{"guid": "dc2c472d-0702-4a16-bd6f-8c17c74d830a:87296a3d-d7e5-4ab5-9521-1cf4de921e08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1", "spisova_znacka": "6Ndz/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndz/1/2016 z 31. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn. 6Ndz/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1", "identifikacne_cislo": "3015200681", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-16", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87296a3d-d7e5-4ab5-9521-1cf4de921e08", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Ndz/1/2016\n3015200681\n31. 03. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ERSON Recycling, s.r.o. so sídlom\nSoblahovská č. 3479, Trenčín, IČO: 36 331 201, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom\nso sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:\n1100902/715800/2015/CI z 24. júla 2015, konajúc o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr.\nEvy Vékonyovej, vo veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/118/2015, jednohlasne,\ntakto\nrozhodol:\nSudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Eva Vékonyová nie je vylúčená\nz prejednávania a\nrozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/118/2015.\nodôvodnenie:\nI.\nŽalobca žalobou, osobne podanou 25. septembra 2015 na Krajskom súde v Trenčíne, sa domáha\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100902/715800/2015/CI z 24. júla 2015.\nPredmetná vec podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Trenčíne bola zapísaná pod sp. zn. 13S/118/2015\na následne pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 13S.\nII.\nČlenka senátu 13S JUDr. Eva Vékonyová písomným podaním zo 16. marca 2016 s poukazom\nna ust. § 15 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) oznámila\npredsedovi krajského súdu skutočnosti, pre ktoré je možné z objektívneho hľadiska pochybovať o jej\nnezaujatosti. Z uvedeného podania vyplýva, že žalobca je v predmetnej právnej veci zastúpený JUDr.\nJánom Legerským, advokátom, ktorému JUDr. Vékonyová dňa 15. marca 2016 udelila plnú moc na\nzastupovanie v jej súkromnej právnej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe tejto\nplnej moci ju bude zastupovať jednak vo veci prípadného mimosúdneho riešenia veci, ako aj súdneho\nsporu. S uvedeným právnym zástupcom je teda vo vzťahu advokáta a klienta. Mimo uvedeného vzťahu\nzaloženého udelenou plnou mocou na zastupovanie, nie je s týmto právnym zástupcom v žiadnom\nvzťahu.\nJUDr. Vékonyová uviedla, že osobne, zo subjektívneho hľadiska sa vo veci necíti byť zaujatá. Poukázala\nna judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej však nie je možné prihliadať len na subjektívne hľadisko nestrannosti\na pokiaľ ide o objektívnu nestrannosť platí pre posudzovanie vecí tzv. teória zdania, podľa ktorej\nsa sudca musí javiť objektívne nestranný aj v očiach strán a musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia\noprávnená pochybnosť o nestrannosti sudcu. Podľa jej názoru skutočnosť, že je klientkou vyššie\nuvedeného právneho zástupcu žalobcu, môže navonok predstavovať dôvod, pre ktorý sa v očiach strán\n\nnemusí zdať nestranná. Vzhľadom na uvedené oznámila predsedovi Krajského súdu v Trenčíne, že\npodľa § 15 ods. 1 O.s.p. súhlasí s pridelením veci inému sudcovi tamojšieho súdu.\nIII.\nPredseda Krajského súdu v Trenčíne s poukazom na to, že podľa jeho názoru nie je dôvod pochybovať\no nezaujatosti sudkyne JUDr. Evy Vékonyovej, na základe skutočností vyplývajúcich z jej oznámenia\npredložil spis podľa § 15 ods. 1 veta tretia O.s.p. na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Trenčíne, ako aj\nvyjadrenie sudkyne, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) podľa\n§ 16 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie horeuvedenej sudkyne\nKrajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.\nPodľa čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) súdnictvo vykonávajú nezávislé a\nnestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.\nPodľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na\nich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nPodľa § 15 ods. 1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to\nneodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.\nPredseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí;\npridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda\nsúdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu\nuvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o\nnich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\nPodľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie\no námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu\nna rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci\nodvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený\nsúd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide\nnapríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem\nna určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo\niným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k\núčastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,\nsúrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak\npozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý je charakterizovaný obdobne\nako vzťah k účastníkom konania.\nZákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie\na rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z\nprejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej\nveci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych\n\nokolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania\nalebo k ich zástupcom.\nPredpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho\na spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom\nosobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na\nvýsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje\nako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá\nvylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými\nskutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny\npohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,\nže možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že\nmožno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\nNa druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je\nzaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom\nalebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nNestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom\nprípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska\nnestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 1. októbra 1982).\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“\nZa objektívne pritom nemožno považovať ani to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže\nbyť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho\nvzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti\n[viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,\npodľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná\n(\"justice must not only be done, it must also be seen to be done\")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie\no vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto\nnesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom\nna to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a\nzo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a\nsprávanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin\na ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť\nlen vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú\n\nschopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález\nč. 98, str. 11).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 1 O.s.p. ohľadom sudkynev JUDr. Evy Vékonyovej\nnezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná. Len tá skutočnosť,\nže sudkyňa využíva právnu službu advokáta v súkromnej veci, bez ďalšieho nevyvoláva objektívne\npochybnosti o jej nezaujatosti.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo\nvýroku tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}