{"guid": "7f7036ab-ddf6-4a8c-962a-d0d06f73ddb2:dfaf1948-aca4-4b4b-8d82-96a4349b2854", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200328.1", "spisova_znacka": "3Sžo/173/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/173/2015 z 14. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. 3Sžo/173/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2014200328.1", "identifikacne_cislo": "2014200328", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfaf1948-aca4-4b4b-8d82-96a4349b2854", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200328.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200328.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200328.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/173/2015\n2014200328\n14. 12. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:2014200328.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: MVDr. T. U.,\nbytom W., zastúpený advokátom, Mgr. Martinom Paškalom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti\nžalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.02.2014, konajúc o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/77/2014-31 zo dňa 26. marca 2015,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/77/2014-31 zo dňa 26.\nmarca 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/77/2014-31 zo dňa 26. marca 2015 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.02.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p.,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Senica č. ObUSE-OVVS-A-2/2013/03165/P-452/13-T zo dňa 16.09.2013, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a\nrozhodol o náhrade trov konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.09.2013, bol\nžalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.\n1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o\npriestupkoch ) na tom skutkovom základe, že dňa 05.06.2013 v čase asi o 12:00 hod. v obci L., pred\nrodinným domom č. XXX, vulgárne nadával a vyhrážal sa T. Q. slovami \"ty hajzel zabijem ťa\", vulgárne\nnadával J. Q. slovami \"ty si kurva a ešte ti pridám ty stará rapavá kurva\". Následne, dňa 05.06.2013 v\nobci L., na dvore rodinného domu č. XX fyzicky napadol T. Q. tak, že ho jednou rukou chytil za tričko pod\nkrkom a kmásal ním, pričom mu vulgárne nadával a po skončení incidentu jemu aj J. Y. ukázal hanlivé\ngesto pričom sa pravou rukou chytil za prirodzenie. Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta vo\nvýške 40 euro.\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že správne orgány sa uspokojili len s tvrdeniami\npoškodených pri ustálení viny žalobcu, nezaoberali sa obranou žalobcu v tom smere, že poškodený\nT. Q. sa mal na neho zahnať sekerou. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že práve poškodený držal v čase\nincidentu v ruke sekeru, ktorou sa na neho zahnal a on rukou daný útok odrazil. Poškodený nepopieral,\n\nže by v čase incidentu držal sekeru v ruke, poprel však, že by žalobcu sekerou akýmkoľvek spôsobom\nohrozoval. Zároveň svedkyňa J. Q. tvrdila, že T. Q. zdvihol ruku so sekerou.\nTáto časť incidentu nebola podľa názoru prvostupňového súdu dostatočne preverená, svedkovia neboli\ndostatočne vypočutí k obrane žalobcu a nebolo objasnené, či zdvihnutie ruky so sekerou malo byť\nprejavom útoku alebo obrany. Nebolo zisťované, či táto skutočnosť mohla vyvolať u žalobcu dôvodnú\nobavu, že T. Q. mieni na neho so sekerou zaútočiť. Správne orgány sa uspokojili len s výpoveďou\npoškodených bez skúmania okolností, ktoré incidentu predchádzali.\nSúd zároveň zistil, že zo strany žalovaného došlo k vážnemu procesnému pochybeniu spočívajúcom\nna antedatovaní vydaného rozhodnutia.\nII.\nV zákonom určenej lehote podal žalovaný odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Trnave a žiadal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, aby ho v celom rozsahu zrušil a vrátil krajskému súdu na nové konanie\na rozhodnutie.\nUviedol, že krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu a vytrhol z kontextu a výpovedí svedkov iba časti,\npričom neprihliadol na všetky okolnosti a skutočnosti prípadu komplexne.\nSvedkyňa jasne uviedla, že to bol práve žalobca, ktorý ako prvý fyzicky napadol T. Q., ktorý až následne\nzodvihol sekeru, ktorú mal v ruke už v čase, keď k nemu žalobca pristúpil. Samotný žalobca uviedol, že\nuž v čase, keď prichádzal na dvor jeho svokry, videl stáť pri drevenom prístrešku T. Q. s pani Q., ktorý\nv pravej ruke držal sekeru. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca išiel za svedkom dobrovoľne a nie\nje logický záver, že by v ňom T. Q. vzbudil obavu o život alebo zdravie.\nŽalovaný uviedol, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, tento hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd mal k dispozícii\nkompletný spisový materiál, ako aj výpovede účastníkov incidentu a napriek tomu v odôvodnení\nrozsudku vyjadril, že malo byť zisťované, či sekera v rukách svedka mohla vyvolať u žalobcu dôvodnú\nobavu, že tento mieni na žalobcu so sekerou zaútočiť. Sám žalobca svojím konaním potvrdil, že sekera\nv rukách svedka u neho nevyvolala dôvodnú obavu z útoku, keďže sám bez cudzieho podnetu išiel za T.\nQ.. Správne orgány sa zodpovedne zaoberali aj tou skutočnosťou, či zo strany žalobcu nemohlo prísť k\nnutnej obrane, avšak je dostatočne preukázané, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky nutnej\nobrany, keď ako prvý fyzicky napadol poškodeného a šiel za ním i napriek tomu, že videl sekeru v jeho\nrukách.\nV decembri 2013 bol spis postúpený na odvolacie konanie žalovanému, o čom bol žalobca riadne\ninformovaný. Tesne pred uplynutím lehoty na rozhodnutie v odvolacom konaní žalobca splnomocnil\nna svoje zastúpenie advokáta. V rámci procesu vypracovania rozhodnutia odvolací orgán akceptoval\npožiadavku právneho zástupcu žalobcu a umožnil mu nahliadnuť do spisového materiálu. Právny\nzástupca v čase nahliadania do spisu musel vedieť, že odvolaciemu orgánu plynie lehota na vybavenie\nveci a aj napriek tomu neuviedol svoj zámer, doplniť odvolanie, čo potvrdzuje ním podpísaný úradný\nzáznam. Ak by právny zástupca informoval odvolací orgán o úmysle doplniť odvolanie, odvolací orgán\nby požiadal o predĺženie lehoty, keďže rozhodnutie bolo v danom čase vypracované avšak nemalo ešte\nprávne účinky. Právny zástupca žalobcu doplnil odvolanie podaním doručeným dňa 03.03.2015. Podľa\nžalovaného sa jednalo o účelové konanie. Dňa 18.02.2014 bolo vypracované napadnuté rozhodnutie\nformou konceptu, ktorý bol daný na podpis vedúcemu odboru opravných prostriedkov na kontrolu,\nusmernenie a podpis. Na základe pokynu nadriadeného sa mohlo rozhodnutie obsahovo zmeniť, nebol\nsúčasťou predloženého spisového materiálu, nebol opatrený pečiatkou a podpisom vedúceho odboru,\npredstavoval len návrh konečného znenia rozhodnutia.\nDátum vyhotovenia rozhodnutia je reálny, nedošlo k antedatovaniu rozhodnutia, tak ako to tvrdí právny\nzástupca žalobcu. Dátum rozhodnutia je len formálnou náležitosťou bez vplyvu na jeho zákonnosť.\nRozhodnutie bolo riadne doručené účastníkovi konania a datovaním nedošlo k ukráteniu práv žalobcu.\nRozhodným pre podanie opravných prostriedkov je dátum doručenia rozhodnutia a nie dátum jeho\nvydania.\n\nŽalovaný má za to, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písaní, kedy mal žalovaný zmeniť dátum vydania\nrozhodnutia, avšak skutočnosť, že k tejto zmene nedošlo a na rozhodnutí uviedol dátum 18.02.2014,\nnespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia, keďže sa nejednalo o úmyselné protiprávne\nkonanie žalovaného s cieľom ukrátiť účastníka konania.\nŽalovaný považuje rozsudok krajského súdu za nesprávny, keďže žalovaný neporušil žiaden zákonom\nstanovený postup, neukrátil účastníka konania na jeho právach, náležite zistil skutkový stav veci.\nZnášanie trov konania ako i zvyšovanie nákladov spojených s novým prejednávaním by neúmerne\nzaťažovali okrem účastníka konania aj iné osoby, v rozpore so zásadou účelnosti, ako aj vzhľadom na\ndlhé obdobie od spáchania skutku a vek svedkov.\nPodľa jeho názoru, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a je preto daný dôvod na vyslovenie\nprávneho názoru o nedôvodnosti žaloby a jej zamietnutie.\nIII.\nPrávnemu zástupcovi žalobcu bolo odvolanie doručené dňa 29.05.2015. Vyjadrenie k odvolaniu nepodal.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho\norgánu“).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nSúd v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava\nzákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. že súdne konanie\nnepredstavuje ,,predĺženie“ resp. ,,pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká\nvyplývajúce z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí\n\npredovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS\n217/2015).\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 1).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.02.2014 podľa § 250j ods. 2\npísm. d) a e) O.s.p., ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Senica č.\nObU-SE-OVVS-A-2/2013/03165/P-452/13-T zo dňa 16.09.2013.\nZ obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že podaním zo dňa 13.08.2013\nboli účastníci konania oboznámení so začatím priestupkového konania a súčasne boli predvolaní na\nprejednanie priestupku. Z výpovedí svedkov, T. Q. a J. Q. vyplýva, že zo strany žalobcu došlo voči ich\nosobám dňa 05.06.2013 k slovnému a fyzickému útoku, používaniu vulgarizmov a vyhrážok.\nZ výpovede žalobcu vyplýva, že sa svedkom nevyhrážal, vulgárne im nenadával, popieral fyzické\nnapadnutie T. Q.. Uviedol, že svedkovia nevypovedali pravdivo, pani Q., ktorá je družkou T. Q. len\ndosvedčuje výpoveď svojho druha. Ich oznámenie vníma ako reakciu na jeho podanie polícii voči T. Q.,\nktoré sa malo týkať jeho maloletej dcéry.\nZ obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán prisvedčil tvrdeniam T.\nQ. a J. Q., nezohľadnil ich blízky osobný vzťah a uviedol, že nemá dôvod pochybovať o pravdivosti ich\nvýpovedí, pretože boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Rozhodnutím zo\ndňa 16.09.2013 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa\n§ 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 05.06.2013 v obci L., pred\nrodinným domom č. XXX, vulgárne nadával a vyhrážal sa T. Q. slovami \"ty hajzel zabijem ťa\", vulgárne\nnadával J. Q. slovami \"ty si kurva a ešte ti pridám ty stará rapavá kurva\". Následne, dňa 05.06.2013 v\nobci L., na dvore rodinného domu č. XX fyzicky napadol T. Q. tak, že ho jednou rukou chytil za tričko pod\nkrkom a kmásal ním, pričom mu vulgárne nadával a po skončení incidentu jemu aj J. Y. ukázal hanlivé\ngesto pričom sa pravou rukou chytil za prirodzenie. Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta vo\nvýške 40 €.\nTvrdeniam žalobcu o tom, že svedkovia nevypovedali pravdu a jednalo sa z ich strany o odvetu za\nním podané trestné oznámenie na polícii, neprikladal žalovaný váhu. V jeho prípade nevzal do úvahy\nokolnosť, že aj on bol pri podaní vysvetlenia pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Senici,\nObvodné oddelenie PZ Šaštín Stráže poučený, že je povinný podať pravdivé a úplné vysvetlenie, v\nopačnom prípade sa dopustí priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Žalobca pred\npolicajným orgánom vypovedal, že sa T. Q. ani J. Q. nevyhrážal, dôrazne len T. Q. upozornil, aby sa\nnevyhrážal jeho dcére.\n\nV napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že T. Q. (svokra žalobcu bývajúca s T. Q.), o vypočutie\nktorej žalobca žiadal v podanom odvolaní, nevypočul, pretože táto sa pred policajným orgánom odmietla\nvyjadriť k veci. Presnú špecifikáciu adresy a mien manželov Q. (susedia T. Q.), ktorých žalobca žiadal\ntaktiež v správnom konaní vypočuť, žalobca správnemu orgánu na doručenú výzvu neoznámil a preto\nnemohli byť vypočutí.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu\ndo 33 €, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/ a písm. f/ pokutu do 99 € a za priestupok podľa\nodseku 1 písm. e/ pokutu do 331 €.\nPodľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa\nna konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní - správny poriadok).\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa ust. § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku,\n(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom\na znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\nPodľa § 34 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch\nsvedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\nProtiprávne konanie žalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku vymedzil správny orgán vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí o odvolaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu,\nv obidvoch rozhodnutiach nebolo náležite vyhodnotené hodnotenie dôkazov z hľadiska rozpornosti\nvýpovedí p. Q. a p. Q. pred orgánmi polície a pred správnym orgánom, nebola vyhodnotená objektivita a\nhodnovernosť výpovedí T. Q. a J. Q. z hľadiska ich blízkeho osobného vzťahu a subjektívneho záujmu.\nZ obsahu spisu vyplýva, že pred policajnými orgánmi p. Q. netvrdil, že by žalobca použil vulgárne hanlivé gestá, ktoré mal použiť už v čase prítomnosti policajtov, ktorí k tejto časti skutku neboli vypočutí.\nSprávne orgány riadne nevyhodnotili, z akého dôvodu odmietli ako nepravdivé tvrdenie žalobcu o\npriebehu incidentu. Nepreverili si ani tvrdenie žalobcu, že zo strany poškodených sa mohlo jednať o\nodvetu za trestné oznámenie žalobcu na p. Q.. V konaní pred správnym orgánom nebol vykonaný jediný\npokus o vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom. Žalovaný sa uspokojil s konštatovaním, že žalobcom\nnavrhnutá svedkyňa, T. Q. odmietla vypovedať na OO PZ Šaštín Stráže, sám sa nepokúsil žiadnym\nspôsobom o doplnenie dokazovania jej vypočutím v správnom konaní, takýto dôkaz v spise založený\nnie je. Nevykonanie dôkazov výsluchom svedkov Q., zdôvodnil žalovaný tým, že žalobca neoznámil\nich konkrétne údaje, neuviedol však, či tieto osoby nebolo možné identifikovať iným spôsobom. Takisto\nzískanie informácii o osobnostných charakteristikách aktérov (doterajšie správanie sa na verejnosti,\nvoči okoliu), by mohlo napomôcť k usmerneniu myšlienkových procesov pri vyhodnocovaní získaných\ndôkazných prostriedkov z hľadiska ich dôveryhodnosti. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok\nje nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky\nskutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za\ntým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy.\n\nOdvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv\nspočívajúcich v tom, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vo veci nebol oboznámený s\npodkladmi pre rozhodnutie. Z obsahu zápisníc je zrejmé, že T. Q. a J. Q., ktorých tvrdenia boli\njedinými dôkaznými prostriedkami, z ktorých správny orgán vychádzal pri rozhodovaní vo veci, boli\nvypočutí až po žalobcovi, bez jeho prítomnosti, pričom zo spisu nevyplýva, že by bol s predmetnými\nvýpoveďami pred vydaním rozhodnutia oboznámený, príp. mu bolo umožnené sa s nimi oboznámiť.\nZásada aktívnej účasti účastníkov konania predstavuje vo svojej podstate formu obojstrannej spolupráce\nmedzi správnym orgánom a účastníkmi konania. V ustanovení § 33 správneho poriadku dochádza\nk formulovaniu dôležitých procesných práv účastníkov správneho konania. Ide o právo navrhovať\ndôkazy, prípadne ich doplnenie, byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov, klásť otázky svedkom\na znalcom pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu\nich zistenia. Tieto oprávnenia má účastník správneho konania vo všetkých fázach konania. Žalobca sa\nmal možnosť oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie až pred vydaním druhostupňového rozhodnutia,\ndňa 19.02.2014.\nUvedené porušenie procesných práv žalobcu považuje odvolací súd za takú vadu postupu správneho\norgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nSprávne orgány v konaní zistili skutkový stav len na základe verbálnych tvrdení osôb s protichodným\nzáujmom (tvrdenie proti tvrdeniu), opierajúc sa len o výroky jednej zo strán incidentu, bez náležitého\nlogického zdôvodnenia odmietnutia druhej verzie, čo podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá\npožiadavke spoľahlivo zisteného stavu veci. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho\norgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre\nrozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotenie dôkazov v zmysle\nzásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru odvolacieho súdu, môže\nsprávny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom,\nako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací\nsprávny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva\nprávny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Ak správny orgán\nna preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi\nvýpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich\nhodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil.\nČo sa týka existencie vady napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v antidatovaní napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, najvyšší súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že uvedenie\nnesprávneho dátumu na jeho vyhotovení spôsobuje jeho nezákonnosť. Obsahovými náležitosťami\nsprávneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 1 správneho poriadku sú: výrok, odôvodnenie, poučenie.\nPopri obsahových náležitostiach, písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané\nformálne náležitosti. K formálnym náležitostiam rozhodnutia, podľa zákona, patrí aj dátum vydania\nrozhodnutia. Prípadné nedostatky formálnych náležitostí rozhodnutia nespôsobujú jeho nezákonnosť.\nSvojou povahou sa jedná o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah\nrozhodnutia a je možné ich následne odstrániť.\nNa základe uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14 S/77/2014-31 zo dňa 26. marca 2015 je vo výroku vecne správny, a\npreto ho podľa § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1\nO.s p. s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/77/2014", "guid": "b8e7dcca-df6c-43ff-b56a-4e702222c7f3:0bff9a14-fdad-4544-98fb-c1b07e0c4962", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b3e3a83-bce7-4535-a7d3-b8cd8eec7afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1"}], "citovane_v": []}