{"guid": "ec9f7f6a-8055-42f4-af35-014588024a13:5699b13d-437d-4e71-ab01-d01760ba96c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4012201092.1", "spisova_znacka": "9So/167/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/167/2014 z 24. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. 9So/167/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:4012201092.1", "identifikacne_cislo": "4012201092", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5699b13d-437d-4e71-ab01-d01760ba96c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4012201092.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4012201092.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4012201092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/167/2014\n4012201092\n24. 02. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:4012201092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčlenov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky Z. P., bytom\nR., zastúpenej JUDr. Martinom Vavrom, advokátom so sídlom Sibírska 18, Bratislava, proti odporkyni\nSociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľky\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 7. júla 2014, č. k. 23Sp/111/2012 -133, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. júla 2014, č. k. 23Sp/111/2012\n-133, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom zo 7. júla 2014, č. k. 23Sp/111/2012 -133, potvrdil rozhodnutie číslo\n36017-5/2012-BA zo dňa 14. augusta 2012, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka, ktorá v\ndôsledku pracovného úrazu utrpela poškodenie zdravia dňa 11. júna 2009, podľa § 88 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) nemá nárok na\núrazovú rentu.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľka je\nvyučená predavačka a do 31.03.2011 pracovala ako montážna pracovníčka v Hefra Vráble. Dňa\n12.06.2009 utrpela pracovný úraz tak, že ju udrelo krídlo dverí do pravého ramena zozadu, došlo\nk pohmoždeniu ramena a lopatky. Rtg - vyšetrenie nepotvrdilo zlomeninu kostí uvedeného úseku,\nnebolo zistené ani závažné postihnutie svalov, šliach a väzov. Stav nevyžadoval určité liečenie a\nrehabilitácie, úraz nezanechal takmer žiadne následky a dlhodobá pracovná neschopnosť navrhovateľky\nnebola v dôsledku pracovného úrazu; navrhovateľka mala v roku 1993 zistenú deformáciu Th-L\nchrbtice, diagnostikovanú neskôr ako Scheuermannova choroba. Na základe opakovaného posúdenia\nzdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účasti odborného lekára\n-ortopéda a v súdnom konaní vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru ortopédia krajský\nsúd mal za preukázané, že ťažkosti navrhovateľky s krčnou a hrudnou chrbticou nemajú priamu\nsúvislosť s utrpeným pracovným úrazom, nie sú dôsledkom utrpeného úrazu a navrhovateľka je schopná\nvykonávať prácu montážnej robotníčky, ktorú vykonávala pred úrazom. Vzhľadom na nesplnenie\npodmienky viac ako 40 % poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca mal krajský\nsúd za preukázané, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre vznik nároku na úrazovú rentu.\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že krajský súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru bolo v konaní jednoznačne preukázané\na vyplýva to aj z posudku posudkového lekára MUDr. T. ako aj z lekárskeho posudku MUDr. N.,\n\npodaných v konaní o nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, že pri pracovnom úraze\nutrpela pomliaždenie ťažšieho stupňa ramena, pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny krčnej chrbtice\na pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny hrudnej chrbtice, poškodenie pravého ramena s obmedzením\npohyblivosti ramena pri súčasnom obmedzení rotačných pohybov a poúrazové ľahké obmedzenie\nhybnosti. Za absurdné považovala hodnotenie poškodenia zdravia na účely konania o úrazovej rente\nv posudku MUDr. T. a MUDr. C.. Nesúhlasila ani s vyhodnotením znaleckého posudku znalca z 27.\nfebruára 2014 krajským súdom, ktorý podľa nej dospel k nesprávnym záverom. Z vyjadrenia znalca\npri jeho vypočutí vyplýva, že navrhovateľka má evidentne zníženú hybnosť pravého ramena o 30 %\nv porovnaní so zdravým občanom. Podľa lekára pracovnej zdravotnej služby vôbec nie je spôsobilá\nna výkon práce montážneho pracovníka. Podľa znalca samotný úraz mohol vyvolať ťažkosti z dovtedy\nskrytých zmien chrbtice v zmysle bolestí chrbtice (VAS) Pracovný úraz podľa názoru navrhovateľky\nspôsobil obmedzenie pohyblivosti pravého ramena a podieľal sa na zhoršení ochorenia krčnej a hrudnej\nchrbtice. Navrhla, aby vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a\nrozhodnutie odporkyne č. 36017-5/2012-BA zo 14. augusta 2012 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázala na skutočnosť, že znalec pribratý\ndo konania krajským súdom sa plne stotožnil so závermi posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, že\nbolesti krčnej a hrudnej chrbtice navrhovateľky nie sú v priamej a ani v nepriamej súvislosti s pracovným\núrazom, ale sú chronického charakteru. Pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky v konaní o\nnároku na úrazovú rentu lekárske posudky o stanovení miery poklesu schopnosti na účely úrazovej renty\nmajú v zmysle § 196 ods. 1 zákona charakter odborných posudkov slúžiacich ako dôkazný prostriedok\npre zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Správnosť týchto posudkov nevylučuje ani fakt, že\nnavrhovateľke bol v súvislosti s pracovným úrazom priznaný nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia. Posudzovanie miery poklesu schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu\npracovnú činnosť na účely úrazovej renty nemožno porovnávať so zásadami a postupmi pri hodnotení\nbolesti. Poškodenia zdravia, na ktoré sa prihliada pri hodnotení náhrady za bolesť môžu následným\nliečením vymiznúť. Poškodenia zdravia pri úrazovej rente musia mať trvalý charakter s dopadom\nna výkon doterajšieho zamestnania, v prípade sťaženého spoločenského uplatnenia s dopadom na\nuspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh. Poukázala na\njednoznačné závery doplneného dokazovania pred krajským súdom posudkom posudkového lekára za\núčasti odborného lekára - ortopéda z 24.04.2013 a znaleckým posudkom č. 9/2014, ktoré potvrdzujú\nsprávnosť postupu odporkyne pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a stanovení miery poklesu\njej pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 10 %. Preto navrhla rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 v spojení s § 250s O.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je\ndôvodné.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľky na\núrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a\nnedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s\nplnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v\npriamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.\nZ obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka\nje vyučená predavačka. Bola zamestnaná v Hefra Vráble ako montážna pracovníčka na úseku\noptickej kontroly výrobkov a pri výkone tejto činnosti utrpela dňa 12.06.2009 pracovný úraz, keď ju pri\nprechádzaní cez kovové dvere, ktoré sa prudko zatvorili, udrelo krídlo dverí do pravého ramena. Stav\nbol uzavretý ako pohmoždenie lopatkovej krajiny vpravo a pravého ramena a odporučený bol šetriaci\nrežim a medikamentózna liečba. Práceneschopnosť navrhovateľky v súvislosti s pracovným úrazom\n\ntrvala od 12.06.2009 do 02.09.2009 a následne pokračovala až do 31. 03.2011 pre pretrvávajúce bolesti\nkrčnej a hrudnej chrbtice s tým, že vertebrogénne ťažkosti boli u nej zistené už v roku 1993, kedy bol\nstav hodnotený ako Scheuermannova choroba.\nV danej veci bola spornou otázka, či pracovný úraz zanechal následky, v akom rozsahu a či v\nich dôsledku má navrhovateľka viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca.\nZ odborných lekárskych vyšetrení vyplýva, že po úraze bola navrhovateľka vyšetrená chirurgom,\nrtg.- vyšetrenie vylúčilo traumatické poškodenie kostí pravého ramena a hrudníka, stav bol uzatvorený\nako pomliaždenie ramena. Na základe predložených lekárskych nálezov posudkoví lekári sociálneho\npoistenia, ako aj znalec pribratý do konania krajským súdom, zhodne konštatovali, že pracovný úraz\nnezanechal také následky na zdraví navrhovateľky, ktoré by jej bránili vykonávať doterajšie zamestnanie;\nje schopná vykonávať doterajšie zamestnanie montážnej pracovníčky pri optickej kontrole bez dvíhania\nťažkých bremien. Poukázali na to, že na vertebrogénnych ťažkostiach navrhovateľky sa môže podieľať\npredovšetkým Scheuermannova choroba, resp. zmeny chrbtice navodené vekom. Znalec MUDr. R. E.\nvo svojom posudku č. 9/2014 uviedol ...“ je možné že vertebrogénny algický syndróm môže vzniknúť\npo úraze chrbtice, avšak ako som hore uviedol tak navrhovateľka žiadny úraz, t. z. fyzické poškodenie\nkrčnej a hrudnej chrbtice neutrpela a podložil som to súdne znaleckými dôkazmi. Takže ak jej od vzniku\npracovného úrazu a to je pomliaždenie pravého ramena vznikol VAS tak to bolo pravdepodobne len buď\notázkou náhody, kedy sa zhodoval termín vzniku jej VAS s pomliaždením ramena, ale mohlo to byť i\nna podklade a zase som to uviedol vyššie, že úraz pravého ramena bol spúšťačom toho čo v krčnej a\nhrudnej chrbtici driemalo celé roky, ale nesúviselo to priamo s úrazom krčnej a hrudnej chrbtice, teda\nbolo to na degeneratívnom podklade, teda na podklade súvisiacom s vekom, opotrebením chrbtice alebo\ninom podklade akým je napríklad Scheuermannova choroba.“\nScheuermannova choroba postihuje 10-20 % populácie. Ide o degeneratívne ochorenie chrbtice, pri\nktorom dochádza k degenerácii platničiek a stavcov a napriek možnosti, že nemoc sa spočiatku nemusí\nprejaviť, jej hlavným prejavom sú bolesti chrbta.\nK námietke navrhovateľky, že podľa vyjadrenia znalca, pri jeho vypočutí, má navrhovateľka evidentne\nzníženú hybnosť pravého ramena o 30 %, odvolací súd poukazuje na to, že takáto skutočnosť z\nvyjadrenia znalca nevyplýva. Podľa jeho názoru navrhovateľka má zníženú pracovnú výkonnosť o 30\n% v porovnaní so zdravým občanom. Podstatné pre posúdenie nároku na úrazovú rentu je to, či v\ndôsledku pracovného úrazu navrhovateľka má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšie\nzamestnanie.\nZ odborných lekárskych vyšetrení, aj z vyhotoveného znaleckého posudku aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu jednoznačne vyplýva, že pracovný úraz nezanechal u navrhovateľky také následky na zdraví, ktoré\nby jej bránili vykonávať pôvodnú činnosť montážnej pracovníčky pri optickej kontrole. Na tomto závere nič\nnemení tvrdenie navrhovateľky, že podľa lekára pracovnej zdravotnej služby nie je na výkon montážneho\npracovníka spôsobilá. Závery posudkových lekárov podporil aj súdom ustanovený znalec. Ťažkosti s\nkrčnou a hrudnou chrbticou uvádzané navrhovateľkou pri vyšetrení jej zdravotného stavu nemajú priamu\nsúvislosť s utrpeným pracovným úrazom. V dôsledku úrazu sa nerozvinuli také komplikácie, ktoré by\nmohli viesť k podstatnému, viac ako 40 % poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať doterajšie\nzamestnanie.\nOkolnosť, že navrhovateľke bola priznaná náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia\nnie je relevantná pre posúdenie nároku na úrazovú rentu. Pre posúdenie nároku na úrazovú rentu\nnie je možné vychádzať z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky v konaní o bolestnom a\nsťažení spoločenského uplatnenia, pretože ide o posúdenie rozdielnych nárokov na základe rozdielnych\nzákonných kritérií.\nPre posúdenie nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa postupuje podľa zákona\nč. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v\nznení neskorších predpisov, pričom príslušné bodové ohodnotenie určuje lekár, ktorý naposledy liečil\npoškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví.\n\nPre posúdenie nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov je podstatné to, či podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia\nmá navrhovateľka v dôsledku pracovného úrazu viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu\nčinnosť montážnej pracovníčky.\nAj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov v konaní o úrazovej rente, ako aj znalecký\nposudok znalca za objektívne a presvedčivé. Nepochybil preto krajský súd, keď rozhodnutie odporkyne\nako správne potvrdil. Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219\nods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nÚčastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v\nodvolacom konaní navrhovateľka nemala úspech a odporkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/111/2012", "guid": "f17d91b8-087a-4283-9684-5f422c2c3872:5fd373d0-d451-4176-8b95-4e348657570b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}