{"guid": "6fca5235-e25f-4f38-bf5b-b9682aabb212:959d5433-c6dd-4ecd-8ddb-f218298a0e0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4013200918.1", "spisova_znacka": "10So/6/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/6/2014 z 16. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. marca 2016, sp. zn. 10So/6/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:4013200918.1", "identifikacne_cislo": "4013200918", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2016-03-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-2", "nazov": "§ 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-272"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/959d5433-c6dd-4ecd-8ddb-f218298a0e0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4013200918.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4013200918.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4013200918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/6/2014\n4013200918\n16. 03. 2016\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2016:4013200918.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nsenátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: K. J., bytom XXX XX\nO. XX, zastúpený: JUDr. Štefan Šimon, advokát, so sídlom Párovská 42, 949 01 Nitra, proti odporkyni:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, v konaní o úrazovú rentu, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/38/2013-22 zo dňa 4. novembra\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/38/2013-22 zo dňa 4.\nnovembra 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. 512-22/2013-BA zo dňa 6. mája\n2013, ktorým odporkyňa podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý\nutrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. mája 1983, má podľa § 272 ods. 1 až\n3 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 13,02 EUR mesačne,\nktorá sa\npodľa § 293b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov zvyšuje od 1. januára 2005 o 7,54 % na sumu 14,01 EUR mesačne,\npodľa § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2005\no 8,85 % na sumu 15,27 EUR mesačne,\npodľa § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2006 o 5,95\n% na sumu 16,20 EUR mesačne,\npodľa § 89 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2007 o 6,25 % na sumu 17,23 EUR\nmesačne,\npodľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením\nMinisterstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z. z. zvyšuje od 1. júla\n2008 o 5,00 % na sumu 18,10 EUR mesačne,\npodľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením\nMinisterstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z. zvyšuje od 1. januára\n2009 o 6,95 % na sumu 19,40 EUR mesačne,\n\npodľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením\nMinisterstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z. zvyšuje od 1. januára\n2010 o 3,05 % na sumu 20,00 EUR mesačne,\npodľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. zvyšuje od 1. januára\n2011 o 1,8 % na sumu 20,40 EUR mesačne,\npodľa §89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. zvyšuje od 1. januára\n2012 o 3,3 % na sumu 21,10 EUR mesačne,\npodľa § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a\nrodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2013 o 3,05 % na sumu 21,80 EUR\nmesačne.\nSúd tak rozhodol potom, čo sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom odporkyne a doplneným\ndokazovaním, ktoré vykonala po zrušení veci krajským súdom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\npredmetom rozhodovania preskúmavaným rozhodnutím odporkyne nebolo rozhodovanie o priznaní\núrazovej renty alebo len jej zákonné zvýšenie v zmysle ustanovení § 293e zákona o sociálnom poistení a\nnavrhovateľ vo svojich námietkach opätovne uvádzal, že je sporná výška náhrady za stratu na zárobku,\nteda aj renty. Namietal, že výška renty, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí aj v predchádzajúcich\nrozhodnutiach, nie je správna, pretože táto mu bola vyplácaná do 31. marca 2003 vo vyššej čiastke.\nKrajský súd poukázal na § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po\nskončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré sa vyplácali\nk 31. decembra 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za\núrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí\nprimerane ustanovenie § 82 zákona.\nV zmysle tohto zákonného ustanovenia, začala odporkyňa vyplácať rentu od 1. januára 2004 v\nnezmenenej výške a túto v zmysle zákona pravidelne valorizovala. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa\nnerozhodovala o určení novej výšky úrazovej renty podľa § 88 a nasledujúce a § 179 ods. 1 písm. a/ bod 1\nzákona o sociálnom poistení, ale túto podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prevzala vo výške\nv akej navrhovateľovi patrila do 31. decembra 2003. Týmto rozhodnutím odporkyňa odstránila vadu, pre\nktorú v predchádzajúcom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom 23Sp/37/2008 zo dňa 21. januára 2013\nzrušil a vec vrátil na nové konanie. Námietka navrhovateľa o nesprávnej výške úrazovej renty je právne\nirelevantná, pretože odporkyni zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať\no výške náhrady za stratu na zárobku do 31. decembra 2003. Predmetom preskúmavania nebolo\nrozhodnutie odporkyne, ktorým by bola priznaná navrhovateľovi úrazová renta, ale len rozhodnutie,\nktoré sa týkalo zákonného zvyšovania renty, ktorú prevzala odporkyňa od 1. januára 2004. Zároveň\nsúd poukázal na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nevyplýva\nprávomoc súdu v správnom súdnictve rozhodovať o správnosti výpočtu náhrady straty na zárobku po\nskončení práceneschopnosti priznanej navrhovateľovi do 31. decembra 2003.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci krajským súdom. Poukázal na ten istý právny základ v konaní pred Krajským súdom Nitra sp.\nzn. 23Sp/37/2005 zo dňa 21. januára 2013, v spojení so závermi odvolacieho súdu, rozhodnutie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/20/2011 zo dňa 15. decembra 2011, ktorým bol vyslovený\nprávny názor, že „Pri preskúmaní rozhodnutia o valorizácii transformovanej úrazovej renty je potrebné\npri pochybnostiach o správnosti výšky prevzatej výplaty renty preskúmať aj sumu transformovanej\núrazovej renty, ktorá patrí od 1. januára 2004, lebo priamo zákon určuje, že patrí vo výške, ktorá\nbola vyplácaná (rozumej patrila) k 31. decembru 2003. Táto skutočnosť musí byť preukázaná bez\nakýchkoľvek pochybností“. Podľa názoru navrhovateľa túto skutočnosť súd prvého stupňa neskúmal\nnapriek tomu, že sa jedná o totožný právny základ nároku navrhovateľa a teda súd prvého stupňa sa\nmal v konaní pod č. 23Sp/38/2013 vysporiadať so základom nároku na prisúdenie úrazovej renty. V\nkonaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 7C/255/2000 je preukázateľné, že navrhovateľovi (podľa\npreukázaných skutočností v spise) je odporkyňa povinná vyplácať úrazovú rentu v sume 2 079.- Sk\n(36,01 EUR) od 01.01.2004. V spise Okresného súdu Nitra sú zdokumentované všetky podklady k\nzisteniu výšky úrazovej renty, jej výšky, ktorá patrí, resp. patrila navrhovateľovi k 31.12.2003 a ktorú je\nodporkyňa povinná prevziať bez ďalšieho.\n\nĎalej poukázal na skutočnosť, že odporkyňa, pred súdom prvého stupňa trvala na svojich návrhoch\naj z toho dôvodu, že medzi navrhovateľom a zamestnávateľom - IDEA Nitra, a.s., v konaní pod sp.\nzn. 7C/255/2000 pred Okresným súdom Nitra o zaplatenie úrazovej renty, resp. náhrady za stratu\nna zárobku, bol uzatvorený a súdom schválený zmier o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku\npričom odporkyňa argumentovala tým, že vo veci malo byť meritórne rozhodnuté rozsudkom, ktorý\nby akceptovala. Odporkyňou uvádzané právne závery sú účelové pretože nemajú oporu v právnom\nporiadku, keďže ust. § 99 ods. 1 O.s.p., umožňuje súdu rozhodnúť o schválení zmieru len v prípade ak\nnie je v rozpore s právnymi predpismi z čoho vyplýva, že uznesenie o schválení zmieru medzi účastníkmi\nkonania - navrhovateľom (K. J.) a odporcom (IDEA Nitra, a.s.) v konaní pred Okresným súdom Nitra sp.\nzn. 7C/255/2000 je právne relevantné, záväzné a aplikovateľné aj v konaní o úrazovú rentu priznávanú\nodporkyňou od 01.01.2004.\nZáverom navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, pretože\nodporkyňa síce predložila podklady k výpočtu úrazovej renty, avšak nie sú objektívne a zistené na\nzáklade ním uvádzaných skutočností, a preto trvá na našom návrhu, opierajúci sa o závery Najvyššieho\nsúdu SR ustálený uznesením č. 7So/20/2011 zo dňa 15. decembra 2011, ktorý uvádza na strane 4:\n„Predmetom preskúmania súdu nemôže byť rozhodnutie odporkyne o priznaní transformovanej úrazovej\nrenty, pretože tá sa automaticky zo zákona o sociálnom poistení za úrazovú rentu považuje a odporkyňa\nju musí vyplácať od 1. januára 2004 v sume, v akej bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku\n31.decembra 2003“.\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyslovila v celom rozsahu súhlas s právnym názorom\nkrajského súdu a označila odvolanie navrhovateľa za neopodstatnené. Tvrdenie navrhovateľa, že\nmeritórne rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, odporkyňa sa v ňom\nnevysporiadala so závermi krajského súdu uvedenými v rozsudku zo dňa 21. januára 2013 v spojení so\nzávermi súdu odvolacieho (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/20/2011 zo dňa 15. decembra\n2011) nie je pravdivé, pretože odporkyňa skúmala správnosť výšky prevzatej transformovanej úrazovej\nrenty, ktorá navrhovateľovi patrila k 1. januáru 2004 a bola mu vyplácaná k 31. decembru 2003 ako\nnáhrada za stratu na zárobku, na základe čoho určila navrhovateľovi výšku transformovanej úrazovej\nrenty od 1. januára 2004, vrátane ďalších valorizácií tak, ako je uvedené v meritórnom rozhodnutí a\ntáto mu je aj vyplácaná. Odporkyňa pri preskúmaní výšky náhrady navrhovateľa vychádzala z listu\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu Idea Nitra a. s., t. j. bývalý zamestnávateľ navrhovateľa zo dňa\n15. júna 2004, v ktorom sa uvádza, že Uznesením Okresného súdu v Nitre č. k. 7C/255/2000-102\nzo dňa 16. júla 2003 bol schválený zmier, ktorý má účinky právoplatného rozsudku, pretože došlo k\ndohode medzi správcom úpadcu a navrhovateľom vo výške navrhovateľom uplatneného nároku. Tento\nnárok navrhovateľa vychádzal z valorizovaného priemerného zárobku navrhovateľa tak, ako bol ustálený\nv rozšírení návrhu JUDr. K. P. zo dňa 27. mája 2003. Z takto valorizovaného zárobku boli vyrátané\njednotlivé mesačné náhrady za stratu na zárobku. Správnosť výšky náhrady navrhovateľa, ktorá mu\nbola vyplácaná k 31. decembru 2003 potvrdil správca úpadcu bývalého zamestnávateľa navrhovateľa v\nprílohe č. 1 zo dňa 30. augusta 2004, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Preberacieho protokolu č. 15 o\nprevzatí výplaty plnení zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe\nz povolania v zmysle § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. K námietke navrhovateľa ohľadom\nnesprávneho odôvodnenia rozsudku krajského súdu, že „zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona\no sociálnom poistení nevyplýva právomoc súdu v správnom súdnictve rozhodovať o správnosti výpočtu\nnáhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti priznanej navrhovateľovi do 31.12.2003“\nodporkyňa uviedla, že krajský súd vyššie citované odôvodnenie správne napísal, nakoľko v tejto veci\nide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti\nzákona O.s.p., nie o samotnú rozhodovaciu činnosť súdu.\nK rozsudku zo dňa 21. januára 2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 11. júla 2005 a\nvec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukázal, odporkyňa\nuviedla, že v tejto právoplatne ukončenej veci však bolo zrušené valorizačné rozhodnutie, ktoré bolo\nnepreskúmateľné, pretože z neho nebola zrejmá suma transformovanej úrazovej renty, ktorá patrila\nnavrhovateľovi k 1. januáru 2004. Naproti tomu v tejto prejednávanej veci krajský súd preskúmaval\nmeritórne rozhodnutie, ktorým odporkyňa rozhodla o výške transformovanej úrazovej renty, na ktorú\nbude mať navrhovateľ nárok od 1. januára 2004, upravenú o príslušné valorizácie v zmysle platných\npredpisov až do doby vydania tohto meritórneho rozhodnutia.\nPodľa názoru odporkyne v predmetnej veci krajský súd dostatočným spôsobom a v celom rozsahu zistil\nskutočný stav veci, ktorú správne právne posúdil a správne aplikoval zákon na zistený skutkový stav\nveci a vyvodil správny právny záver, na základe ktorého aj správne rozhodol.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s §\n250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože\nnapadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích\ndôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.\nmarca 2016 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od\nzamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom\núraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý\nmal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002\nvyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.\nPodľa § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa\nposudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj\npo 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.\nPodľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,\nktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.\njanuára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej\nrenty platí § 82 primerane.\nPokiaľ zákonodarca v ustanovení § 272 ods. 3 o sociálnom poistení použil termín „považuje sa“ znamená\nto, že náhrada za stratu na zárobku je aj po 31. decembri 2003 naďalej náhradou za stratu na zárobku;\nza úrazovú rentu upravenú v §§ 88 a nasl. zákona o sociálnom poistení sa iba považuje a to na účely\njej ďalšej výplaty po 31. decembri 2003, na účely jej valorizácie podľa § 89 ods. 8 zákona o sociálnom\npoistení.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol poberateľom náhrady za stratu na zárobku, ktorá\nsa vyplácala k 31. decembru 2003, a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni, a preto sa od 1. januára\n2004 považuje za úrazovú rentu. Navrhovateľ však v celom konaní namietal výšku od zamestnávateľa\nprevzatej náhrady.\nZ administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 2. mája 1983 utrpel pracovný úraz\nu zamestnávateľa Mier, štátny podnik Nitra, právny nástupca IDEA Nitra, a.s. „v konkurze“ (ďalej len\n„zamestnávateľ“).\nZ titulu zodpovednosti za škodu zamestnávateľa vzniknutú pri pracovnom úraze bola navrhovateľovi\nzamestnávateľom vyplácaná k 31. decembru 2003 náhrada za stratu na zárobku v sume 399,-Sk,\nktorá sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu. Rozhodnutia o zvyšovaní renty navrhovateľovi\nboli preskúmavané už aj krajským súdom v konaní 23Sp/20/2005, 23Sp/37/2005, kedy krajský súd\nrozsudkom zo dňa 21. januára 2013 zrušil rozhodnutie odporkyne č. 22-121/2005-3624 zo dňa 11. júla\n2005 a uložil povinnosť odporkyne vydať formálne rozhodnutie o výške prevzatej renty z roku 2004 a\nďalšie rozhodnutia o zvýšení úrazovej renty navrhovateľa, vzhľadom na príslušné valorizácie v zmysle\nplatných právnych predpisov.\nNa podklade vyššie uvedeného vydala odporkyňa napadnuté rozhodnutie, v ktorom formálne rozhodla\no výške prevzatej úrazovej renty, ktoré v súlade s príslušnými právnymi normami valorizovala.\nSociálna poisťovňa prevzala od zamestnávateľa navrhovateľa Idea Nitra a. s. v konkurze, Novozámocká\ncesta 224, 949 26 Nitra, zastúpený JUDr. Alexandrom Florišom, správcom konkurznej podstaty úpadcu,\npreberacím protokolom č. 15 zo dňa 30. augusta 2004, výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý poškodený utrpel dňa 2. mája 1983.\nNeoddeliteľnou súčasťou preberacieho protokolu č. 15 je príloha č. 1 k protokolu č. 15 - výpočet náhrady\nza stratu na zárobku poškodeného.\n\nPriemerná suma mesačnej náhrady za stratu na zárobku sa vypočítala ako podiel súčtu mesačných\nnáhrad za stratu na zárobku, na ktoré mal poškodený nárok a ktoré mu boli vyplatené za obdobie od\n1. júla 2003 do 31. decembra 2003 a počtu mesiacov, za ktoré boli mesačné náhrady vyplatené. Táto\nnáhrada, od 1. januára 2004 považovaná za úrazovú rentu, podlieha zvyšovaniu podľa príslušných\nustanovení, ktoré sú podrobne rozpísané v napadnutom rozhodnutí.\nK námietke navrhovateľa ohľadne záväznosti a použitia uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn.\n7C/255/2000, v ktorom bol schválený zmier a odporcovi (zamestnávateľovi) bola uložená povinnosť\nzaplatiť sumu 48.579 Sk ako náhradu za stratu na zárobku od 10. novembra 1999 do 30. apríla 2003 aj\nv konaní o úrazovú rentu priznávanú odporkyňou po 1. januári 2004 odvolací súd uvádza, že odporkyni\nzo zákona vyplýva povinnosť vyplácať sumu, v akej navrhovateľovi patrila ku dňu 31. decembra 2003 a\ni keď nemožno spochybniť správnosť a záväznosť súdom schváleného zmieru, vzhľadom na obdobie,\nza ktoré sa priznala náhrada za stratu na zárobku navrhovateľovi jeho závery neboli pre rozhodnutie\nodporkyne primárne rozhodujúce.\nV predmetnom prípade bola odporkyňa v zmysle § 272 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení povinná\nvyplácať navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku v sume, v akej mu patrila ku dňu 31.decembra\n2003 s tým, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplývalo oprávnenie odporkyne\nprepočítavať či iným spôsobom rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že predmetom preskúmavania súdu nemôže byť rozhodnutie odporkyne o\npriznaní transformovanej úrazovej renty, pretože tá sa automaticky zo zákona o sociálnom poistení\npovažuje za úrazovú rentu a odporkyňa ju musí vyplácať od 1. januára 2004 v sume, v akej bola\nvyplácaná náhrada za stratu na zárobku k 31. decembru 2003.\nV rozsudku sp. zn. 2So/102/2006 zo dňa 28.11.2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že\nz § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade vyplácania náhrady za stratu na\nzárobku k 31.12.2003 a nároku na jej výplatu aj po tomto dni sa úrazová renta vypláca v sume, v\nakej patrila do 31.12.2003 a pokiaľ sa hovorí o „sume, v akej patrila do 31.12.2003“, je potrebné\nza túto sumu považovať sumu, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, a teda v akej\npatrila k 31.12.2003. Odporkyňa bola preto povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v akej\nbola náhrada vyplácaná k 31.12.2003, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení\nnevyplýva odporkyni oprávnenie prepočítať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.12.2003\na úrazovú rentu vyplácať od 01.01.2004 v nižšej sume ako bola vyplácaná. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ďalej uviedol, že prepočítavanie je vlastne rozhodovaním o výške dávky pred 01.01.2004 a na\ntaké rozhodnutie odporkyňa nie je oprávnená.\nSkutočnosť, že odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu v sume\n13,02 € mesačne neznamená, že by týmto rozhodnutím transformovanú úrazovú rentu navrhovateľovi\npriznávala. Odporkyňa tým len realizovala povinnosť o vydaní formálneho rozhodnutia, ktorá jej bola\nuložená krajským súdom.\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodením krajského súdu, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa\nnerozhodovala o určení novej výšky úrazovej renty, ale túto prevzala vo výške, v akej navrhovateľovi\npatrila do 31. decembra 2003. Predmetom rozhodovania preskúmavaným rozhodnutím odporkyne teda\nnebolo rozhodovanie o priznaní úrazovej renty, ale len jej zákonné zvýšenie v zmysle ustanovení § 293b,\n§ 293az, § 89 ods. 7, 8, 9, 10 zákona o sociálnom poistení.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3So/44/98, v ktorom súd uviedol, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o\nzvýšení dôchodku podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkov (valorizácia), sa súd nemôže zaoberať\nvecnou správnosťou predchádzajúcich rozhodnutí o dôchodku, lebo predmetom súdneho konania\nje len to, čo bolo predmetom rozhodnutia, na preskúmanie ktorého bol podaný návrh. Súd môže\npreskúmavať rozhodnutie iba z hľadiska priznaného zvýšenia dôchodku, t. j. či suma priznaná bola\nsprávne určená (valorizovaná). S použitím analógie je možné toto rozhodnutie použiť aj v konaní\no preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o valorizácii úrazovej renty, nakoľko\nvychádza z princípu právnej istoty, ktorý je jedným zo základných pilierov právneho štátu.\n\nOdvolací súd je toho názoru, že krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentmi\nuvedenými v návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k tomu, že odvolanie\nnavrhovateľa obsahovalo argumenty založené na rovnakých základoch, námietky navrhovateľa\nuvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.\nOdvolací súd má na základe uvedeného za to, že odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa na úrazovú\nrentu v súlade so zákonom a rovnako ako krajský súd, považuje odvolací súd rozhodnutie odporkyne\nza zákonné a správne, preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny\npotvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2,\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo odporkyňa na ich náhradu nemá\nzákonný nárok a navrhovateľ nebol v konaní úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}