{"guid": "7794c685-932d-45bf-b195-fb4931d0368c:db8694a9-441a-4e38-99a9-712a40397abf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3013200827.1", "spisova_znacka": "9Sžso/45/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2014 z 30. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 9Sžso/45/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:3013200827.1", "identifikacne_cislo": "3013200827", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db8694a9-441a-4e38-99a9-712a40397abf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200827.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200827.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200827.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/45/2014\n3013200827\n30. 03. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:3013200827.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu: D. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom H., právne zastúpeného advokátom: JUDr. Karolom Spišákom, so sídlom Tuhovská\n1, Bratislava, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,\no preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 37566-2/2013-BA zo dňa 15. augusta 2013, o odvolaní proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. februára 2014, č. k. 13S/176/2013-37, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. februára 2014, č.\nk. 13S/176/2013-37, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 37566-2/2013-BA zo dňa 15. augusta\n2013 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 6637/2013-TO-DvN zo dňa\n30. mája 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 520,91 eur na účet právneho\nzástupcu žalobcu do tridsiatich dní od doručenia tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 13S/176/2013-37 zo dňa 26. februára 2014\nzamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 37566-2/2013-BA zo dňa 15. augusta 2013,\nktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTopoľčany č. 6637/2013-TO-DvN zo dňa 30. mája 2013 o tom, že žalobca nemá nárok na dávku v\nnezamestnanosti, a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v administratívnom spise žalovanej je pripojené „Vyhlásenie\nna účel posúdenia bydliska...\", v ktorom žalobca uviedol frekvenciu návštev na Slovensku len dvakrát\ndo roka. Vlastnú rodinu nemá, mal mať priateľku, ktorej meno neuviedol ani vo „Vyhlásení na účel\nposúdenia bydliska...\" ani v samotnej žalobe, ani na pojednávaní. S priateľkou sa po návrate rozišiel. V\nsúčasnosti vlastní 3-izbový byt v Prievidzi, pracuje v obchodnom dome TESCO v Prievidzi na rovnakej\npracovnej pozícii ako vo Veľkej Británii - dokladač tovarov. Krajský súd zdôraznil, že na účel nároku na\ndávky v nezamestnanosti, ak žalobca nepreukázal dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských\nprávnych predpisov, doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného\nčlenského štátu bolo možné žalobcovi zohľadniť, len ak by si zachoval bydlisko na území Slovenskej\nrepubliky. Na účel nároku na dávky v nezamestnanosti sa určí skutočné bydlisko osoby s prihliadnutím\nna jej úmysel a dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (čl. 11 ods. 12 vykonávacieho nariadenia) len\nv prípade, ak pre určenie bydliska tejto osoby nie sú dostačujúce informácie uvedené v čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia. Za tieto informácie sa považuje a) dĺžka a trvalosť prítomnosti na území\ndotknutých členských štátov, b) situácia dotknutej osoby vrátane: povahy a osobitných vlastností každej\nvykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto\n\nčinnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jeho rodinného stavu a rodinných väzieb, jeho bytovej\nsituácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, ďalej, ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska\nosoby na daňové účely.\nZ vykonaného dokazovania považoval prvostupňový súd za zrejmé, že žalobca pracoval 7 rokov na\núzemí Veľkej Británie bez prerušenia, toto zamestnanie bolo považované za stabilné a trvalé, pretože\npo celú dobu bol zamestnaný na jednej pracovnej pozícii - dokladač tovarov. Dane a odvody platil na\núzemí Veľkej Británie. Je slobodný, bezdetný, s priateľkou, s ktorou podľa jeho tvrdenia mal mať vážny\nvzťah, sa rozišiel po návrate na Slovensko. Rodičov a ďalších príbuzných má na Slovensku, pričom z\nprvotných podkladov, najmä z „Vyhlásenia na účel posúdenia bydliska\" vyplýva, že rodinu navštevoval\nlen dvakrát ročne. Tvrdenie žalobcu, že na Slovensko prichádzal minimálne štyrikrát ročne, krajský súd\npovažoval v tomto konaní za účelové. Zistené okolnosti podľa názoru prvostupňového súdu preukazujú,\nže žalobca nemal na území Slovenskej republiky centrum záujmu, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom\nzdržiavať sa tam trvalo. Uviedol, že vyhodnotenie týchto skutočností nesvedčí o zachovaní väzieb na\núzemí Slovenskej republiky a o tom, že centrom jeho záujmov bola Slovenská republika. Keďže spôsob\nurčenia bydliska bol dostatočný z informácií získaných podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia,\nnebolo potrebné, aby správne orgány pristúpili k spôsobu určenia bydliska žalobcu podľa čl. 11 ods. 2\ncitovaného nariadenia, t.j. aby zisťovali jeho úmysel a dôvody, ktoré ho v roku 2005 viedli k presťahovaniu\ndo Veľkej Británie.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že\npreukázal dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej\núnie (od 18. decembra 2009 do 17. decembra 2012 vo Veľkej Británii). Sociálna poisťovňa, pobočka\nTopoľčany bola povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku\nv nezamestnanosti. Z úvodných ustanovení základného nariadenia vyplýva, že pravidlá koordinácie\nvnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali\nby prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania. Pracovník by nemal byť\ndiskriminovaný za využite práva voľného pohybu osôb za účelom nájdenia si zamestnania v inom\nčlenskom štáte. Napriek tomu, že pre uplatnenie postupu podľa čl. 61 ods. 1, ods. 2 základného\nnariadenia neboli splnené podmienky, existuje výnimka z tohto postupu podľa čl. 65 ods. 5 základného\nnariadenia, a preto mal za to, že podmienku pre priznanie dávky v nezamestnanosti splnil. Poukázal na\nporušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že vyjadrenie žalovanej k jeho žalobnému\nnávrhu mu bolo doručené až na pojednávaní.\nV odvolaní ďalej uviedol, že pravidelne navštevoval Slovensko, a trávil tu všetky dovolenky, vrátane\nsviatkov. Dĺžku pobytov a pravidelnosť návratov na Slovensko preukazoval aj letenkami, čo potvrdzuje aj\nzáznam v zápisnici zo dňa 24. júla 2013, v ktorej žalovaná uviedla, že frekvencia návštev štyrikrát ročne\nbola preukázaná. Nie je mu zrejmé, prečo prvostupňový súd nezobral toto zistenie do úvahy (pridržiaval\nsa údaja z „Vyhlásenia na účel posúdenia bydliska\" - frekvencia návštev dvakrát do roka) a v rozhodnutí\nkonštatoval, že „tvrdenie žalobcu, že na Slovensko prichádzal minimálne štyrikrát ročne považuje v\ntomto konaní za „účelové\". Frekvenciu návštev štyrikrát ročne žalovaná nespochybňovala, preto v tejto\nsúvislosti vidí pochybenie prvostupňového súdu v zisťovaní a vyhodnocovaní dôkazov. Okrem leteckých\nciest absolvoval aj cesty osobným automobilom. Častejšie príchody na územie Slovenskej republiky v\nroku 2012 súviseli aj s plánovanou kúpou nehnuteľnosti.\nŽalobca ďalej uviedol, že v roku 1998 ukončil maturitou odbor „čašník/servírka“. V rokoch 2000-2003 bol\nnezamestnaný s jednou asi 3 mesačnou prestávkou, v roku 2003 sa zamestnal vo výrobe obuvi s čistým\npríjmom 230 až 298 eur. Nenašiel uplatnenie vo vyštudovanom odbore. Príjem zo zamestnania pokrýval\nlen základné potreby, z ktorého nebolo možné zabezpečiť si vlastné bývanie. Preto bol nútený hľadať\nsi prácu v zahraničí. V roku 2005 odišiel do Veľkej Británie, kde sa zamestnal vo firme SAINSBURY'S\nSupermarket na pozícii asistent hlavného manažéra s platovým ohodnotením päťnásobne vyšším ako na\nSlovensku. V súčasnosti pracuje v hypermarkete TESCO Prievidza na pozícii vedúci oddelenia ambient\n(trvanlivé potraviny). K získaniu tejto pracovnej pozície prispeli jeho skúsenosti z podobnej pozície v\nzahraničí a tiež jazykové znalosti, ktoré nadobudol pobytom vo Veľkej Británii. Preto podľa jeho názoru\nprvostupňový súd pochybil, keď svoje rozhodnutie opiera aj o to, že v súčasnosti pracuje v „obchodnom\ndome TESCO v Prievidzi na rovnakej pozícii ako vo Veľkej Británii - dokladač tovarov\". Tieto skutočnosti\nuvádzané súdom sa aktuálne nezakladajú na pravde, a ani nevyplývajú z vykonaného dokazovania.\n\nSkutočnosť, že v súčasnosti má nižšie mzdové ohodnotenie ako mal vo Veľkej Británii len dokazuje jeho\nsilné väzby k Slovenskej republike.\nPočas pobytu vo Veľkej Británii bol zamestnaný u jedného zamestnávateľa, čo bolo správnym orgánom\nkvalifikované ako stabilné a trvalé zamestnanie. Vykonávanie práce poctivo a stabilne u jedného\nzamestnávateľa je hodnotené v jeho neprospech. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z\n27. októbra 2011, č.k. 6S/19809/2010-28, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 30. januára 2013, sp. zn. 7Sžso/5/2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej v podobnej veci,\nkeď súdy konštatovali zachovanie bydliska aj napriek pracovnému pomeru u jedného zamestnávateľa\nv trvaní šesť rokov a dva mesiace. Ďalej uviedol, že počas celej doby pobytu vo Veľkej Británii býval\nformou prenájmu. Ubytovanie s viacerými spolubývajúcimi v prenajatej izbe v rámci prenajatého domu\nalebo bytu nemožno považovať za stabilné bývanie, ani za trvalé bydlisko. Nikdy si v rámci bývania vo\nVeľkej Británii nevytvoril také zázemie, v ktorom by mohol uspokojivo dlhodobo žiť.\nŽalobca ďalej dôvodil, že na účely posúdenia zachovania väzieb na území Slovenskej republiky by\nbolo diskriminujúce, ak by sa v prípade slobodných osôb nemohlo prihliadať na rodinné vzťahy k\nrodičom (najmä, ak sú odkázaní na pomoc detí), starým rodičom a súrodencom. To, že sa po jeho\nnávrate na Slovensko jeho dlhoročný vzťah s priateľkou rozpadol, nemôže byť priťažujúca okolnosť pri\nposudzovaní zachovania väzieb na území Slovenskej republiky. Počas jeho pobytu vo Veľkej Británii\nvzťah existoval. Centrum záujmov, trvalý pobyt a tiež bydlisko mal a má na území Slovenskej republiky.\nNesúhlasil s tvrdením, že spôsob určenia bydliska bol dostatočný z informácii získaných podľa čl. 11\nods. 1 vykonávacieho nariadenia, a že nebolo potrebné, aby správne orgány pristúpili k spôsobu určenia\nbydliska podľa č1. 11 ods. 2 cit. nariadenia, t.j. aby zisťovali úmysel a dôvody, ktoré v roku 2005 viedli\nžalobcu k presťahovaniu do Veľkej Británie.\nŽalovaná sa vo svojom vyjadrení zo dňa 16. apríla 2014 k podanému odvolaniu stotožnila s rozsudkom\nkrajského súdu, čo odôvodnila tým, že žalobca sa zdržiaval na území Veľkej Británie od 25. júna 2005 do\n20. novembra 2012, t. j. viac ako 7 rokov, a pracoval v jednom a stabilnom zamestnaní. Tieto skutočnosti\nboli pri posúdení bydliska žalobcu vyhodnotené ako kľúčové, a to aj so zreteľom na rozhodnutie Správnej\nkomisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, z ktorého síce\nvyplýva, že v súčasnosti je prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu\nna štát bydliska, v prípade cezhraničných pracovníkov, avšak v predmetnom rozhodnutí je taktiež\nuvedené, že „už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko\" mala rozšíriť\noblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné\nzamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo\nsvojej krajine pôvodu.\"\nK odvolacej námietke ohľadom doručenia vyjadrenia žalovanej k žalobe žalobcovi až na pojednávaní,\nuviedla, že na pojednávaní neboli zo strany žalovanej predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by neboli\nsúčasťou dôkazov zmienených v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej.\nUviedla, že žalobcom zmienená frekvencia návratov na územie Slovenskej republiky bola preukázateľne\nv rozsahu 4-krát ročne, a to napriek ním pôvodne uvedenej frekvencii v rozsahu 2-krát ročne. Frekvencia\nnávratov žalobcu na územie Slovenskej republiky však bola v jednotlivých rokoch rozdielna, o čom\nsvedčia aj letenky predložené žalobcom (za rok 2008 - 1 návrat, za rok 2010 - 2 návraty, za rok 2011\n- 2 návraty, za rok 2012 - 4 návraty). So zreteľom na vyhodnotenie komplexných kritérií vyžadovaných\nna účely posúdenia bydliska však v zmysle prvostupňového a druhostupňového konania vykonaného\nžalovanou, ktorá zohľadnila žalobcom preukázanú frekvenciu jeho návratov na územie Slovenskej\nrepubliky, a taktiež ani z hľadiska vyhodnotenia predmetných kritérií zo strany súdu, nebolo možné\ndospieť k záveru, že žalobca si počas svojho pobytu na území Veľkej Británie zachoval bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky.\nŽalobca preukázateľne vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 30. mája 2013 v\nčasti „Druh práce - charakter vykonávanej činnosti\" uviedol, že jeho pracovná pozícia na území Veľkej\nBritánie spočíva v činnosti „dokladanie tovaru\". Ak teda žalobca v odvolaní nespochybnil, že na území\nVeľkej Británie pracoval na pozícii „dokladač tovarov\", čomu formálne zodpovedá žalobcom uvedené\noznačenie „asistent hlavného manažéra\", považovala žalovaná za zrejmé, že ani jeho súčasné pracovné\nzaradenie na území Slovenskej republiky nemožno považovať za zásadne odlišné od jeho pracovnej\n\npozície na území Veľkej Británie, a to len na základe jeho súčasného formálneho označenia „vedúci\noddelenia ambient (trvanlivé potraviny)\". Konštatovala, že v prípade žalobcu je zrejmé, že jeho pobyt\nna území Veľkej Británie bol motivovaný získaním aktuálne vyššieho finančného ohodnotenia, a teda\nnebol zameraný na jeho kvalifikačný rast, čo potvrdzuje aj absencia akýchkoľvek formálnych podkladov\npreukazujúcich zvýšenie kvalifikácie žalobcu počas jeho pobytu na území Veľkej Británie, ktoré by mali\nrelevantný vplyv na jeho možnosti sa zamestnať na území Slovenskej republiky.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o priateľke na Slovensku, žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 1 písm.\ni) základného nariadenia možno za rodinného príslušníka považovať okrem manžela, manželky,\nneplnoletých detí a nezaopatrených detí, ktoré dosiahli vek plnoletosti,\nlen takú osobu, ktorá žije s poistencom v spoločnej domácnosti, a ktorá je súčasne na ňom závislá.\nAkýkoľvek vzťah k osobe, nespĺňajúci stanovené kritériá rodinnej príslušnosti, nemožno považovať za\nrelevantný na účely aplikácie koordinačných nariadení vo vzťahu k posudzovaniu rodinného stavu a\nrodinných väzieb so zreteľom na skúmanie bydliska. Je zrejmé, že vzájomné osobné a najmä sociálne\nväzby, spočívajúce v prípade manželov napr. v realizácii vyživovacej povinnosti voči deťom, v spravovaní\nspoločne nadobudnutého majetku, a pod. sú v prípade neformálne žijúcich partnerov v rozhodujúcej\nmiere slabšie, resp. neexistujúce, a to najmä v prípade partnerov, ktorí nemajú deti, čo zodpovedá aj\nsituácii žalobcu.\nŽalovaná dodala, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie\njeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka\nprítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia\n(žalobca bol na území Veľkej Británie viac ako 7 rokov), aj situácia žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b)\nvykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností na\núzemí Veľkej Británie) jednoznačne preukazujú, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou počas\nvýkonu činnosti zamestnanca vo Veľkej Británii nezachoval, a centrum svojich záujmov, pracovné aj\nmimopracovné, si vytvoril na území Veľkej Británie. Na území Veľkej Británie žalobca dlhodobo pracoval,\npoberal mzdu, platil povinné odvody a poplatky, vynakladal finančné prostriedky na živobytie, trávil\nvoľný čas, t. j. všetky jeho hlavné aktivity sa sústredili na území Veľkej Británie. Nakoľko o mieste\nbydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia\nnevznikli pochybnosti, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 aplikovať a skúmať subjektívny úmysel žalobcu\na dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu. V súvislosti s tvrdením žalobcu, podľa ktorého neplánoval\nžiť vo Veľkej Británii natrvalo, žalovaná uviedla, že preukázaný kontinuálny pobyt žalobcu na území\nVeľkej Británie v dĺžke viac ako 7 rokov nie je možné za žiadnych okolností považovať za krátkodobý.\nVzhľadom na skutočnosť, že počas posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie si žalobca\nnezachoval bydlisko na území Slovenskej republiky, a na skutočnosť, že bezprostredne pred zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských\nprávnych predpisov, nebolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej\nBritánie na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§\n246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 212 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech.\nPodľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len základného nariadenia) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého\nprávne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na\ndávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom\nrozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa\nprávnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,\nktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb\npoistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia\na boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n\nPodľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a)\nsa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade\ns právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\nPodľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej\nvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\nPodľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\nlen vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských\nštátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej\ndohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných\ninformácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb) situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\nPodľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\nZ administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, aké stanovisko k určeniu bydliska žalobcu zaujala\npríslušná inštitúcia Veľkej Británie, ani to, či medzi ňou a žalovanou došlo k dohode o určení centra\nzáujmov žalobcu.\nSúčasne z ustanovenia čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že v prípade rozdielu v\nstanoviskách týchto inštitúcií sa za rozhodujúci považuje úmysel žalobcu, tak ako vyplýva z uvedených\nskutočností a okolností, najmä dôvodov, ktoré ho viedli k presťahovaniu.\nZ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (základného nariadenia) vyplýva, že na účely výplaty dávky v nezamestnanosti orgánom\nSlovenskej republiky možno zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu\nEurópskej únie, ak si žiadateľ počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu\nEurópskej únie zachová centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Skúmanie okolností\nuvedených v čl. 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno\nzúžiť len na posudzovania dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen\ntam aj ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti.\nV prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné to, či si žalobca počas pobytu na území\niného členského štátu Európskej únie (Veľká Británia) zachoval také väzby na území Slovenskej\nrepubliky, z ktorých by bolo zrejmé, že za štát jeho bydliska aj napriek jeho sedemročnému pobytu na\núzemí Veľkej Británie treba pokladať Slovenskú republiku. V tejto otázke sa odvolací súd s právnym\nnázorom krajského súdu a zároveň správneho orgánu na oboch stupňoch nestotožnil.\n\nŽalobca v konaní uviedol, že v roku 2005 odišiel do Veľkej Británie, pretože v mieste jeho trvalého\nbydliska sa nemohol riadne zamestnať. Do Veľkej Británie odišiel za prácou, pretože si chcel na\nSlovensku kúpiť byt. V odvolaní doplnil, že na Slovensku bol tri roky nezamestnaný, po tom čo sa\nzamestnal mu jeho príjem 230-298 eur pokrýval len základné potreby, a nebolo z neho možné zabezpečiť\nbývanie. Úmysel žalobcu zachovať si bydlisko a centrum záujmov v Slovenskej republike preukazuje\nokrem iného potrebou riešenia bytovej situácie. Z rozhodnutia Správy katastra Prievidza o povolení\nvkladu č. H. zo dňa 30. apríla 2013 mal odvolací súd preukázané, že žalobca si nehnuteľnosť na území\nSlovenska, konkrétne v katastrálnom území D., krátko po ukončení pracovného pomeru vo Veľkej Británii\nskutočne zakúpil. V konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o rovnocennom postupe so zadovážením\nsi bývania počas zamestnania vo Veľkej Británii. Ubytovanie, hoci v samostatnej izbe, ale v dome s\ndesiatimi podnájomníkmi, aj po siedmych rokoch pobytu vo Veľkej Británii, nesvedčí o vytváraní si\nnáležitého komfortu a súkromia s úmyslom usadenia sa v danej krajine, ale svedčí skôr o úmysle ušetriť\npočas tohto zamestnania čo najviac finančných prostriedkov.\nLimitovaný počet návštev žalobcu na Slovensku pred rokom 2012 (1-2 návštevy), resp. 4 návštevy\nv roku 2012 nemožno, vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu vo Veľkej Británii a so zohľadnením\nmožností pracovného voľna (dovolenky), považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na\núzemí Slovenskej republiky. Možno konštatovať, že žalobca síce trvalo pracoval sedem rokov na území\nVeľkej Británie, avšak na Slovensko sa pravidelne vracal s cieľom návštevy svojej najbližšej rodiny\n(rodičov a súrodenca).\nPodľa článku 1 písm. i) pododseku 1 písm. i) základného nariadenia \"rodinný príslušník\" znamená\nkaždú osobu definovanú alebo uznanú za rodinného príslušníka, alebo označenú za člena domácnosti\nprávnymi predpismi, podľa ktorých sa poskytujú dávky.\nNa výklad pojmu „rodinný príslušník“ na účely dávok v nezamestnanosti nemožno aplikovať čl. 1 písm.\ni) pododsek 1 písm. ii) základného nariadenia, keďže z jeho znenia vyplýva, že sa týka iných dávok;\nPodľa článku 1 písm. i) pododsek 2 ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú uplatniteľné podľa\npododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú uplatniteľné,\nmanžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa považujú za\nrodinných príslušníkov;\nPodľa článku 1 písm. i) pododsek 3 ak podľa právnych predpisov, ktoré sú uplatniteľné podľa pododsekov\n1 a 2, osoba sa považuje za rodinného príslušníka alebo člena domácnosti iba vtedy, ak daná osoba\nžije v tej istej domácnosti ako poistenec alebo dôchodca, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak\ndaná osoba je závislá hlavne od poistenca alebo dôchodcu (článok).\nZákon č. 461/2003 Z.z. ako právny predpis Slovenskej republiky, uplatniteľný na dávku v\nnezamestnanosti, neupravuje definíciu rodinného príslušníka ani definíciu domácnosti na účely tejto\ndávky. Nemožno preto aplikovať pododsek 3 článku 1 písm. i) základného nariadenia.\nVzhľadom na uvedené nie je zrejmé, z čoho žalovaná vyvodila záver, že za rodinného príslušníka\nmožno považovať len osobu, ktorá žije s poistencom v spoločnej domácnosti, a ktorá je na ňom závislá.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 104 v spojení\ns § 6 upravuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti má len poistenec, resp. že v prípade jeho smrti\nustanovuje, že tento nárok prechádza postupne na manžela (manželku), deti a rodičov (§ 118 ods. 2).\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že o tom, že žalobcov pobyt nebol zameraný na jeho\nkvalifikačný rast, svedčí aj absencia akýchkoľvek formálnych podkladov preukazujúcich zvýšenie\nkvalifikácie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii, ktoré by mali relevantný vplyv na jeho možnosti\nzamestnať sa na území Slovenskej republiky. K tomuto tvrdeniu odvolací súd uvádza, že na účely\npreukázania zachovania bydliska žalobcu na území Slovenska by vyslovene nebolo spravodlivé od\nžalobcu žiadať „formálne podklady preukazujúce zvýšenie kvalifikácie“. Dôležitou devízou zamestnanca\nje nielen dosiahnutý stupeň vzdelania, ale tiež skúsenosti v pracovnom odbore. Skutočnosť, že žalobca\npracoval sedem rokov v jednom stabilnom zamestnaní sa odvolaciemu súdu, z hľadiska jeho návratu\nna Slovensko s úmyslom kúpiť si nehnuteľnosti, nejaví byť v neprospech žalobcu.\n\nŽalobca v konaní tvrdil, že dôvodom jeho návratu na Slovensko je aj zdravotný stav rodičov, ktorý\nvyvoláva potrebu pomôcť im s každodennými potrebami. Predložil preukazy osôb s ťažkým zdravotným\npostihnutím oboch rodičov (matky, vydaný dňa 31. augusta 2009 a tiež otca, vydaný dňa 23. júla 2012)\na lekárske správy rodičov. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu preukazujú zachovanie\nväzieb na území Slovenska.\nPokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho\nzabezpečenia, aj z namietaného rozhodnutia vyplýva, že do úvahy je potrebné brať individuálne okolnosti\ntoho - ktorého prípadu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie žalovanej nepovažoval za zákonné, a preto rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O. s. p. a § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zmenil tak,\nako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. tak,\nže úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby\npriznal vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Predmetom konania je dávka v nezamestnanosti,\nčo v zmysle § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb, spadá pod dávkové veci sociálneho poistenia.\nTrovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v roku\n2013 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na súd, každý vo výške 60,07 eur),\nza dva úkony v roku 2014 (pojednávanie a odvolanie, každý vo výške 61,84 eur), z náhrady výdavkov\nna miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky (za rok 2013\ndvakrát vo výške 7,81 eur, za rok 2014 dvakrát vo výške 8,04 eur), z náhrady za stratu času stráveného\ncestou na pojednávanie a späť v roku 2014 vo výške 80,40 eur (šesť začatých polhodín, každá vo výške\njednej šesťdesiatiny výpočtového základu - 13,40 eur) a z náhrady cestovného v zmysle § 16 ods. 4\nvyhlášky v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. vo výške 78,17 eur (262 km x 8,5 l/100 km\nx 1,357 eur/l + 0,183 eur x 262 km). Trovy právneho zastúpenia po zvýšení o sumu DPH 20 % spolu\npredstavujú sumu 520,91 eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}