{"guid": "521d88be-494b-4f1a-bfb1-b500e6d7a8ae:b25a6e91-78a0-4965-9045-0b341e4a21db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4014200390.1", "spisova_znacka": "3Sžf/112/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/112/2015 z 14. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. 3Sžf/112/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:4014200390.1", "identifikacne_cislo": "4014200390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25a", "nazov": "§ 25a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-3", "nazov": "§ 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-25a", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b25a6e91-78a0-4965-9045-0b341e4a21db", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200390.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200390.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/112/2015\n4014200390\n14. 12. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:4014200390.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo\nsudcov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: O. S., L., zastúpený:\nJUDr. Mária Konrádová, advokátka, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100304/1/63418/2014 zo dňa 31. januára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 15S/10/2014-85 zo dňa 19. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/10/2014-85 zo dňa 19.\nmája 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 1100304/1/63418/2014 zo dňa 31. januára 2014, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4514632/2013/Hus zo dňa 04.10.2013, ktorým správca\ndane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume\n1.997,29 €. Dôvodom určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovený\nprotokol zo dňa 23.11.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.12.2012.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho\nspisu žalovaného zistil, že žalobca podal riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl\n2009, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume -333,38 €. Podaním zo dňa 09.08.2011\noznámil správca dane žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, so\nzačiatkom určeným na deň 13.09.2011. Na základe výsledkov vykonaného šetrenia bol dňa 23.11.2012\nspísaný protokol, podľa ktorého bola zistená daňová povinnosť žalobcu v sume 1.663,91 €, a teda\nrozdiel predstavoval sumu 1.997,29 €. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nadobúdal ojazdené\nmotorové vozidlá od osôb identifikovaných na DPH v iných členských štátoch za účelom ich ďalšieho\npredaja, pričom tento predávajúci uplatnil osobitný režim zdanenia len u 38 ojazdených vozidiel\nuvedených v osobitnom zozname, v ktorom sa žalobca nenachádzal a u ostatných dodávok išlo o\nintrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, čo potvrdzuje i súhrnný výkaz podaný\nuvedeným dodávateľom vozidiel. Žalobca nesúhlasil so závermi daňovej kontroly, namietajúc najmä\ndĺžku daňovej kontroly a možnosť jej prerušenia z dôvodu medzinárodného dožiadania o poskytnutie\ndaňových informácií, o čom bol spísaný Dodatok číslo 1 k protokolu.\n\nZ vykonaného daňového konania, ako i predložených listín nebolo sporné, že dodávateľ žalobcu v\ninom členskom štáte pri predaji ojazdených motorových vozidiel (použitý tovar) používal „bežný režim\nzdaňovania“, teda uplatnil oslobodenie od dane z titulu dodania týchto vozidiel do iného členského\nštátu a žalobcovi ako osobe identifikovanej pre daň z pridanej hodnoty fakturoval dodanie týchto\nvozidiel v cenách bez dane z pridanej hodnoty (čo nepochybne vyplýva z predložených faktúr) a takéto\nintrakomunitárne dodanie tovaru uviedol i v súhrnom výkaze, čo sa následne premietlo do systému\nVIES, ktorý má správca dane k dispozícii. Z informácie, ktorú získal správca dane na základe výsledkov\nmultilaterálnej kontroly MLC 188 vyplynulo, že žalobcom deklarovaný dodávateľ (BCA Autoauktionen\nGmbH, Wien) ojazdených motorových vozidiel uplatnil osobitný režim zdanenia v období rokov 2005\naž 2010 len v 38 prípadoch, medzi ktorými žalobca nebol uvedený a ostatné intrakomunitárne dodania\nboli realizované v bežnom režime zdanenia. Za účelom preverenia týchto údajov správca dane žiadal\npríslušnú daňovú správu v Rakúskej republike (členského štátu Európskej únie) o preverenie, či pri\ndodaní tovarov skutočne išlo o bežný režim uplatňovania dane, a teda o intrakomunitárne dodanie\ntovaru. Informácia rakúskej daňovej správy bola doručená správcovi dane dňa 20.08.2012 a následne\ndňa 21.08.2012 pokračoval správca dane v prerušenej daňovej kontrole. Na faktúrach, ktoré vyššie\noznačený dodávateľ vystavil pre žalobcu a ktoré sa týkajú dodania ojazdených motorových vozidiel nie\nje daň z pridanej hodnoty uvedená, čo znamená že motorové vozidlá boli žalobcovi fakturované bez\ndane z pridanej hodnoty a s poukazom na zistenia vyplývajúce z multilaterálnej kontroly, do ktorej bola\nzapojená i slovenská daňová správa potom možno konštatovať, že tento dodávateľ uplatnil v prípade\nžalobcu bežný spôsob zdaňovania dodávaného tovaru, ktorý musí rešpektovať i žalobca ako odberateľ\ntohto tovaru.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa\n§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. a domáhal sa, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;\neventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať\nmu právo na náhradu trov konania.\nV odvolaní žalobca poukázal na priebeh daňového konania a konštatoval, že správca dane sa\npočas daňovej kontroly dopustil viacerých procesných pochybení, majúcich za následok, že daňová\nkontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol nadobudol povahu nezákonne získaného\ndôkazného prostriedku. Poukázal na okolnosť, že v platobnom výmere sú uvedené 2 dátumy začatia\nkontroly a to dátum 09.08.2011 ako aj 13.09.2011. Pri prerokúvaní protokolu sa zamestnanci správcu\ndane dopustili viacerých pochybení, na ktoré upozornil, postupovali v rozpore s ustanovením §\n15 a základnými zásadami daňového konania. Správca dane sa s jeho námietkami nevysporiadal\ndostatočným spôsobom. Daňová kontrola nebola ukončená v lehote 6 mesiacov, pričom nedošlo\nk predĺženiu kontroly pred uplynutím tejto lehoty. Daňová kontrola bola začatá 09.08.2011 alebo\n13.09.2011 a správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly až\nžiadosťou zo dňa 20.08.2012. Podľa jeho názoru nešlo o zložitú kontrolu, pretože takú istú kontrolu\nvykonal správca dane aj v roku 2009 a táto trvala 4 mesiace. Predmetom preverovania boli tie isté\nskutočnosti. Podľa jeho názoru, žiadosť o medzinárodnú informáciu poslal správca dane po viac ako\nšiestich mesiacoch napriek tomu, že vedel o zákonom určenej lehote na ukončenie kontroly. V danom\nprípade nebol podľa jeho názoru dôvod na použitie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 511/1992 Zb.“). Z uvedeného dôvodu protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu\nnezákonne získaného dôkazného prostriedku. Podstatné v celej veci je preukázanie skutočnosti, že\nžalobca nadobudol tovar od platiteľa dane z iného členského štátu, ktorý túto skutočnosť preukázal\nnielen dodaním súhrnného výkazu, ktorým deklaroval dodávku tovaru oslobodenú od dane ale najmä\nuvedením odkazu a tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že išlo o intrakomunitárne nadobudnutie vozidiel\nz iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH, ktoré je dodávané v bežnom režime. Žalobca\ntovar nadobudnutý z iného členského štátu nezdanil a ani si neuplatnil právo odpočítať daň z takto\nnadobudnutého tovaru. Už v roku 2010 mal žalovaný informácie o tom, že dodávateľ žalobcu v rokoch\n2005 až 2010 neuplatnil osobitný režim pri žalobcovi dodaných vozidlách, a preto si nemohol uplatniť\n\nosobitnú úpravu. Rakúska daňová správa v liste zo dňa 12.12.2011 potvrdila, že rakúsky dodávateľ v\nrokoch 2008 až 2010 v osobitnom režime dodal iba 38 motorových vozidiel, čo znamená, že neexistoval\ndôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože správca dane mal už pred prerušením daňovej kontroly\nk dispozícii všetky informácie. Krajský súd týmito údajmi disponoval a aj napriek tomu dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam. V čase daňovej kontroly za 1. až 4. štvrťrok 2007 nakupoval žalobca\nojazdené vozidlá od toho istého predávajúceho a v tom istom režime ako v čase daňovej kontroly za\napríl 2009 a výsledkom uvedenej kontroly žalovaný uviedol žalobcu do omylu, pretože ho utvrdil, že\npostupuje správne. S touto skutočnosťou sa žalovaný nevysporiadal a žalobca konal v dobrej viere, že\npostupuje správne v zmysle toho, čo mu potvrdil žalovaný protokolom. Keďže sa žalovaný nevysporiadal\ns tým, že postupoval v totožných prípadoch odlišne, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca\nnamietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri určení,\nže nemal postupovať v zmysle § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) Svoje tvrdenie opiera okrem skutočností\nuvedených v podanej žalobe aj o skutočnosť, že s účinnosťou od 01.12.2013 bol § 66 zákona č. 222/2004\nZ.z. doplnený o nový odsek 16, z ktorého vyplýva, že tam uvedená povinnosť sa daňovým subjektom\nukladá až od 01.12.2013. Krajský súd poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn.\n2Sžf/40/2013 zo dňa 19.03.2014), avšak žalobca namietal, že obsah tohto rozsudku nie je skutkovo\ntotožný s prejednávaným prípadom.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.\nIII.\nŽalovaný sa podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 12.10.2015.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci\nsvojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho\npredaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom\nmene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo\nna odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských\npredmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,\nje povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná\npre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa §\n42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.\n\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preveriť zákonnosť vydaných rozhodnutí a žalobcom\nnamietaného procesného postupu správcu dane predchádzajúcom vyrubeniu rozdielu DPH, za\nkontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2009.\nV danom prípade sú na odvolacom súde vedené viaceré veci totožných účastníkov konania, založené\nna tých istých skutkových okolnostiach, napr. pod sp. zn. 3Sžf/83/2015 (zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok\n2008) a 3Sžf/84/2015 (zdaňovacie obdobie 3.štvrťrok 2008), týkajúce sa súvisiaceho zdaňovacieho\nobdobia a Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na závery\nprijaté v konaní 3Sžf/83/2015, v ktorom odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol: „Odvolací súd sa\nstotožňuje s názorom žalovaného, že v predmetnom konaní bola lehota na vykonanie daňovej kontroly\ndodržaná, pretože bola v súlade s § 15 ods. 16 v spojení s § 25a zákona o správe daní prerušená.\nPočas doby prerušenia výkonu daňovej kontroly, lehoty na jej vykonanie neplynuli a pokračovali v\nplynutí až po ukončení prerušenia. Z obsahu administratívneho spisu, vyplýva, že táto bola ukončená\nv zákonom určenej lehote, bez jej prekročenia. Daňová kontrola trvala od 13.9.2011 do 7.12.2012,\nspolu 450 dní. Prerušená bola po dobu 151 dní, od doručenia dožiadania v rámci medzinárodnej\nvýmeny informácii do doručenia vyjadrenia, 20.8.2012. Doba, po ktorú daňová kontrola trvala (299\ndní) neprekročila zákonom určenú lehotu 12 mesiacov (365 dní). Z dôvodu konania o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, medzinárodného dožiadania, lehota na výkon kontroly po dobu\n151 dní neplynula. Podľa názoru odvolacieho súdu, medzinárodnú výmenu informácii možno považovať\nza dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z takto získaných údajov možno považovať\nza skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca dane týmto spôsobom preveroval reálne\nplnenie a jeho charakter, neobmedzujúc sa len na doklady predložené daňovým subjektom. Uvedeným\nkonaním nezaťažil žalobcu neprimerane pri získavaní dôkazných prostriedkov ale v rámci vlastnej\nkompetencie vykonával dôkazy za účelom získania podkladov pre správne určenie dane, t.j. postupoval\nv súlade s účelom zákona. K predĺženiu lehoty na výkon kontroly žalovaným došlo po prerušení daňovej\nkontroly, kedy reálny výkon kontroly pred jej prerušením, trval cca 5 mesiacov - od 13.9.2011 do\n17.2.2012, (bez zarátania doby, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená, t.j. od 17.2.2012 do\n20.8.2012) teda v intenciách zákona, ešte pred uplynutím lehoty na výkon daňovej kontroly. Odvolací\nsúd z obsahu spisu nezistil, že by mal správca dane informácie, doručené mu dňa 20.8.2012 už pred\npožiadaním o medzinárodnú výmenu informácií, tak ako to tvrdil žalobca. Poskytnuté informácie sa týkali\nzdaniteľného plnenia žalobcu za roky 2008 až 2010 a nie je dôvodný predpoklad na získavanie týchto\ninformácií pred začatím konkrétnych daňových kontrol za tieto obdobia. Informácie získané na základe\nmultilaterálnej kontroly MLC 188 dňa 15.2.2012, sa vzťahovali na viacero daňových subjektov a boli\nvšeobecného charakteru. Túto námietku žalobcu o neopodstatnenosti prerušenia daňového konania za\núčelom medzinárodnej výmeny informácií preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nZákon v účinnom znení kogentne neurčoval, akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia\nmožno považovať za zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto nemožno medzinárodnú výmenu\ninformácií, vyžadujúcu si značné časové obdobie, vylúčiť z tejto definície, keďže slúžila záujmu získať\npodklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie. Dôkazné\nprostriedky získané správcom dane vyššie popísaným spôsobom, preto, podľa názoru súdu, nemožno\npovažovať za nezákonné.\nV danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých\ndielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH,\npretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené\nmotorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 zákona o DPH, keďže dodanie použitého\ntovaru dodávateľom žalobcu nebolo oslobodené od dane podľa zákona platného v inom členskom štáte,\na taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle\nčlánku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. V danom prípade ide\nnepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na tom, že tovarový obchod\nmedzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane\ndodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte\ndodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu\n\nnadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V\nsystéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej\nhodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje\npri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí\nodoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť\nuplatnenia osobitnej úpravy zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu\nneuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom,\naj prostredníctvom dožiadania podľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003\nzo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje\nnariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu\nprvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej\nveci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania pri použitom\ntovare, pretože sa jednalo o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území\nSR; žalobca podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom\ntúto skutočnosť nespochybňoval). Odvolací súd, tiež po posúdení formálnych a obsahových náležitostí\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného dospel k záveru, že tieto boli vydané\nv súlade so zákonom, sú náležite a podrobne odôvodené, pričom žalovaný správny orgán sa vo\nsvojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Správne orgány\na i prvostupňový súd správne aplikovali príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na\npredmetnú vec a realizoval tak ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považuje rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo\na náležite zisteného skutkového stavu a vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu za nedôvodné.\nK námietke žalobcu ohľadom nejednotnosti rozhodovania žalovaného v obdobných veciach najvyšší\nsúd uvádza, že predmetom jeho súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2. štvrťrok 2008 a postup správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. Súd nemá vedomosť o skutkových okolnostiach zistených daňovou kontrolou za zdaňovacie\nobdobie roka 2007, z obsahu predloženého administratívneho takýto poznatok nevyplýva a zároveň\nneboli predmetom tohto konania. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že správca dane má uplatňovať\npri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,\nteda aby správca dane nerozhodoval odlišne (§ 3 ods. 9 daňového poriadku). Je však zároveň\nnespochybniteľné, že pri správe daní musia daňové orgány postupovať podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, čo vyplýva z § 3 ods. 1 daňového poriadku. Požiadavka zákonnosti je hlavným\nprincípom daňového konania, z čoho vyplýva, že je povinnosťou daňových orgánov konať a rozhodovať v\nsúlade so zákonom. Odlišné právne závery správcu dane, ak sú v súlade s účinnými právnymi predpismi,\nsú preto akceptovateľným dôvodom pre prijatie iného rozhodnutia aj v prípade skutkovo zhodných\nprípadov, tzv. odôvodnený rozdiel. Vydanie iného rozhodnutia aké očakával žalobca, preto v danom\nprípade nespôsobil takú vadu, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. Je vecou daňových orgánov, aké\nopatrenia príjmu za účelom odstránenia nezákonného stavu vo veciach, v ktorých zaujali iný právny\nzáver, nesúladný so zákonnou úpravou.“\nNa základe uvedených dôvodov, ktoré sú zhodné s dôvodmi týkajúcimi sa aj zdaňovacieho obdobia za\napríl 2009, odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nOhľadom námietky, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane pod iným\nčíslom, sa senát odvolacieho súdu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, že táto skutočnosť nie\nje sama osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, keďže ide o chybu v písaní, ktorú možno napraviť\npostupom podľa § 63 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}