{"guid": "9a69e9b6-d21d-4b06-b871-d631d194ca23:1f41806f-dc16-468a-ae9a-9263648649f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200457.1", "spisova_znacka": "10Sžo/199/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/199/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/199/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2014200457.1", "identifikacne_cislo": "2014200457", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f41806f-dc16-468a-ae9a-9263648649f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200457.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200457.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200457.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/199/2015\n2014200457\n26. 10. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:2014200457.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: Občianske združenie Pinus, Jašíkova 24, Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1/2014/61578, 4/2014-sťaž. zo dňa 14.04.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave č. k. 14S/104/2014-51 zo dňa 12. marca 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/104/2014-51 zo dňa 12.\nmarca 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1/2014/61578, 4/2014-sťaž. zo\ndňa 14.04.2014, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zo dňa 20.03.2014 je riešené ako\nsťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi\nnepriznal nárok na náhradu trov konania.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhodnotil, že medzi žalobcom ako\nzamestnávateľom poberajúcim príspevok v zmysle Dohody je odlišný právny názor na skutočnosť, či\nv prípade postupu spočívajúcom v nevyplatení príspevku za príslušný mesiac na základe žiadosti v\nzmysle čl. III. Dohody s poukazom na priebeh vykonávanej kontroly došlo k nezákonnému zásahu do\npráv žalobcu a či bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vydať o tejto skutočnosti rozhodnutie.\nS prihliadnutím na príslušnú právnu úpravu súd prvého stupňa konštatoval, že konanie vo veciach\ntýkajúcich sa vyplácania príspevku v zmysle § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. je v súlade s úpravou\nvyplývajúcou z ustanovenia § 70 zákona č. 5/2004 Z. z. vylúčené z okruhu konaní spravujúcich sa\nzákonom č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (1 ods. 1 in fine). Napriek zmluvnému dojednaniu v čl. III ods.\n3 Dohody sa však nepochybne jedná o postup, ktorým je zasiahnuté do práv žalobcu, ktorý vychádzal\nz legitímneho očakávania, že príspevok bude poskytnutý, nakoľko dôvody nevyplatenia príspevku v\npredpokladanej lehote považuje za sporné.\nAj napriek tomu, že zákon č. 5/2004 Z. z., ani Dohoda pre prípad nevyplatenia príspevku nestanovujú\npovinnosť vydať rozhodnutie, krajský súd dospel k záveru, že jeho vydanie je logickým predpokladom\npre to, aby sa žalobca mohol v konaní brániť proti postupu žalovaného, z jeho pohľadu nezákonnému.\n\nK otázke procesnej úpravy takéhoto konania a rozhodovania krajský súd zdôraznil, že aj keď nie\nje dôvodné vyžadovať výslovnú aplikáciu úpravy zákona č. 71/1967 Zb., je nutné trvať na tom, aby\nvydané rozhodnutie obsahovalo náležitosti, ktoré sú podmienkou a predpokladom pre ďalší postup v\nkonaní, logicky spočívajúci v možnosti podať opravný prostriedok, povinnosti druhostupňového orgánu\nvo veci rozhodnúť (ust. § 2501 O.s.p nezveruje rozhodovanie o opravnom prostriedku súdu a opravný\nprostriedok ani nie je zákonom vylúčený) a následnej možnosti domáhať sa súdneho prieskumu\nprávoplatného rozhodnutia.\nV tejto súvislosti považoval krajský súd za rozhodujúce, že aj keď národná právna úprava neobsahuje\nv tomto smere žiadnu výslovnú úpravu, je nutné prihliadať na základné ústavné princípy, na ktorých je\nzaložený náš právny systém (vrátane práva na prístup k súdu v zmysle 61. 46 Ústavy SR), viazanosť\nmedzinárodnými dohovormi a v nadväznosti na to všeobecne akceptovanú povinnosť správnych\norgánov rešpektovať aj princípy európskeho správneho práva, ktorých súčasťou sú aj princípy dobrej\nverejnej správy, vyjadrené v Kódexe dobrej verejnej správy ako súčasti odporúčania CM/REC (2007)7\nVýboru ministrov členským štátom o dobrej verejnej správe. Z týchto vyplýva o.i. právo účastníka\nsprávneho konania byť vypočutý, právo na ukončenie konania rozhodnutím, právo na preskúmanie\nrozhodnutia.\nSúd prvého stupňa preto považoval za dôvodnú požiadavku, aby prvostupňový orgán v prípade\nnevyplatenia príspevku v predpokladanej lehote vydal rozhodnutie, proti ktorému je možné podať\nopravný prostriedok. Ak účastník považuje za dôvodné očakávať na základe platne uzavretej zmluvy\nvyplatenie príspevku, v prípade záveru o nedôvodnosti úhrady je potrebné vydať rozhodnutie, na\nzáklade ktorého jednak účastníkovi bude ozrejmený dôvod neposkytnutia predpokladanej sumy, jednak\nmu bude daná možnosť na základe opravného prostriedku (minimálnym obsahom ktorého bude\nuvedenie napadnutého rozhodnutia, dôvody nesprávnosti a procesný návrh) zabezpečiť v rámci práva\nna dvojstupňové konanie predloženie veci nadriadenému orgánu na posúdenie správnosti postupu\norgánu nižšieho stupňa.\nMal za pochybenie postup žalovaného, keď podanie označené výslovne ako odvolanie, tento bez\nďalšieho považoval za sťažnosť na postup a vybavil ho postupom podľa zákona o sťažnostiach. Je\nlogické, že ak podanie považoval za sťažnosť, nepredkladal ho na rozhodnutie inštančne nadriadenému\norgánu. To však nič nemení na nesprávnosti postupu, keď vo veci odvolania vydal rozhodnutie - formou\noznámenia o vybavení podania postupom podľa zákona o sťažnostiach. Pri posudzovaní danej veci\ntreba pri primeranej aplikácii vyššie uvedených ústavných princípov považovať za rozhodujúce právo\núčastníka správneho konania domáhať sa prieskumu rozhodnutia v dvojstupňovom konaní.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal, že vec bola zo strany\nsúdu nesprávne právne posúdená v tom, že súd považoval za pochybenie postup žalovaného, keď\npodanie označené výslovne ako odvolanie bez ďalšieho považoval za sťažnosť na postup a vybavil ho\npostupom podľa zákona o sťažnostiach a prijal záver, že pri posudzovaní danej veci treba pri primeranej\naplikácii ústavných princípov považovať za rozhodujúce právo účastníka správneho konania domáhať\nsa prieskumu rozhodnutia v dvojstupňovom konaní.\nŽalovaný sa nestotožnil s názorom súdu, že Oznámenie č. 1/2014/61578, 4/2014-sťaž. zo dňa\n14.04.2014 (ďalej len „oznámenie“) treba považovať za rozhodnutie. Toto oznámenie nezakladá, nemení\na ani neruší oprávnenia žalobcu, ani ním nie sú jeho oprávnenia priamo dotknuté a z tohto dôvodu\nho v zmysle § 244 ods. 3 prvá veta O.s.p. nemožno považovať za rozhodnutie. Oznámením žalovaný\nnerozhodol o neposkytnutí príspevku žalobcovi, len ho ním upovedomil o tom, že skutočnosti, ktoré\nsú obsahom jeho podania označeného ako odvolanie budú riešené podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o\nsťažnostiach.\nZdôraznil, že odvolanie žalobcu smerovalo proti výzve na doplnenie dokladov k žiadosti o úhradu\nplatby č. 2 zo dňa 05.03.2014, ktorá rovnako ako toto oznámenie, nepriznala, nezmenila ani nezrušila\noprávnenie žalobcu na vyplatenie príspevku. Výzva bola vyhotovená na podklade záväzkovo-právneho\nvzťahu, ktorým bola Dohoda č. 6/§59/2013/VAOTP 2 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného\nasistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“ a „Dohoda“) uzavretá\nmedzi žalobcom a žalovaným. Výzvou žalovaný nerozhodol o neposkytnutí príspevku žalobcovi, len ňou\n\noveroval oprávnenosť dokladov predložených žalobcom v súlade s čl. III bodom 3. Dohody. V danej\nveci žalovaný pristúpil k poskytnutiu príspevku až po ukončení kontroly oprávnenosti nákladov a dňa\n17.10.2014 vyplatil žalobcovi príspevok vo výške 471,56 Eur.\nZ uvedeného mal za zrejmé, že žalobca sa odvolal proti rozhodnutiu, ktoré neexistovalo. Preto podanie,\nktoré žalobca označil ako odvolanie bolo posudzované podľa jeho obsahu a na jeho vybavenie bol\naplikovaný zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.\nRovnako sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu, že žalobca bol uvedeným postupom ukrátený na\nsvojom ústavnom práve preskúmania veci nadriadeným orgánom, nakoľko i pri vybavovaní sťažnosti\nplatí zásada dvojstupňového konania, ktorá je obsiahnutá v § 22 ods.3 zákona č. 9/2010 Z. z. o\nsťažnostiach, a v zmysle ktorej má sťažovateľ právo sťažnosťou proti vybaveniu sťažnosti dať vec\npreskúmať nadriadenému orgánu. Namietal tiež, že súd nesprávne posúdil otázku procesnej úpravy\npri poskytovaní príspevku. Túto odôvodnil v rozsudku rozporne a zmätočne, keď na jednej strane súd\nkonštatuje, že konanie vo veciach týkajúcich sa vyplácania príspevku v zmysle § 59 zákona o službách\nzamestnanosti je v súlade s úpravou ust. § 70 zákona o službách zamestnanosti vylúčené z okruhu\nkonaní spravujúcich sa zákonom č. 71/1967 Zb., preto v danej veci nie je dôvodné vyžadovať výslovnú\naplikáciu správneho konania, a na strane druhej považuje za rozhodujúce v danej veci právo účastníka\nsprávneho konania domáhať sa prieskumu rozhodnutia v dvojstupňovom konaní. Žalovaný považuje\nza nelogické, že ak sa v predmetnej veci správny poriadok neaplikuje, nemôže v tejto veci vystupovať\núčastník správneho konania s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo správneho poriadku.\nProces poskytovania príspevku vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.\nPodľa tohto ustanovenia sa všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje na konania podľa § 13 ods.\n1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Keďže poskytovanie príspevku na činnosť pracovného\nasistenta podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti nespadá pod žiadne tam uvedené konanie,\nneaplikoval žalovaný na postup v predmetnej veci zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nAk by správny poriadok bolo potrebné aplikovať na všetky rozhodovacie procesy (prinajmenšom na\nnárokové) podľa zákona o službách zamestnanosti, bolo by to v rozpore s niektorými konkrétnymi\nlegislatívnymi opatreniami. Zákonom č. 96/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.,\ndošlo k úprave § 13 ods. 1 v spojení s § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti tak, aby sa vylúčila\npôsobnosť správneho poriadku na zaraďovanie občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na\nniektoré prípady vyradenia uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (uvedený\nzámer jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 96/2013 Z. z.). Zákonodarca teda\nprijatím tohto zákona prejavil úmysel vyňať niektoré rozhodovacie procesy podľa zákona o službách\nzamestnanosti z uplatňovania správneho poriadku, a to pozitívnym vymedzením tých konaní, na ktoré\nsa správny poriadok má vzťahovať. Na základe uvedeného preto na vybavenie žiadosti o poskytnutie\npríspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti nie je potrebné\naplikovať správny poriadok.\nPostupom prvostupňového súdu tak došlo k vydaniu nezákonného rozsudku a naplneniu dôvodov\nodvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) a písm. b) O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil v napadnutej časti a aby žalobu zamietol v celom\nrozsahu.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť\ntak, že žaloba sa zamieta. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 po tom, čo deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\n\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch\n29.01.2014, 30.01.2014 a 31.01.2014 kontrolu v súvislosti s nárokom na výplatu príspevku na činnosť\nasistenta zamestnávateľa zdravotne postihnutej osoby, ktorej je žalovaný poskytovateľom s tým\nvýsledkom, že asistent zdravotne postihnutého zamestnanca sa v čase kontroly ani raz na pracovisku\nnenachádzal.\nŽiadosťou o úhradu č. 20 zo dňa 06.02.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady platby príspevku na činnosť pracovného asistenta za obdobie mesiaca január 2014 podľa § 59 ods. 1 zákona č.\n5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v súlade s Dohodou č. 6/§59/2013/VAOTP 2 uzavretou medzi\nžalobcom a žalovaným dňa 01.07.2013 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa\n§ 59 zákona č. 5/2004 Z. z.).\nŽalovaný správny orgán „Výzvou na doplnenie dokladov k žiadosti o úhradu platby č. 20“ zo dňa\n05.03.2014 reagoval na žiadosť žalobcu o úhradu platby č. 20 tak, že žalobcu požiadal, aby sa v lehote\n10 pracovných dní od doručenia výzvy osobne dostavil na úrade za účelom odstránenia zistených\nnezrovnalostí v ním predložených dokladoch v súlade s čl. III., Práva a povinnosti úradu, bod 3 Dohody.\nPodaním zo dňa 16.03.2014, označeným ako „Neposkytnutie príspevku na činnosť pracovného\nasistenta (§ 59) za mesiac február 2014 odvolanie“ sa žalobca domáhal, aby odvolací orgán po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia (neposkytnutie príspevku v zákonom ustanovenej lehote) toto pre\nnezákonnosť zmenil tak, že príspevok na činnosť pracovného asistenta podľa ustanovenia § 59 zákona\nč. 5/2004 Z. z. bezodkladne poukáže na účet zamestnávateľa.\nNásledne vydal žalovaný dňa 14.04.2014 „Oznámenie“, ktorým informoval žalobcu o tom, že ním\npodané odvolanie zo dňa 16.03.2014 bude riešené ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z.\no sťažnostiach. Poznamenal, že predmetom sporu je zistenie nezrovnalostí žalovaným v dokladoch\npredložených žalobcom, čo žalobca odmieta a poukazuje na nezákonný postup.\nVoči „Oznámeniu“ žalovaného podal žalobca návrh na jeho preskúmanie s tým, že žiadal jeho zrušenie\na vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd žalobe žalobcu vyhovel, teda napadnuté oznámenie\nžalovaného, ktoré považoval za rozhodnutie, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd v prvom rade dáva do pozornosti, že správne súdnictvo je založené na generálnej\nklauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení §\n248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj charakter\nnapádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, teda či ide o rozhodnutie, ktoré\n- bolo vydané v správnom konaní,\n- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb,\n- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť.\n\nRozhodnutím správneho orgánu je teda každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia\nalebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Takéto\nrozhodnutie možno vydať vo formalizovanom procese (druhu správneho konania) alebo aj mimo\ntakého formalizovaného procesu, bez uplatnenia konkrétnej procesnej úpravy. Výnimočne takéto\nrozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (tzv. fikcia rozhodnutia) a napriek tomu je preskúmateľné\nv správnom súdnictve. Inak platí zásada, že preskúmať je prípustné len rozhodnutie, ktoré bolo\nobjektívne poznateľným spôsobom vydané, doručené alebo iným obdobným spôsobom sprístupnené\nprávnickej osobe alebo fyzickej osobe. Na forme takého rozhodnutia nezáleží. Preskúmaniu rozhodnutia\nnebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho\nrozhodnutia podľa všeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny\nproces, prípadne použije formu obyčajného listu, prípisu alebo obdobného spôsobu informovania o\nsvojom rozhodnutí o právach alebo povinnostiach právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Ak nejde o\nrozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe,\ntaký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu.\nVo svetle uvedeného má odvolací súd za to, že práve preskúmavané „rozhodnutie“ žalovaného\nmá charakter úkonu správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žalobcovi, preto\nnepodlieha súdnemu prieskumu.\nOdvolací súd pri formulovaní uvedeného záveru vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, ktorú\npovažoval za nespornú, že napadnutým oznámením žalovaného, ktoré žalobca označil za rozhodnutie,\nžalovaný nerozhodoval ani o vzniku, ani zmene alebo o skončení poskytovania príspevku na činnosť\npracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. v zmysle Dohody č. 6/§ 59/2013/VAOTP 2 zo\ndňa 01.07.2013. Napokon žalovaný, na základe celkového hodnotenia a výsledku následnej finančnej\nkontroly č. 51/2014/NFK poukázal žalovanému príspevok na činnosť pracovného asistenta, a to za 18\nodpracovaných dní vo výške 471,56 Eur (výsledná suma bola znížená o sumu zodpovedajúcu 3 dňom,\nkedy sa počas kontroly nepreukázala osobná prítomnosť asistenta na pracovisku).\nPredmetným oznámením žalovaného, ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalovaný iba poskytol\nžalobcovi informáciu, že jeho podanie zo dňa 16.03.2014 označené ako „Neposkytnutie príspevku na\nčinnosť pracovného asistenta (§ 59) za mesiac február 2014 odvolanie“ bude vybavené v režime zákona\nč. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach ako sťažnosť. Rovnako aj výzvou na doplnenie dokladov k žiadosti o\núhradu platby č. 20 zo dňa 05.03.2014 žalovaný len požiadal žalobcu, aby sa osobne dostavil za účelom\nodstránenia nezrovnalostí v ním predložených dokladoch. Uvedeným postupom žalovaný nezasiahol do\nsféry práv a povinností žalobcu, preto odvolací súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods.\n3 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nebol úspešný a žalovanému\nzákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/104/2014", "guid": "1fb4eb5e-da40-464c-9c10-de61ac78ad9f:c34049c4-ebad-41a7-9f27-6f1d6cbb5ead", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}