{"guid": "2759fbdb-77cd-44c4-a187-01276c7ee5ce:14281d43-db01-4a5f-9e3c-c82083acd717", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1", "spisova_znacka": "6MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/3/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. 6MCdo/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1", "identifikacne_cislo": "3112227924", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-2", "nazov": "§ 159 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/552/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 552/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/552/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/552-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-38", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/552#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-7", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14281d43-db01-4a5f-9e3c-c82083acd717", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1/text", "citacie_n": 10, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/3/2015\n3112227924\n24. 02. 2016\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. E., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr.\nDušanom Kazárom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Čsl. armády 25, proti žalovaným 1/\nZákladnej škole s Materskou školou Omšenie, so sídlom v Omšení 629 a 2/ Obci Omšenie, so sídlom\nv Omšení 330, obom zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom\nv Trenčíne, Námestie sv. Anny 361/20, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Andrej Jaroš, o\nnáhradu mzdy a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15 C 252/2012, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 30.\napríla 2013 č.k. 15 C 252/2012-51 a proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. apríla 2014 sp.\nzn. 6 Co 464/2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. apríla 2014 sp. zn. 6 Co\n464/2013 v potvrdzujúcom výroku a rozsudok Okresného súdu Trenčín z 30. apríla 2013 č.k. 15 C\n252/2012-51 v časti I. výroku, ktorou bola zamietnutá žaloba proti žalovanému 2/ o zaplatenie 6 070,08\nEur s 9,25 % úrokmi z omeškania od 18. 11. 2011 do zaplatenia, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia\nvracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobou podanou na Okresnom súde Trenčín dňa 5. 5. 2010 (po jej neskoršom doplnení) sa žalobca\ndomáhal voči žalovanému 2/ zaplatenia náhrady príplatku za riadenie za čas od 18. 4. 2007 do 31. 8.\n2007 vo výške 1 058,09 Eur s prísl. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že v dôsledku neplatného odvolania\nz funkcie riaditeľa školy (riaditeľa žalovanej 1/) žalovaným 2/ mu nebol označený príplatok vyplácaný.\nKonanie o tejto žalobe bolo vedené pod sp. zn. 16 C 32/2010.\nĎalšou žalobou podanou na Okresnom súde Trenčín dňa 11. 10. 2010 (po jej neskoršom doplnení)\nsa žalobca domáhal voči žalovanej 1/ zaplatenia náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného\npomeru výpoveďou za čas od 1. 9. 2007 do 30. 6. 2009 vo výške 19 439,69 Eur s prísl. Konanie v tejto\nveci bolo vedené pod sp. zn. 15 C 252/2012.\nOkresný súd Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)\nuznesením zo 16. novembra 2012 č.k. 16 C 32/2010-64 spojil veci vedené pod sp. zn. 16 C 32/2010 a\n15 C 252/2012 na spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. 15 C 252/2012.\nPo čiastočnom zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a po pripustení zmeny žaloby\nuznesením okresného súdu zo 16. marca 2013 č.k. 15 C 252/2012-39 sa predmet konania ustálil tak, že\nním bol nárok žalobcu voči žalovanej 1/ na zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného\npomeru 14 342,43 Eur s prísl. za čas od 1. 9. 2007 do 30. 6. 2009 (pozostávajúcej z náhrady tzv. tarifného\nplatu), a nárok žalobcu voči žalovanému 2/ na zaplatenie náhrady škody 6 112,30 Eur s prísl., ktorá\nmu mala byť spôsobená nevyplácaním príplatku za riadenie za čas od 19. 4. 2007 do 30. 6. 2009 ako\ndôsledok jeho neplatného odvolania z funkcie riaditeľa školy.\n\nOkresný súd Trenčín rozsudkom z 30. apríla 2013 č.k. 15 C 252/2012-51 I. výrokom žalobu voči\nžalovanej 1/ v celom rozsahu zamietol a rovnako ju zamietol aj voči žalovanému 2/, a to v časti o\nzaplatenie 6 070,08 Eur s prísl. Zároveň II. výrokom rozhodol, že konanie o návrhu žalobcu voči\nžalovanému 2/ v časti o zaplatenie 42,22 Eur s prísl. sa zastavuje. Zamietnutie žaloby voči žalovanému\n2/ odôvodnil nedostatkom jeho pasívnej legitimácie. Tento nedostatok vyvodil z toho, že podľa jeho\nnázoru odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy (ďalej len „odvolanie žalobcu z funkcie“) bolo\nvýkonom prenesenej štátnej správy obcou, za ktorú konal starosta obce, pričom toto konanie bolo\nrozhodnutím, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda bolo individuálnym\nsprávnym aktom. Keďže škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nevyplácaním príplatku za riadenie, má\npôvod v nezákonnom individuálnom správnom akte žalovaného 2/, ide o škodu spôsobenú orgánom\nverejnej moci, ktorý však v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003“) samotný za škodu\nnezodpovedá, ale zodpovedá za ňu štát, teda Slovenská republika. Vychádzajúc z rovnakých úvah aj\nzamietnutie žaloby voči žalovanej 1/ odôvodnil nedostatkom jej pasívnej legitimácie.\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 29. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 464/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku voči\nžalovanému 2/ potvrdil. V zamietajúcom výroku voči žalovanej 1/ prvostupňový rozsudok zrušil a vec\nvrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku\no zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa v celom\nrozsahu s úvahami súdu prvého stupňa a s jeho záverom o nedostatku pasívnej legitimácie tohto\nžalovaného.\nNa základe podnetu žalobcu podal proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu v časti\nzamietnutia žaloby voči žalovanému 2/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.\nNavrhol, aby dovolací súd oba rozsudky v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci konajúcimi súdmi v\notázke, či na vymenovanie alebo odvolanie riaditeľa školy zriadenej obcou sa vzťahuje zákon č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom\nkonaní“). Poukazoval na to, že interpretácia príslušných ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej\nspráve v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no štátnej správe v školstve“) vo vzťahu k tejto otázke bola zo strany súdov rozdielna. Táto rozdielnosť\nbola vyriešená novelou zákona o štátnej správe v školstve vykonanou zákonom č. 325/2012 Z. z., ktorá\ns účinnosťou od 1. 1. 2013 jednoznačne taxatívne určila, na ktoré rozhodovania sa zákon o správnom\nkonaní vzťahuje, pričom potvrdila tú prax, podľa ktorej sa tento zákon na vymenovanie a odvolanie\nriaditeľa školy zriadenej obcou nevzťahuje.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa s jeho obsahom stotožnil.\nŽalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhli tento opravný prostriedok ako nedôvodný\nzamietnuť. Uviedli, že v zmysle § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve v znení platnom a účinnom\nv čase odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa školy sa na rozhodnutie žalovaného 2/ o odvolaní žalobcu\nvzťahoval zákon o správnom konaní, t. j. takéto rozhodnutie sa považovalo za individuálny správny akt.\nRozhodnutie o odvolaní riaditeľa školy z funkcie totiž nebolo v označenom ustanovení uvedené ako\nvýnimka, na ktorú sa zákon o správnom konaní nevzťahuje. Poukazovali na to, že takýto názor vyslovil\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uzneseniach zo 4. 12. 2008 sp. zn. 8 Sžo 171/2008 a z 28. 10.\n2008 sp. zn. 10 Rks 5/2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie\no mimoriadnom dovolaní podľa § 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.\np.“), predovšetkým skúmal splnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym\nprokurátorom Slovenskej republiky v zmysle § 243e ods. 1 O. s. p., a to osobitne podmienku, či ochranu\npráv žalobcu nemožno dosiahnuť, resp. nebolo možné dosiahnuť, inými právnym prostriedkami. Dospel\npritom k záveru, že tieto podmienky sú splnené.\nProcesné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania upravuje ustanovenie § 243e ods. 1 O. s.\np. Týmito predpokladmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a/ podnet procesne legitimovaného\n\nsubjektu, ak sa podnet vyžaduje, b/ zistenie, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,\nc/ podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických\nosôb, právnických osôb alebo štátu a d/ túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nPodľa právnej teórie (porovnaj Ján Mazák, Základy občianskeho procesného práva, druhé vydanie,\nBratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION, spol. s r. o., rok 2004, str. 415) na\nsplnenie predpokladu pod písm. b/ stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, že právoplatným\nrozhodnutím súdu došlo k porušeniu zákona. Rovnako aj na splnenie predpokladu pod písm. c/ stačí,\nak sa generálny prokurátor domnieva, že podanie tohto opravného prostriedku vyžaduje ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Predpoklad uvedený pod\npísm. d/ znamená neprípustnosť mimoriadneho dovolania v prípade, keď požadovanú ochranu práv\na zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu možno dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami, najmä návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania,\nnávrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu\nrozhodnutia možno dosiahnuť inak.\nV zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015,\npublikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky 8/2015 pod č. 94, procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na\npodnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám\nneúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky,\nktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.\nZa opravné prostriedky potenciálne spôsobilé privodiť pre účastníka konania priaznivejšie rozhodnutie\ntreba považovať také, ktoré sú nielen iluzórnym, ale aj reálne účinným prostriedkom ochrany jeho práv\nalebo zákonom chránených záujmov, t. j. ktorých využitím mohol túto ochranu skutočne dosiahnuť\n(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2015 sp. zn. I. ÚS 84/2015, str.\n12).\nNepodanie dovolania samotným účastníkom konania podľa názoru dovolacieho súdu vylučuje\nprípustnosť mimoriadneho dovolania len vtedy, ak využitím dovolania mohol účastník konania ochranu\nsvojich práv alebo zákonom chránených záujmov skutočne dosiahnuť. O taký prípad ide napr. pri\nzmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorému zákon dovolanie výslovne pripúšťa. Dovolanie\nmožno považovať za účinný prostriedok právnej ochrany aj v prípadoch vád konania uvedených v § 237\nO. s. p., ak ide o zjavné vady, účastníkom konania rozpoznateľné a potvrdené ustálenou súdnou praxou.\nNapr. ak účastník považuje za nesprávne procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho\nodvolania pre oneskorenosť alebo rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého\nstupňa o odmietnutí jeho podania pre neodstránenie vád.\nV predmetnej veci žalobca nemal k dispozícii dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti\nprávoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ktorý by bol potenciálne spôsobilý privodiť pre neho\npriaznivejšie rozhodnutie. Išlo totiž o rozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\nprvostupňového súdu, v ktorom však krajský súd v súlade s § 238 ods. 3 O. s. p. nevyslovil prípustnosť\ndovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a tiež v danom prípade\nnešlo ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil\nneplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Za týchto okolností by ním podané dovolanie\nmohlo mať charakter účinného prostriedku nápravy, len pokiaľ by išlo o spochybnenie právoplatného\nrozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., t. j. z dôvodov zmätočnosti upravených\nv § 237 ods. 1 O. s. p., nie však z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. z dôvodu postihnutia\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Ak by podal dovolanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.,\nna ktoré poukazoval v podnete na podanie mimoriadneho dovolania, bolo by takéto dovolanie v zmysle\n§ 238 ods. 3 O. s. p. neprípustné. Na tom nič nemení skutočnosť, že v prípadnom dovolacom konaní,\nak by dovolanie podal, by dovolací súd skúmal z úradnej povinnosti existenciu tzv. zmätočnostných\nvád konania vyplývajúcich z § 237 O. s. p. a mohol by prípadne dospieť k záveru o prípustnosti a\nzároveň dôvodnosti dovolania pre tieto vady. Ani v takomto prípade mu totiž platná právna úprava\nnezaručovala právne posúdenie opodstatnenosti ním uplatňovaného subjektívneho práva. Jediným\nopravným prostriedkom potencionálne spôsobilým privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v merite\n\nveci, t. j. v otázke správneho právneho posúdenia práva, o ktoré v konaní išlo, bolo mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora. Podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúca v nemožnosti\nžalobcu dosiahnuť ochranu svojich práv inými právnymi prostriedkami bola preto splnená. Zároveň\nbola splnená aj podmienka, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na podnet žalobcu a\nže rešpektoval aj ním vymedzený rozsah a dôvody, v ktorom, resp. ktorými, má byť týmto opravným\nprostriedkom napadnutý právoplatný rozsudok krajského i okresného súdu.\nPo vyriešení otázky splnenia podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania dovolací súd bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) preskúmal\nrozsudok okresného i krajského súdu v napadnutej časti, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\nje opodstatnené.\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobca bol žalovaným 2/, v mene\nktorého konal starosta obce, menovacím dekrétom (ustanovujúcou listinou) z 30. 6. 2004 menovaný do\nfunkcie riaditeľa žalovanej 1/, že v ten istý deň uzavrel so žalovaným 2/ písomnú pracovnú zmluvu na\nvýkon funkcie pedagogického pracovníka - riaditeľa školy na funkčné obdobie s nástupom do práce dňa\n1. 7. 2004, s miestom výkonu práce u žalovanej 1/ a s trvaním pracovného pomeru až do odvolania\nzriaďovateľom, resp. do ukončenia funkčného obdobia, že žalovaným 2/, v mene ktorého konal starosta\nobce, bol odvolacím dekrétom z 18. 4. 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa školy, že 27. 6. 2007 mu bola\ndoručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, t. j. pre nespĺňanie\npredpokladov na výkon dohodnutej práce, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 13.\n10. 2010 č.k. 20 C 103/2007-400 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2011\nsp. zn. 19 Co 368/2010 (právoplatnosť nadobudol 18. 4. 2011) bolo určené, že odvolanie žalobcu z\nfunkcie riaditeľa Základnej školy Omšenie žalovaným 2/ zo dňa 18. 4. 2007 je neplatné, a že uznesením\nOkresného súdu Trenčín z 26. apríla 2012 č.k. 15 C 205/2007-89 bol schválený súdny zmier o určení\nneplatnosti výpovede danej žalobcovi žalovanou 1/ a doručenej mu dňa 27. 6. 2007.\nPodľa § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;\nak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.\nCitované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje tzv. materiálnu stránku právoplatnosti\nrozsudku. Materiálnou právoplatnosťou a rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť.\nZáväznosť právoplatného rozsudku vyplývajúca z materiálnej právoplatnosti je autoritatívnym prejavom\nvôle súdu ako štátneho orgánu, ktorým bol vyriešený spor alebo upravené iné práva a povinnosti a\nktorým sa musia riadiť tí, ktorým je adresovaný. Ak nie je výrok právoplatného rozsudku subjektívne\nzáväzný pre každého, vzťahujú sa účinky právoplatnosti len na osoby, ktoré boli účastníkmi konania, a na\nosoby, na ktoré bola zákonom rozšírená záväznosť rozsudku (§ 159a O. s. p.). Pre súdy, správne orgány\na iné orgány verejnej moci je výrok právoplatného rozsudku v iných než statusových veciach záväzný\nlen potiaľ, pokiaľ posudzujú (ako predbežnú otázku) medzi účastníkmi, prípadne medzi osobami, na\nktoré bola subjektívna záväznosť rozsudku rozšírená, právne vzťahy, ktoré boli právoplatne vyriešené\nsúdnym rozhodnutím. Záväznosť právoplatného rozsudku bráni súdu, aby v následnom (závislom)\nkonaní odchýlne posúdil právny následok, o ktorom už bolo rozhodnuté a ktorý má v prebiehajúcom\nkonaní povahu prejudiciálnej otázky.\nPodľa názoru dovolacieho súdu právny záver súdov v základnom konaní o nedostatku pasívnej\nlegitimácie žalovaného 2/ z dôvodu, že odvolanie žalobcu z funkcie bolo individuálnym správnym aktom\na za škodu spôsobenú nezákonným individuálnym správnym aktom zodpovedá štát, je neudržateľný, a\nteda nesprávny. Nesprávnosť tohto právneho záveru je daná tým, že súdy v základnom konaní v rozpore\ns citovaným ustanovením § 159 ods. 2 O. s. p. nerešpektovali záväznosť právoplatného rozsudku\nOkresného súdu Trenčín z 13. 10. 2010 č.k. 20 C 103/2007-400 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne z 24. februára 2011 sp. zn. 19 Co 368/2010, ktorým bolo určené, že odvolanie žalobcu\nz funkcie riaditeľa Základnej školy Omšenie žalovaným 2/ zo dňa 18. 4. 2007 je neplatné. Odchýlne\ntotiž posúdili právny následok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní a ktorý mal v\nprebiehajúcom konaní povahu prejuduciálnej otázky. Na rozdiel od právoplatného rozsudku, ktorým bola\nurčená neplatnosť právneho úkonu odvolania žalobcu z funkcie (o tom, že odvolanie žalobcu z funkcie\nbolo v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 103/2007 posudzované ako právny úkon nemožno mať žiadne\npochybnosti - porovnaj str. 9 posledný odsek a str. 10 prvý odsek rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\n\nz 24. februára 2011 sp. zn. 19 Co/368/2010), odvolanie žalobcu z funkcie považovali za individuálny\nsprávny akt.\nTým že súdy v základnom konaní nerešpektovali záväznosť právoplatného rozsudku, ktorým bola\nmedzi žalobcom a žalovaným 2/ vyriešená otázka jedného zo základných predpokladov všeobecnej\nzodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu žalovaného 2/, urobili konanie, ktorého\nvýsledkom bol tento rozsudok, prakticky bezvýznamným, zbytočným. Zároveň tým porušili princípy\nprávneho štátu, a to princíp právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím, princíp ne bis in idem\n(nie dvakrát o tom istom) a princíp dôvery v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu a dobrej viery jednotlivca\nv správnosť aktov verejnej moci.\nZa situácie, keď ani žalovaný 2/ v konaní o neplatnosť odvolania žalobcu z funkcie a ani v\npreskúmavanom konaní nenamietal, resp. netvrdil, že odvolanie žalobcu z funkcie je individuálnym\nsprávnym aktom, a keď odvolací dekrét nemal základné náležitosti vyplývajúce z § 47 ods. 1 zákona o\nsprávnom konaní, bol záver súdov aj nespravodlivý a odporujúci účelu občianskeho súdneho konania,\nktorým je v zmysle § 1 O. s. p. spravodlivá ochrana práv. Okrem toho čiastkový záver súdov, podľa\nktorého má škoda pôvod v nezákonnom individuálnom správnom akte, nemal žiaden skutkový podklad.\nZa nezákonné možno v zmysle zákona č. 514/2003 považovať v zásade len také rozhodnutie orgánu\nverejnej moci, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Právoplatný\nrozsudok súdu o určení neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie v nijakom prípade nemožno zamieňať\nso zrušením alebo zmenou individuálneho správneho aktu pre nezákonnosť. Vzhľadom na okolnosti\ndanej veci, záver o nezákonnom individuálnom správnom akte preto ani neprichádzal do úvahy.\nAj keď, vzhľadom na záväznosť právoplatného rozhodnutia o určení neplatnosti odvolania žalobcu z\nfunkcie, otázka správnej interpretácie ustanovenia § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve v\nznení do 30. 8. 2008 už nebola pre posúdenie veci rozhodujúca, dovolací súd považuje za vhodné k\nnej zaujať stanovisko.\nPodľa § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve v znení platnom do 31. 8. 2008 na rozhodovanie\npodľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný záväzný právny predpis o správnom konaní okrem\nrozhodovania o udelení pokarhania riaditeľom, podmienečného vylúčenia a rozhodovania riaditeľov škôl\na školských zariadení zriadených podľa § 6 ods. 2 a § 9 ods. 2.\nV súvislosti s interpretáciou vyššie citovaného ustanovenia bol napr. v uznesení najvyššieho súdu zo 4.\ndecembra 2008 sp. zn. 8 Sžo 171/2008 vyslovený záver, že rozhodnutie starostu obce o vymenovaní\nriaditeľa školy alebo školského zariadenia treba považovať za individuálny správny akt. Tento záver\nvychádzal z doslovného jazykového výkladu ustanovenia § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v\nškolstve vyjadreného argumentom, že vymenovanie alebo odvolanie riaditeľa školy nebolo v tomto\nustanovení výslovne uvedené ako výnimka, na ktorú sa zákon o správnom konaní nevzťahuje. S takýmto\nvýkladom sa dovolací súd nestotožňuje, pretože ním neboli zohľadnené systematické súvislosti s inými\nustanoveniami zákona o štátnej správe v školstve a s relevantnými ustanoveniami iných právnych\npredpisov.\nPodľa názoru dovolacieho súdu systematickým výkladom ustanovenia § 38 ods. 4 zákona o štátnej\nspráve v školstve v spojení s ustanovením § 3 tohto predpisu ako aj v spojení s § 4 zákona č. 552/2003\nZ. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon č. 552/2003“) a s §§ 7 ods. 3 a 42 ods.\n2 Zákonníka práce možno dospieť k záveru, že vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa školy obcou ako\nzriaďovateľom ani podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnej správe v školstve v znení\ndo 31. 8. 2008, resp. do 31. 12. 2012 (kedy bola táto otázka jednoznačne novelou zákona vyriešená),\nnebolo rozhodovaním, na ktoré sa vzťahoval zákon o správnom konaní, a teda vymenovanie alebo\nodvolanie riaditeľa školy nebolo individuálnym správnym aktom.\nV ustanovení § 3 zákona o štátnej správe v školstve sa vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa školy\nnespájalo s rozhodovaním, teda zákon v tejto súvislosti nepoužil termín „rozhodovať“ o vymenovaní a\nodvolaní, hoci v iných ustanoveniach zákona upravujúcich samotný výkon štátnej správy v školstve sa\ntento termín výslovne používa. Záver, že vymenovanie a odvolanie riaditeľa školy nie je rozhodovaním,\npodporovalo aj ustanovenie § 4 zákona č. 552/2003, v zmysle ktorého právne úkony za zamestnávateľa\nvoči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak sa\n\ntoto ustanovenie dá do súvisu s § 7 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého so zamestnancom, ktorý\nje aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods.\n1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila, a s §\n42 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie\nako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa\nustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v\npriamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá\npísomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní, možno dospieť k záveru, že\nvymenovanie alebo odvolanie riaditeľa školy bolo právnym úkonom obce ako zriaďovateľa, ktorý\nbuď predchádzal vzniku samotného pracovnoprávneho vzťahu (vymenovanie) alebo sa realizoval v\nexistujúcom pracovnoprávnom vzťahu (odvolanie).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s.\np. rozsudky súdov v základnom konaní v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil okresnému súdu na\nďalšie konanie.\nDovolací súd je presvedčený, že vady, pre ktoré zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia,\nt. j. zjavné pochybenie pri aplikácii procesného a hmotného práva, majú povahu tzv. základných vád,\nktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie právoplatných\nrozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, a teda za dôvod pre výnimočný odklon od princípu právnej\nistoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu spravodlivej ochrany práv (porovnaj\nPSMA, SPOL. S.R.O. proti SLOVENSKEJ REPUBLIKE, rozsudok z 9. júna 2015, č. 42533/11, bod 69\na 70). Za takéto základné vady považuje táto judikatúra justičné omyly alebo závažné vady súdneho\nkonania, zneužitie právomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva alebo akékoľvek iné\nzávažné dôvody vyplývajúce zo záujmov spravodlivosti (porovnaj tamtiež).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách dovolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/464/2013", "guid": "0bd01372-cef7-437f-abcb-86b9eaf8c844:56159cc2-9c77-4fe6-82f2-c45be68a6aba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d95aa04-d66a-4f37-aba0-b16195dd37b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.84.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.84.2015.1"}, {"guid": "0bd01372-cef7-437f-abcb-86b9eaf8c844:56159cc2-9c77-4fe6-82f2-c45be68a6aba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1110241044.1", "spisova_znacka": "6Co/464/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/464/2013 z 11. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110241044.1"}], "citovane_v": [{"guid": "94d2179a-636f-4455-a321-4db788e7bacd:46fdf998-50b3-43d5-91f1-945249de9dfa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1", "spisova_znacka": "10CoPr/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoPr/10/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1"}, {"guid": "7a3b624f-82ca-4500-b6da-c8d0ec88f2a0:ebb29240-158a-4850-b7b4-c1ec624afe41", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7222210880.1", "spisova_znacka": "9CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoPr/1/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7222210880.1"}, {"guid": "482ee5b6-110f-403a-8df3-cc9e911126ee:3b091f1d-24c5-49b9-8de1-e5c729364c83", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1", "spisova_znacka": "11CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPr/3/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1"}, {"guid": "482ee5b6-110f-403a-8df3-cc9e911126ee:3240e585-d219-4bdf-bacb-b6063539d65b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1", "spisova_znacka": "11CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPr/3/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1"}, {"guid": "482ee5b6-110f-403a-8df3-cc9e911126ee:56bb2802-2033-4dea-ab4c-3878dafde998", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1", "spisova_znacka": "11CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPr/3/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1"}, {"guid": "482ee5b6-110f-403a-8df3-cc9e911126ee:1cd9436b-8a13-445e-9007-836bdace086c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1", "spisova_znacka": "11CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPr/3/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2517200745.1"}, {"guid": "a9f12e35-8ee8-47bb-9e32-aa8ef5193c84:d5344112-1246-4887-b984-01040f4a3e44", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117201067.2", "spisova_znacka": "19CoPr/2/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoPr/2/2018 z 7. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117201067.2"}, {"guid": "a9f12e35-8ee8-47bb-9e32-aa8ef5193c84:2d6c821e-358b-46a2-8e2e-a6acbe5e69ed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117201067.2", "spisova_znacka": "19CoPr/2/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoPr/2/2018 z 7. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117201067.2"}, {"guid": "f13efc6f-ff32-4e3d-95ef-b8b12a01d740:2a6d29e0-1341-4887-b428-50b2166b9531", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4113231269.1", "spisova_znacka": "25CoPr/9/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoPr/9/2015 z 13. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4113231269.1"}, {"guid": "512f99f8-b3db-47e9-9aa8-e0ce8a3f9fbb:da802deb-b638-49e5-88f4-0bb4154360fb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7613219030.1", "spisova_znacka": "3Co/754/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/754/2014 z 25. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613219030.1"}]}