{"guid": "1611e0d7-251c-4348-a410-b82dec691882:3c90f332-8acc-4811-be29-8b50966f0c71", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2113216033.1", "spisova_znacka": "5Obdo/43/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/43/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 5Obdo/43/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:2113216033.1", "identifikacne_cislo": "2113216033", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "nazov": "§ 236 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c90f332-8acc-4811-be29-8b50966f0c71", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2113216033.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2113216033.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2113216033.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/43/2016\n2113216033\n29. 11. 2016\nJUDr. Darina Ličková\nECLI:SK:NSSR:2016:2113216033.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: V. U., bytom W., právne zastúpená\nadvokátom JUDr. Romanom Hošovským, so sídlom Mikulášska 1/a, Bratislava, proti žalovanému:\nMgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové\nzávody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, právne zastúpený advokátom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom,\nPhD., so sídlom Námestie Matice Slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo\nsúpisu, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2015, č. k.\n21CoKR/16/2014-113, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2015, č. k.\n21CoKR/16/2014-113 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo 14. mája 2014, č. k. 36Cbi/16/2013-72 žalobu zamietol a podľa §\n142 ods. 1 O. s. p. v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške\n3 819,46 eur.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala vylúčenia\nnehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. A. ako parc. č. XXXX/X - zastavaná\nplocha (dvor) o výmere 942 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1838 m2 zo\nsúpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze. Poukazovala\nna to, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala na základe darovacej zmluvy z 22. marca 2012\nuzavretej s jej synom D. U., ktorý ich nadobudol do vlastníctva kúpnymi zmluvami z 24. októbra 2006\nuzavretými so správcom konkurznej podstaty Trnavských automobilových závodov, a.s. v likvidácii JUDr.\nDušanom Pohovejom, pričom nehnuteľnosti boli odpredávané na základe verejnej súťaže a kupujúci\nbez vedomosti o privatizačnom projekte TAZ, š.p. konal vo veci dobromyseľne. Podľa odôvodnenia\nrozhodnutia žalobkyňa v doplnení žaloby zo 17. júna 2013 poukazovala aj na § 93 ods. 3 zákona č.\n7/2005 Z. z.\n3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnych zástupcov\núčastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnymi zmluvami, darovacou\nzmluvou, listami vlastníctva, súpisovou zložkou, žalobami, privatizačným projektom, rozhodnutím o\nschválení privatizačného projektu, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008, ako i s celým obsahom spisu. V konaní mal\npreukázané, že žalobkyňa ako obdarovaná uzavrela 19. marca 2012 so synom D. U. ako darcom\ndarovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností parcely č. XXXX/X a XXXX/X,\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra A.. Darca\nzískal predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv z 24. októbra 2006 od predávajúceho JUDr.\nDušana Pohoveja ako správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii.\n\n4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že základom rozhodnutia vo veci je posúdenie,\nči žalobkyňa uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Aj napriek tomu, že v\ndanom konaní žalobkyňa netvrdila, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla prevodom na\nzáklade darovacej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka - syna D. U., tak súd pokladal za potrebné,\na to aj vzhľadom na použitú argumentáciu žalovaného v konaní uviesť nasledovné. Po oboznámení\nsa s obsahom privatizačného projektu (z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 44Cbi/6/2007,\nktorého je súčasťou) súd zistil, že tento privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako „Privatizačný\nprojekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a\ndoklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava. Prvá časť projektu charakterizuje podnik a\njeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti,\npričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846 657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh\nzakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný.\nV druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich\ndo akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané. Časť tretia\nmajetkoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995,\npričom projekt bol schválený v roku 1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva\npre správu a privatizáciu národného majetku SR č. j. 329/92 z 11. apríla 1992 v ktorom sa uvádza:\n„Privatizačný projekt, registrovaný pod registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného\nprivatizačného projektu sú nasledovné: 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku\npodniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná\ndražba, - priamy predaj časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády\nSR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie.\nRozhodnutie je dokladom pre FNM SR na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného\nprojektu a podkladom, na základe ktorého zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho\nš.p. Podnik je povinný predložiť FNM SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“ Z\nuvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko\nprivatizačný projekt pod reg. č. 329 obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok,\nteda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať.\nToto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť\nvlastníctvo na FNM SR podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku\nštátu na iné osoby. Privatizačný projekt č. 329 a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu\nnárodného majetku SR č. 329/92 z 11. apríla 1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie sú\nprávnymi úkonmi v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia\nsúdu neprislúcha. Napriek tomu sa jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti\ns preukazovaním práva žalobcu ku konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pre dané\nkonanie bolo z hľadiska právneho posúdenia rozhodujúce nie preskúmanie zákonnosti privatizačného\nprojektu, ale oboznámenie sa s jeho obsahom ako aj s obsahom rozhodnutia o jeho schválení a\nzistenie, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola predmetom privatizácie. Pri skúmaní\nobsahu aktov súvisiacich s privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku\nTrnavské automobilové závody, a.s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v\nžalobe nie je možné vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ako aj na\ndodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi, ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavských\nautomobilových závodov š.p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho\nkonania z 22. decembra 1999. Na základe uvedeného rozhodnutia neboli nehnuteľnosti zapísané v\nkatastri nehnuteľnosti na FNM SR a následne na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt\na bola dodatočne vytvorená „upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ\n(čiastková)“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“. Z\nuvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného\nprojektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej\nspoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva,\nvykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobkyne je nedôvodný,\nnakoľko vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti (resp. nehnuteľnosti, ktorej bola pôvodne pred odčlenením\nsúčasťou) neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM SR, preto\nFNM SR nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobkyne. V prejednávanej veci\nide o vadu rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM, následne na\nakciovú spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal\nna rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 z 26. marca 2008 v spojení s rozhodnutím\n\nKrajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-767 z 23. septembra 2008, ktoré riešilo obdobné\notázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím a projektom, aké sa riešia v tejto veci, kde bolo\nkonštatované, že privatizované nehnuteľnosti neboli jednoznačne stotožnené, pričom k totožnému\nzáveru súd dospel po vykonanom dokazovaní aj v danej veci. Pre určenie privatizovaného majetku\npodľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce jeho vymedzenie v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2\nzákona č. 92/91 Zb. V konaní nebolo preukázané, žeby vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom\nsporu prešlo na FNM SR, neexistuje právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému\nmajetku na Fond. Predmetom privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom\ntohto súdneho sporu a ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku, pretože\nnehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho\nprílohách ako majetok určený na privatizáciu. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti nepredstavovali\nmajetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu,\npreto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom\npre nadobudnutie vlastníckeho\npráva FNM SR k nehnuteľnosti a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zároveň\nneexistoval žiaden iný právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného\nprechodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na Fond. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v\nprivatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na\nprivatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v\ntom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie\nnebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov\nvlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou\nneplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodcovia žalobkyne\nako putatívneho vlastníka, spoločnosť TAZ, a.s., a ani D. U. neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností (ani\nsa nimi nikdy nestali). Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva (resp. v danom prípade absencia\nakéhokoľvek nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku - spornej nehnuteľnosti na Fond) totiž\nvzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť ,,zhojená“ ani následným\nprevodom veci na ďalšieho ,,domnelého vlastníka“, čo je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej\nnikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Ak je prvotný úkon absolútne neplatný (a\no to viac v prípade ako v danej veci, ak akýkoľvek nadobúdací titul - právny úkon absentuje, preto\nako je aj nižšie zdôvodnené je možné analogicky aplikovať právne situácie súvisiace s absolútnou\nneplatnosťou úkonov), nestal sa prvý nadobúdateľ (FNM) nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade ich\nďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalobkyne) vlastnícke právo, ktoré by\nmalo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého nadobúdateľa. Na nadobudnutie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie\nplatnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie\npríslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený\nvklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak\njasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu\ntakto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať\no ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za\nuvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere\npred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Predmetný právny\nnázor bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11, ako aj v uznesení\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/250/2009. Analogická právna situácia, v ktorej sa ocitol\nžalobca, bola predmetom aj konania pred Ústavným súdom Českej republiky sp. zn. II. ÚS 349/2003.\n5. Súd prvej inštancie uzavrel, že platí vyvratiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v\nkatastri nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol\nvec od nevlastníka, nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od\npredávajúceho ako výlučného a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných\nv katastri nehnuteľností. Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane\nnadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu\nnehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností,\nale jasne chýba titulus - platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. Právny\npredchodca žalobkyne spoločnosť TAZ, a.s. a D. U., nenadobudol vlastnícke právo k prevádzaným\nnehnuteľnostiam, a preto v rámci zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet\nnemohli nehnuteľnosti previesť na svojich právnych nástupcov teda ani na žalobkyňu darovacou\n\nzmluvou z 19. marca 2012, pretože neboli nositeľmi žiadnych práv k nehnuteľnostiam a teda nemali\nčo previesť (v čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako\nsám má.). Rímsko-právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá\nvyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“. Podľa uvedenej zásady žalobkyňa nemohla\nplatne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani jej právny predchodca(ovia), teda subjekty, od\nktorých by odvodzovala (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, toto právo k predmetným\nnehnuteľnostiam nikdy nenadobudli, a teda ho ani nemohli na žalobkyňu platne previesť.\n6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobkyňa nemohla k predmetným\nnehnuteľnostiam nadobudnúť vlastníctvo ako tvrdila ani vydržaním, nakoľko pre vydržanie neboli\nsplnené základné zákonné predpoklady a to oprávnenosť a nepretržitosť držby počas desiatich rokov.\nPlynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane\nnakladať s vecou ako so svojou.\n7. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamžiku, kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu\ndobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom, akonáhle sa dozvedel, alebo z okolností sa musel\ndozvedieť, že nie je vlastníkom držanej veci a stáva sa preto držiteľom neoprávneným. Strata dobrej viery\ndržiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho\nposudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti, že mu vec patrí. Strata dobrej viery je\njednou z okolností, ktorá má za následok koniec behu vydržacej doby. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť\nvlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje\nokrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty so zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej\ndoby dobu, po ktorú mali právny predchodcovia vec v dobromyseľnej držbe. Žalobkyňa nadobudla\ndomnelé vlastnícke právo Darovacou zmluvou z 19. marca 2012. Jej bezprostredný právny predchodca\n- D. U. nadobudol vlastníckeho právo Kúpnymi zmluvami z 24. októbra 2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť\nTAZ, a.s. v likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom správcu JUDr. R. U. nebola\ndobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže od roku 1999 sa vedie pod sp. zn. 13C/279/1999 na\nOkresnom súde Trnava konanie o určenie vlastníckeho práva, a to aj k dotknutým nehnuteľnostiam\n(pozn. toho času pozemok parc. č. XXXX/X bol súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X), o ktorých vylúčenie\nzo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada, a ktorého účastníkom je TAZ, a.s., v zastúpení\nsprávcom (v minulosti JUDr. Pohovejom). Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a\ndobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie je daná aj s ohľadom na prebiehajúce iné súdne konania,\nktorých účastníkom je správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., na konanie vedené na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 a JUDr. R. U. tak celkom zjavne odpredával nehnuteľnosti,\nktoré v čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré spochybňovali vlastnícke právo\nTAZ, a.s. k nim. Do oprávnenej držby žalobkyne tak nemožno započítať držbu právneho predchodcu\n- TAZ, a.s. v likvidácii. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním nedošlo, keďže ani\npri započítaní možnej oprávnenej držby jej bezprostredného právneho predchodcu D. U. neuplynula\nzákonná 10-ročná vydržacia lehota.\n8. K aplikácii § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a k právnej argumentácii žalobkyne, že ak súd v\nminulosti schválil opatrením prevod majetku pri speňažovaní je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať,\nsa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného. Bezprostredný právny\npredchodca žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením v konkurze vyhlásenom na majetok\núpadcu TAZ, a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999.\nToto konkurzné konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb.\n(ZKV). Aplikáciu § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy\n(speňažovanie uvedeného majetku v konkurze) vylučuje úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa\nktorej konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne\nvzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Platí v danom prípade zákaz\npriamej retroaktivity. Je vylúčené, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV\naplikovali ustanovenia ZoKR (resp. účelovo len niektoré ustanovenia ZoKR). Ďalej konkurzný súd pri\nschvaľovaní speňažovania podľa ZKV skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu pri\nspeňažovaní. Konkurzný súd pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu.\nV danom prípade, konaní ani súd predmetné opatrenie ani vecne nepreskúmava.\n9. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. novembra 2015, č. k.\n21CoKR/16/2014-113 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby. Druhým\n\nvýrokom rozhodol, že je dovolanie voči tomuto rozhodnutiu prípustné. Tretím výrokom v časti o náhrade\ntrov konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Odvolací mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a\nsvoje skutkové i právne závery v obsahu odôvodnenia rozsudku ozrejmil jasne a zrozumiteľne, pričom\nsa vysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobkyne spočívajúcej najmä v tvrdení o naplnení\nzákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a o potrebe\naplikácie ust. § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. umožňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva aj\nv prípade, ak úpadca nebol vlastníkom veci zapísanej do súpisu. Dodal, že právny vzťah založený\nkúpnymi zmluvami uzavretými 24. októbra 2006 medzi D. U. a správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v\nlikvidácii, zahŕňajúci všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane práva kupujúceho nadobudnúť\nvlastníctvo, je aj podľa jeho názoru právnym vzťahom súvisiacim s konkurzom vyhláseným na majetok\nTAZ, a.s. v likvidácii podľa zákona č. 328/1991 Zb., ktorá skutočnosť v súvislosti s ust. § 206 ods. 1\nzákona č. 7/2005 Z. z. vylučuje možnosť aplikácie ust. § 93 ods. 3 tohto zákona a tým aj nadobudnutie\nvlastníckeho práva dobromyseľným kupujúcim v prípade, ak úpadca nebol vlastníkom veci zapísanej\nv súpise.\n11. Odvolací súd mal za to, že v prípade otázky aplikovateľnosti ust. § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.\nz. aj na posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k veci zapísanej do súpisu úpadcu, konkurz na\nmajetok ktorého bol vyhlásený podľa zákona č. 328/1991 Zb., je otázkou zásadného charakteru nielen\nz hľadiska predmetného konania, ale aj ďalších obdobných konaní vyvolaných konkurzom na majetok\núpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O.\ns. p. pripustil vo vzťahu k nej dovolanie voči tomuto rozhodnutiu, rovnako ako vo vzťahu k otázke\nrovnakého významu, či všeobecná zásada „nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má“\nplatí vo všetkých prípadoch nadobúdania vlastníctva od nevlastníka (s výnimkou prípadov upravených\nzákonom, ako napr. § 93 ods. 3 zákona 7/2005 Z. z.), alebo je možné vo výnimočných prípadoch\nnepochybnej dobrej viery nadobúdateľa a s prihliadnutím na zásady spravodlivosti a právnej istoty jeho\nvlastníctvo uznať. Konštatoval tiež nejednotnosť postupov súdov pri zohľadňovanými dobromyseľnosti\nnadobúdateľa v konfrontácii so záujmami skutočného vlastníka nehnuteľnosti, či ako v danom prípade,\nso záujmami veriteľov úpadcu.\n12. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania zrušil, pretože pri rozhodnutí o\nnáhrade trov konania súd prvého stupňa pochybil, keď pri určení výšky odmeny zastupujúceho advokáta\nza úkon právnej služby neprihliadol na špecifický charakter tohto konania, predmetom ktorého nie\nje určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ani ich vydanie, a na reálny následok prípadného\nkladného rozhodnutia vo veci, ktorým je úkon správcu v súpise majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré\nskutočnosti vylučujú určenie peňažnej hodnoty veci v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\n13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa podľa § 238 O. s. p. z dôvodu, že\npostupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., konanie\nje postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p. a nepadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Žalobkyňa má za to, že odvolací súd pri rozhodovaní\nnepostupoval v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a relevantnej judikatúry.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia iba odkázal na skutkové a právne závery rozsudku súdu\nprvej inštancie a nereagoval na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní zo 16. júna 2014 (výkladu\n§ 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., najmä otázky,\nči posudzovanie vzniku a existencie vlastníckeho práva je právnym vzťahom súvisiacim s konkurzom\nuskutočňovaným podľa zákona č. 328/1991 Zb.; nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že\npoužitie § 93 ods. 3 zákona č. 5/2007 Z. z. vylučuje aj zákaz priamej retroaktivity; zistenia a objasnenia\nrozhodnutí súdu o schválení prevodov nehnuteľností na syna, vrátane aplikácie záverov vyplývajúcich z\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 sp. zn. 2Cdo/65/2008; odklonu\nod doterajšej judikatúry súdov a názorov právnej teórie pri aplikácii zásady „nemo plus iuris“ v prípade\ndobromyseľného nadobúdateľa. K aplikácii § 93 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 206 ods. 1 zákona\nžalobkyňa uviedla, že otázka vlastníckeho práva nadobúdateľa nehnuteľnosti nie je právnym vzťahom\nsúvisiacim s konkurzom neprichádza do úvahy v zmysle § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. aplikovať\nustanovenia zákona č. 328/1991 Z. z. na riešenie otázky vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam podľa\nkúpnych zmlúv z 24. októbra 2006 a otázku ich vlastníctva treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej\n\nv čase uzavretia tohto právneho úkonu, t.j. podľa § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. V súvislosti s\naplikáciou zásady „nemo plus iuris“ žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ako aj Ústavného súdu Českej republiky a tiež odkázala na dôkazy produkované v konaní,\npísomné vyjadrenia a prednesy právneho zástupcu. V závere žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\n14. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že jej bola\npostupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p., žalovaný poukázal\nna stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra\n2015, zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2016 a má za to, že\nnapadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti presvedčivého rozhodnutia. Rozhodnutie je plne preskúmateľné\na nepredstavuje (nemôže predstavovať) inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Žalovaný\ntiež uviedol, že vecná, osobná a súčasne aj časová pôsobnosť ZoKR v spojení s intertemporálnou\núpravou (§ 206 ods. 1) vylučuje aplikáciu § 93 ods. 3 ZoRK na akékoľvek iné právne vzťahy ako\ntie, ktoré predpokladá samotná hypotéza § 93 ods. 3 ZoRK, t. j. odplatný prevod (postupom podľa\nZoRK) veci úpadcu (tak ako je vymedzený podľa ZoRK) zapísanej do súpisu (v súlade so ZoRK).\nPodľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala žiadne mimoriadne okolnosti, za splnenia ktorých by bolo\nhypoteticky možné poskytnúť mimoriadnu ochranu, ktorou by súd poskytol preferenciu právnej ochrany\ndobromyseľne nadobudnutému právu pred právom skutočného vlastníka. Naopak, žalovaný sa už od\nroku 1999 domáha určenia vlastníckeho práva k dotknutému majetku (Okresný súd Trnava sp zn.\n13C/279/1999), pričom poznámka o vedení predmetného súdneho konania bola aj v čase domnelého\nprevodu vlastníckeho práva zapísaná na príslušnom liste vlastníctva (LV č. XXXX, kat. úz. A.), a to\naj vo vzťahu k parc. č. XXXX/X. V závere vyjadrenia žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie\nzamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 89,50 eur, do troch dní\nod právoplatnosti rozhodnutia.\n15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v tejto súvislosti uviedla, že predmetné\nstanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v čase vypracovania\ndovolania nebolo známe a nemohla naň teda reagovať. Má tiež za to, že uvedené stanovisko nie\nje v rozpore s jej tvrdením o nedostatočnom a chýbajúcom odôvodnení napadnutého rozsudku.\nŽalobkyňa má za to, že žalovaný nedôsledne rozlišuje otázku procesuálneho postupu pri aplikácii\nZoKR a posúdenie otázky vzniku hmotnoprávnych dôsledkov z tohto procesu vyplývajúcich.\nSamotné posudzovanie materiálnoprávnych otázok vzniku vlastníctva a osoby vlastníka dotknutých\nnehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu v rámci speňažovania, nie je právny vzťah, ktorý súvisí s\nkonkurzom. Žalobkyňa v podaniach súdu tiež tvrdila a preukázala resp. navrhla vykonať dokazovanie\nna preukázanie skutočností, za akých jej právny predchodca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam\na aké nepriaznivé dôsledky vyvolá strata vlastníctva. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala aj na ďalší\ndovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Žalobkyňa sa až z písomného vyhotovenia rozsudku\nodvolacieho súdu dozvedela, že žalovaný sa k jej odvolaniu zo 16. júna 2014 písomne vyjadril. Obsah\nvyjadrenia jej nie je známy, pretože ani súd prvej inštancie ani odvolací súd jej ho nezaslal, jeho obsah\nneuvádza ani rozsudok odvolacieho súdu a ani na e-mailovú žiadosť jej právneho zástupcu z 26. januára\n2016 mu súd prvej inštancie nezaslal jeho kópiu. Uvedený postup je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas a riadne zastúpená strana sporu, bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) proti rozhodnutiu, v ktorom odvolací súd vyslovil\nprípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že\nrozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.\n17. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd\npostupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré\nnastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť\ndovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O. s. p..\n\n18. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu.\nVýnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n19. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle § 238 ods. 1\nO. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu\nprvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného\nv tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §\n153 ods. 3, 4 O. s. p.\n20. Dovolaním žalobkyne je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého\nodvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je\npodľa § 238 O. s. p. prípustné.\n21. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť\nprihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta\nalebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania\npodľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.\ns. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\n(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci\nsúdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným\nsudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Žalobkyňa vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/\naž písm. e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť\ndovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.\n22. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti\ntvrdenia žalobkyne, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací\ndôvod podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n23. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým\nsa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny\nporiadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 ods.\n1 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou\nsúdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o\nprávo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a\nvyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.\n24. Dovolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska uvedeného ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je\nrozhodujúce, či účastník konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol v\ndôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach.\n25. Žalobkyňa, okrem iného, namietala, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu\nproti rozsudku súdu prvej inštancie.\n26. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že\nkaždý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n27. Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,\naby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n29. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu\npovinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené\nzákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale\naj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).\n30. Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom\nsúdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam\niných osôb.\n31. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je\npovinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.\n32. Dovolací súd tiež poukazuje, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok\nvo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o\nnemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel\nEurópsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom\npriebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí\nbyť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková\nargumentácia.\n33. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť\ndozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k\nnim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti,\nže odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej\nstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.\n1 Dohovoru.\n34. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobkyne\n(č. l. 88 spisu) a doplneniu odvolania (č. l. 92 spisu) sa písomne vyjadril žalovaný (č. l. 100 spisu),\nžalobkyňa ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo\nsúd jej toto vyjadrenie žalovaného nedoručil.\n35. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať\nza súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi\nkonania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci\nvyjadrenie žalovaného nebolo doručené žalobkyni, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné\nodvolacie konanie považovať za spravodlivé.\n36. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku\nčoho bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).\n37. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 C. s. p.).\n\n38. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 C. s. p.).\n39. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21CoKR/16/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}