{"guid": "ac86dce7-7be1-4925-9914-997e35f3b805:d2df966a-6995-4a5a-86fe-b4be7fa3c837", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3013200234.1", "spisova_znacka": "2Sžf/55/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/55/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 2Sžf/55/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:3013200234.1", "identifikacne_cislo": "3013200234", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Kováčová", "sudca_id": 602, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-kovacova-602", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2df966a-6995-4a5a-86fe-b4be7fa3c837", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200234.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200234.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200234.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/55/2014\n3013200234\n27. 01. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:3013200234.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: IMAO\nelectronic, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 007 841, právne\nzastúpeného : JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 601, Ladce, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/23236/2013/5193-r zo dňa 18. januára\n2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/32/2013-69 zo\ndňa 2. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/32/2013-69 zo dňa 2.\napríla 2014, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 9312402/5/2757653/2012/Hani zo dňa 01.10.2012\nvydaného podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2\nzákona č. 563/2009 Z. z. o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby žalobcovi za zdaňovacie\nobdobie rok 2009 v sume 125 134,36 € (19 % zo sumy 658 601,86 €). Rozhodnutie bolo založené na\nneuznaní uplatnených nákladov vo výške 658 601,86 € z titulu faktúry č. FP 0902040 (externé č. faktúry\n2901026) zo dňa 15.09.2009 od dodávateľa Tuscan s. r. o., za dodávku káblov v sume bez DPH 283\n048,86 € a faktúry č. FP 0902416 (externé č. 2091108) zo dňa 30.11.2009 od dodávateľa DSF consult,\ns. r. o., Mýtna Nová Ves 9, za dodávku káblov (CYKY) v sume bez DPH 375 553 €, za daňové výdavky\nnakoľko predložené faktúry nie sú odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodávateľmi\nuvedenými na faktúrach.\nKrajský súd sa stotožnil s vyhodnotením skutočností zistených správcom dane a ustálených žalovaným\no tom, že spoločnosti Tuscan s. r. o. a DSF consult, s. r. o. (dodávatelia žalobcu) nie sú (a ani v\nminulosti neboli) reálne fungujúcimi spoločnosťami a nemohli teda reálne uskutočniť dodávku materiálu\n(káblov) pre žalobcu tak, ako je to uvedené na sporných faktúrach, o čom musel mať vedomosť i\nsám žalobca. Potvrdenie reálneho dodania bývalými konateľmi spoločností Tuscan s. r. o. a DSF\nconsult, s. r. o. vyhodnotil ako nevieryhodné, nakoľko títo si nevedeli bez ohľadu na značnú výšku\nsúm, spomenúť na konkrétne okolnosti. Sám štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že jednal s inými\nosobami než týmito štatutárnymi zástupcami, čo sa nepodarilo potvrdiť. Daňové orgány nepovažovali\nza dôvodné viesť ďalšie navrhované dokazovanie u odberateľa žalobcu ROSS Slovakia s.r.o., nakoľko\n\nnespochybnené dodanie fakturovaného tovaru odberateľovi žalobcu nepotvrdzuje, že tento tovar\nbol v skutočnosti dodaný žalobcovi dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach. Zdôraznil že\npopri predložení formálne perfektných účtovných dokladov osvedčujúcich úhradu tovaru tvrdenému\ndodávateľovi má zásadný význam reálne preukázanie dodávky tovaru tvrdenými dodávateľmi, pričom\nv prípade spochybnenia osoby skutočného dodávateľa a prípadných nepriaznivých dôsledkov, má\nzásadný význam povinnosť žalobcu ako podnikateľa zachovávať pri obchodných jednaniach a v\nobchodnom styku bežnú mieru obozretnosti pri preverovaní toho, či osoba deklarovaná ako dodávateľ\nmôže byť vzhľadom na okolnosti výkonu jej podnikateľskej činnosti reálnym dodávateľom tovaru.\nVzhľadom na nepreukázanie reálneho plnenia korešpondujúceho so splnením formálnej podmienky\n(účtovného preukázania daňových výdavkov) potvrdil záver o nesplnení zákonných podmienok v zmysle\nust. § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z..\nAko nedôvodný vyhodnotil žalobnú požiadavku uznania dôvodnosti nároku, vzhľadom na vyčerpanie\nvlastného dôkazného bremena žalobcu, pretože s tým sa v prípade nepreukázania dodania tovaru\ntvrdeným dodávateľom nespája automaticky uznanie sporných faktúr za daňové výdavky. Ako\nnedôvodnú vyhodnotil aj námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu, nakoľko dokazovanie\nskutočností po dodaní tovaru žalobcom ďalšiemu odberateľovi ROSS Slovakia s.r.o., ktorý nebol v\nprávnom vzťahu s dodávateľmi žalobcu, je irelevantné vo vzťahu k otázke preukázania dodávateľa\nžalobcu. Procesne neúspešnému žalobcovi zároveň nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a c/ OSP.\nZa nesprávne skutkové zistenie považoval vyslovený záver o tom, že spoločnosti Tuscan s. r. o. a DSF\nconsult, s. r. o. nie sú ani v minulosti neboli reálne fungujúcimi spoločnosťami a nemohli teda reálne\nuskutočniť dodávku tovaru pre žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obe spoločnosti\nv predmetnom období minimálne podali daňové priznanie, disponovali účtom v banke, vystavovali\npríslušné účtovné doklady, boli spôsobilé vykonávať obchodnú činnosť. Obe spoločnosti vykonávali\nobchodné činnosti a ich objem zdanených obchodov bol dostatočný na to, aby jeho súčasťou bol aj\nobchod so žalobcom, pričom žalobca nemal žiaden vplyv na nakladanie s majetkom týchto spoločností\nani dodržiavanie účtovných predpisov.\nK otázke nedostatočného vysvetlenia okolností jednotlivých obchodov zo strany konateľov\ndodávateľských spoločností uviedol, že žalovaný na ňu neaplikoval právo európskej únie a nezohľadnil,\nže žalobcovo dôkazné bremeno sa vzťahuje len na preukázanie ním tvrdených skutočností. Nemôže\nbyť na jeho ťarchu to, že konateľ spoločnosti DSF consult, s. r. o. nevedel preukázať, či vysvetliť\ndodanie tovaru pre žalobcu. V súlade so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 považuje za nedôvodné vytýkanie nepostupovania s dostatočnou\nodbornou starostlivosťou pri výbere obchodných partnerov žalobcovi. Nedostatok presnej vedomosti\nkonateľa žalobcu o obsahu a rozsahu činnosti dodávateľskej spoločnosti prekračuje rámec požiadavky\nna rozumnú mieru vedomosti, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových\nsubjektov a požiadavka na preukazovanie opaku prekračuje povinnosť žalobcu niesť dôkazné bremeno\nvyžadované zákonom.\nVzhľadom na skutočnosť, že obchod bol realizovaný tak, že tovar dodaný od dodávateľa žalobcu bol\ntýmto priamo dodaný objednávateľovi žalobcu, trval na dôvodnosti doplnenia dokazovania o výsluch\nbývalého konateľa spoločnosti ROSS Slovakia s.r.o. Romana Stryka, pričom nepovažoval za správne,\nak od jeho výsluch u bolo upustené po tom, čo po opakovanom neprevzatí predvolania na výsluch bol\noznačený za nekontaktnú osobu.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, vzhľadom na to,\nže odvolacie dôvody sú v zásade totožné s dôvodmi žalobnými, žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť na\nzáklade dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) postupom podľa §\n250ja ods. 2 veta prvá OSP a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej\n\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného, ktorého\nsúčasťou je aj spis správcu dane, ako i s výsledkami dokazovania vykonaného daňovými orgánmi sa v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania bolo zistiť, či správca dane a žalovaný správne vyhodnotili zistený\nskutkový stav potrebný na určenie daňovej povinnosti a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona\nč. 563/2009 Z. z. upravujúce právo platiteľa dane z príjmov na uznanie faktúr č. FP 0902040 (externé č.\nfaktúry 2901026) zo dňa 15.09.2009 od dodávateľa Tuscan s. r. o., Ratnovce (sídlo v čase vystavenia\nfaktúry) za dodávku káblov v sume bez DPH 283 048,86 € a faktúry č. FP 0902416 (externé č. 2091108)\nzo dňa 30.11.2009 od dodávateľa DSF consult, s. r. o., Mýtna Nová Ves 9 za dodávku káblov (CYKY) v\nsume bez DPH 375 553 €, za daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. za stavu,\nkeď bolo skonštatované nepreukázanie reálneho dodania tohto tovaru spoločnosťami Tuscan s. r. o. a\nDSF consult, s. r. o..\nVydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vykonanie daňovej kontroly dane z príjmov za rok\n2009 u žalobcu, výsledkom ktorej bol protokol č. 9312402/5/2355592/2012/Hani prerokovaný dňa\n25.09.2012, na základe ktorého správca dane z dôvodov porušenia povinnosti § 2 písm. i/ a § 21\nods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. dorubil daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom č.\n9312402/5/2757653/2012/Hani zo dňa 01.10.2012 rozdiel dane v sume 125 134,36 €. Toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť po jeho preskúmaní v odvolacom konaní a potvrdení napadnutým rozhodnutím\nžalovaného č. 1100306/1/23236/2013/5193-r zo dňa 18.01.2013.\nDôvodom vydania dodatočného platobného výmeru bolo neuznanie uplatnených daňových výdavkov\nvo vyššieuvedenom rozsahu, nakoľko ani po vykonaní rozsiahleho dokazovania ohľadne priebehu\nobchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho tvrdenými dodávateľmi sa nepodarilo získať dôkazy\no reálnom dodaní tovaru. V priebehu celého dokazovania žalobca podával vyjadrenia, ktoré boli\nvyhodnotené len ako tvrdenia o tejto skutočnosti. Žalobca bol opakovane vyzvaný na predloženie\ndôkazov, predložené faktúry však neboli vyhodnotené ako dostatočný dôkaz o dodávke tovaru v zmysle\n§ 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., nakoľko nimi sa len deklaruje prevod finančných prostriedkov, ktorý\nnemusí byť nevyhnutne podmienený vykonaním reálneho presunu tovaru od dodávateľa k odberateľovi.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti formulovaná v ustanovení § 2 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb. Táto zásada úzko súvisí aj s ďalšími zásadami daňového konania a to zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a primeranosti použitých prostriedkov a krokov. Spôsob dokazovania má\npodstatný význam pre právnu istotu daňových subjektov a preto je potrebné, aby zákonodarca presne\nvymedzil pravidlá pre dokazovanie, čo aj uskutočnil v § 29 zákona č. 511/1992 Zb.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\nNa účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1)\ndaňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku,\nktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok\nuznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t/, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\n\nDaňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto\nvýdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je\ndostatočne preukázané.\nŽalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe nesprávnych skutkových\nzistení, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne vykonaného dokazovania.\nV súvislostiach s uvádzanými žalobnými dôvodmi treba pripomenúť, že podmienky uvedené v § 21\nods. 1 a v § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. sú podmienkami hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na uznanie výdavku, majúce vplyv na správne stanovenie\nzákladu dane. Nie je dostačujúce deklarovanie uskutočnenia obchodných prípadov len faktúrami a\ndokladmi o ich úhrade a bez preukázania skutočného dodania tovaru tvrdeným dodávateľom. Bez\nsplnenia týchto hmotnoprávnych podmienok nie je možné konštatovať preukázanie rozhodujúcich\nskutočností, majúcich vplyv na správnosť základu dane zo strany daňového subjektu.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2013, 5Sžf/84/2013 z 30.10.2010,\nako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011,\nktorý v súvislosti s otázkou dôkazného bremena (v prípade týkajúcom sa dane z pridanej hodnoty)\nuviedol: „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si\naj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený“.\nS dôvodmi rozhodnutia, v ktorých žalovaný výstižne a presvedčivo reaguje na všetky námietky žalobcu\na hodnotí dôkazy vo vzájomných súvislostiach sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu\nstotožňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje. Pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nneboli porušené práva žalobcu. Vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav a ďalšie\ndokazovanie nie je potrebné. Nárok na uznanie uhradených súm ako daňových výdavkov nevznikol.\nDaňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vyššieuvedené sumy uhradené na\nzáklade predložených a účtovne spracovaných faktúr osvedčujú, že nimi preukázané výdavky spĺňajú\npodmienky pre uznanie za odpočítateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z\npríjmov v spojení s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní.\nOdvolaciu námietke vytýkajúcu nedoplnenie dokazovania o výsluch Y. konateľa fungujúcej spoločnosti\nROSS Slovakia s.r.o. (odberateľ žalobcu ), ktorý mal podľa vyjadrenia obchodného riaditeľa spoločnosti\ndojednávať jeden obchod so žalobcom súd nepovažuje za dôvodnú. Správca dane riadne predvolal\nkonateľa spoločnosti aj obchodného riaditeľa V., pričom V. nevedel k predmetnej dodávke uviesť žiadne\nbližšie okolnosti, nie je preto dôvodné od daňových orgánov vyžadovať tretí krát predvolávanie aj\ndruhého zástupcu spoločnosti, ktorý na predchádzajúce predvolania nereagoval. Obchodné vzťahy\nmedzi žalobcom a spoločnosťou ROSS Slovakia s.r.o. netvoria základ uplatneného nároku žalobcu.\nK nekonkretizovanej námietke nerešpektovania modifikácie právom európskej únie na správnosť\nposúdenia otázky dôkazného bremena žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že je\nnekonkrétna a nedôvodná. Oprávnenosti vytýkania nedostatku odbornej starostlivosti pri výbere\nobchodných partnerov nie je otázkou rozhodujúcou pre záver o neunesení dôkazného bremena, skúma\nsa až pri pochybnostiach o obsahu žalobcom osvedčovaných skutočností. Treba však prisvedčiť záveru\nžalovaného o porušení povinnosti žalobcu pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Preverenie, či\ndodávateľská firma je firmou reálne fungujúcou a vykonávajúcou podnikateľskú činnosť, zvlášť vzhľadom\nna pomerne vysoký objem obchodov a v situácii, keď žalobca je v podstate iba medzičlánkom, ktorý\nsprostredkováva dodanie tovaru tretej osobe (ROSS Slovakia s.r.o.), v žiadnom prípade nepresahuje\nrámec rozumného a dôvodného očakávania vo vzťahu k výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu. Popri\nzohľadnení primárnosti dôkazného bremena žalobcu bol správca dane pri dokazovaní ochotný zohľadniť\n\naj prípadné preukázanie sporných skutočností aj cestou výsluchu tvrdeného dodávateľa. Ak jeho\nzástupca nevedel okolnosti obchodu konkrétne preukázať a potvrdiť, je logické, že to bolo vyhodnotené\nv neprospech žalobcu.\nNie je dôvodné ani spochybňovanie správnosti záveru, že tvrdení dodávatelia neboli v minulosti reálne\nfungujúcimi spoločnosťami a nemohli reálne vykonať dodanie tovaru žalobcovi. Tento správny záver\nsa opieral o výsledky vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu svedkov a vyhodnotenia obsahov\ndaňových priznaní dodávateľských spoločností za príslušný rok. Nie je dôvodné v tejto súvislosti žiadať\nod daňových orgánov aby vyhodnocovali, či bez ohľadu na obsah daňových priznaní reálne mohol\ntvrdený dodávateľ obchod zrealizovať.\nTreba zdôrazniť zásadný význam dôkazného bremena žalobcu. Je evidentné, že žalobca v\nprejednávanej veci bez ohľadu na kompletnú účtovnú dokumentáciu nepreukázal jednoznačne\nexistenciu materiálneho plnenia od tvrdených dodávateľov Správca dane viedol a dopĺňal dokazovanie\nv súlade s ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. avšak ani po doplnení dokazovania nad rámec skutočností\nosvedčených žalobcom nebola jednoznačne preukázaná dôvodnosť uznania uhradených faktúr za\ndaňové výdavky v zmysle zákona o dani z príjmov. Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací nepovažuje za dôvodné požiadavky na doplnenie dokazovania, tak ako to požaduje žalobca\nv odvolaní. Námietky uvedené žalobcom v odvolaní proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky považuje za neopodstatnené.\nVzhľadom na uvedené považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutia daňových orgánov za\nzákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, preto rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil. (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP)\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s §\n250k ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 OSP tak, že procesne neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011 ).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/32/2013", "guid": "9c7dd254-8be5-4651-8f6e-8d552ab7d1b6:afd94773-31e4-4656-9f11-524f2243c0c6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}