{"guid": "38dcfb29-b75e-404c-bec5-e45d12ccd6a7:714e425c-ded4-4785-9ed0-9eeb15b9cb5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2207213089.1", "spisova_znacka": "2Cdo/236/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/236/2015 z 29. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2016, sp. zn. 2Cdo/236/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2207213089.1", "identifikacne_cislo": "2207213089", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "datum_vydania": "2016-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/714e425c-ded4-4785-9ed0-9eeb15b9cb5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2207213089.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2207213089.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2207213089.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/236/2015\n2207213089\n29. 04. 2016\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2016:2207213089.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Obec Hviezdoslavov, zastúpenej\nJUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanému : U. E., bývajúci\nM., zastúpený JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o\nzaplatenie 746,86 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5 C\n45/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2014 sp. zn.\n10 Co 219/2013,\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 6. apríla 2010 č. k. 5 C 45/2008-188 zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobkyni istinu 746,86 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne počnúc od 12.9.2007 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný\nneuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia v súvislosti so zákonným postupom pri objednávaní\ngeodetických prác na zameranie parcely č. 63/1 futbalového ihriska, ktoré malo byť schválené obecným\nzastupiteľstvom v roku 2006, keďže dokumentácia existujúca u žalobkyne takéto údaje neobsahuje.\nNanajvýš je pochybnosť aj o prevzatí úplnej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v decembri\n2006, keď sa schvaľoval rozpočet, kde rukou písanej zápisnice predloženej žalovaným je uvedený\núdaj aj o rozpočte týkajúcej sa geodetických prác v hodnote 80 000 Sk, ktorá suma však už nie\nje prebratá do rozpísaného zoznamu výdavkov rozpočtu na rok 2006, ktorá bola schválená obecným\nzastupiteľstvom a písomne vyhotovená zápisnica podpísaná všetkými členmi poslancami obecného\nzastupiteľstva. Nevyplýva ani z jednej zápisnice, že by dodatočne došlo k schváleniu týchto\nvýdavkov obecným zastupiteľstvom, čím starosta prekročil svoje kompetencie dané mu zákonom\nv zmysle § 13 písm. d/ zákona o obecnom zriadení, keď použil rozpočtové prostriedky obecného\núradu bez schválenia ich použitia obecným zastupiteľstvom. Obrana žalovaného, že jemu zo zákona\nprináležalo rozhodovať aj o majetkových veciach neobstojí, nakoľko kompetencie aj podľa štatútu obce,\nktoré mali byť schválené podľa zápisnice, ktorú predložil žalovaný v nečistopise, obsahuje kompetencie\nstarostu len v rozsahu, v akom ju určuje zákon o obecnom zriadení podľa § 13. Citujúc ustanovenie § 420\nods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že žalovaný\nprekročil svoje kompetencie pri hospodárení s majetkom obce, keď tie použil bez súhlasu obecného\nzastupiteľstva v rozpore s rozpočtom obce, spôsobil tým škodu žalobkyni v príčinnej súvislosti s výkonom\nfunkcie starostu obce, kde mu zákon, prípadne štatút obce určoval jeho rozsah právomocí. Starostovi\nv rozhodnom čase prislúchali práva len podľa zákona o obecnom zastupiteľstve § 13 ods. 1 písm. b/\na d/. Podľa § 7 zákona č. 139/1991 Zb. o majetku obcí bolo jeho povinnosťou predchádzať škodám a\nzneužitiu majetku obce. Nepreukázalo sa, že by niektoré kompetencie z obecného zastupiteľstva boli\nprenesené na starostu. Právo rozhodovať o rozpočte obce ako aj o ich zmenách prináležalo výlučne\nobecnému zastupiteľstvu. Samotní svedkovia, poslanci obecného zastupiteľstva, potvrdili, že každý\n\nvýdavok obce podliehal schváleniu zastupiteľstvom. V danom prípade žiadna dokumentácia u žalobkyne\nto nepotvrdila, ale ani doklady doložené žalovaným to nepotvrdili. Zameranie parcely č. 63 slúžiace pre\núčely futbalového ihriska nebolo v roku 2006 obsahom rozpočtu obce a ako také neprešlo\nschvaľovacím procesom obecného zastupiteľstva. Je treba dať za pravdu žalobkyni, že zameranie, ktoré\nsa realizovalo slúžilo zjavne pre účely vyporiadania sa s hranicou parciel vo vlastníctve žalovaného\na jeho príbuzných, čo potvrdila aj poznámka na geometrickom pláne, účel oddelenia pozemku 63/1-2\na riešenie právneho stavu parciel 344/72-73, čo si vyžiadalo aj zameranie celej parcely č. 63 a keďže\nišlo o zameranie vlastníctva žalobkyne, žalovaný tieto výdavky zaplatil z rozpočtových prostriedkov\nobce, prekročiac svoje kompetencie starostu. Výška škody spočívala v zaplatení vyhotoveného\ngeometrického plánu na zameranie parcely č. 63 vo výške 22 500 Sk, po prepočítaní na eurá podľa\ngenerálnej dohody 746,86 €.\nKrajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 15. novembra 2011 č. k. 10 Co\n189/2010-229 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V časti trov konania napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaného uznesením z 24. mája 2013 č. k. 2 Cdo\n326/2012-280 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. novembra 2011 sp. zn. 10 Co 189/2010 v\njeho potvrdzujúcej časti a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol\nodvolaciemu súdu, že v preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa,\nzaložil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého\nstupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal možnosť namietať správnosť „nového“\nprávneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje\nvady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nKrajský súd v Trnave rozsudkom zo 17. decembra 2014 č. k. 10 Co 219/2013-329 potvrdil rozsudok\nsúdu prvého stupňa vo veci samej. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že napadnutý rozsudok vo\nveci samej napriek nemožnosti stotožnenia sa s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa\na i s niektorými závermi pojatými takýmto súdom do odôvodnenia jeho rozsudku treba považovať za\nvecne správne rozhodnutie a to prakticky na základe tej istej argumentácie, s ktorou sa už účastníci\nmali príležitosť oboznámiť v prvšom rozsudku odvolacieho súdu. Právne vec posudzoval podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že ide o jednoznačný\nprípad uzavretia žalovaným simulovaného právneho úkonu zjavne sa priečiaceho dobrým mravom, u\nktorého takto bolo treba konštatovať jeho neplatnosť, pričom takýmto úkonom bol zastretý iný právny\núkon vyjadrujúci skutočnú vôľu účastníka, u ktorého naopak dôvod neplatnosti daný nebol. Simulácia\ntu s prihliadnutím k špecifickej kumulácii dvoch statusov žalovaného (občana, vlastníka pozemku a\nstarostu obce vlastniaci pozemok susediaci s pozemkom občana, ktorý zhodou okolností v rozhodnom\nobdobí bol štatutárnym zástupcom vlastníčky) spočívala v snahe navodiť dojem záujmu žalobkyne obce\nna vstupe do zmluvného vzťahu\nso zhotoviteľom sporného geometrického plánu (ktorý záujem tu,\nako bolo už priblížené vyššie, nebol, resp. bol len proklamovaný žalovaným, logicky tvrdiacim po vzniku\nsporu práve aj toto) hoci takýto záujem tu mal len vlastník susediaceho pozemku (tiež starosta obce\ntu však v pozícii občana a vlastníka pozemku susediaceho s tým obecným a majúceho\nv budúcnosti záujem na výmene pozemkov). Takáto simulácia mala potom za následok, že právny\núkon obce (úkon simulovaný) nemohol byť platný (práve pre rozpor s dobrými mravmi prameniaci z\ntoho, na čo poukazovala žalobkyňa, teda na využitie žalovaným možností, čo aj len sčasti obecných\nprostriedkov financovať svoj súkromný záujem, tu aj odhliadnuc od diskutabilnej zhody vôle žalobkyne\n- v rozhodnom čase reprezentovanej žalovaným - s prejavom vôle navonok), o neplatnosti však naopak\nnebolo možné hovoriť o úkone zastretého (disimulovaného), kde mimo akúkoľvek pochybnosť bola vôľa\nžalovaného (ako jedného zo spoluvlastníkov pozemku susediaceho s týmto obecným) zamerať vlastné\npozemky (čo aj s nezáujmom platiť za vymeranie, resp. presnejšie rozdelenie tých obecných) pre účely\nzamýšľaných právnych úkonov v budúcnosti (v tomto prípade pominúť paralelný vstup žalovaným aj\ndo nezastieraného vzťahu s príslušným geodetom). Faktickým dôsledkom takejto simulácie majúcim\nvšak i právne konzekvencie bolo potom, že tu právnemu stavu (platnosti úkonov len žalovaného ako\nfyzickej osoby) nezodpovedal fakticky stav plnenia zhotoviteľovi sporného GP zo strany žalobkyne\n(kde na to chýbal potrebný právny podklad - tu predstavovaný platným právnym úkonom, keď ten\nsimulovaný bol z dôvodov priblížených vyššie neplatný) a náprava takéhoto stavu bola možnou len tak,\naby sa vrátilo bezdôvodné obohatenie získané tak, že sa za niekoho (v tomto prípade za žalovaného)\nplnilo (v tomto prípade žalobkyňou), to čo podľa práva (rozumej podľa právneho stavu plynúceho zo\nstavu platnosti a neplatnosti jednotlivých právnych úkonov) mal plniť sám (resp. spolu s ním ďalšie\nosoby, ktoré však na rozdiel od neho pri vyjdení z doterajších podkladov v spise a uzavretí možnosti\ndokazovať ďalej preukázateľne do vzťahu so zhotoviteľom sporného geometrického plánu nevstúpili).\n\nAk osobitosťou skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia prichádzajúcej takto do úvahy je, že na\nvydanie bezdôvodného obohatenia nie je povinný ten, komu sa plnilo, ale ten, za koho sa plnilo,\nžalobu v prejednávanej veci bolo treba považovať za dôvodnú z tohto právneho dôvodu. Ak preto súd\nprvého stupňa, i keď riadiaci sa inými právnymi úvahami žalobe vyhovel, jeho rozsudok vo veci samej\nbol vo výroku vecne správnym rozhodnutím.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého prípustnosť odôvodnil\nustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.\nNamietal, že odvolací súd svoje právne závery postavil len na svojich indíciách bez riadne zisteného\nskutkového stavu potrebného na takéto závery. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ho len formálne vyzval, aby sa písomne vyjadril k možnému použitiu § 39 a § 454 OZ, v ďalšom\nvšak toto jeho vyjadrenie ignoroval pokladajúc ho všeobecne za nepodstatné z hľadiska toho, čo už raz\nako právne argumenty v zrušenom rozsudku vyslovil. Nezaujal k jeho právnej argumentácii konkrétne\nprávne námietky. Myslí si, že na zmenu právneho posúdenia nepostačí skutkový stav, aký bol zistený\nsúdom prvého stupňa. Je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie súdom prvého stupňa. Napokon si\nmyslí, že v danom prípade odvolací súd dospel k rozdielnemu právnemu posúdeniu na základe\niného skutkového stavu ako ho zistil súd prvého stupňa, hoci podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je\nviazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvého stupňa. Na právne posúdenie veci podľa § 454 ods.\n2, § 39 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykonané dokazovanie doplniť prinajmenšom\nvýsluchom geodeta G., jeho zamestnankyňu D. S., ktorá bola prítomná pri jeho rokovaniach s geodetom,\nresp. aby sa ozrejmila jeho obrana, že aj potom, čo už nebol starosta žalobkyne, žalobkyňa pokladala\ngeodetické zameranie jej pozemku za dôležité. Na rozsah takéhoto dokazovania sám poukázal aj v\npísomnom stanovisku z 28.10.2014 a v tomto ohľade v podrobnostiach naň poukazuje. V postupe\nodvolacieho súdu vidí porušenie zásady dvojinštančnosti. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal\nvčas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 a nasl. O.s.p.).\nDovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie.\nIde o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len) právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1\nO.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho\nsúdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným\ndovolacím dôvodom vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací\nsúd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2\npísm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli\nuplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je „ďalším\nodvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov, ani\nvýsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo\nmožné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení,\na to ani v súvislosti s právnym posúdením veci nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že\nnie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne\nzdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa a\nodvolacieho súdu - nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený\nrozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež\nproti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného\nv tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §\n153 ods. 3 a 4.\nV danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho\nsúdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti\nnemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého\nstupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v\n\nprejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.\nZ týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je\npodľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. (procesne) prípustné.\nPodľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých boli napadnuté právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a\nv obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na\nurčenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.\nV danej veci boli dovolaním žalovaného napadnuté právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu o\npeňažnom plnení vo výške 746,86 €, ktorá suma nedosahuje trojnásobok minimálnej mzdy v čase\npodania žaloby. Minimálna mzda v deň podania žaloby t. j. 12.9.2007 bola v zmysle zákona č.\n540/2006 stanovená sumou 7 600 Sk (252,27 €) a jej trojnásobok predstavuje sumu 22 800 Sk (756,81\n€). Preto je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podľa uvedeného ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p.\nneprípustné.\nDovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný\nnapadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.\nPovinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia §\n242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238\nO.s.p., ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v\n§ 237 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu\n(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci\nsúdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/\núčastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát.\nTreba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky,\nktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia.\nIné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a prípadne nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2\npísm. c/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie\nniektorých procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo\nk takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne\npostihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.\nDovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a\nprocesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto\nz týchto ustanovení nevyplýva.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zaoberal\notázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu\nposkytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy,\nak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.\nDovolateľ namietal, že v postupe odvolacieho súdu vzhľadol porušenie zásady dvojinštančnosti,\nčím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.\nK porušeniu dvojinštančnosti konania by došlo vtedy, ak by odvolací súd „nečakane“ založil svoje\nrozhodnutie na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa. Vtedy by bolo žalovanému odňaté\nprávo namietať správnosť (novozaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde, čo by zakladalo\nvadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Predmetnou vadou sa dovolací súd zaoberal vo svojom\nzrušujúcom rozhodnutí zo dňa 24. mája 2013 sp. zn. 2 Cdo 326/2012, v ktorom uložil odvolaciemu\nsúdu vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa\nktorých mienil danú vec posúdiť. Následne aj odvolací súd svojou výzvou zo dňa 1. októbra 2014 umožnil\nžalovanému vyjadriť sa k možnému použitiu § 39 a § 454 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní v tejto\nveci. Predmetná výzva bola žalovanému doručená 7. októbra 2014. Žalovaný sa svojím podaním zo dňa\n28.10.2014 k prípadnej zmenenej právnej kvalifikácii písomne vyjadril, čo odvolací súd aj zohľadnil vo\n\nsvojom rozhodnutí. Neobstojí teda námietka žalovaného o porušení zásady dvojinštančnosti odvolacím\nsúdom a námietka odňatia možnosti konať pred súdom žalovanému nie je dôvodná.\nObsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci\nkonajúcimi súdmi (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma\núčastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe\npod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom,\nktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne\nprávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm.\nf/ O.s.p. lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní\nrealizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011,\nsp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).\nNa základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalovaný neopodstatnene namieta, že v konaní\nmu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nZ dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného\nnevyplýva z § 238 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom\nuplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.\nSo zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z\nhľadiska jeho vecnej správnosti.\nV dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo\nžalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd\nnepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na\nuloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}