{"guid": "7eb6cb66-45b4-4784-8255-6a4ae3876996:69fe8cdf-a3a3-43a9-a9d5-4c6f5f5cfbdc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3013200849.1", "spisova_znacka": "8Sži/30/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/30/2014 z 26. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. 8Sži/30/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:3013200849.1", "identifikacne_cislo": "3013200849", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2016-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69fe8cdf-a3a3-43a9-a9d5-4c6f5f5cfbdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/30/2014\n3013200849\n26. 05. 2016\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2016:3013200849.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: Združenie\npodnikateľov Považská Bystrica, o. z., so sídlom Tatranská 295, Považská Bystrica, IČO: 42 026\n491, zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom Šrobárova 186/9, Trenčianske\nTeplice, proti žalovanému: Primátor Mesta Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, Považská\nBystrica, zastúpenému doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom so sídlom Kýčerského 5,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Odd.OP/6475/2013/24720/AO2-5 zo\ndňa 03. októbra 2013, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/183/2013-61 zo dňa 29. januára 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/183/2013-61 zo dňa\n29. januára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. Odd.OP/6475/2013/24720/AO2-5 zo dňa 03. októbra 2013\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 20. septembra 2013 a potvrdil\nrozhodnutie Mesta Považská Bystrica č. Odd.OP/6475/2013/22621/AO2-5 zo dňa 09. septembra 2013,\nktorým tento nesprístupnil žalobcovi informáciu obsiahnutú v jeho žiadosti zo dňa 27. augusta 2013.\nUvedenou žiadosťou sa žalobca domáhal sprístupnenia informácie, a to vyčíslenia celkovej sumy za\nužívanie verejného priestranstva, ktorú Mesto Považská Bystrica určilo uhradiť spoločnosti Teplo GGE,\ns.r.o. (predtým spoločnosť POV BYT, s.r.o.) pri výmene rozvodov - realizácii rozkopávok v roku 2010\na 2011 a uvedenie informácie, či bola táto suma v prospech mesta Považská Bystrica uhradená, a ak\náno uviesť termín úhrady.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný odmietol žalobcovi sprístupniť požadované\ninformácie z dôvodu, že ide o daňové tajomstvo. Poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 3, § 3 ods. 2\na § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nslobode informácií“), konštatoval, že mesto je povinné sprístupňovať informácie o nakladaní s jeho\nmajetkom. Zároveň dal do pozornosti, že z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v spojení s § 2 ods. 1 písm. c/ a § 100 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\n\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon č. 582/2004\nZ. z.“) vyplýva, že pohľadávka mesta titulom vyrubenej dane za užívanie verejného priestranstva je\nmajetkovým právom mesta, a teda majetkom mesta. Mal za to, že žalobcom žiadaná informácia, v akej\nvýške žalovaný vyrubil spoločnosti Teplo GGE, s.r.o. daň za užívanie verejného priestranstva, či túto\ndaň spoločnosť Teplo GGE, s.r.o. žalovanému uhradila a kedy, je jednoznačne informáciou, ktorá sa\ntýka nakladania s majetkom mesta.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobcom požadovaná informácia nie je daňovým tajomstvom. Uviedol,\nže daňovým tajomstvom je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) informácia o daňovom\nsubjekte, ktorá sa získa pri správe daní, teda nielen v daňovom konaní. Ide napr. o informácie\nsúvisiace s podnikaním daňového subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej\nsituácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Ďalej konštatoval, že daňový poriadok\nbližšie nešpecifikuje, čo tvorí obsah daňového tajomstva. Uviedol, že je potrebné citlivo zvažovať, ktorá\ninformácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, pričom príliš extenzívny výklad tohto ustanovenia nie\nje namieste. Doplnil, že vo všeobecnosti daňovým tajomstvom bude konkrétna informácia o konkrétnom\ndaňovom subjekte. Vyslovil, že vychádzajúc z definície daňového tajomstva bez ďalšieho nebude možné\nsprístupniť alebo oznámiť napríklad údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej\npovinnosti, identifikačné údaje daňového subjektu, údaje o jeho podnikateľskej činnosti vrátane čísiel\njeho účtov v bankách, na ktorých má sústredené peňažné prostriedky. Zároveň však zdôraznil, že za\ndaňové tajomstvo nemožno považovať informáciu o výške dane, ktorú správca dane vyrubil daňovníkovi,\nako ani informáciu, či daňovník túto daň zaplatil a kedy. Pri ustálení tohto záveru sa riadil úvahou, že\ntajomstvom je len informácia, ktorej zachovanie v tajnosti je v dôležitom verejnom záujme. Mal za to,\nže žalobcom požadované informácie tieto atribúty nespĺňajú, nakoľko z § 11 ods. 7 písm. b/ v spojení\ns § 52 ods. 2, 3 daňového poriadku vyplýva, že informácie o výške daňového nedoplatku, čo označil\nza informáciu rovnakého druhu ako informáciu o výške vyrubenej dane, môže obec ako správca dane\nzverejňovať. Preto konštatoval, že nie je vo verejnom záujme tieto skutočnosti utajovať, a teda že\ntakýmto zverejnením nedôjde k porušeniu daňového tajomstva.\nPre úplnosť dodal, že podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán, a to aj v prípade,\nkeď rozhodnutie vydané v druhom stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor mesta), keďže právnu subjektivitu v\nponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Mesto Považská Bystrica a nie primátor. V tejto\nsúvislosti uviedol, že ustanovenie § 250 ods. 4 OSP explicitne určuje žalovaného, a preto jeho správne\noznačenie nie je podstatnou náležitosťou žaloby. Vychádzajúc zo zásady iura novit curia konštatoval,\nže nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nemá za následok negatívne rozhodnutie súdu,\nči už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo zamietnutia žaloby,\nnakoľko konajúci súd má rozpoznať, s kým má konať. Vyslovil, že nesprávne označenie žalovaného\nsprávneho orgánu Krajský súd v Trenčíne napravil z úradnej povinnosti a ďalej konal s Mestom Považská\nBystrica ako so žalovaným. Súčasne dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sži/5/2012 zo dňa 24. apríla 2013.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm.\nf/ OSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol, alternatívne sa\ndomáhal, aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa vyčítal, že jeho\nzávery uvedené v napadnutom rozsudku vedú k tomu, že žalovaný bude nútený sprístupniť žalobcovi\naj informácie v zásade podliehajúce daňovému tajomstvu, a na sprístupnenie ktorých v tejto súvislosti\nspoločnosť Teplo GGE, s.r.o. (predtým spoločnosť POV BYT, s.r.o.) nedala písomný súhlas. Tvrdil, že\nžalobcom požadované informácie žalovaný získal ako správca dane v daňovom konaní, a nie ako osoba,\nktorá bola zakladateľom spoločnosti POV BYT, s.r.o., resp. ktoré by získal od osoby, ktorej takú povinnosť\nzákon neukladá. Mal za to, že k sprístupneniu žalobcom požadovaných informácií by nemohlo dôjsť ani\npodľa § 3 ods. 2 alebo § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií, a to ani keby išlo o informáciu o nakladaní\ns majetkom mesta. Za daňové tajomstvo označil informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa v\ndaňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním. Môže ísť o osobné pomery daňových subjektov,\nako aj o iné veci súvisiace s podnikaním, ďalej i využitie poznatkov získaných v daňovom konaní alebo\nv súvislosti s ním pre konanie prinášajúce prospech osobe zaviazanej povinnosťou zachovávať daňové\ntajomstvo alebo iným osobám, príp. aj konanie, ktoré by spôsobilo niekomu akúkoľvek ujmu. Ďalej\n\nuviedol, že daňové subjekty o svojich daňových povinnostiach nemajú zákonom stanovenú povinnosť\nmlčanlivosti. Je v ich vlastnom záujme neposkytovať iným údaje o svojich daňových povinnostiach,\npokiaľ im túto povinnosť nestanovuje samotný zákon. Z uvedeného vyvodil, že informácia o daňovej\npovinnosti daňového subjektu je daňovým tajomstvom. Následne poukázal na § 3 ods. 4 daňového\nporiadku, podľa ktorého správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z\núkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.\nZdôraznil, že v kontexte uvedeného nemôže obstáť záver súdu prvého stupňa, že tajomstvom je len\ntá informácia, ktorej zachovanie v tajnosti je v dôležitom verejnom záujme. Nesúhlasil ani so záverom\nkrajského súdu, že v zmysle § 11 ods. 7 písm. b/ v spojení s § 52 ods. 2, 3 daňového poriadku informáciu\ntypu výška daňového nedoplatku, je možné stotožniť s informáciou o výške vyrubenej dane. Mal za\nto, že citované ustanovenia daňového poriadku upravujú iný druh informácií ako je predmetom tohto\nkonania. Súčasne dal do pozornosti, že platná právna úprava rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a\ndaňovým nedoplatkom, preto zastával názor, že je potrebné rozlišovať medzi pojmami vyrubená daň\na daňový nedoplatok. S ohľadom na uvedené namietal, že súčasťou zverejňovaných zoznamov podľa\n§ 52 daňového poriadku môžu byť len daňové nedoplatky daňového subjektu, ale nie výška vyrubenej\ndane. Podľa žalovaného zverejnenie informácií o výške vyrubenej dane by bolo porušením daňového\ntajomstva.\nZároveň namietal, že krajský súd v predmetnej veci konal so subjektom, ktorý žalobca vo svojej\nžalobe ako žalovaného neoznačil. Uviedol, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu na základe žaloby zákon priznáva spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú\nsubjektivitu) správnemu orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, a to i za predpokladu, že by tento\nnemal hmotnoprávnu subjektivitu. Doplnil, že v danom prípade týmto orgánom bol práve Primátor\nMesta Považská Bystrica. Zároveň však tvrdil, že označenie žalovaného ako konkrétnej fyzickej osoby,\nidentifikovanej menom a priezviskom, nemá oporu v zákone.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory\nslovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a\nrozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie\no hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného\ncelku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách, týkajúcich sa\nživotného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť\npodľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa\nosobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s\nuvedením odkazu na príslušný právny predpis.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá\na ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak\nna výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do\nsiedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba\nvo výzve upozornená.\nPodľa § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií ustanovenie písmena a/ sa nepoužije, ak ide o informácie,\nktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s\nmajetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb\nzriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.\nPodľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná\nosoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých\ninformácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\nPodľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len\nsčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií k nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nmusí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumejú verejnými\nprostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými\nprostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.\nPodľa § 11 ods. 1 daňového poriadku predmetom daňového tajomstva je informácia o daňovom subjekte,\nktorá sa získa pri správe daní.\n\nPodľa § 11 ods. 7 písm. b/ daňového poriadku za porušenie daňového tajomstva sa ďalej nepovažuje\nzverejnenie zoznamov podľa § 52, poskytovanie údajov podľa § 53 a vydanie súhlasu podľa § 54.\nPodľa § 52 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ daňového poriadku správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť\nzoznam\na/ daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška\ndaňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1600 eur,\nb/ daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú\nzoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach\npresahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1600 eur a tento odklad platenia dane alebo\npovolené platenie dane v splátkach naďalej trvá,\nc/ daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude\nzoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.\nPodľa § 52 ods. 3 daňového poriadku v zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa uvedie\na/ meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého\npobytu,\nb/ obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,\nc/ suma 1. daňových nedoplatkov, 2. dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo\npovolený odklad platenia dane alebo, 3. povolenej úľavy alebo odpustenia podľa § 70 a 157.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a zhodne so závermi krajského\nsúdu konštatuje nasledovné.\nÚstava Slovenskej republiky zaručuje právo na informácie každému ako základné právo. Realizácia\ntohto základného práva na informácie súvisí s povinnosťou orgánov verejnej moci poskytovať informácie.\nPodmienky, postup a rozsah sprístupňovania informácií orgánmi verejnej moci upravuje zákon o slobode\ninformácií. Podmienky obmedzenia prístupu k informáciám sú stanovené v čl. 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a v § 8 až § 13 zákona o slobode informácií. Ako vyplýva z citovaných ustanovení\nÚstavy Slovenskej republiky a § 2 a 3 zákona o slobode informácií, zmyslom poskytovania informácií je\nzabezpečenie transparentného výkonu verejnej správy prostredníctvom jej verejnej kontroly. Povinnými\nosobami sú subjekty verejného práva, ale aj súkromnoprávne subjekty, ak sa informácia týka verejného\nzáujmu (ktorý je definovaný v kategóriách životného prostredia a hospodárenia s verejnými financiami).\nPredmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým nesprístupnil požadovanú\ninformáciu, a to vyčíslenie celkovej sumy za užívanie verejného priestranstva, ktorú Mesto Považská\nBystrica určilo uhradiť spoločnosti Teplo GGE, s.r.o. (predtým POV BYT, s.r.o.) pri výmene rozvodov realizácii rozkopávok v roku 2010 a 2011 a uvedenie informácie, či bola táto suma v prospech mesta\nPovažská Bystrica uhradená a v takom prípade uviesť termín úhrady, pričom vo svojom rozhodnutí\nodkázal na vyjadrenie spoločnosti Teplo GGE, s.r.o., ktorá nesúhlasila so zverejnením požadovanej\ninformácie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so závermi krajského súdu vo veci ustálil, že nepodlieha\npochybnostiam, že požadovaná informácia sa týka hospodárenia s verejnými prostriedkami. Daň za\nužívanie verejného priestranstva, upravená ako miestna daň zákonom č. 582/2004 Z. z., postihuje\nslužby (t.j. verejné statky), ktoré vlastníci dostávajú od obce. Miestne dane sa vyberajú z fiskálnych\ndôvodov, sú významným zdrojom príjmu obecného rozpočtu. Obce takto zabezpečujú svoje fiskálne\nzáujmy predovšetkým z dôvodu potreby zabezpečenia základných úloh a funkcií, ktoré ako jednotky\núzemnej samosprávy plnia. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za správny záver súdu prvého\nstupňa, ktorý poukázal na § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií, podľa ktorého je žalovaný povinný\nžiadateľovi poskytnúť informácie týkajúce sa nakladania s majetkom mesta. V prejednávanej veci teda\nnie je relevantné, že spoločnosť Teplo GGE, s.r.o. nesúhlasila so sprístupnením žiadanej informácie.\n\nRovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nie je možné za daňové tajomstvo\npovažovať informáciu o výške dane, ktorú správca dane vyrubil daňovníkovi a informáciu, či daňovník\ntúto daň zaplatil a kedy. Zároveň je potrebné prisvedčiť aj jeho záveru, že požadované informácie\nnemajú charakter daňového tajomstva, keď poukazujúc na § 11 ods. 7 písm. b/ v spojení s § 52 ods.\n2, 3 daňového poriadku konštatoval, že obec ako správca dane môže zverejňovať informácie o výške\ndaňového nedoplatku, čo predstavuje informáciu rovnakého typu ako údaj o výške vyrubenej dane, a\nteda nie je verejný záujem na utajovaní tejto skutočnosti.\nTaktiež zdôrazňuje, že ak by boli v požadovaných dokumentoch naozaj informácie klasifikované ako\ndaňové tajomstvo, je povinnosťou žalovaného sa s takouto skutočnosťou vysporiadať, a to najmä\nzákonným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom informácie vylúčené\nzo zverejnenia vzhľadom na okolnosť, že sú daňovým tajomstvom, musia byť zároveň negatívne\ndefinované a identifikované z hľadiska kategórie nakladania a hospodárenia s verejnými prostriedkami.\nV rozhodnutí absolútne absentujú dôvody takého charakteru.\nZa dôvodnú pokladal odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd v predmetnej veci konal so subjektom,\nktorý žalobca vo svojej žalobe ako žalovaného neoznačil, keď mal za to, že mal konať so správnym\norgánom, ktorý rozhodol v poslednom stupni, a to i za predpokladu, že by tento nemal hmotnoprávnu\nsubjektivitu, pričom v prejednávanej veci bol týmto primátor Mesta Považská Bystrica. Zároveň však\ndodáva, že postup krajského súdu, ktorý ako žalovaného v prejednávanej veci označil Mesto Považská\nBystrica nemá vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia, nakoľko nesprávne označenie žalovaného\nsprávneho orgánu nebráni odvolaciemu súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ\ntáto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby, čo v danom prípade zo žaloby jednoznačne vyplýva.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnutý\nrozsudok Krajského súdu Trenčíne č. k. 13S/183/2013-61 zo dňa 29. januára 2014 ako vecne správny\npotvrdil podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s\n§ 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko\nžalovaný nemal vo veci úspech (a ani mu trovy konania podľa zákona neprináležia) a žalobca si právo\nna náhradu trov konania neuplatnil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/183/2013", "guid": "8de0cc47-1f89-4ef4-ab45-b54e4c862839:9e3a1d57-9ee1-424c-a614-cc71ee93e7bd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}