{"guid": "9048fb8e-3f42-44da-a2ef-cd16c3c33fa9:6444defb-ae4c-4109-a562-ce448f8bd843", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4015200185.1", "spisova_znacka": "1Sžso/71/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/71/2015 z 1. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2016, sp. zn. 1Sžso/71/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:4015200185.1", "identifikacne_cislo": "4015200185", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6444defb-ae4c-4109-a562-ce448f8bd843", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4015200185.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4015200185.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4015200185.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/71/2015\n4015200185\n01. 12. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:4015200185.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: O. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ul. C. L. Č.. XX, XXX XX U. Q., proti žalovanému: Ústredie\npráce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa\n30. septembra 2015 č.k. 11S/34/2015-28, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. septembra 2015 č.k.\n11S/34/2015-28 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: UPS/USl/SSVOPPKPC/SOC/2015/1206 z 21.01.2015 (ďalej na účely rozsudku\nlen „napadnuté rozhodnutie“ - príloha administratívneho spisu č. 7) žalovaný ako konajúci odvolací\nsprávny orgán v zmysle § 4 zákona č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupom podľa § 59 ods.\n1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdil v zmysle § 51 písm. b) zákona a § 17 č.\n447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) odvolaním napadnuté\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odboru sociálnych vecí a rodiny, č.: NZl/\nOPPnKaPČ/SOC/2014/65048-0003 z 24.11.2014 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“,\nresp. „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie\nparkovacieho preukazu (ďalej na účely rozsudku tiež „žiadosť“, resp. „parkovací preukaz“).\nPodľa § 4 ods. 6 písm. c) zák. č. 453/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec ústredie\nvykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni\nrozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.\nPodľa § 51 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení ústredie vykonáva v druhom stupni štátnu\nsprávu vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, v ktorých v prvom stupni koná a\nrozhoduje úrad.\n\nPodľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom\npodľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán\nparkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.\n2. Prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní o nevyhovení žiadosti zohľadnil zistenia lekárskeho\nposudku z dňa 19.11.2014 (ďalej len „lekársky posudok“), ktorým bola žalobcovi určená miera funkčnej\nporuchy 70 % podľa prílohy č. 3, časti III., bodu 8, písm. d) (chronické komplikácie cukrovky) k zák. č.\n447/2008 Z.z.\nPrvostupňový orgán zároveň konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.\n3. Žalovaný v svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkovo-medicínskych zistení obsiahnutých v\nlekárskom posudku, podľa ktorých na 3. a 4. prste ľavej nohy sú nekrotické zmeny ošetrované chirurgom.\nChôdza žalobcu je ataktická, vpravo krívavá, bez použitia kompenzačnej pomôcky (údaje praktického\nlekára). Okrem toho je žalobca liečený pre koronárnu AS chorobu srdca, je po srdcovom infarkte (r.\n2012) a po kardiochirurgickej operácii - bypasse ( tiež r. 2012), ejekčná frakcia ľavej komory je znížená.\nTakto vymedzený zdravotný stav žalobcu mu umožňuje sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej\ndopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej\ndopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať\nz vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, alebo z dôvodu\nťažkého zdravotného postihnutia zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v\nprostriedku železničnej dopravy.\n4. Posudkový lekár žalovaného po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalobcu sa stotožnil\nnielen s určenou mierou funkčnej poruchy ale v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. aj s vyššie\nuvedenými závermi posudkového lekára prvostupňového orgánu.\n5. Záverom žalovaný konštatoval, že posudkový lekár žalovaného vykonal posúdenie zdravotného\nstavu bez prítomnosti posudzovaného žalobcu vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti\ndiagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch a nebolo potrebné preveriť jeho objektívnosť\nalebo úplnosť.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti hore uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Nitre žalobu zo dňa\n10.02.2015.\n7. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal v rozsahu dôvodov žaloby napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na takéto rozhodnutie.\n8. Svoj rozsudok po stručnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, s\nprihliadnutím na odborné nálezy z kardiologického vyšetrenia (17.10.2014), neurologického vyšetrenia\n(01.10.2014) ako aj diabetologického vyšetrenia (14.10.2014) a s odkazom na relevantné ustanovenia\nzák. č. 447/2008 Z.z. odôvodnil tým, že žalovaný mal riadne preskúmať zdravotný stav žalobcu najmä\ns prihliadnutím jeho obmedzenia v súvislosti s postihnutím prstov ľavej nohy a vytváraním rán na\ndiabetickej nohe.\n9. V súvislosti s uvedeným krajský súd vyjadril názor (str. 7 rozsudku krajského súdu), že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým\n\nnebolo vyhovené žiadosti žalobcu, nemožno odôvodniť v podstate len odkazom na lekársky posudok o\ntom, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia musí naopak jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na\nzáklade akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol.\nZ odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané, akými úvahami\nsa správny orgán pri posudzovaní riadil.\n10. Navyše krajský súd zdôraznil, že odborní lekári (kardiológ a neurológ) vo svojich vyššie uvedených\nnálezoch odporučili žalobcovi pridelenie parkovacieho preukazu, resp. uviedli s poukazom na jeho\nzdravotné obmedzenia, že je vhodná individuálna preprava.\nAk teda ošetrujúci lekári žalobcovi výslovne odporučili pridelenie parkovacieho preukazu, resp. sa\nvyjadrili, že je vhodná individuálna preprava a napriek uvedenému prvostupňový orgán nevyhovel\nžiadosti žalobcu, bolo jeho povinnosťou, aby pred vydaním takého rozhodnutia dostatočne zistil skutkový\nstav a svoje nevyhovujúce rozhodnutie i náležité a v súlade so zákonom zdôvodnil.\n11. V súvislosti s uvedeným skutkovým stavom krajský súd tiež konštatoval, že v administratívnom spise\nžalovaného sa nachádza posudok vydaný dňa 07.02.2000 podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej\npomoci v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého bola miera funkčnej poruchy u žalobu určená\nna 60 % podľa kapitoly V., položka 2, písm. b) prílohy č. 4 k vyššie citovanému zákonu. t. j. zápalové\nochorenia mozgu, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy, polyneuropatia a detská obrna\n(stredne ťažká forma).\nNa základe zisteného zdravotného stavu bol žalobca označený za osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím a v jeho dôsledku nie je schopný udržať sa v dopravnom prostriedku a je odkázaný na\nindividuálnu prepravu.\n12. Preto podľa krajského súdu s poukazom na právne závery vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v obdobných veciach vedených pod sp.zn. lSžso/1/2012 a lSžso/32/2013\nsprávne orgány nepostupovali v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., ak za takto zisteného skutkového stavu\nrozhodli zamietavo o žiadosti žalobcu.\nPreto krajský súd vyslovil právny názor, že o podanej žiadosti žalobcu bude možné rozhodnúť až po\nriadnom prešetrení jeho zdravotného stavu (prípadne i za prítomnosti žalobcu) tak, aby bolo možné\nriadne zistiť jeho obmedzenia, ktoré vznikli v súvislosti s komplikáciami cukrovky, resp. i v súvislosti s\nkardiovaskulárnym ochorením, pričom rozhodnutie musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v zákone.\n\nIII.\nOdvolanie žalovaného/ stanoviská\nA)\n13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.10.2015 (č.l. 39) žalovaný proti rozsudku prvostupňového súdu\nv súlade s ustanovením § 205 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania, že:\nsúdny prieskum má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / viď § 205\nods. 2 písm. b) O.s.p./,\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / viď §\n205 ods. 2 písm. d) O.s.p./,\ndoteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz\nneboli uplatnené (viď § 205a) - /§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p./, a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / viď § 205 ods. 2\npísm. f) O.s.p./.\n14. Následne odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky žalovaného v stručnom prehľade:\n\n- podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok alebo komplexný posudok, ak\nbol vypracovaný (viď § 55 ods. 7 zák. č. 447/2008 Z.z.),\n- vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom a špeciálnym právnym predpisom platí zásada „lex\nspecialis derogat legi generali“,\n- z právnej úpravy (najmä § 11a § 51 písm. d/ a § 52 písm. d/ zák. č. 447/2008 Z.z.) je zrejmé, že\nodborní lekári - ortopéd, neurológ, kardiológ ...a iní, nie sú kompetentní určovať odkázanosť na určitú\nformu kompenzácie,\n- správnosť a závery lekárskeho posudku, podľa názoru žalovaného, správny orgán nie je oprávnený\nposudzovať,\n- správny orgán nemôže lekársky posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením\nskutočnosti z odbornej stránky,\n- správnosť postupu žalovaného, potvrdzuje aj rozsudok krajského súdu, pretože ani súd prvostupňové\nrozhodnutie nezrušil a ponechal ho v platnosti,\n- krajský súd vyhľadal dôvody nezákonnosti rozhodnutia namiesto žalobcu (viď R 64/1996 ako aj R\n58/2001), ktoré, podľa názoru žalovaného, nezákonnosťou nie sú, a názor krajského súdu, že tak\nžalovaný ako aj prvostupňový orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s posudkom vydaným dňa\n07. 02. 2000 podľa zák. č. 195/1998 Z.z., neobstojí nielen vzhľadom na to, že nie je vôbec zdôvodnený,\nale aj vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.03.2013 (pripojený v prílohe k odvolaniu)\nsp.zn.: 15S/68/2013-28 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 15S/68/2013 zo\ndňa 29.05.2014.\n15. Žalovaný záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že návrh\nnavrhovateľa sa zamieta a náhrada trov konania sa nepriznáva a súčasne aby nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania.\nB)\n16. Z vyjadrenia žalobcu (č.l. 50) zo dňa 28.10.2015 vyplýva, že v podanom odvolaní nenachádza žiadny\nprávny podklad.\nTiež poukázal na to, že žalovaný mal možnosť preukázať svoje dôkazné bremeno na pojednávaní pred\nsenátom krajského súdu, čo však nezvládol, pričom výsledkom bol rozsudok krajského súdu, ktorý\nžalobca hodnotí ako jednoznačný, jasný, vecný a hlavne spravodlivý.\n17. Žalobca ďalej poukázal na postup žalovaného, ktorý podľa jeho mienky absolútne neodôvodnil\nprečo a z akého dôvodu posudkoví lekári vo svojich posudkoch odignorovali zdravotné dokumentácie\nodborných lekárov (t.j. diabetológ, neurológ, kardiológ), v ktorých títo jednoznačne uviedli rozsah\ndiagnózy a postihnutia, na základe ktorých len odporučili vydanie parkovacieho preukazu.\n18. Súčasne žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného v plnom\nrozsahu zamietol a rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s §\n246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) a s\nprihliadnutím na § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie\nbolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci\nv zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný\nv súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v\n§ 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\n20. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n21. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého\nrozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j\nods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n22. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane\npodstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je procesne právna otázka, či lekársky posudok, ako je tomu v\nprejednávanej veci, je jediným podkladom pre zistenie skutkového stavu, t.j. otázka správneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v\nďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n23. Žalovaný svoje odvolanie oprel o viacero odvolacích dôvodov (viď bod č. 13). Za účelom riadneho\nprieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s odvolacím\ndôvodom uvedeným v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko ďalšie odvolacie dôvody uvedené\nžalovaným sa viažu na výskyt inej vady s kauzálnym dôsledkom na rozhodnutie vo veci / viď § 205 ods.\n2 písm. b) O.s.p./, poprípade na nesprávne, resp. nedostatočne zistený skutkový stav / viď § 205 ods. 2\npísm. d) a e) O.s.p./, ktorý však v správnom súdnictve sa nemôže aplikovať, pokiaľ nebolo dokazovanie\nvykonávané pred krajským súdom v zmysle postupu zakotveného v ustanovení § 122 v spojení s § 246c\nods. 1 O.s.p.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé\nprocesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil\na ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p.,\npotom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č.\n30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k\nargumentácii žalovaného.\n\n24. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko,\nresp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] vyplýva jasný právny názor,\nže správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\niba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n25. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v\nspoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a\naby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých\nvybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore\nvymedzenej právnej otázke.\n26. Z obsahu odvolacej argumentácie žalovaného (viď bod č. 14) pre Najvyšší súd nepochybne\nvyplýva, že žalovaný najmä poukazuje na nezastupiteľný význam lekárskeho posudku pri zisťovaní\nskutkového stavu, t.j. pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa bez oprávnenia správneho orgánu\nposudzovať (t.j. preverovať) správnosť a závery lekárskeho posudku. S uvedeným ďalej súvisí aj\nodvolacia argumentácia (názor) žalovaného, že správny orgán nemôže lekársky posudok označiť za\nnesprávny, resp. ho nahradiť vlastným posúdením z odbornej stránky.\nS takto sformulovanými námietkami Najvyšší súd na základe nižšie uvedených dôvodov nemôže\nsúhlasiť.\n27. Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil spor týkajúci sa výkladu\nobsahu zásady materiálnej pravdy t.j. najmä ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku.\nV súvislosti s uvedeným Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť\ndodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. že v obdobných\nveciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa\npodstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia (§ 250j ods.\n7 ako aj § 250ja ods. 4 O.s.p.). Preto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych\nnázorov súdov na riešenie obdobných vecí.\nZ uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným\nkonajúcim senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 22.03.2011\nsp.zn. 1Sžso 33/2010, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.\nv rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text\nrozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu):\n„Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter\nsprávneho súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.)\nnapadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia\nskutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1\nveta druhá O.s.p.), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na\nsúdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na\nzrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nV správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyžaduje osobitné znalosti na to,\naby bol správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného stavu\n\nžalobca sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia\nbežne nedisponujú.“\n28. Ďalej Najvyšší súd zaujal stanovisko aj k relevancii ako aj k nezastupiteľnosti lekárskych posudkov\nalebo komplexných posudkov.\n„V zmysle ustanovení § 53 a § 55 zák. č. 447/2008 Z.z., § 3 ods. 3 veta prvá a § 32 ods. 1 a 2\nSprávneho poriadku vyplýva, že základná zásada zákonnosti, t.j. správneho právneho posúdenia veci\n(riadnej aplikácie právnej normy na zistený stav veci) vychádza najmä z testu, či správny orgán splnil\nsvoju povinnosť riadne vyhodnotiť potrebné podklady pre rozhodnutie.\nLekárskou posudkovou činnosťou sa nielen vykonáva medicínske hodnotenie a posudzovanie\nzdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a\nurčovanie miery funkčnej poruchy, ale aj posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií,\nktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez\nzdravotného postihnutia (viď § 11 ods. 1).“\n(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sžso 25/2012 zo 16.07.2013).\n29. Ďalej Najvyšší súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti poukázal na osobitnú úlohu konzultácií:\n„Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov,\nje jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich\nsubjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zák. č. 447/2008\nZ.z. a § 3 ods. 3 Správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku,\ntzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd\nprihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p.).“\n(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sžso 34/2010 zo 24.05.2011).\n30. Vyššie uvedené právne názory Najvyšší súd následne spresnil aj v nasledujúcej rozhodovacej\nčinnosti\n„Komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia\nodlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 447/2008\nZ.z. Je potom celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o\nnepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46\na § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v\nprospech jeho žiadosti. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu podľa § 250j ods.\n2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov.\nHoci zák. č. 447/2008 Z.z. pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a\nposudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej\nosoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však\nneoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú\nanalýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam\nžalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v komplexnom posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného\nstavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2\na 4 Správneho poriadku).\nRozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho\npreukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré\nskutočností boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka\nzrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti\nvydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.“\n(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sžso 1/2012 zo 28.02.2012).\n31. Vo svetle hore uvedených právnych názorov Najvyššieho súdu neobstojí odvolacia námietka\nžalovaného, že iní lekári (odborní lekári ako sú ortopéd, neurológ či kardiológ, ako je tomu v\nprejednávanej veci) nie sú oprávnení sa vyjadrovať k zdravotnému stavu posudzovanej osoby a už\n\nvôbec neobstojí názor žalovaného, že nie sú kompetentní navrhovať, resp. odporučiť určitú formu\nkompenzácie.\nNaopak, ak je toto obsahom lekárskej správy, ktorú posudkový lekár musí vyhodnotiť ako jeden\nz možných zdrojov zisťovania skutkového stavu, potom je povinnosťou správneho orgánu preveriť\nzákonnosť postupu hodnotenia a posúdenia zdravotného stavu, resp. určenia inej skutočnosti, s cieľom\nktorým bol lekársky alebo komplexný posudok vyhotovený (viď § 11 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.).\n32. V súvislosti s uvedeným je zákonom požadované (konkrétne príloha č. 2 k zák. č. 447/2008\nZ.z. v spojení s § 3 ods. 7 Správneho poriadku), aby aj lekársky posudok vychádzal z odôvodnenia\nsvojich zistení, resp. záverov o zisťovaných skutočnostiach, ktoré odôvodnenie je z právneho hľadiska\npreskúmateľné, čo sa najmä týka logických úsudkov a záverov.\nPodľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v\nodsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a\niných podobných opatrení.\n32. Žalovaný však naopak argumentoval, že správnosť a závery lekárskeho posudku nie je oprávnený\nposudzovať, t.j. ani preskúmať. Takéto tvrdenie však nenapĺňa poslanie správneho orgánu v oblasti\nrozhodovania o právnych vzťahoch pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych\ndôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právnych vzťahoch pri vyhotovení preukazu fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (čo\nje predmetom prejednávanej veci).\nNaopak, ako Najvyšší súd vyššie zdôraznil, je povinnosťou žalovaného preverovať aj zákonnosť\npostupu, ktorým boli získané jednotlivé podklady pre rozhodovanie orgánu verejnej správy o\nsubjektívnych verejných právach jednotlivcov.\n33. Nakoľko v prejednávanej veci žalovaný tak nekonal, zaťažil napadnuté rozhodnutie v rozpore so\nzákonnými požiadavkami nepreskúmateľnosťou, ktorú mu správne krajský súd vytkol a na jej základe\npristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.\nV.\n34. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nmá zásadné nedostatky vo svojom odôvodnení, a preto nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i\nobsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Preto sa odvolací súd spolu\nso závermi vyslovenými krajským súdom nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi\nzistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok\npre vyhotovenie parkovacieho preukazu.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n35. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu/žalobkyne a stanoviska žalovaného/žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté\nvo vyššie uvedených rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn.\n1Sžso/33/2010, ako aj sp.zn. 1Sžso/25/2012, 1Sžso/34/2010 a 1Sžso/1/2012, pri ktorých Najvyšší súd\nnezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky\nsledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na\nústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného\nskutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých\nrozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až\n34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s\nosvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu\n\nvyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nrozsudku.\n36. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov\ntohto konania vzniklo.\nNakoľko však úspešný žalobca nebol právne zastúpený a iné trovy konania nie sú odvolaciemu súdu zo\nspisu zrejmé, tak o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.\n37. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), charakter\nkonania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie\na z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}