{"guid": "f9a96bea-849b-4b00-b86d-ccdc86707578:d6a52a90-7f21-4e25-b3c2-94642925ae12", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4014200601.1", "spisova_znacka": "6Sžo/19/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/19/2015 z 25. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 6Sžo/19/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:4014200601.1", "identifikacne_cislo": "4014200601", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6a52a90-7f21-4e25-b3c2-94642925ae12", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200601.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200601.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200601.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/19/2015\n4014200601\n25. 05. 2016\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2016:4014200601.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. Z., W.,\nprávne zast. JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Levice,\npozemkový a lesný odbor, Dopravná 14, Levice, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. r. 7/2014, OU-LV-PLO/P2014/00087 zo\ndňa 03.03.2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/54/2014-48\nz 21. októbra 2014 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/54/2014-48 z 21. októbra\n2014 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu č. r. 7/2014, OU-LV-PLO/\nP2014/00087 zo dňa 03.03.2014. Uvedeným rozhodnutím odporca príslušný v zmysle § 3 ods. 2 písm.\nb/ zákona NR SR č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov a ďalej príslušný podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o\nzmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), v súlade s § 46 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol vo veci oprávnenej osoby Ing. X. Z.\nzastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom tak, že mu nepriznal právo na navrátenie vlastníctva\nk pozemkom po I. Z. a S. Z. v kat. úz. H. a O. a nepriznal mu ani právo na náhradu, pretože nesplnil\npodmienku v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ a e/ zák. č. 503/2003 Z.z.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania správnym orgánom, správny orgán\nnedospel k jednoznačnému záveru prechodu vlastníctva na štát a ani k tomu, ako sa súčasní vlastníci\ndostali k vlastníctvu pôvodných vlastníkov, ktorí sú uvádzaní ako vlastníci na pozemnostných hárkoch.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že správny orgán správne a zákonne konštatoval v preskúmavanom\nrozhodnutí, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle\n§ 2 ods. 2 písm. c/ a e/ zák. č. 503/2003 Z.z. aj z dôvodu, že navrhovateľ okrem rozsudku, ktorý\nbol dosiahnutý trestným činom nepreukázal správnemu orgánu matričnými dokladmi resp. inými\nhodnovernými dokladmi, že pôvodný vlastník I. Z. bol jeho starým otcom, nemohol právne relevantným\nspôsobom preukázať ani to, že S. Z. bol jeho strýko resp., že to bol nevlastný brat otca - nemanželského\nsyna X. Z.. Ostatné právne skutočnosti, pre ktoré považoval navrhovateľ preskúmavané rozhodnutie\nza nezákonné, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého\nrozhodnutia.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Nitre opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie\nodporcu číslo č. r. 7/2014, OU-LV-PLO/P2014/00087 zo dňa 03.03.2014 podľa § 250q ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ako vecne správne potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň z dôvodu, že konajúci súd nedostatočne\nzistil skutkový stav a účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom.\nNavrhovateľ uviedol, že z identifikácie č.j. k2-1615/2010 vypracovanej toho času Správou katastra\nLevice, doručenej odporcovi dňa 11.11.2010 je zrejmé, že na nehnuteľnosti pôvodných vlastníkov sú\nzaložené listy vlastníctva v prospech iných fyzických a právnických osôb. Zároveň z výpisu z parcelného\nprotokolu, ktorý poskytla Správa katastra v Leviciach jednoznačne vyplýva, že ako vlastníci dotknutých\nnehnuteľností sú tiež vedení I. Z. a S. Z.. Spôsob prechodu vlastníctva na tieto osoby z identifikácie\nnie je zrejmý.\nPoukázal na to, že na jednej strane konajúci súd považuje nepreukázanie jednoznačného prechodu\nvlastníctva na štát za jeden z dôvodov, pre ktorý navrhovateľ nepriznal uplatnený nárok a na druhej\nstrane konajúcemu súdu „neprekáža“ skutočnosť spočívajúca v preukázaní prechodu vlastníctva na štát\nv tom, aby dotknuté nehnuteľnosti nadobudli iní vlastníci.\nMal za to, že v konaní bolo preukázané, že na začiatku rozhodujúceho obdobia bol výlučným a\nneobmedzeným vlastníkom dotknutých nehnuteľností S. Z., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ktorý zomrel\ndňa XX.XX.XXXX (zákonný potomok a dedič I. Z.), ktorý bol cca od roku 1947 (do roku 1956) vo výkone\ntrestu odňatia slobody a od roku 1949 bol vydaný generálny zákaz scudzovania (prevodu) nehnuteľnosti.\nV súvislosti s predloženým rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 20.07.2004 č. k. 8P 180/2004 5, ktorým navrhovateľ preukázal, že je oprávnenou osobou po I. Z., navrhovateľ zdôrazňuje, že tento\nje právoplatný, nikdy nebol zrušený, pričom je nesporné, že predmetný rozsudok mohol byť v dôsledku\ningerencie štátu zrušený. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená situácia nikdy nenastala (štát nikdy\nnenavrhol zrušenie rozsudku), nie je dôvodné a najmä zákonné, na predmetný rozsudok neprihliadať.\nBez ohľadu na existenciu vyššie špecifikovaného rozsudku o určení starootcovstva navrhovateľa,\nnavrhovateľ ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania jednoznačne preukázal, že bol vnukom\nneb. I. Z., synom X. Z. a synovcom S. Z.. X. Z., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, otec navrhovateľa Ing.\nX. Z. je nemanželským bratom S. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z potvrdenia\nsprávcu farnosti vo Vámosmikola, Maďarská republika. V spise správneho orgánu je založené tak\npotvrdenie správcu farnosti vo Vámosmikola, Maďarská republika, ako aj úmrtný list S. Z. (výpis z knihy\nzomrelých (č. 34/19741) vydaný Matričným úradom v Sz?dliget-e, Maďarská republika.\nUvedenú skutočnosť - existencia starootcovstva - potvrdili aj svedkovia J. F., narodený XX.XX.XXXX a\nJ. F., XX.XX.XXXX, ktorých čestné vyhlásenia sa nachádzajú v administratívnom spise.\nNapriek vyššie uvedeným dôkazom, ktoré sú súčasťou spisu, konajúci súd tieto nijakým spôsobom\nnezohľadnil, pri svojom rozhodovaní na tieto absolútne neprihliadol, v odôvodnení rozsudku sa s nimi\nžiadnym spôsobom nevyporiadal.\nNa začiatku rozhodujúceho obdobia bol výlučným a neobmedzeným vlastníkom dotknutých\nnehnuteľností S. Z., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (zákonný potomok\na dedič I. Z.), ktorý bol cca od roku 1947 (do 1956) vo výkone trestu odňatia slobody.\nI. Z. ako pôvodný vlastník nehnuteľností zomrel dňa XX.XX.XXXX, táto skutočnosť je nesporná a vyplýva\nz obsahu administratívneho spisu. Podľa uhorského práva platného na území Slovenskej republiky do\n01.01.1951 sa vlastníkom nehnuteľností stal S. Z.. S. Z. bol synom I. Z. a jeho manželky Q. Q.. S. Z.\nzomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedených skutočností a predložených listinných dôkazov založených do\nadministratívneho spisu jednoznačne vyplýva:\n- navrhovateľ Ing. X. Z. je vnukom I. Z.,\n- navrhovateľ Ing. X. Z. je synom X. Z., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,\n\n- X. Z. bol nemanželským synom I. Z. a nemanželským bratom S. Z.,\n- S. Z., zomr. XX.XX.XXXX bol synom I. Z. a teda strýkom Ing. X. Z.,\n- navrhovateľ Ing. X. Z. je dieťaťom súrodenca S. Z..\nZáver konajúceho súdu uvedený v napadnutom rozsudku, že navrhovateľ nepreukázal, že pôvodný\nvlastník I. Z. bol jeho starým otcom, v dôsledku čoho nemohol právne relevantným spôsobom preukázať\nani to, že S. Z. bol jeho strýko, nezodpovedá listinným dôkazom.\nV odvolaní podanom proti rozhodnutiu odporcu navrhovateľ okrem iného namietal nezákonnosť\nrozhodnutia odporcu, ktorý rozhodnutie vydal v čase, kedy na základe vlastného rozhodnutia nebol\noprávnený konať. Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Levice,\npozemkový a lesný odbor zo dňa 08.11.2013, č. r. 17/2013, OU-LV-PLO/P2013/00092, o prerušení\nsprávneho konania vo veci návrhu Ing. X. Z....., čím si uplatnil právo na navrátenie nehnuteľností podľa §\n5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. z dôvodu riešenia predbežnej otázky a to ukončenie súdneho konania\nvedeného na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 2T 16/2012.\nKonanie vedené na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn 2T16/2012 nie je k dnešnému dňu\nprávoplatne skončené. Bez ohľadu na túto skutočnosť odporca vydal rozhodnutie, hoci sám konštatoval,\nže konečné rozhodnutie vo veci je nevyhnutné na vyriešenie otázky vedenej na Okresnom súde v\nLeviciach.\nNavrhovateľ v podanom odvolaní zároveň namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia z dôvodu,\nže z výroku rozhodnutia nie je dostatočne dobre možné špecifikovať navrhovateľom uplatnený nárok,\nnakoľko v tomto absentuje odkaz na konkrétne nehnuteľnosti. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na\nnavrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. území H. a O.: pozemnostné (pozemkové) hárky č. 769, 1179\na 1178 (pre katastrálne územie H.) a č. 323 (pre katastrálne územie O.). Vo výroku rozhodnutia odporca\nuviedol len názvy katastrálnych území bez akejkoľvek bližšej špecifikácie nehnuteľností.\nNavrhovateľ zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj z dôvodu nesprávnosti (nedostatočnej\nšpecifikácie osôb), do ktorých práv a povinností navrhovateľ ako oprávnená osoba vstúpil. Z\nadministratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok po zosnulom I. Z. (nie Z.), kedy\ntakéto pochybenie má za následok nesprávne rozhodnutie a posúdenie veci, nakoľko sa jedná o inú\nosobu. Rovnako nedostatočná špecifikácia je pri mene S..\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nesporné, že výrok rozhodnutia je nezákonný - nie je\ndostatočne určitý a najmä je nepreskúmateľný, nakoľko nevyplýva z obsahu administratívneho spisu.\nNapriek vyššie uvedeným skutočnostiam v napadnutom rozsudku sa konajúci súd s namietanou\nnezákonnosťou postupu odporcu, ako aj s nezákonnosťou výroku rozhodnutia odporcu, nijakým\nspôsobom nevysporiadal.\nS poukazom na ust. § 157 ods. 2 OSP je nepochybné, že v dôsledku absencie dostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozsudku bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.\nNavrhovateľ preto žiadal odvolací súd, aby odvolaniu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a vydal\nnasledovný rozsudok: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zmení tak,\nže rozhodnutie odporcu zruší a navrhovateľovi prizná právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom\nnachádzajúcim sa v k.ú. H. pozemnostné (pozemkové) hárky č. 769, 1179 a 1178 a v k.ú. O.,\npozemnostný (pozemkový) hárok č. 323 po pôvodných vlastníkoch I. Z., zomr. XX.XX.XXXX a S. Z. nar.\nXX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.\nV prípade, ak odvolací súd nezmení rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. l9Sp/54/2014-48 zo dňa\n21.10.2014, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozsudok Krajského súdu v\nNitre č. k. 19Sp/54/2014-48 zo dňa 21.10.2014 zruší a vec mu vráti na ďalšie konania a odporcovi uloží\npovinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania.\nOdporca ako aj účastník konania sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov\n\nuvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 212 a nasl.), prejednal odvolanie navrhovateľa\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodľa § 250l ods. 1 OSP podľa ust. tejto hlavy (t.j. tretej hlavy piatej časti) sa postupuje v\nprípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným\nrozhodnutiam správnych orgánov.\nPokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a OSP (§ 250l ods. 2 OSP). Podľa § 250q ods. 2 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd\nrozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší alebo ho vráti na ďalšie\nkonanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej OSP).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len sa skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ust. § 219 ods. 2\nOSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\n\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nPredmetom preskúmavacieho súdneho konania na základe opravného prostriedku navrhovateľa v danej\nveci bolo rozhodnutie a postup odporcu, ktorým odporca v rámci reštitučného konania podľa zákona č.\n503/2003 Z.z. navrhovateľovi nepriznal vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam a nepriznal mu\nani právo na náhradu, pretože nesplnil podmienku v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ a e/ zák. č. 503/2003 Z.z.\nMedzi účastníkmi konania v predmetnej veci nebolo sporné, že navrhovateľ si v zákonom stanovenej\nlehote uplatnil na príslušnom správnom orgáne právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po I. Z. a\nS. Z. v kat. úz. H. a O..\nPodľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona\nmôže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území\na ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára\n1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. c/ a e/ zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom\nobdobí do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 zomrela\npred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za\nmŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím\nlehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich\nzomrelo, jeho deti,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými\nosobami jeho deti.\nZ vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnenou osobou je občan Slovenskej\nrepubliky s trvalým pobytom na jej území, ktorého pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v\nobdobí od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej „len rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným\nv ustanovení § 3 zákona. Uvedené znamená, že občan, ktorý si uplatnil reštitučný nárok podľa citovaných\nustanovení, musí predovšetkým preukázať, že je oprávnenou osobou, resp. že nárok si uplatňuje ako\nnástupca pôvodne oprávnenej osoby, ktorej pozemok v rozhodnom období t.j. od 25. februára 1948 do\n1. januára 1990 prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať,\nže je oprávnenou osobou, resp. že si nárok uplatňuje ako nástupca pôvodnej oprávnenej osoby, ktorej\npozemok v rozhodnom období t.j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešiel na štát alebo na\ninú právnickú osobu. Žalobca však túto skutočnosť, t.j. že je oprávnenou osobou, resp. nástupcom po\npôvodnej oprávnenej osobe v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu odporcu zo dňa\n03.03.2014 aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR dostatočným spôsobom nepreukázal.\nŽalobca v odvolaní tvrdí, že bol oprávnenou osobou uplatňujúcou právo na navrátenie vlastníctva k\npozemkom, ktorých pôvodným vlastníkom bol S. Z. podľa ust. § 2 ods. 2 písm. e/ zákona č. 503/2003\nZ.z. Uvedené tvrdenie odôvodnil tým, že I. Z., pôvodný vlastník nehnuteľnosti, ku ktorým si nárok\nna navrátenie vlastníctva uplatnil, zomrel XX.XX.XXXX, pričom zo samotného objektívneho práva a\ns ohľadom na skutočnosti vyplývajúce zo spisu potom vyplýva, že v deň smrti I. Z. sa vlastníkom\nnehnuteľnosti stal jeho jediný zákonitý (manželský) potomok S. Z.. Ďalej poukázal, že z rozsudku\nOkresného súdu Levice č. k. 8P 180/2004-5 a z rodného listu žalobcu vyplýva, že bol synom X. Z.,\nnarodeného v roku XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, ktorý bol nemanželským synom I. Z., t.j. že žalobca\nbol vnukom I. Z.. Z uvedeného potom vyvodil, že S. Z., zomrelý XX.XX.XXXX bol strýkom žalobcu, t.j.\nže žalobca bol dieťaťom súrodenca S. Z., ktorý pred 31.01.2004 zomrel.\nPre takýto záver t.j. že žalobca bol oprávnenou osobou uplatňujúcou právo na navrátenie vlastníctva\nk pozemkom, ktorých pôvodným vlastníkom bol S. Z., však aj podľa názoru odvolacieho súdu sa\nv administratívnom spise, ktorý bol predložený súdu, nenachádzajú dostatočné podklady. Je síce\npravdou, že S. Z. zomrel v rozhodnom období a mohol byť oprávnenou osobou za predpokladu\nsplnenia podmienok uvedených v zákone č. 503/2003 Z.z. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať právne\nnástupníctvo po S. Z. i predložením matričných resp. iných dokladov tak, aby bolo možné ustáliť\njeho právne postavenie podľa § 2 ods. písm. e/ citovaného zákona, čo však žalobca aj podľa názoru\n\nodvolacieho súdu neurobil. Je síce taktiež pravdou, že rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. k.\n8P/180/2004-5 zo dňa 20. júla 2004, ktorým bolo určené, že neb. I. Z., zomrelý XX.XX.XXXX je starým\notcom Ing. X. Z., je v zmysle § 159 ods. 2 záväzný pre každého, keďže ním bolo rozhodnuté o osobnom\nstave, avšak samotný tento výrok sám o sebe nie je postačujúci pre záver, že žalobca je oprávnenou\nosobou po neb. S. Z.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo totiž žiadnym hodnoverným spôsobom\npreukázané, že neb. S. Z. je súrodencom navrhovateľa X. Z., ako aj že X. Z., t.j. otec navrhovateľa bol\nsynom I. Z.. Súd poukazuje na to, že dôvody, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 159 ods. 2\nnie sú záväzné pre najvyšší súd resp. pre iné štátne orgány. Rovnako nebolo preukázané ani právne\nnástupníctvo podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z., keďže žalobca nepreukázal, že jeho\notec X. Z. bol synom pôvodného vlastníka I. Z.. Uvedený rozsudok okresného súdu takúto skutočnosť\nneurčoval.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že totožný právny názor zaujal aj vo svojom predchádzajúcom rozsudku\nč. k. 6Sžo 50/08 zo dňa 12. novembra 2008, pričom ani vtedy a ani teraz navrhovateľ nepreukázal - i keď\nto bolo jeho zákonnou povinnosťou právne nástupníctvo po S. Z., predložením relevantných matričných\nresp. iných dokladov tak, aby bolo možné ustáliť jeho právne postavenie podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona\nč. 503/2003 Z.z.\nVo vzťahu k ostatným námietkam (vydanie rozhodnutia počas prerušeného správneho konania,\nnedostatočná špecifikácia osôb a nehnuteľností) najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny\nnázor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia\n§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\nUstanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí\nsprávnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t.j.\nich zmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to\nvšak, že správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré\nnepochybne patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie\ntejto zásady nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo\nby zrušenie napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania. V\nopačnom prípade by zrušenie napadnutého rozhodnutia smerovalo k čisto formalistickému zopakovaniu\nsprávneho konania.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie odporcu bolo v súlade so zákonom a keďže námietky navrhovateľa neodôvodňujú jeho\nzrušenie, napadnuté rozhodnutie bolo potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správne.\nNajvyšší súd tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutí odporcu, zhodné s názorom\nkrajského súdu nevzhliadol jeho nezákonnosť, rozhodnutie je aj podľa názoru najvyššieho súdu náležité\na podrobne odôvodnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky navrhovateľa\nsmerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné, také, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako\nvecne správne potvrdil.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich\nnáhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a odporcovi a účastníkovi konania z dôvodu, že podľa\nzákona na ich náhradu nemajú zákonný nárok.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Sp/54/2014", "guid": "2e14d8d8-8f9c-4ef1-889c-d9e90b6b618b:f958943a-8fac-46a1-b352-0e067680ea6d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}