{"guid": "e9e09254-7685-4560-905a-9d8e3f1d5474:a279c64d-5bea-4a23-901b-5c0296e76f1f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1", "spisova_znacka": "3Tdo/72/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/72/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2016, sp. zn. 3Tdo/72/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1", "identifikacne_cislo": "3111010865", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a279c64d-5bea-4a23-901b-5c0296e76f1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/72/2015\n3111010865\n20. 01. 2016\nJUDr. Jana Serbová\nECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov\nJUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí 20. januára 2016 v Bratislave\nv trestnej veci obvineného G. R. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. j/ Trestného\nzákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde\nTrenčín pod sp. zn. 8T 68/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený G. R. prostredníctvom svojho obhajcu\nJUDr. Ľubomíra Porubana, advokáta v Trenčíne, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. mája\n2015, sp. zn. 23To 45/2015, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného G. R. sa o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 4. júla 2012, sp. zn. 8T 68/2011, bol obvinený G. R. (spolu\ns L. D. a N. H.) uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. j/ Trestného\nzákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1/ až 3/ rozsudku) na tom\nskutkovom základe, že\n1. obvinený č. 1 G. R. dňa 20. mája 2010 v čase asi o 09:45 hod. v OC Južanka nachádzajúcom sa\nna sídlisku Juh v Trenčíne prechovával za účelom jej konzumácie u seba v koženej peňaženke 1 ks\npapierovej skladačky s obsahom svetlohnedého prášku až do vykonania osobnej prehliadky príslušníkmi\npolície, pričom následnou expertízou bolo zistené, že sa jedná o heroín o celkovej hmotnosti 132\nmg, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 jednorazovej dávke tejto látky, pričom heroín je v zmysle\nzákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších\npredpisov zaradený do I. skupiny omamných látok,\n2. v presne nezistenom čase si obvinený č. 1 G. R. na neznámom mieste zadovážil 56 ks skladačiek s\nobsahom hnedého prášku, ktoré u seba prechovával až do 21.27 hodiny dňa 12. augusta 2010, kedy\ntieto ponechal v čiernom plátennom vrecku na stoličke pri výherných automatoch v herni Las Vegas na\nulici Braneckého 14 v Trenčíne, kde následnou expertízou bolo zistené, že skladačky obsahujú heroín\ns prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 6617 mg s priemerným zastúpením účinnej\nlátky 16,3% hmotnostných, čo zodpovedá celkovo 56 jednorazovým dávkam tejto látky, pričom heroín je\nv zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch\nv znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok,\n3. od druhej polovice mesiaca september 2010 obvinený č. 1 G. R. spoločne s obvineným č. 2 L. D.\nsi na viacerých nezistených miestach zadovážil omamnú látku - heroín, ktorý následne v jednotlivých\n\nskladačkách prechovávali v prenajatom byte obvineným č. 1 G. R. na adrese I. v F. za účelom ich\nďalšieho predaja konečným užívateľom tejto látky, čo okrem oboch obvinených zabezpečoval obvinený\nč. 3 N. H., ktorý vždy po obdržaní 5-20 ks skladačiek od obvinených č. 1 a 2 tieto následne v meste\nTrenčín na viacerých miestach predával konzumentom týchto drog za sumu 10 Eur za 1 ks skladačky\nheroínu, pričom obvinený č. 1 G. R. takto získaný heroín predával od uvedeného obdobia až do 24.\nnovembra 2010 minimálne A. U., E. O., M. H..\nOkresný súd obvinenému G. R. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8\nTrestného zákona s prihliadnutím k § 37 písm. m/ Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona\nuložil ďalší trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil obvinenému trest prepadnutia veci, a to:\n- 1 ks čierne plátenné vrecko s šnúrkou na stiahnutie vrchnej časti s visačkou s červeným nápisom\nROYCE,\n- 2 ks nepoužité uzavreté obaly injekčných striekačiek v počte celkom 20 ks + 5 ks,\n- 1x krabica z hygienických vreckoviek zelenej farby s presne nezisteným počtom nepoužitých injekčných\nstriekačiek,\n- sklenená rúrka 7,5 cm, kovová lyžička, tampón vatový biely o rozmere 15 cm, 1 ks plastová lyžička,\n2x plastová rúrka,\n- papierové skladačky použité štvorcové 7 ks,\n- 2 ks igelitové sáčky prázdne o rozmere 5x5 cm,\n- 1 ks igelitový sáčok - II - o rozmere 5x5 cm,\n- 1 ks oceľová ihlica s platovým dávkovačom.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické\nliečenie ústavnou formou.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil\nochranný dohľad na 2 roky.\nPodľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona obvinenému uložil\npovinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu, alebo uchádzať sa\npreukázateľne o zamestnanie.\nKrajský súd v Trenčíne, na podklade odvolaní podaných obvineným G. R. a L. D., rozsudkom z 5.\nnovembra 2012, sp. zn. 23To 118/2012, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku\nzrušil u obvineného L. D. celý výrok o treste.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku u obvineného L. D. rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 1 Trestného\nzákona za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona\nuložil súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do\nústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna\ngramová váha FS-500, 500g, 0,1g, tmavomodro-striebornej farby.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov\nnepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom\nstráženia uložený obvinenému L. D. rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 15. apríla 2011, sp. zn.\n3T 26/2011, právoplatný 15. júna 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. júna\n2011, sp. zn. 23To 48/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak\nvzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.\n\nKrajský súd v Trenčíne predmetným rozsudkom zároveň podľa § 319 Trestného poriadku zamietol\nodvolanie obvineného G. R., pretože nebolo dôvodné.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie\nz dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho\nprávo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, teda že hlavné pojednávanie alebo verejné\nzasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky\na § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania rozsudkom z 25. marca 2015, sp.\nzn. 3 Tdo 59/2014, vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 371 ods.\n1 písm. d/ Trestného poriadku, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2012, sp. zn.\n23To 118/2012, a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 3, ods.\n6, ods. 7 Trestného poriadku v neprospech obvineného G. R..\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v časti týkajúcej sa\nobvineného G. R..\nZároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nPostupom podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvineného G. R., zobral do väzby z dôvodu uvedenom\nv § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku s tým, že táto sa bude vykonávať v Ústave na výkon trestu\nodňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava a plynie od 25. marca 2015.\nPo zrušení veci odvolací súd konal a uznesením z 18. mája 2015, sp. zn. 23To 45/2015, podľa § 319\nTrestného poriadku odvolanie obvineného G. R. zamietol.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanoveného obhajcu\ndovolanie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo\nporušené jeho právo na obhajobu § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom § 371 ods. 1 písm. i/\nTrestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia a § 371 ods. 1 písm. h/\nTrestného poriadku, teda že obvinenému bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,\nalebo že mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.\nV písomných dôvodoch dovolania dovolateľ spochybňuje správnosť skutkových zistení, ktoré\nneposkytujú dostatočný podklad pre právne závery o jeho vine a domáha sa preskúmania správnosti\nvykonaného dokazovania. Uviedol, že rozhodnutia oboch konajúcich súdov spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení skutku, lebo jeho právne závery sú v rozpore s urobenými skutkovými zisteniami, keď\nreťazec vo veci vykonaných dôkazov neumožňuje prijať výrok o vine dovolateľa. Súdmi zistený skutkový\nstav nevyjadruje naplnenie všetkých zákonných znakov jednotlivých skutkových podstát trestného\nčinu prisúdeného obvinenému. Vo veci nebol vykonaný žiadny vierohodný dôkaz, z ktorého by bolo\nmožné usudzovať jeho vinu, nebol zisťovaný ani motív jeho konania. Dovolateľ ďalej uviedol, že súdy\npri posudzovaní viny nesprávne vychádzali z výsluchov svedkov, v prípade ktorých ide o objektívne\nnedôveryhodné osoby so sklonom k fabulácii a ich výpovede boli značne ovplyvnené zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní (svedkovia N. H., A. U., E. O., M. H.).\nPodľa obvineného vady dôkazného konania tu nezakladajú len nezákonné dôkazy, ale aj tzv. zabudnuté\ndôkazy. Obvinený na verejnom zasadnutí navrhol výsluch svedka, čo súd bez vecne adekvátneho\ndôvodu zamietol.\n\nObvinený dovolaním napadnutému uzneseniu vytýka aj to, že odvolací súd svoje právne závery riadne\nneodôvodnil, a tak jeho uznesenie ostalo vecne nepreskúmateľné.\nDovolateľ vyslovil tiež názor, že ak by aj odvolací súd vec správne posúdil, uložil mu neprimerane\nprísny trest, v rozpore so zásadami ukladania trestov. Súdy ignorovali princíp proporcionality, pretože\nna naplnenie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.\nV prípade ak by dovolací súd zrušil výrok o treste, dovolateľ sa domáhal, aby dovolací súd rozhodol,\nže ho neberie do väzby, pretože aktuálne okolnosti prípadu a osoba dovolateľa nevyvolávajú rozumnú\nobavu, že by mohla nastať niektorá z väzobných situácií.\nNa základe uvedeného sa domáhal, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že dovolaním napadnutým\nuznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného, aby následne toto\nrozhodnutie ako aj ďalšie obsahovo nadväzujúce zrušil a prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne konštatoval,\nže dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou, v\nlehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 370 Trestného poriadku), pričom boli splnené\naj ďalšie podmienky dovolania podľa § 372 až § 374 Trestného poriadku, dospel však k záveru, že nie\nje naplnený ani jeden dôvod dovolania uvedený dovolateľom v jeho dovolaní.\nHneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje\noprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v\nrozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/\naž písm. n/ Trestného poriadku.\nK dovolacím dôvodom obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku,\nktorých naplnenie videl v nedostatočnom zistení skutkového stavu, následnom nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku a v tom, že súd odmietol doplniť dokazovanie výsluchom svedka (tzv.\nzabudnutý dôkaz).\nDovolacím dôvodom podľa § 371 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na\nobhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe\npodľa § 37 Trestného poriadku; ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov\ntrestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení\nosobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré\nje potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.\nPrávo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv\nobvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na\nuplatnenie každého obhajovacieho práva.\nZa porušenie práv na obhajobu nemožno považovať nevykonanie dokazovania v rozsahu\npredpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám\nobvineného, takéto námietky nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/\nTrestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy\n(zistený skutkový stav) v jeho prospech.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku možno uplatniť len v prípade, ak dôjde\nk porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.\nNemožno ním napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom.\nNesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.\nProces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.\nZákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať\n\nv konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne\nich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada\nvyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku; podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní\npostupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je naplnený vtedy, ak rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť.\nVo vzťahu k týmto trom dovolacím dôvodom obvinený namietal správnosť skutkových zistení, pretože\npodľa jeho názoru skutkové zistenia nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, nebol\nvykonaný dôkaz na základe, ktorého by bolo možné ustáliť jeho vinu, spochybňoval vierohodnosť\nvypočutých svedkov.\nZ uvedeného je zrejmé, že obvinený namieta rozsah vykonaného dokazovania a spôsob jeho\nhodnotenia, čo dovolaním napadnúť nemôže.\nDovolací súd konštatuje, že obvinený mal počas celého konania obhajcov, svoje obhajovacie práva\naktívne uplatňoval sám alebo prostredníctvom obhajcov, čiže jeho obhajovacie práva boli v plnom\nrozsahu zabezpečené.\n.\nVšetky dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní súdom prvého stupňa a druhého stupňa\nboli vykonané v súlade so zákonom (§ 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 119 ods. 2 Trestného poriadku) a vlastne\nani obvinený v dovolaní neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku a vo vzťahu, ku\nktorým konkrétnym dôkazom mali byť porušené. Konštatuje len, že vady dôkazného konania zakladajú\nlen nezákonné dôkazy (nekonkretizoval ktoré) a tzv. zabudnuté dôkazy. V prípade tzv. zabudnutých\ndôkazov však obvinený vlastne namieta rozsah vykonaného dokazovania.\nDovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého\nsprávnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod\nsprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna\nsubsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nVo vzťahu k námietke obvineného, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný v dôsledku toho, že\nprávne závery súdu sú v extrémnom rozpore s urobenými skutkovými zisteniami, dovolací súd opäť\nzdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní\n(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod\nsprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna\nsubsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nDovolanie obvineného aj v tomto prípade smeruje ku skutkovým zisteniam, ktorá okolnosť nemôže\nzakladať dovolací dôvod.\nK dovolaciemu dôvodu obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, ktorého\nnaplnenie obvinený videl v tom, že súdy mu uložili neprimerane prísny trest, nezodpovedajúci zásade\nproporcionality.\nDovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku možno rozhodnutie\n(úspešne) napadnúť len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,\nalebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom\nprípade sa však o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje\nuložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného a tiež aj v rámci zákonom stanovenej\ntrestnej sadzby .\n\nNajvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí\nkonštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento\nmimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}