalovanej 1/ vo vzťahu k sudkyni krajského súdu o\nskutočnostiach majúcich privodiť jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu, vychádzal najvyšší\nsúd zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba\nzákon. Sudca je totiž vo všeobecnosti vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu (len vtedy alebo\naž vtedy), ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným\nna konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n7. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd - tu por. prílohu oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR\nč. 209/1992 Zb.) je garancia toho, aby v spore rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava\n\npráva na spravodlivý proces (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR\nč. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) zároveň zahrňuje aj právo na to, aby spor\nnebol odňatý zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48\nÚstavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý\na nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento\ntzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady\nnezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom\npredpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol\nvylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti\nzákonného sudcu, spočíva v možnosti zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý\na nie nestranný sudca.\n8. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕžania určitej\nprocesnej strane). Len nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na\nuplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (porovnaj napr. II. ÚS 71/97).\n9. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh strany (§ 52 C. s. p. ), alebo\nna základe oznámenia samotného sudcu (§ 50 C. s. p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred\nnestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie\nveci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie\nsudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS\n27/98, II. ÚS 121/03).\n10. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza\nz toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a\nobjektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad\nPiersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo\nvzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z\ntohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z\nprezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej\nnestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti\nDánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, či strany, ale existencia objektívnych\nskutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna\nnestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska (sudcu, strany), ale podľa objektívnych\nsymptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže\nmusí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it\nmust also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký\naj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších\ninštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a\nk účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu\nsudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý\nmohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného\nsudcu je to, či vyslovená obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,\nči uvádzané okolnosti sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná\nobava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je pritom len taká obava z nedostatku nestrannosti,\nktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu\nnestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť\nsudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.\n11. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a\npodľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu)\nexistujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri\ntiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je\nnestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce\nje to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.\n\n12. Z vyššie spomenutej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,\nže subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej\nnestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne\nniekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym\npochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení\nteórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom\nzjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom konania (dnes stranám sporu) alebo ich zástupcom dosahuje\ntaký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine\nira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\n13. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti sudkyne krajského súdu, tu je potrebné konštatovať,\nže namietaná sudkyňa sa sama necíti byť v predmetnom spore zaujatá a vylúčila akýkoľvek pomer či\nuž k sporu, stranám, ich zástupcom, či osobám zúčastneným na konaní. Dôvod uvádzaný žalovanou\n1/, z ktorého táto vyvodzuje vznik pochybností o nezaujatosti sudkyne a ktorým je podanie trestného\noznámenia na manžela sudkyne pre podozrenie z manipulácie so súdnymi konaniami, sa vzhľadom\nna nepreukázateľnosť tvrdení nevyznačuje takou intenzitou, aby spochybnil nezávislosť a nestrannosť\nprejednávania a rozhodovania sporu namietanou sudkyňou. Výsledkom konania o trestnom oznámení\nbolo jeho zastavenie a niet tak z čoho usudzovať ani na preukázanie obvinení vo vzťahu k manželovi\nnamietanej sudkyne. Sťažnosť na postup krajského súdu pri rozhodovaní jeho senátov 29S a 30S\n(konkrétne na sudcov JUDr. Jána Bzdúšeka a JUDr. Evu Hritzovú) bola síce predsedom súdu\nvyhodnotená ako čiastočne dôvodná (porovnaj č. l. 686 spisu), avšak len v časti, v ktorej bol napadnutý\npostup vyhotovenia rozhodnutia, keďže sudkyňa vyhotovujúca rozhodnutie mechanicky opísala dôvody\nrozhodnutia, ktoré vypracovala iná sudkyňa. V tejto časti predseda súdu pripustil možnosť spochybnenia\nhodnovernosti a presvedčivosti rozhodnutia, nepreskúmaval však procesný postup súdu ani vecnú\nsprávnosť rozhodnutia (čo napokon ani nie je v jeho kompetencii). Za takéto (hoc aj zistené) pochybenia\nale namietaná sudkyňa zodpovednosť nenesie, keďže sťažnosť sa jej netýkala, nebol preukázaný ani\nžiaden jej dosah na rozhodovanie vo veciach, ktoré boli predmetom sťažnosti a vo svojom vyjadrení\nvýslovne poprela, žeby v rozhodnom čase bola sudkyňou správneho úseku krajského súdu.\n14. Žiadnym spôsobom tak neboli preukázané tvrdenia žalovanej 1/ o existencii niektorého zo zákonom\npredpokladaných pomerov sudkyne, odôvodňujúcich jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.\nK samotnému ataku na manžela namietanej sudkyne za pomoci trestného oznámenia pritom obdobne\nako v prípade obdobného zaútočenia na samotného sudcu platí, že tento sám osebe pochybnosti\no nezaujatosti sudcu privodiť nemôže. Jednak totiž u sudcov treba (v porovnaní s inými profesiami\na povolaniami) predpokladať vyššiu mieru odolnosti voči vplyvom na ich nestrannosť (čomu inak\nslúži aj odborná príprava sudcov a nutné uvedomovanie si nimi významu nimi zastávaných funkcií\nvrátane zvýšených požiadaviek kladených na osoby sudcov), najmä tu však treba vidieť zásadný rozdiel\nmedzi trestným oznámením na sudcu (čo platí obdobne aj na jeho rodinných príslušníkov) a trestným\noznámením podávaným samotným sudcom (resp. i tu niektorou z osôb berúcich si za vlastnú obhajobu\nzáujmov sudcu). Kým trestné oznámenie podávané samotným sudcom (nech aj ako právom aprobovaný\nprostriedok obrany voči útokom na osobu sudcu) je nepochybne už svedectvom takého vychýlenia\npôvodne nestranného vzťahu sudcu k tomu, na koho sa trestné oznámenie podáva (alebo koho sa\ntýka), ktorý sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci za účasti osoby dotýkanej trestným\noznámením diskvalifikuje (nielen pre neschopnosť ďalej činiť zadosť kritériu objektívnej nestrannosti,\nale ani tej subjektívnej); trestné oznámenie na sudcu (resp. jeho príbuzného) môže byť aj pokusom\noznamovateľa o zbavenie sa takého zákonného sudcu, resp. aj viacerých sudcov, ktorý (-í) mu nemusí (ia) vyhovovať a súbežným pokusom o nahradenie takéhoto sudcu (sudcov) iným (-i), pre oznamovateľa\nprijateľnejším (-i). Takéto postupy, spôsobilé viesť pri ich dovedení ad absurdum až k prideleniu veci\nkonkrétnemu sudcovi a ani ich náznaky, samozrejme akceptovať nejde.\n15. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne\npredpisy je povinný v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení\nneskorších zmien a doplnení vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Obsah tohto práva\na povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu.\n16. Ak teda pri posudzovaní námietky zaujatosti zo strany žalovanej 1/ a vyjadrenia namietanej sudkyne k\nnámietke najvyšší súd nezistil také okolnosti, ktoré by boli z pohľadu ustanovenia § 49 C. s. p. relevantné,\nrozhodol, že namietaná sudkyňa z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčená nie je.\n\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}