{"guid": "2876bc6f-e154-41a8-9ba8-ee04f70e70eb:d196bcc2-1efa-4d02-a26a-3cf63067e7a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3014200131.1", "spisova_znacka": "10Sžso/26/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/26/2015 z 25. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 10Sžso/26/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:3014200131.1", "identifikacne_cislo": "3014200131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d196bcc2-1efa-4d02-a26a-3cf63067e7a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200131.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200131.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/26/2015\n3014200131\n25. 05. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:3014200131.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. L., bytom L., zastúpený Y. L., bytom L.,\nproti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava,\no preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/91509/27774/OPČSSZ zo dňa 28.\nnovembra 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/26/2014-34 zo dňa 25. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/26/2014-34 zo dňa 25.\nfebruára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. e) zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žalovaný na\nodvolanie rozhodnutím z 28. novembra 2013 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho\norgánu prvého stupňa zo dňa 17. septembra 2013, ktorým bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov\no zamestnanie podľa § 36 ods. 2, písm. b), ods. 3, ods. 5, písm. e) zákona o službách zamestnanosti,\npretože nespolupracoval so správnym úradom. V administratívnom spise žalovaného je pripojený\noriginál prvostupňového rozhodnutia zo 17. septembra 2013, ktoré bolo žalobcovi doručované na\njeho adresu L.. Podľa pripojenej poštovej doručenky prvý pokus o doručenie poštovej zásielky\nobsahujúcej prvostupňové rozhodnutie sa uskutočnilo dňa 26. septembra 2013 aj s výzvou o opakované\ndoručenie. Opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 27. septembra 2013 (piatok), ktorým dňom bola\nzásielka uložená na pošte. Žalobca si poštovú zásielku prevzal dňa 2. októbra 2013 a odvolanie proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podal na pošte v Trenčíne dňa 16. októbra 2013. Pracovníčka správneho\norgánu prvého stupňa Mgr. Y. v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu konštatovala, že odvolanie\nžalobcu bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.\nS poukazom na § 24 Správneho poriadku krajský súd uviedol, že adresát písomnosti musí hodnoverným\nspôsobom preukázať skutočnosti o tom, že neboli splnené podmienky fikcie doručenia.\nV prípade, že by boli splnené podmienky fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia podľa § 24 ods.\n2 Správneho poriadku bolo by prvostupňové rozhodnutie o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov\no zamestnanie doručené žalobcovi dňa 30. septembra 2013 (pondelok) a 15-dňová lehota na podanie\nodvolania proti tomuto rozhodnutiu uplynula dňa 15. októbra 2013 (utorok). Odvolanie bolo podané na\npošte dňa 16. októbra 2013, t. j. po uplynutí odvolacej lehoty, teda oneskorene.\n\nAk by však neboli splnené zákonné podmienky vzniku fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho\nporiadku, lehota na podanie odvolania by uplynula až dňom 17. októbra 2013. Potom by odvolanie bolo\npodané včas.\nVzhľadom na uvedené krajský súd uviedol, že žalovaný sa fikciou doručenia prvostupňového\nrozhodnutia nezaoberal napriek tomu, že zamestnankyňa prvostupňového orgánu na oneskorene\npodané odvolanie písomne upozornila v stanovisku k odvolaniu. Žalovaný teda nezisťoval, kde sa\nžalobca v dňoch 26. až 30. septembra 2013 nachádzal, pričom zistenie týchto skutočností je rozhodujúce\npre posúdenie, či odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané včas.\nV súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd uviedol,\nže ak by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie,\nje povinný sa ním zaoberať v zmysle § 60 Správneho poriadku v tom smere, či neodôvodňuje obnovu\nkonania alebo zmenu alebo zrušenie mimo odvolacieho konania. Odvolací orgán sa môže vecou\nzaoberať z hmotnoprávneho hľadiska až vtedy, ak nezistil procesné pochybenie správneho orgánu\nprvého stupňa a ak vyriešil iné procesné otázky, medzi ktoré patrí aj skúmanie včasnosti podania\nodvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.\nKrajský súd dal do pozornosti žalovanému aj skutočnosť, že žalobca bol vyradený z evidencie\nnezamestnaných z dôvodu, že nespolupracoval so správnym orgánom, pretože sa nedostavil na úrad\nza účelom aktívneho hľadania zamestnania a nepreukázal vážne dôvody uvedené v § 36 ods. 4 zákona\no službách zamestnanosti. Žalobca však nikdy netvrdil, že bol práceneschopný, predložil len potvrdenie\no jednorazovom lekárskom vyšetrení dňa 4. septembra 2013. Správny orgán nezisťoval, či v danom\nprípade nejde o vážny dôvod v zmysle § 36 ods. 4, písm. e), na účel § 36 ods. 5, písm. d), zákona\no službách v nezamestnanosti. Vážnosť iných dôvodov patrí do právomoci správneho orgánu prvého\nstupňa (§ 36 ods. 4, písm. e/ zákona).\nSúd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní\núspech, náhradu trov nepriznal, pretože o ich náhradu nežiadal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že s dôvodmi zrušenia\nrozhodnutia žalovaného nemožno súhlasiť. Ako vyplýva zo žaloby žalobca nespochybňuje tú\nskutočnosť, že jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu úradu by nebolo podané včas, t. j. v\nžalobe nenapáda zákonnosť rozhodnutia žalovaného v tomto smere. To znamená, že medzi žalobnými\ndôvodmi sa preskúmanie tejto skutočnosti, resp. takého postupu žalovaného nenachádza. Navyše,\ntúto skutočnosť (že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonnej lehote) nespochybňoval ani zástupca\nžalobcu na pojednávaní dňa 25.02.2015 a ani žalovaný. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že\nsúd nepreskúmava celé rozhodnutie z úradnej povinnosti, ale len v rozsahu, ktorý je určený žalobou.\nSúd nevyhľadáva za účastníka konania konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,\nktoré podľa § 249 ods. 2 O. s. p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia súdom ktorým je podľa § 250h O. s. p. viazaný. Žalovaný uviedol, že súd nemôže z vlastnej\niniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého\nrozhodnutia. K tomu ešte žalovaný dodal, že viazanosť súdu rozsahom a dôvodmi žaloby vyplýva priamo\nz § 250j ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Výnimku zo zásady, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby a žalobnými\ndôvodmi, predstavujú iba prípady uvedené v § 250j ods. 3 O. s. p., čo však nie je prípad v predmetnej\nveci.\nŽalovaný zároveň poukázal aj na ďalšiu vadu konania pred krajským súdom spočívajúcou v tom,\nže pokiaľ mal krajský súd pochybnosť o včasnom podaní odvolania žalobcu voči prvostupňovému\nrozhodnutiu správneho orgánu, t. j. pokiaľ mal pochybnosť o tom, či vôbec boli splnené podmienky pre\npreskúmanie žaloby súdom v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p., tak bol povinný túto pochybnosť odstrániť,\npresne zistiť skutkový stav veci a následne postupovať podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., t. j. konanie\nuznesením zastaviť, a nie postupovať tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na\nďalšie konanie.\nV súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry\nplatí, že pri posudzovaní skutočnosti, či bolo predmetné odvolanie žalobcu podané v čas musí mať\nsprávny orgán mimo rozumných pochybností preukázané, že žalobca sa zdržiaval v mieste doručovania,\n\nv opačnom prípade musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný\nbol (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. III. ÚS 249/08, sp. zn. IV. ÚS\n379/08). V konkrétnom prípade žalovaný ako odvolací orgán nepovažoval mimo rozumných pochybností\nza preukázanú skutočnosť, že by sa žalobca v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia úradu\nzdržiaval v mieste doručovania (pričom vzhľadom na subjektívne záujmy žalobcu a vzhľadom na to,\nže preukázanie skutočnosti, že žalobca sa zdržiaval v mieste doručovania závisí výlučne od tvrdenia\nžalobcu, nemožno ani predpokladať hodnoverné preukázanie tejto skutočnosti), a preto bol žalovaný\npovinný postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR a vychádzať\nz predpokladu, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Žalovaný má preto za to, že postupoval\nv súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom svojím konaním neodňal žalobcovi\nmožnosť konať pred správnym orgánom podľa č. 46 Ústavy SR, ba práve naopak, žalobca nemohol\nbyť takým postupom a konaním žalovaného ukrátený na svojich právach. Z tohto dôvodu preto uvedené\nkonanie žalovaného nemôže byt' posudzované ako vada správneho konania, na základe ktorej by súd\nmohol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.\nŽalovaný namieta aj nesprávnosť konštatovania krajského súdu v odôvodnení rozsudku, že pracovníčka\núradu Mgr. Y. v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie žalobcu bolo podané\npo uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie. Žalovaný k veci udáva, že v predmetnom stanovisku nie je\nkonštatované, že odvolanie žalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, ale je v\nňom uvedená iba tá skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo doručené úradu po uplynutí zákonnej lehoty\nna odvolanie, pričom okamih podania a okamih doručenia evidentne nie je jedno a to isté. Doručenie\npodania zasielaného prostredníctvom pošty, s ktorým zákon spája procesnoprávne účinky, pritom nie je\nrozhodujúce pre posúdenie zachovania lehoty na vykonanie takého úkonu. Relevantnou skutočnosťou\nv tomto smere je deň podania na správny orgán, resp. na poštovú prepravu, ktorý však uvedená\npracovníčka vo svojom stanovisku nenapáda ani sa o ňom nezmieňuje.\nV odvolaní žalovaný vyjadruje svoj nesúhlasný postoj aj k tvrdeniu krajského súdu spočívajúceho v\ntom, že žalobca nikdy netvrdil, že bol práceneschopný v súvislosti s existenciou vážneho dôvodu\npodľa § 36 ods. 4 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti\nžalovaný poukazuje na to, že žalobca vo svojej žalobe uvádza ako dôvod nedostavenia sa na úrad v\nstanovený termín svoju pracovnú neschopnosť. Vychádzajúc z obsahu žaloby možno konštatovať, že\nžalobným dôvodom malo byť preskúmanie odôvodnenia neexistencie dočasnej pracovnej neschopnosti\nako vážneho dôvodu nedostavenia sa žalobcu na úrad. V nadväznosti na uvedené žalovaný odkazuje\nna argumentáciu týkajúcej sa zachovávania zásady spočívajúcej v tom, že súd nemôže preskúmavať\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov\nkonania.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že správny orgán pochybil v\nsprávnom konaní týkajúcom sa vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Potvrdenie,\nktoré predložil na ospravedlnenie neúčasti dostavenia sa na príslušný úrad práce žalovaný odignoroval\na účelovo vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\nnebolo predložené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo strany žalobcu. Žalobca má za to,\nže správny orgán riadne a úplne nezistil skutočný stav veci a celú vec nesprávne vyhodnotil. Trvá na\ntom, že správny orgán mal postupovať a rozhodnúť v zmysle § 36 ods. 4 písmeno e) zákona č. 5/2004\no službách v zamestnanosti a mal predmetné nedostavenie sa žalobcu na príslušný termín posúdiť v\nzmysle tohto paragrafu ako „iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.“\nŽalovaný namiesto posúdenia dôvodov ospravedlnenia neprítomnosti žalobcu v požadovaný termín\nna príslušnom Úrade práce vyhodnotil žalobcom predložené potvrdenie o lekárskom ošetrení v daný\ndeň ako potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré nespĺňa požadované náležitosti a\nžalobcu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca poznamenáva, že následne predložil\nsprávnemu orgánu aj výpis zo zdravotného záznamu, že v daný deň bol ambulantne ošetrený a nemohol\nsa v daný deň dostaviť na príslušný Úrad práce. Urobil tak nasledujúci pracovný deň, t. j. hneď ako\nmu to zdravotný stav umožnil. Správny orgán odignoroval využitie ďalších možností dokazovania (napr.\nodborné vyjadrenie lekára a pod.).\n\nŽalobca uvádza, že správny orgán aplikoval nesprávny paragraf zákona a následne vydal účelové\nrozhodnutie o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má za to, že správny orgán mal\npostupovať spôsobom ako mu ukladá zákon, zaistiť potrebné dôkazy a až následne na to rozhodnúť.\nŽalobca poznamenáva, že si riadne splnil povinnosť ako mu ukladá zákon a dostavil sa v nasledujúci\ndeň na príslušný úrad práce, t. j. v zákonom stanovenej lehote.\nZáverom žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného by malo byť v celom rozsahu zrušené\na vec by mala byť vrátená správnemu orgánu na opätovné posúdenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nO. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o\nrozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.) dospel jednomyseľne k záveru,\nže rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne\nvyhlásil rozhodnutie dňa 25.02.2015.\nOdvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup\nnebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Uznesenie bolo verejne vyhlásené dňa 25.05.2016.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 249 ods. 2 O. s. p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\nPodľa § 250h ods. 1 O. s. p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho\nrozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.\nPo preskúmaní podaného odvolania sa najvyšší súd stotožnil s námietkou žalovaného a nesúhlasí\ns dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to, že sa nezaoberal fikciou doručenia\nprvostupňového správneho rozhodnutia. V danom prípade žalobca v žalobe nespochybňuje skutočnosť,\nže odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu by nebolo podané včas, teda\nžalobca v žalobe v tomto smere nenapádal zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedená skutočnosť\nsa nenachádza medzi žalobnými dôvodmi. Z predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je\naj administratívny spis žalovaného, najvyšší súd konštatuje, že ani sám žalovaný nespochybňoval\nskutočnosť, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote.\nNajvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú rozhodnutia a\npostupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom\ntvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť.\nOdvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/17/2011 zo dňa 30.04.2012,\npodľa ktorého „súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho\n\norgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 OSP veta za bodkočiarkou) viazaný. Súd\nteda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné\nvady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie\njeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam.\nTáto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h ods. 1 OSP\nje súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto\nlehoty. Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech\nnejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava\nna základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.“\nNajvyšší súd sa stotožnil aj s námietkou žalovaného týkajúcej sa tvrdenia krajského súdu, že žalobca\nnikdy netvrdil, že bol práceneschopný v súvislosti s existenciou vážneho dôvodu podľa § 36 ods. 4 písm.\ne) zákona č. 5/2004 Z.z o službách zamestnanosti. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v\nžalobe, ktorý ako dôvod nedostavenia sa na správny orgán uviedol, „že okamžite v nasledujúci pracovný\ndeň po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti svoju neúčasť riadne ospravedlnil potvrdením\nvydaným MUDr. Y..“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobným dôvodom je preskúmanie existencie pracovnej\nneschopnosti žalobcu dňa 04.09.2013 ako vážneho dôvodu nedostavenia sa žalobcu pred správny\norgán. V tomto prípade najvyšší súd konštatuje, že tvrdenie krajského súdu o tom, že žalobca nikdy\nnetvrdil, že bol práceneschopný nemá oporu v spise.\nV rozhodnutí krajského súdu absentuje vyjadrenie k námietkam žalobcu uvedených v žalobe, čo má za\nnásledok, že rozhodnutie trpí vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Z uvedeného dôvodu odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.\nf) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p.\nPodľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nV ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný postupovať v naznačenom smere a vysporiada sa\nso všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom\nrozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}