{"guid": "790977e5-f1ce-40ea-9360-60d730bb9141:90fed785-a65f-4ac0-adfe-367defa05b1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3113011112.1", "spisova_znacka": "6Tdo/88/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/88/2015 z 31. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn. 6Tdo/88/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:3113011112.1", "identifikacne_cislo": "3113011112", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Hudák", "sudca_id": 565, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniel-hudak-565", "datum_vydania": "2016-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 221 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-1", "nazov": "§ 213 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "nazov": "§ 2 ods. 10 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-213", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90fed785-a65f-4ac0-adfe-367defa05b1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3113011112.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3113011112.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3113011112.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/88/2015\n3113011112\n31. 03. 2016\nJUDr. Daniel Hudák\nECLI:SK:NSSR:2016:3113011112.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr.\nŠtefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca\n2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného K. V. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.\na/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2015,\nsp. zn. 2 To 125/2014, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného K. V. sa o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3 T 76/2013, zo 4. novembra 2014 bol obvinený K. V.\nuznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom\nskutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Obvinenému bol\nuložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.\n3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky s tým, že podľa § 49\nods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1. ods. 2 Tr. zák. Okresný súd v Trenčíne obvinenému výkon trestu odňatia\nslobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere dva roky za súčasného uloženia probačného\ndohľadu nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe a uloženie povinnosti obvinenému podľa § 51\nods. 4 Tr. zák. hlásiť sa 1x štvrťročne na základe predvolania k probačnému a mediačnému úradníkovi\nOkresného súdu Trenčín. Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Okresný súd Trenčín uložil obvinenému\npovinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti V. N. N., s.r.o., so sídlom v Novej Dubnici, K. XXX/X škodu\nvo výške 1 200 €.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie obvinený K. V., pričom v\njeho podrobnom písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho\nvýrokoch. Obvinený vo svojom odvolaní uviedol, že keďže je doposiaľ bezúhonný a nemal žiaden úmysel\nspáchať trestnú činnosť a tejto si nie je ani vedomý, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku podľa\n§ 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. s tým záverom, že v konečnom dôsledku bude spod\nobžaloby v celom rozsahu oslobodený podľa § 285 písm. b/ Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho\nsúdu obvinený v konečnom návrhu uviedol, že on všetko vykonával riadne, necíti sa byť vinným a celú\nvec považuje za komplot.\nKrajskú súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie dňa 10. februára\n2015 a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine\na treste napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným\npostupom zistil, že odvolanie obvineného K. V. nie je dôvodné, pričom nezistil pritom chyby, ktoré neboli\nodvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský\nsúd v Trenčíne uviedol, že po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky\n\npotrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil\njednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por.\na dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Vychádzajúc zo správne zisteného\nskutkového stavu, okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného K. V. zhodne\ns obžalovaným návrhom napadnutého rozsudku Okresného súdu Trenčín, pričom svoje závery aj v\ntomto smere tiež zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolanie obvineného ako nedôvodné\npodľa § 319 Tr. por. zamietol.\nProti druhostupňovému rozhodnutiu podal dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu z dôvodu\nuvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V prvej časti dovolania obvinený opísal skutkový stav, na\npodklade ktorého ho Krajský súd uznal vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.\na/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., avšak vo svojom dovolaní ďalej uviedol, že toto\ntvrdenie súdu je v rozpore so skutočným stavom veci a v rozpore s platným právnym stavom, nakoľko\nide o rozhodnutie arbitrárne a nedôvodné. Poukazuje na ustanovenie § 221 Tr. zák., v zmysle ktorého je\ndefinovaná skutková podstata podvodu tak, že kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí\ntým, že uvedenie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu.\nObvinený uvádza, že nikoho neuviedol do omylu, keď konal ako konateľ a štatutárny orgán za právnickú\nosobu V., N., J., takéhoto konania sa voči nikomu nedopustil, pričom konal ako konateľ spoločnosti v\nsúlade so spoločenskou zmluvou zo dňa 20. októbra 2003 a jej čl. 11 bod 2/, ktorý stanovuje: „Konateľ je\noprávnený zastupovať spoločnosť a podpisovať za ňu samostatne s výnimkou úkonov, kedy je konateľ\npovinný konať a podpisovať len so súhlasom všetkých spoločníkov, a to v prípade nákupu a predaja\nmajetku spoločnosti.“\nObvinený ďalej uviedol, že v konkrétnom prípade sa nejednalo ani o nákup ani o predaj majetku, ale\no pôžičku a zabezpečovací prevod vlastníckeho práva ako jedna zo zákonných foriem zabezpečenia\nnávratnosti poskytnutej pôžičky. Obvinený mohol konať samostatne tak, ako samostatne vo veciach\npôžičiek konala ďalšia spoločníčka a konateľka X. I., ktorá sama ako fyzická osoba poskytla spoločnosti\npôžičky, na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 18. novembra 2009 vo výške 1 000 € a 19. októbra 2009\nvo výške 13 500 € a dňa 24. septembra 2009 vložila konateľka X. I. do pokladne spoločnosti a vystavila\npríjmový doklad p XXX na 15 530,01 € s tým, že túto čiastku jej poskytol manžel V. I., pričom túto zmluvu\nk dispozícií nemá, avšak je zaúčtovaná v peňažnom denníku v pokladni. Dňa 28. septembra 2009 je v\npeňažnom denníku zaevidované pod výdavkovým dokladom V XXXA vyplatenie zisku X. I. vo výške 7\n661,76 €, hoci obvinený tieto finančné prostriedky neobdŕžal a výdavkový doklad I. nepodpísal. Obvinený\nuviedol, že prostredníctvom viacerých zmlúv prišlo k požičaniu rôznych súm za účasti V. I..\nS poukázaním na skutočnosť, že súd nemal podklady a ani jeden dôkaz nebol produkovaný o tom, že\nby obvinený predstieral prijatie pôžičky, avšak k pôžičke reálne došlo, vyhotovila sa písomná zmluva o\npôžičke s K. V., taktiež sa vyhotovil príjmový doklad, ktorý nemal všetky náležitosti a zaslal sa druhej\nkonateľke, aby zapísala tento príjmový doklad do účtovníctva, keďže ona zodpovedala za vedenie\núčtovníctva. Túto skutočnosť konateľka X. I. potvrdila, avšak súd túto skutočnosť podľa obvineného\nprehliadol.\nPokiaľ ide o uzavretie zmluvy ohľadne zabezpečovacieho prevodu práva obvinený uvádza, že v\nnapadnutom rozsudku si prvostupňový súd túto skutočnosť právne neujasnil, keď do výroku o jeho\nvine uviedol, že bez súhlasu valného zhromaždenia uzavrel 5. februára 2010 zmluvu o zabezpečení\nzáväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorou mal v úmysle previesť do osobného vlastníctva K.\nV. nehnuteľnosť v hodnote 55 900 €. Rovnako sa uvedeným nezaoberal ani odvolací súd. Obvinený\nďalej uviedol, že taký úmysel nemal a ani ho nemohol mať, pretože zabezpečovací prevod práva\nneznamená stratu vlastníctva spoločnosti V. N. N., s.r.o., ako sa to mylne súd domnieva, nakoľko ide len\no zabezpečenie, a to dočasne prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa dočasne previesť vlastníctvo\nk prevádzanej veci. Uspokojením veriteľa vrátením dlhu vo výške 23 236 € prechádza právo takto\nzabezpečené späť na dlžníka.\nObvinený ďalej poukázal na ustanovenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať\nnáležitosti v zmysle § 553 písm. a/, § 553 písm. b/ a v prípade, len ak by takýto záväzok nebol riadne\na včas splnený, možno začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle § 553 písm. c/ zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 553 písm. b/ zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\n\nzákonníka, veriteľ K. V. nemohol dočasne prevedené právo previesť na inú osobu, ani ho zaťažiť, len\nak by záväzok nebol splnený, a to vrátenie sumy vo výške 23 236 €, mohol K. V. ako veriteľ začať\nvýkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo mohol dať návrhom na speňaženie, a to\npodľa osobitného zákona, ako to kogentne stanovuje § 553 písm. c/ zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka, a preto nemohlo byť naplnené to, čo konštatuje prvostupňový súd v napadnutom rozsudku\na s jeho právnym názorom vyslovil súhlas v zamietajúcom uznesení i odvolací súd, že obvinený pojal\númysel previesť zabezpečenú nehnuteľnosť do osobného vlastníctva K. V.. Tomuto zisteniu odporuje\nzmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá sa dotýkala len hodnoty 23 236 € a nie hodnoty 55 900\n€ ako si to nesprávne osvojila obžaloba a ako to nekriticky do svojho rozhodnutia pojal prvostupňový súd.\nĎalej obvinený uviedol, že ak by chcel uviesť do omylu V. N. N., s.r.o., nebol by zasielal príjmový doklad,\nktorý mala vyplniť X. I., pretože zodpovedala za účtovníctvo. Uvedená pôžička však v žiadnom prípade\nnevznikla na základe príjmového dokladu, ako sa mylne domnieva obžaloba, ale na základe zmluvy o\npôžičke, ktorá bola vyhotovená v písomnej forme. Taktiež zabezpečovací prevod práva bol vyhotovený\nv písomnej forme a v žiadnom prípade by nešlo o scudzenie majetku spoločnosti V. N. N., s.r.o., Nová\nDubnica, pretože toto konštatoval aj senát Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19 Co 295/2010, zo dňa\n23. novembra 2010, keď na str. 3 posledný odsek uviedol: „V danom prípade účastníci uzatvorili zmluvu\no zabezpečovacom prevode práva. Zabezpečovací prevod práva spočíva v podmienečnom prevode\npráva z dlžníka na veriteľa. Zmyslom takéhoto prevodu je predovšetkým motivovať dlžníka na riadne a\nvčasné splnenie svojho záväzku. Ako je zrejmé z obsahu spisu, odporca svoj záväzok vyplývajúci zo\nzmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom splnil. Správanie sa odporcu (zaplatenia\ndlhu) vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, nemalo vplyv na posúdenie platnosti, či neplatnosti zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva. Nemožno preto z procesného hľadiska dospieť, že žalobný návrh\nbol podaný dôvodne.“ Obvinený ďalej poukazuje na dôkazy predložené prvostupňovému súdu, a to\nuznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 19 Co 295/2010, zmluvy o pôžičkách medzi V. N. N., s.r.o.,\nX. I. a V. I..\nV danej súvislosti obvinený poukázal na ustanovenie § 28 zákona č. 300/2005 Z.z., v rámci ktorého\nuviedol, že keďže on konal v súlade so spoločenskou zmluvou, vykonával svoje práva a povinnosti ako\nkonateľ a polovičný spoločník s.r.o., pretože tieto práva vykonávala bez jeho vedomia aj druhá konateľka.\nĎalej obvinený poukázal aj na ustanovenia § 133, § 133 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb., s poukázaním\nna ktoré uvádza, že v danom prípade spoločenská zmluva v čl. 11.2 obmedzila konateľa len v prípade\nnákupu predaja majetku spoločnosti, keď sa vyžadoval súhlas všetkých spoločníkov, pričom v danom\nprípade sa nejednalo ani o nákup a ani o predaj. Podľa obvineného obmedzenie spoločenskej zmluvy\nnemá právne účinky voči tretím osobám, z toho vyplýva, že spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov,\nktoré by boli urobené v rozpore s internými pravidlami.\nObvinený vo svojom dovolaní uviedol, že súd ustálil jeho vinu, že konanie popísané v bode 1/ výroku\no vine, je pokusom trestného činu, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého\nsa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k jeho dokonaniu, pričom použil hroziacu\nškodu vo výške 55 900 €, ktorá objektívne nemohla vzniknúť a ani hrozba takejto škody nemohla nastať\npri zabezpečovacom prevode práva, keďže sa nejednalo o definitívny prevod majetku.\nObvinený poukázal aj na skutočnosť, že zánik trestnosti pokusu trestného činu v zmysle § 14 ods.\n3 písm. a / Tr. zák. je vtedy, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na\ndokonanie trestného činu, pričom v predmetnom prípade nemohol nastať ani tento pokus, pretože musí\nbyť nespôsobilý v predmete útoku, keďže sa nejednalo o škodu na cudzom majetku, keďže sa nejednalo\no vyvolanie omylu (zaslanie príjmového pokladničného dokladu do sídla firmy obvineným), späťvzatie\nnávrhu na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva obvineným, pričom je toho názoru, že\nobjektom v zmysle § 221 Tr. zák. je vlastníctvo bez ohľadu na jeho druh a formu. Z hľadiska subjektívnej\nstránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, a to priamy úmysel, ktorý musí obsahovať zložku intelektuálnu,\nže vedel, že na škodu V. N. N., s.r.o., niekoho obohacuje a zložku vôľovú, že chcel spôsobom popísaným\nv § 221 Tr. zák., že niekoho uvedie do omylu, alebo využije niečí omyl, spôsobí na cudzom majetku\nškodu. Ani tento znak subjektívnej stránky, ktorý je obligatórny, nebol a nemohol byť naplnený. Preto\nuznanie viny ako to bolo urobené prvostupňovým súdom v bode 1/ výroku o vine, žiadal obvinený na\nzáklade vyššie uvedených skutočností preskúmať odvolacím súdom s tým, aby boli pripojené spisy: spis\nOkresného súdu Trenčín, sp. zn. 28 Cbr 6/2011, spis Okresného úradu, katastrálny odbor Trenčín, sp.\nzn. V 459/10 a V 1042/2010, ako aj spis Okresného súdu Trenčín, 28 K 24/2011, kde na majetok úpadcu\n\nV. N. N., s.r.o., Nová Dubnica bol vyhlásený konkurz a tento bol uznesením, 28 K 24/2011, zo dňa 6.\nnovembra 2014 zrušený a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2014.\nObvinený ďalej opísal priebeh skutočností súvisiacich s predajom televízneho prijímača LCD TV LE\nSamsung, a to I. H., za účasti aj svedkyne X. I., pričom v tejto súvislosti poukázal aj na to, že v odvolaní\nproti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3 T 76/2013, poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, §\n11 ods. 1, § 19 ods. 1 zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej uviedol, že suma vo\nvýške 680 € bola zaevidovaná a k úhrade I. H. nebolo nič predpísané dodávateľom V. N. N., s.r.o., teda\nna základe čoho bolo potvrdené na faktúre, že I. H. sumu vo výške 680 € uhradil. Obvinený uvádza,\nže plnenie X. I. odovzdal, a to len v súvislosti s jeho konaním, keď chcel zrušiť spoločnosť a docieliť\nvyplatenie obchodného podielu, X. I. zneužila spoločne so svojím manželom, že toto do peňažného\ndenníka nezaevidovala, ale vystavila dodatočne faktúru. Tieto skutočnosti súd vôbec neskúmal, ako je\nv účtovníctve uvedená úhrada zaúčtovaná a nekriticky zaviazal obvineného k jej náhrade ako údajne\npoškodenej spoločnosti V. N. N., s.r.o., ktorá objektívne vystavila faktúru dňa 20. apríla 2010 tým, že jej\nnevznikol voči I. H. žiadny nedoplatok.\nV súvislosti s X. E. obvinený uviedol, že vo výroku o vine bolo konštatované, že mu dňa 16. januára\n2010 dodal satelitný prijímač Opticum HDX 550 s príslušenstvom za kúpnu cenu vo výške 240 € a že\nmu nevystavil žiadny doklad. Obvinený uviedol, že s X. E. nejednal ako s kupujúcim, ale kupujúcim\nbola spoločnosť S., s.r.o., S. G. 18, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XXX XXX XX, pričom X. E.\nje jej konateľom. Na uvedené dodanie tovaru a inštaláciu spoločnosť V. N. N., s.r.o., vystavila faktúru\nč. XXXXXX dňa 19. februára 2010, kde uviedla, že tovar a služba bola dodaná a forma úhrady bola\nvykonaná v hotovosti, a preto spoločnosť S., s.r.o., nebude nič k úhrade doplácať. Obvinený uviedol, že\npreto je otázkou, kto zaplatil dňa 20. februára 2010 za spoločnosť S., s.r.o. (nie za X. E. ako je mylne\nv obžalobe a vo výroku o vine prvostupňového súdu uvedené). Tento rozpor prvostupňový súd vôbec\nneodstraňoval a rovnako sa ním nezaoberal ani druhostupňový súd.\nPokiaľ ide o skutok v bode 2/, obvinený uvádza, že je to obdobné ako u vyššie uvedeného, že po\nvzniku sporov V. I. vyhľadával zákazníkov a snažil sa ich presviedčať, aby tvrdili, že im doklad nedodal\na vystavoval faktúry s tým, že nemusia nič platiť.\nĎalej obvinený opísal skutkový stav, v zmysle ktorého bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3\nT 76/2013, zo dňa 4. novembra 2014 uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu podvodu podľa § 221 ods.\n1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu sprenevery\npodľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom uviedol, že odvolací súd sa právne relevantným spôsobom vo svojom\nrozhodnutí, a to uznesení Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2 To 125/2014, zo dňa 10. februára 2015\nnevyporiadal s dôvodmi odvolania obvineného v predmetnej namietanej trestnej veci.\nObvinený mal na základe vyššie uvedeného za to, že bol naplnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., kedy rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k aplikácií právnych chýb\nrozhodnutím, a to ním vydaným uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2 To 125/2014, zo dňa 10.\nfebruára 2015 vo veci samej ako aj rozhodnutím prvostupňového súdu, nakoľko tieto chyby spočívajú\nv právnom posúdení skutku a v iných skutočnostiach podľa noriem hmotného práva. Ďalej obvinený\nuviedol, že napadnuté skutky kladené za vinu boli v napadnutom rozhodnutí prvostupňového súdu\nako aj druhostupňového súdu kvalifikované ako trestný čin, napriek tomu, že o trestný čin nešlo,\nnakoľko zo strany obvineného neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu. Odvolací ako\ni prvostupňový súd tak nesprávne právne posúdil ustálený skutok v skutkovej vete svojho rozhodnutia\na absentuje tu prvok porušenia právnych povinností a samotné odporujúce si okolnosti odôvodňujú\npoužitie inej než preskúmavanej právnej kvalifikácie skutku, pričom spáchanie skutku kladeného za vinu\nobvinenému nebolo súdom prvého ako aj druhého stupňa správne právne posúdené.\nObvinený v závere svojho dovolania uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné, aby dovolací\nsúd vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2 To 125/2014, zo dňa 10.\nfebruára 2015 bol porušený zákon z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v neprospech obvineného\na zároveň, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu Trenčín,\nsp. zn. 2 To 125/2014, zo dňa 10. februára 2015 zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu\nTrenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n\nV doplnení dovolania obvinený uviedol, že proti druhému výroku o uznaní viny rozsudku Okresného\nsúdu Trenčín, sp. zn. 3 T 76/2013, zo dňa 4. novembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu\nTrenčín, sp. zn. 2 To 125/2014, zo dňa 10. februára 2015, vidí dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\ni/ Tr. por., ktorý spočíva v tom, že uvedené rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku a nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. zák., pretože si\nneprisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a taktiež nebol preukázaný jeho úmysel si prisvojiť peňažné\nprostriedky, ktoré boli prijaté od Ing. K. Y., I. H. a od S., s.r.o., pričom objektom tohto trestného činu\nje vlastníctvo veci. Ďalej obvinený uviedol, že na zistený skutkový stav ako bol vykonaný na hlavnom\npojednávaní však súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. zák., najmä keď neprihliadol na\nvýpoveď spoločníčky a ďalšej konateľky X. I., ktorá potvrdila prijatie pokladničných dokladov v súvislosti\ns odpredajom tovaru I. H., Ing. K. Y. a spoločnosti S., s.r.o. Obvinený ďalej uviedol, že súdy nepreverovali,\nkedy bola z faktúry č. XXXXX zo dňa 20. apríla 2010 vo výške 680 € odvedená DPH, keď transakcia sa\nuskutočnila nie 20. apríla 2010, ale v decembri 2009, a prečo mu nebolo predpísané uhradenie sumy\nvo výške 680 €, či tieto boli vôbec uhradené do pokladne alebo na účet spoločnosti. V závere doplnenia\ndovolania obvinený uviedol, že nepojal úmysel si peniaze ponechať, tieto si neponechal a odovzdal ich\nX. I. na zaúčtovanie do pokladne a v dôsledku ďalších sporov je takto krivo obvinený.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorý vo svojom podaní\nuviedol, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie\nskutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu\nukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym\nzáverom. Prvostupňový súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o popierajúce výpovede\nobvineného, svedeckú výpoveď K. V., ale predovšetkým o usvedčujúce svedecké výpovede X. I., V.\nI., I. H., X. E., Ing. K. Y. a tiež o závery znaleckých posudkov z odboru ekonomiky a manažmentu,\núčtovníctva a daňovníctva Ing. Miroslava Džupinku CSc. a z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu\nhodnoty nehnuteľností znalkyne Ing. Evy Nohálovej, o listinné dôkazy a z nich najmä spoločenskú\nzmluvu o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným spoločníkmi X. I. a K. V. zo dňa\n20. októbra 2003, zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti z 5. februára 2010\ni príjmového pokladničného dokladu, podľa ktorého mala byť od K. V. príjemcom prijatá čiastka 23\n236 bez uvedenia peňažnej meny, dátumu prevzatia a označenia dlžníka, podpísaného obvineným a\nvierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania.\nĎalej prokurátor opisoval skutkový stav v zmysle požičania vyššie spomínanej sumy s poukazom na\nsprávne rozhodnutia okresného súdu.\nĎalej prokurátor uviedol, že vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd ani krajský\nsúd nepochybili ani pri právnom posúdení konania obvineného K. V. zhodne s obžalovaným návrhom\nako zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.\na prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom\nrozsudku tiež zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.\nV závere svojho vyjadrenia prokurátor uviedol, že skutkový stav veci tak, ako ho ustálil a zistil\nprvostupňový súd, ako aj odvolací súd, nevykazuje žiadne nedostatky takého charakteru, ktoré by\ndovoľovali spochybniť v tej nadväznosti prijaté právne závery súdov o vine obvineného. Závery o vine\nobvineného vyvodil súd z vykonaného dokazovania, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo\nako aj v ich vzájomnom súhrne. Okresný súd Trenčín sa náležitým spôsobom vysporiadal aj s obranou\nobžalovaného, ktorú však v kontexte ostatných vykonaných dôkazov celkom správne považoval za\nnevierohodnú.\nProkurátor uviedol, že rovnako správne postupoval prvostupňový súd aj pri posúdení skutkov ako\nčiastkových útokov, ktoré spájala objektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať\nuvedený trestný čin.\nS poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti navrhol prokurátor, aby dovolací súd podľa § 382 písm.\nc/ Tr. por. dovolanie obvineného K. V. zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nobvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou\n\nprostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom\nsúde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods.\n1 a ods. 2 Tr. por.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa\n§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko nebol naplnený dovolací dôvod,\nako ho uviedol obvinený.\nPodľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým\nbol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto\nporušenie dôvodom dovolania podľa § 371.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,\nodmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.\nV súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvádza, že pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu v tom, že súd nemal podklady na\nodsúdenie a neboli produkované dôkazy na uznanie viny, odvolací súd sa nevyporiadal s dôvodmi\nodvolania obvineného, absentuje tu prvok porušenia právnych povinností, spáchanie trestného činu\nnebolo súdmi správne právne posúdené, súdy nesprávne aplikovali ustanovenie § 213 ods. 1 Tr.\nzák., nakoľko súd neprihliadol na výpoveď spoločníčky a konateľky a že tieto závery nezodpovedajú\npredstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že predmetom dovolacieho konania nie\nje hodnotenie spôsobu, akým postupovali súdy prvého a druhého stupňa pri hodnotení a vykonávaní\ndôkazov ako aj to, aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, nakoľko sa tu jedná o otázky\nskutkového charakteru, ktoré sú neprípustné v rámci dovolacieho konania, a preto nemôžu zodpovedať\ndôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný zistením skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili\nsúdy nižšieho stupňa a nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov. Predmetné závery\nz vykonaného dokazovania môže hodnotiť súd druhého stupňa a v danej veci je to Krajský súd v\nTrenčíne, ktorý sa vo svojom uznesení, sp. zn. 2 To 125/2014, zo dňa 4. novembra 2014 stotožnil s\npostupom okresného súdu, ktorý vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie\nskutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú\nustanovenia § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací dôvod daný vtedy, keď je rozhodnutie súdu založené\nna nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.\nDovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby\nspočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného\nskutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nPrávnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia\nskutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší\nsúd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného\nzákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho\nzákonníka).\n\nObvinený síce v dovolaní uvádza, že konanie obvineného nenapĺňa skutkovú podstatu žalovaného\ntrestného činu, ani subjektívnu stránku, ale nenaplnenie objektívnej a subjektívnej stránky vyvodzuje\nzo zlého vyhodnotenia dôkazov súdu a vyslovuje názor, ako mali byť vykonané dôkazy vyhodnotené.\nUvedené vyhodnotené dôkazy obvineným, ale nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré sa nachádzajú\nv spise. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že môže iba posudzovať, či skutok uvedený\nv odsudzujúcom rozsudku je správne právne kvalifikovaný, ale nemôže prehodnocovať vykonávané\ndôkazy, ako to robí obvinený v podanom dovolaní. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. i/ Tr. por. z poslednej vety.\nPokiaľ ide o námietky ohľadom vzťahu k nesprávnemu zisteniu subjektívnej stránky trestného činu, ako\naj k nenaplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že\nmotív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa,\nale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného\nčinu (konanie - následok - príčinný vzťah. Namietanie ich nesprávneho zistenia, v dôsledku nesprávneho\nvyhodnotenia dôkazov predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods.\n1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky\nzákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie\nbolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.\nNa základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd k záveru, že v konaní neboli naplnené dovolacie\ndôvody uvedené obvineným v dovolaní, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného\nako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}