{"guid": "7774abbe-c832-4993-9f71-e5d499f87a6a:c3fc628b-3ebe-4527-a2d6-1f8974896121", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200238.1", "spisova_znacka": "6Sžf/133/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/133/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 6Sžf/133/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:2014200238.1", "identifikacne_cislo": "2014200238", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3fc628b-3ebe-4527-a2d6-1f8974896121", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200238.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200238.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200238.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/133/2014\n2014200238\n27. 01. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:2014200238.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom\nPriemyselná 786, Michalovce, (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., so sídlom Senecká cesta 23,\nŠamorín), IČO: 36 272 612, právne zastúpený: JUDr. Peter Rokaš, advokát, so sídlom Plynárenská 1,\nBratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa 27.\njanuára 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/49/2014-34 zo\ndňa 2. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/49/2014-34 zo dňa 2.\noktóbra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom č. k. 14S/49/2014-34 zo dňa 2. októbra 2014 rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa 27. januára 2014 zrušil podľa § 250j\nods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 € za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške\n340,89 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného posudzoval v intenciách ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n- daňového poriadku, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších prepisov (ďalej\nlen zákon č. 563/2009 Z.z. alebo daňový poriadok) v spojení s § 16 ods. 1, 3, 7, 8, 11, 12, 17 zákona\nč. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09.2012 (ďalej len zákon\nč. 530/2011 Z.z.), ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil\nrozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11.2013, ktorým bolo žalobcovi\nregistrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom v zmysle § 50 ods. 1 zákona 563/2008\nZ.z. uložené, aby v prípade, že by súčet -spotrebnej dane z liehu (ďalej len „daň“), ktorá vznikla\nuvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh (ďalej len „lieh“) do daňového voľného obehu daňovým\nsubjektom v zdaňovacom období november 2013, a ktorá nebola zaplatená a - dane pripadajúcej na\ncelkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie\nobdobie december roku 2013 (ďalej len ,,súčet nezaplatenej dane“) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej\nzábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh\nprepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie\nobdobie december roku 2013 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu\n\ndane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo\nrovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníženej o\nsumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej\nsumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a\nvymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\nSvoje rozhodnutie colný úrad odôvodnil tým, že na základe skutkových zistení dospel k záveru, že\nvyvezené kontrolné známky neboli odovzdané zahraničnému obchodnému partnerovi OOO ITAR v\nRuskej federácii, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami v danom\nobjeme, pretože nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené a podozrenie z dopustenia\nsa správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z., za ktorý môže byť žalobcovi\nuložená pokuta vo výške 20 325 168 eur, a vzhľadom na výšku pokuty colný úrad vyslovil obavu,\nže nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, a preto s odkazom\nna platnú právnu úpravu uvedenú v zákone č. 563/2009 Z.z. vydal predbežné opatrenie. Žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane rozhodol\ntak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nKrajský súd v súvislosti s tvrdením žalovaného, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie má iba dočasný\ncharakter, preto nepodlieha súdnemu prieskumu, poukázal na platnú judikatúru ako i súdnu prax, ktorá\nustálila, že sa jedná o rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu,\na takého rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR), čo je\nv súlade s konkrétnym právnym názorom vysloveným v obdobnej veci v rozhodnutí NS SR vydanom\nv konaní vedenom pod spis. zn. 4Sžf/70/2012 dňa 23.04.2013, v zmysle ktorého minimálne skúmanie\nodôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym\nspôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu\njeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti vyžaduje prípustnosť\nprieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie a to bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť\npredbežného opatrenia.\nKrajský súd v preskúmavanej veci poukazom na stanovisko správcu dane, ktorý dospel k záveru o\npodozrení, že žalobca ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 14 zákona č. 530/2011 Z.z. sa\ndopustil porušenia právnych predpisov v zmysle § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z.z. v\nsúvislosti so spochybneným vyvezením 7 580 000 kusov kontrolných známok z územia Slovenskej\nrepubliky a ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu a ich nevrátením na územie Slovenskej\nrepubliky uviedol, že za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia považuje skutočnosť, že bolo\nvydané na základe informácií a dôkazov zabezpečených Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej\nsprávy Ruskej federácie, s ktorými sa ale žalobca nemal možnosť oboznámiť a žalovaný vzhľadom na\ntieto skutočnosti nedostatočne v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil rozpor medzi obsahom dôkazov\npredložených žalobcom a informáciami, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány.\nPodľa názoru krajského súdu, poukazom na to, že hoci pre vydanie predbežného opatrenia podľa\n§ 50 zákona č. 563/2009 Z.z. postačuje „odôvodnená obava“, je potrebné, aby sa napriek tomu\nsprávny orgán v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so splnením podmienok na vydanie\npredbežného opatrenia, považujúc to za nevyhnutný postup pre zabezpečenie zákonom garantovaných\npráv daňovníka ako účastníka správneho konania, vrátane práva na súdnu ochranu.\nKrajský súd konštatoval, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia. V rámci takto zameraného súdneho\nprieskumu súd musí prihliadať na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, na\nzáklade ktorých súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2\npísm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nKrajský súd dal do pozornosti, že nepovažuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah daňovej\nzábezpeky ako špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbežného opatrenia ako všeobecného\ninštitútu, ktorý podľa názoru žalobcu v prípade upustenia od povinnosti zložiť daňovú zábezpeku vylučuje\nmožnosť uložiť predbežné opatrenie v zmysle § 50 zákona č. 563/2009 Z.z., ide o dva inštitúty využiteľné\n\nv daňovom konaní, síce s rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho platenia daní), avšak s odlišnými\nprávnymi dôvodmi a zákonnými podmienkami ich aplikácie.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že\núspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku a\nprávnym zastúpením.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nalternatívne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta.\nV dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým záverom (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/). Žalovaný vytýkal krajskému súdu, že v\nrozsudku dochádza ku skutkovým a právnym záverom, ktoré iba stručne konštatuje, avšak neuvádza\ndôvody ako k nim dospel.\nŽalovaný nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa vo vzťahu nevylúčenia veci v danom prípade\nzo súdnemu prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. Vyslovil názor, že pre účely pristúpenia\nsúdu k súdnemu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. musí byť výslovne\nzrejmé, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom\nnamietané dotknutie práv mal v súdnom konaní preukázať žalobca a súd pre účely neuplatnenia postupu\npodľa § 248 písm. a/ O.s.p. mal minimálne v konečnom meradle deklarovať, či k dotknutiu základných\npráv a slobôd žalobcu došlo alebo nie, avšak súd prvého stupňa neuvádza, aké základné práva a\nslobody žalobcu mali byť rozhodnutím žalovaného dotknuté a v čom spočíva uvedené dotknutie. V danej\nsúvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/42/2008 zo dňa 19.08.2008.\nUviedol, že medzi základné zásady OSP patri účelnosť, opodstatnenosť, či hospodárnosť súdneho\nkonania, súdy teda rozhodujú v prospech účastníkov konania za účelom ich ochrany, t.j. v prípade\nexistencie trvania porušenia, ohrozenia ich práv, majúc za to, že ak teda uplynutím dátumu 31.12.2013\nzanikla účinnosť uloženého predbežného opatrenia, v zmysle princípov občianskeho súdneho konania\nstráca zmysel podanie žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o predbežnom opatrení so zaniknutou\núčinnosťou, a teda akýkoľvek význam jeho preskúmania súdom podľa § 247 a nasl. OSP.\nNesúhlasil ani s argumentáciou prvostupňového súdu, keď poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn.\n4 Sžf/70/2012, dajúc do pozornosti, že v uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že ide o rozhodnutie\ns „časovo presne nevymedzenou dočasnosťou“ a nadôvažok s odlišnými účinkami, než rozhodnutie\nžalovaného.\nŽalovaný nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa vo vzťahu k vykonávanému dokazovaniu.\nPovažoval za nesprávne tvrdenie súdu, že sa žalobca nemal možnosť oboznámiť s príslušnými\ndôkaznými pokladmi, na základe ktorých bolo rozhodnutie žalovaného vydané. Uviedol, že vo svojom\nrozhodnutí predovšetkým posudzoval dôvody a podklady colného úradu v zmysle vydaného, odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia colného úradu teda na právnom a skutkovom podklade postúpenom colným\núradom a následne sa vysporadúval s každou námietkou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. V\ndanej súvislosti dal do pozornosti, že v totožnej skutkovej veci sa prvé rozhodnutie colného úradu o\nvydaní predbežného opatrenia vydalo za mesiac jún 2012 (a následne postupne za ďalšie kalendárne\nmesiace), žalobca tak mal (z vydaných rozhodnutí, nahliadnutí do spisu) vedomosť o existencii\naj obsahu predmetných dôkazov už viac ako rok pred tým, než colný úrad vydal rozhodnutie zn.\n1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11.2013 za obdobie december 2013, resp. než ho žalovaný svojim\nrozhodnutím zo dňa 27.01.2014 potvrdil.\nŽalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalovaný nedostatočne v odôvodnení\nrozhodnutia vyhodnotil rozpor medzi obsahom dôkazov predložených žalobcom (osvedčujúcich riadny\nvývoz známok a ich zničenie) a informácií, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány.\nZdôraznil, že účelom vydania predbežného opatrenia nebolo preukázanie (ne)vyvezenia kontrolných\n\nznámok, ale skutočnosť možného uloženia pokuty žalobcovi z dôvodu nakladania s kontrolnými\nznámkami v rozpore so zákonom č. 105/2004 Z.z., čo výslovne konštatuje na str. 7 (námietka č. 6).\nŽalovaný taktiež namietal správnosť tvrdenia súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne vysporiadal s\nnámietkami žalobcu, pričom v napadnutom rozsudku ničím nekonkretizuje, s čím, u ktorých námietok\nsa žalovaný mal nedostatočne (resp. nijako) vysporiadať.\nŽalovaný taktiež namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že bolo potrebné skúmať dôvodnosť vydania\nrozhodnutia colného úradu vrátane žalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v súvislosti s upustením\nod povinnosti mať zloženú zábezpeku. Uviedol, že dôvodnosti (účelnosť) rozhodnutia colného úradu\n(predbežného opatrenia) práve v konkrétnom prípade správny orgán posudzuje v rámci správnej\núvahy, vysloviac názor, že prvostupňový súd očividne pri vyslovení svojho názoru ako dôvodu zrušenia\nrozhodnutia žalovaného postupoval v rozpore s ustanovením § 245 ods. 2 OSP. Žalovaný považoval\nnázor prvostupňového súdu o nutnom riadnom odôvodnení rozhodnutia o predbežnom opatrení v\nprípade žalovaného/colného úradu za neopodstatnený, zdôrazniac, že žalobca vo svojom odvolaní\nvoči rozhodnutiu colného úradu, ani v žalobe voči rozhodnutiu žalovaného nikdy nenamietal, že by\nv rozhodnutiach nemal byť odôvodnený (zrejmý) súvis medzí uložením dvadsaťmiliónovej pokuty a\nobavou správcu dane o insolventnosti žalobcu, čím súd prvého stupňa prekročil procesné medze OSP,\nkeď v rozpore s § 250j ods. 1 O.s.p. skúmal rozhodnutie žalovaného/colného úradu mimo/nad rámec\nmedzí žaloby.\nŽalovaný mal tiež výhrady k tvrdeniu prvostupňového súdu o neexistencii „spoľahlivého záveru o\nmožnom podozrení z dopustenia sa správneho deliktu“, uvedené považujúc za nesprávne, súdom ničím\nnepodložené. Uviedol, že ak sa súd prvého stupňa zaoberal odôvodnenosťou vydania predbežného\nopatrenia, vzhľadom na rizikový faktor ohrozujúci úhradu dane (možnosť uloženia sankčnej pokuty\nvo výške 20.325.168,00 Eur) považuje za bezpredmetné, či bol žalobca v predchádzajúcom období\npovažovaný za daňovo spoľahlivého, keďže predpoklad uloženia sankčnej pokuty predstavuje novú\nskutočnosť, ktorá nastala neskôr a nutne predstavuje riziko finančnej insolventnosti daňového subjektu\nbez ohľadu na to, či bol v minulosti považovaný za daňovo spoľahlivého. Žalovaný považoval za\nnesprávne aj tvrdenie prvostupňového súdu poukazujúce na skutočnosť, že žalobca mal upustené\nod povinnosti zložiť zábezpeku, keďže ku dňu vydania rozhodnutia colného úradu zo dňa 13.11.2012\nmal žalovaný opätovne zloženú zábezpeku. K tomu uviedol, že žalobca bol na základe ustanovenia\n§ 76 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z.z. účinného od 01.01.2012 povinný podať správcovi dane\ndo stanovenej lehoty opätovnú žiadosť o úplné upustenie od zábezpeky. V uvedenej lehote žalobca\npredmetnú žiadosť nepodal, preto zo zákona podľa ustanovenia § 76 ods. 9 mu opätovne vznikla\npovinnosť zložiť zábezpeku.\nŽalovaný záverom uviedol, že na podnet žalobcu k danej veci dala svoje stanovisko aj Generálna\nprokuratúra, ktorá svojim oznámením č. VI/1 Gd 349/12 - 10 zo dňa 28.11.2012, adresovaným žalobcovi,\nrovnako konštatovala, že rozhodnutia žalovaného sú predbežnej povahy a majú obmedzenú platnosť,\npreto nebol zistený dôvod na vykonanie opatrení.\nIII.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalobca nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovaného. Zotrval na svojich\ntvrdeniach a právnom názore vyslovenom v žalobe. Vyslovil názor, že žalovaný v odvolaní neuviedol\nžiadne skutočnosti, ktoré by moli viesť k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu. Uplatnil si\nnáhradu trov odvolacieho konania v sume 170,44 €.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania postupom\npodľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa 27. januára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný rozhodnutím č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa 27. januára 2014 (žalobou napadnutým)\npodľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č.\n1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11.2013.\nColný úrad Trnava rozhodnutím č. 1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11.2013\nžalobcovi,\nregistrovanému ako prevádzkovateľovi daňového skladu podľa § 50 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009\nZ.z. uložil povinnosť, aby v prípade, že by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla\nuvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh (ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým\nsubjektom v zdaňovacom období november 2013, a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na\ncelkové množstvo liehu uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie\nobdobie december roku 2013 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej\nzábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh\nprepravovaný v pozastavení dane, sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie\nobdobie december roku 2013 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu\ndane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo\nrovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníženej o\nsumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej\nsumy, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti\na vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o predbežnom opatrení podľa § 50 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať sa uvedenia\nliehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2013 bez predchádzajúceho\nzloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane, za predpokladu podmienok uložených v tomto\npredbežnom opatrení.\nOdvolací súd v medziach odvolania žalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im\nprechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, ako aj námietkami žalovaného\nuvedenými v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nOdvolací súd zistil, že obdobná vec, aká je predmetom tohto súdneho prieskumu, bola už predmetom\nkonania pred odvolacím súdom, preto v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/61/2014 z 15. júla 2015, z ktorého text uvádza nasledovne:\n„Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n„Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s jej právne\nzáväznými predpismi.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre uloženie povinnosti daňovému subjektu na\nzáklade predbežného opatrenia v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z.z.,\na preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti.\nPodľa § 50 ods. 1, 3, 5, 6, 7 správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa\npomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava,\nže nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne\npotrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo\nstrpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo\nprávami určenými v rozhodnutí.\nProti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.\nSprávca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod\nlen sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.\nPredbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj\nvykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate\núčinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.\nAk správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane\nbezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť,\nktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. upravuje jednak\nhmotnoprávne podmienky pre uloženie predbežného opatrenia, jeho účinnosť, ako aj postup správcu\n\ndane pri jeho ukladaní. Podnet na uloženie predbežného opatrenia môže vychádzať len od správcu\ndane. Predbežné opatrenie možno uložiť v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho\nzisťovania, alebo v procese určovania dane podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí\nporušenie povinností daňovým subjektom a je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená\ndaň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie\ndane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou\nprocesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 daňového poriadku). Na\njeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie.\nVydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých\nsa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného\nopatrenia, teda ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej\nsplatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so\nznačnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby predbežné opatrenie bolo\nvykonateľné. Inštitútom predbežného opatrenia správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového\nsubjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zložil peňažnú sumu na účet správcu dane; - nenakladal\ns vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré nemá\nodkladný účinok. Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie, alebo ak\nodvolanie nemá odkladný účinok, z ktorých dôvodov rozhodnutie o predbežnom opatrení je dňom\ndoručenia vykonateľné. Voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení možno podať odvolanie a po ukončení\nodvolacieho konania a doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu je rozhodnutie právoplatné. Predbežné\nopatrenie nesmie byť trvalej povahy a nesmie znemožňovať obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti.\nÚčinnosť predbežného opatrenia je časovo obmedzená. Predbežné opatrenie stráca účinnosť - dňom\núplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo - dňom jeho úplného uhradenia vykonaním\nkompenzácie podľa § 55 ods. 7. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne\nupovedomiť daňový subjekt. Táto skutočnosť môže nastať aj vtedy, ak napr. daňový subjekt uplatní\nriadne alebo mimoriadne opravné prostriedky a na základe nich správca dane alebo odvolací orgán\nrozhodnutie o vyrubení dane alebo rozdielu dane zruší alebo zmení. Následkom je zrušenie rozhodnutia\no predbežnom opatrení, a to celkom alebo sčasti. Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo\npredbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú\npeňažnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového\nnedoplatku, na ktorú bola zložená.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd mal\npreukázané, že Colný úrad Trnava vo výroku rozhodnutia č. 9005838/1/75310/2013 zo dňa 14.02.2013\nuložil žalobcovi, registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu, postupom podľa § 50 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z., aby v prípade, že by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň),\nktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh (ďalej len lieh) do daňového voľného obehu\ndaňovým subjektom v zdaňovacom období február 2013 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej\nna celkové množstvo liehu uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie\nobdobie marec roku 2013 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej\nzábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh\nprepravovaný v pozastavení dane, sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie\nobdobie marec roku 2013 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu\ndane tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky\nna daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na\nlieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je odôvodnená obava, že\nnesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v\ntejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Rozhodnutie Colného úradu Trnava\nsa stalo vykonateľné dňom jeho doručenia žalobcovi, pretože napriek prípustnosti odvolania proti tomuto\nrozhodnutiu, podanie odvolania nemalo odkladný účinok. Zo znenia výroku tohto rozhodnutia vyplýva,\nže účinnosť predbežného opatrenia bola časovo obmedzená. Predbežné opatrenie stratilo účinnosť\nvykonaním kompenzácie zloženej zábezpeky predbežným opatrením s daňou za sledované zdaňovacie\nobdobie. Na túto skutočnosť upozornil aj žalovaný v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého\nstupňa, keď poukázal na to, že uplynutím dátumu 31.03.2013 zanikla účinnosť uloženého predbežného\nopatrenia, tvrdiac, že v zmysle princípov občianskeho súdneho konania stráca zmysel podanie žaloby\nvoči rozhodnutiu správneho orgánu o predbežnom opatrení so zaniknutou účinnosťou a teda akýkoľvek\nvýznam jeho preskúmania súdom podľa §§ 247 a nasl. O.s.p.\n\nKrajský súd postupoval správne, keď vo vzťahu k vznesenej námietke žalovaného, či napadnuté\nrozhodnutie podlieha alebo nepodlieha súdnemu prieskumu, posudzoval charakter preskúmavaného\nrozhodnutia. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého\nstupňa vo vzťahu k predmetnej nastolenej právnej otázke, s prihliadnutím aj na to, že súd prvého stupňa\nsvoje skutkové a právne závery v odôvodnení napadnutého rozsudku ani dostatočne nezdôvodnil.\nZákonodarca v právnej úprave predbežného opatrenia ustanovenej v právnej norme § 50 zákona\nč. 563/2009 Z.z. predpokladá dočasný charakter úpravy pomerov daňového subjektu. Účinnosť\npredbežného opatrenia je časovo obmedzená. Predbežné opatrenie stráca účinnosť - dňom úplného\nzaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo - dňom jeho úplného uhradenia vykonaním\nkompenzácie podľa § 55 ods. 7. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne\nupovedomiť daňový subjekt. Ak predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti\ndaňovému subjektu zloženú peňažnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola použitá\nna úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená.\nVychádzajúc zo skutkových zistení a z právnej úpravy ustanovujúcej predbežné opatrenie (§ 50 zákona\nč. 563/2009 Z.z.) krajský súd v danom prípade si nezadovážil dostatok skutkových okolností, majúce\nza následok predčasnosť ustálenia jeho záveru o nutnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého\nrozhodnutia. Predmet súdneho prieskumu postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku je určený predmetom, o ktorom rozhodol orgán verejnej správy rozhodnutím\nnapadnutým žalobou, ako aj rozsahom dôvodov uvedených v žalobe. Povinnosťou súdu je skúmať\nsplnenie podmienok súdneho prieskumu vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností\nkaždého individuálneho prípadu. Aj keď súdy v rámci súdneho prieskumu neposudzujú účelnosť a\nvhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú vždy povinné posudzovať účinnosť preskúmavaného\nrozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva a povinnosti, ako aj právom chránené záujmy fyzickej alebo\nprávnickej osoby, ktorá v postavení žalobcu v žalobe namieta, že tieto boli rozhodnutím a postupom\norgánu verejnej správy porušené. Z tohto pohľadu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v danej veci\nskúmať, či predmetné rozhodnutie Colného úradu Trnava a následne rozhodnutie žalovaného uplynutím\nčasovej pôsobnosti, započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie, nestratilo svoju účinnosť a až\nna základe zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné predbežné opatrenie bolo spôsobilé\nzasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.\na s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPovinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho\nsúdu a po zadovážení si skutkových okolností naznačených vyššie v danej veci opätovne rozhodnúť.\nSúčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci opäť rozhodne o náhrade trov konania, vrátane\no náhrade trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.“\nZo skutkových zistení danej veci vyplýva, že uplynutím dátumu 31.12.2013 zanikla účinnosť uloženého\npredbežného opatrenia, a preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa v intenciách názoru odvolacieho\nsúdu uvedeného vyššie na základe zistených skutkových okolností opätovne posúdiť, či predmetné\npredbežné opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu.\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.\na s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v novom\nrozhodnutí vo veci opäť rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov odvolacieho konania\n(§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/49/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}