{"guid": "32345173-bb8c-4f35-ba6b-b5c9e0c26bc2:5d6333cc-0207-4a86-bd30-437773fbdd29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200059.1", "spisova_znacka": "1Sžso/6/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/6/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 1Sžso/6/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2014200059.1", "identifikacne_cislo": "2014200059", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d6333cc-0207-4a86-bd30-437773fbdd29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200059.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200059.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/6/2015\n2014200059\n28. 06. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:2014200059.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobkyne: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX, zast.: JUDr. Gáborom Gálom,\nadvokátom so sídlom advokátskej kancelárie Agátová č. 2513/15, 924 01 Galanta, proti žalovanému:\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 25. novembra 2014, č. k. 20S/6/2014-120, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. novembra 2014, č. k.\n20S/6/2014-120 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/14869/\nDan zo dňa 26. novembra 2013 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/14869/Dan zo dňa 26. novembra 2013 (ďalej na\núčely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ - č.l. 8) žalovaný ako odvolací správny orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 6 písm. c/zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 51 písm. b/ zákona č.\n447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z. z.“) postupom\npodľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej na účely tohto rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Dunajská Streda, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. DS3/PPNK_ŤZP/SOC/2013/12420/003\nz 24.05.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“)\nvo veci odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou\nalebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia (ďalej na účely tohto rozsudku len\n„príspevok na kompenzáciu“, resp. „kompenzácia zvýšených výdavkov“).\n2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok oddelenia posudkových\nčinností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 24. apríla 2013, v zmysle ktorého sa\nžalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%.\n\n3. Na základe podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu bol dňa 06. novembra 2013\nvydaný komplexný posudok odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností\nžalovaného. So zreteľom na námietky uvedené v odvolaní bola v druhostupňovom konaní posúdená\nodkázanosť žalobkyne na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Z posudku vyplynulo, že žalobkyňa sa\npovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z.,\nčasť V., bod 2.C., písm. a/ „Nervový systém. Periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny, plexus\nlumbosacralis“ s mierou funkčnej poruchy 60 %.\nZmenu miery funkčnej poruchy z 50 % na 60 % odôvodnil posudkový lekár odvolacieho orgánu tým, že\nu menovanej nebolo posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu zohľadnené obojstranné\npostihnutie, preto bola miera funkčnej poruchy 50 % zvýšená o 10 %. Dolnú hranicu miery funkčnej\nporuchy, z možného zákonného rozpätia 50 % - 80 % pri postihnutí V.2.C.a. odôvodnil posudkový\nlekár odvolacieho orgánu tým, že sa jedná o ľahšie až stredne ťažké funkčné postihnutie (pohyblivosť)\n- schopnosť hybnosti na dolných končatinách, pričom ďalšie percentuálne zvýšenie miery funkčnej\nporuchy nie je možné, ani s prihliadnutím na „iné choroby“ ako píše žalobkyňa v odvolaní, nakoľko zák.\nč. 447/2008 Z. z. to neumožňuje.\n4. K odňatiu príspevku na kompenzáciu v čase od 01. februára 2011 do 27. marca 2012 posudkový lekár\npríslušného odboru uviedol, že žalobkyňa bola posudzovaná v roku 2011, kedy lekárske nálezy (MUDr.\nO., MUDr. K.) dokumentovali chôdzu s oporou dvoch francúzskych bariel. Lekársky nález MUDr. D.\npopisoval chôdzu s ľahkou pomocou 1 osoby, inak prejde s francúzskymi barlami, predpokladal značný\npodiel psychickej komponenty.\nNález MUDr. M. - neurologický nález bez topiky. Zdokumentovaná je funkcionálna nadstavba so\nsuspektnou disociovanou poruchou osobnosti (prepúšťacia správa z 28.01.2011).\n5. Ďalej posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa mala doteraz predpísané chodítko, ale podľa\nzdokumentovaných lekárskych nálezov zvládala chôdzu s dvomi francúzskymi barlami. Na základe\ntýchto skutočností posudkový lekár odvolacieho orgánu dospel k záveru, že žalobkyni príspevok na\nkompenzáciu od hore uvedeného termínu odňatia neprináležal, nakoľko v tomto období naň nebola\nodkázaná.\nNakoľko žalobkyni bol dňa 28. marca 2012 vydaný mechanický vozík, došlo k zmene skutočností a k\nzmene odkázanosti na peňažný príspevok. Žalobkyňa od uvedeného termínu spĺňa kritériá prílohy č. 7,\nskup. II, písm. b/ k zák. č. 447/2008 Z. z., nakoľko používa technicky náročnú pomôcku - mechanický\nvozík.\nPodľa § 38 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 447/2008 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec zvýšené\nvýdavky na zabezpečenie hygieny na účely tohto zákona sú výdavky súvisiace so zabezpečovaním\nbežnej osobnej hygieny a hygieny domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej\nosoby a zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sú\nvýdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré\nsa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok.\nPodľa § 14 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z. z. v citovanom znení fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ak má zdravotné\npostihnutie uvedené v prílohe č. 6 a v zmysle ods. 9 fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a\nbytového zariadenia, ak má chronický stav alebo používa technicky náročnú pomôcku uvedenú v prílohe\nč. 7.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala na Krajský súd v Trnave žalobu zo dňa 30. januára\n2014. V žalobe žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na\nďalšie konanie. Zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni peňažný príspevok na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi\na bytového zariadenia za obdobie od 01. januára 2011 a nahradiť trovy konania.\n7. Krajský súd ako prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, pri ktorej\nčinnosti vychádzal z úlohy súdu v správnom súdnictve, podľa ktorej preskúmava, či správny orgán\nrešpektoval pri svojom rozhodnutí hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa názoru krajského súdu\n\npostup správneho orgánu a na jeho základe vydané rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom, je\ndostatočne odôvodnené a v súdnom konaní nebol preukázaný žiaden zákonný dôvod na jeho zrušenie.\n8. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný vady v zisťovaní skutkového stavu súvisiace\ns nepreskúmateľnosťou skôr zrušených rozhodnutí, ktorými bol žalobkyni odňatý príspevok na\nkompenzáciu odstránil. V rozhodnutiach, ktoré sú predmetom tejto žaloby, označil dôvody a potrebu\nčastého prehodnocovania miery funkčnej poruchy ešte pred termínom, aký bol v jednotlivých\nkomplexných posudkoch stanovený, a ktorá potreba vyplynula z požiadaviek žalobkyne a ňou\nopakovane podávaných odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu, na čo poukázal žalovaný\nv rozhodnutí z 26. novembra 2013, ktorému predchádzal komplexný posudok zo 06. novembra 2013,\nktorý sa opätovne zaoberal odkázanosťou žalobkyne na príspevok na kompenzáciu ako i komplexný\nposudok z 24. apríla 2013.\nV oboch posudkoch je poukázané na nálezy a lekárske posudky preukazujúce, že u žalobkyne došlo ku\nzmene skutočností a s nimi spojenej zmene odkázanosti na peňažný príspevok, pre ktorý od 28. marca\n2012 spĺňa kritéria.\n9. V súčasnosti sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, miera funkčnej poruchy žalobkyne bola zmenená\nna 60 % a bol jej navrhnutý z dôvodu používania mechanického vozíka aj peňažný príspevok na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou nezakladá dôvod, pre ktorý by prvostupňové\nrozhodnutie bolo v rozpore so zákonom.\nPreto krajský súd dospel k záveru, že žalobu ako nedôvodnú je nutné podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietnuť.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/ stanoviská\nA)\n10. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 15. decembra 2014 (č.l. 127) proti rozsudku krajského súdu\nžalobkyňa zastúpená svojim právnym zástupcom v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedla ako dôvod\nodvolania to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(viď § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\n11. Žalobkyňa pri svojej požiadavke zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, najmä namietala, že žalovaný pri svojom rozhodovaní\nnepostupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov a vôbec nerešpektoval právoplatný rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/7/2012 zo dňa 11. decembra 2012.\n12. Tiež žalobkyňa\n- poukazovala na rozpor v posudkoch, kde došlo po veľmi krátkej dobe k zníženiu miery funkčnej poruchy\nna 40 % z pôvodných 60 % a následne k zvýšeniu na 50 %, pričom jej zdravotný stav sa zhoršoval,\n- poukazovala aj na to, že vo veci následného posúdenia jej zdravotného stavu sa nemalo vôbec konať,\nkeďže v komplexnom posudku z 26. augusta 2010 bolo uvedené, že kontrola nie je potrebná,\n- v napadnutom rozhodnutí nie sú zohľadnené lekárske nálezy odovzdané žalobkyňou,\n- úplne absentujú odkazy na lekárske správy, ktoré boli vydávané v čase odnímania príspevku ako aj\nnásledne vydané lekárske správy (najmä lekársky nález z 21.01.2011 ortopéd MUDr. J., EMG vyšetrenie\nz 13.07.2011 Prof. MUDr. P. DrSc. a ďalšie),\n- žalobkyňa mala nárok na príspevok na hygienu nepretržite a nikdy jej nemal byť odňatý, nakoľko\nchôdzu bez chodítka nezvládla ani v čase odnímania o čom svedčia všetky lekárske nálezy, ktoré boli\ndoteraz ignorované.\n13. Takisto žalobkyňa namietala, že krajský súd\n- nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané dôkazy,\n- zdravotný stav žalobkyne neposúdil spravodlivo a komplexne, pričom vychádzal najmä z posudkov,\nktoré boli klamlivé a zavádzajúce, ako aj\n- nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi žalobkyne.\nB)\n14. Z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu (č. l. 222) zo dňa 14. januára 2015 vyplýva, že sa plne stotožňuje\nso svojim vyjadrením k žalobe, ako aj s preskúmavaným rozhodnutím a s odôvodnením napadnutého\n\nrozsudku krajského súdu a zastáva názor, že v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že\nžalobkyňa v uvedenom čase nespĺňa podmienky na poskytnutie prostriedku na kompenzáciu.\n15. K predloženým lekárskym nálezom žalovaný uviedol, že dotknuté lekárske správy boli všetky\nposúdené posudkovým lekárom žalovaného a sú uvedené v jednotlivých lekárskych posudkoch, a to\nz 21. januára 2011, 07. marca 2011, 03. augusta 2011 a ďalších, ktoré sa nachádzajú v posudkových\nspisoch správnych orgánov.\nŽalovaný v danej veci musí poukázať aj na iné lekárske správy, posudky a dôkazy, ktoré boli získané\nv súčinnosti so žalobkyňou. V týchto lekárskych správach sú objektívne stanovené odborné závery\njednotlivých odborných lekárov, na ktoré žalovaný vo svojej posudkovej činnosti bol povinný prihliadnuť\na objektívne v kontexte s ostatnými lekárskymi správami, týkajúcimi sa obdobia správneho konania\nzameraného na odňatie príspevku na kompenzáciu, v posudkoch uvedenými, tieto posúdiť. Žalobkyňa\nbola teda posudzovaná na základe týchto ňou doložených lekárskych správ, pričom pri ich predkladaní\nich odborne nespochybňovala.\n16. Ďalej žalovaný uviedol, že komplexný posudok nie je rozhodnutím, tak ako uvádza žalobkyňa,\npreto postup prvostupňového orgánu pri začatí konania bolo o odňatí príspevku v súlade so zákonom.\nStanovenie termínu kontroly nemalo vplyv na poskytnutie peňažných príspevkov v roku 2010.\n17. Žalovaný po dôkladnom oboznámení s obsahom podaného odvolania proti rozsudku a napadnutého\nrozsudku zastáva názor, že krajský súd správne a zrozumiteľne posúdil napadnuté rozhodnutie s tým,\nže toto bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj v rozsahu dôvodov uvedených v rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1/Sžso/7/2012, pričom žalovaný zákonným spôsobom odôvodnil, z\nakých dôvodov bol žalobkyni odňatý príspevok na kompenzáciu.\n18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že krajský súd na základe doloženej spisovej\ndokumentácie objektívne a správne vyhodnotil skutkový stav v predmetnej veci a rozhodol v súlade s\nplatnými právnymi predpismi, a preto žalovaný žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdiť.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) ako aj\nustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie\nbolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v\nzmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je\ndôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2\npísm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak,\nže podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.\nzrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n20. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej\nveci žalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach\nčl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho\nporiadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane.\nPreto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka\nkonania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto\nzvoleného prostriedku nápravy.\n21. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach\nuvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219\nods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd\n\nodvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nrozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\npreskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými zrušujúcimi námietkami žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn.\n6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009 či sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n22. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí sociálnych orgánov (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu\nako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka,\nči na základe lekárskych správ, a to aj predložených žalobkyňou počas kontroly jej zdravotného\nstavu boli dostatočne preukázané skutočností opodstatnene nasvedčujúce záveru, že závery o\nposúdení zdravotného stavu žalobkyne celkom korešpondujú so sociálno-právnymi dôsledkami z toho\nvyplývajúcimi, t.j. otázka riadného posúdenia a odôvodnenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného\nrámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n23. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Podľa žalobkyne listiny (lekárske správy) ňou\npredložené v konaní preukazujú, že v správach alebo v nálezoch opísaný jej zdravotný stav odôvodňuje\npriznanie požadovaných kompenzačných alebo iných príspevkov. Naopak žalovaný uvedené argumenty\nspochybňuje s tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné.\nNajvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné,\nresp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich\nintenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom\npreverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n[najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96\nz 20.01.1999)] nehospodárne.\n24. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny\nsúd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n25. Medzi účastníkmi, a tento záver aj nepochybne vyplýva z odvolacích argumentov žalobkyne, hoci\nnie je expresis verbis v odvolaní explicitne vyjadrený, že je sporné skutkové vymedzenie záverov\nžalovaného o tom, že posudzovaný zdravotný stav žalobkyne nezakladá v sledovanom období na\npožadovaný príspevok na kompenzáciu.\nZ obsahu súdneho spisu a k nemu pripojenej administratívnej dokumentácie žalovaného vyplýva, že\nžalobkyni bol na základe komplexného posudku zo dňa 26. augusta 2010 priznaný príspevok na\nkompenzáciu a súčasne bola žalobkyňa označená za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím\ns mierou funkčnej poruchy 60 % v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. V uvedenom posudku je\nkonštatované, že kontrola nie je potrebná.\n26. Napriek zisteným skutočnostiam a vyjadreným záverom bol\n- dňa 21. januára 2011 posudkovým lekárom prvostupňového orgánu vydaný lekársky posudok, podľa\nktorého bola miera funkčnej poruchy určená na omnoho nižšiu úroveň, a to 40% - ľahká paraparéza a\nbolo skonštatované, že nejde o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,\n\n- 26. apríla 2011 bol v odvolacom administratívnom konaní vyhotovený lekársky posudok, ktorým bola\nmiera funkčnej poruchy zmenená na 50 % s tým, že žalobkyňa nie je odkázaná na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou lebo nemá zdravotné postihnutie uvedené v Prílohe 6\nzákona a nie je odkázaná ani na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním\nšatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, lebo nemá chronický stav a nepoužíva technicky náročnú\npomôcku uvedenú v Prílohe č. 7 zákona, keď používanie chodúľky je objektívne neodôvodnené a\nnapriek žalobkyňou uvádzaným subjektívnym ťažkostiam upevňovaným na psychickom podklade bolo\nkonštatované zlepšenie stavu menovanej,\n- dňa 06. novembra 2013 bol vyhotovený komplexný posudok, kde sa však na str. 2 (č.l. 64) konštatuje,\nže: „Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať týmito\nformami: peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s\nopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia (príloha č. 7, skup. II, písm. b/ k zákonu\nč. 447/2008 Z. z.)“ .\n27. Na základe pokynov žalovaného a z dôvodu zrušenia prvostupňového rozhodnutia Najvyšším súdom\nbol vypracovaný prvostupňovým orgánom komplexný posudok z 24. apríla 2013, v ktorom bola miera\nfunkčnej poruchy žalobkyni stanovená 50 % s opätovným posúdením zdravotného stavu vo februári\n2014.\nV posudku je konštatované, že pri posudzovaní odkázanosti na peňažný príspevok súvisiaci so\nzvýšenými výdavkami na hygienu „v čase prvotného posúdenia nebolo možné žalobkyni tento príspevok\npriznať, lebo nespĺňala zákonom stanovené podmienky nároku“ teda žalobkyňa na tento príspevok v\nčase od 01. februára 2011 do 27. marca 2012 nebola odkázaná, keď na základe lekárskych nálezov\nbolo zistené zlepšenie jej zdravotného stavu, preto bola stanovená miera funkčnej poruchy 40 %.\n28. Ďalším komplexným posudkom bola miera je funkčnej poruchy navýšená na 50 % bez návrhu\nna kompenzáciu, zároveň bolo v tomto posudku konštatované, že žalobkyňa má diagnostikované\nochorenie, ktoré spadá do skupiny chorôb a porúch na účely poskytovania peňažného príspevku na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, nakoľko používa mechanický vozík, ktorý jej\nbol vydaný dňa 28. marca 2012, z toho dôvodu sa jej uvedený peňažný príspevok od tohto dátumu\nnavrhuje.\nV intenciách tohto posudku bolo dňa 24. mája 2013 vydané prvostupňovým orgánom opätovné\nrozhodnutie č. DS3/PPNK_ŤZP/SOC/2013/12420/003, v ktorom je uvedené, že „na základe doložených\nlekárskych nálezov bolo zistené zlepšenie zdravotného stavu a miera funkčnej poruchy 40%“.\n29. Z dôvodu nového odvolacieho konania proti tomuto rozhodnutiu bol 06. novembra 2013 vypracovaný\nkomplexný posudok č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/9634, ktorým bola miera funkčnej poruchy\nžalobkyne stanovená na 60 %, keď posudkový lekár prvostupňového orgánu nezohľadnil obojstranné\npostihnutie. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.\n30. Právnou otázkou, či je možné vypracovať nový komplexný posudok v tak krátkom čase a aké\npožiadavky sa kladú na komplexný posudok vydaný v zmysle zák. č. 447/2008 Z. z. aj v súvislosti s\neurópskymi princípmi dobrej správy sa zaoberal Najvyšší súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo\ndňa 11. decembra 2012, sp. zn. 1Sžso/7/2012.\nV prejednávanej veci sa Najvyšší súd s týmto rozsudkom stotožňuje a odkazuje naň.\n31. V súvislosti s európskymi princípmi dobrej správy Najvyšší súd opätovne poukazuje na účel verejnej\nsprávy. Najmä prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1Sžo/28/2009 zo dňa 08. februára 2011 bolo Najvyšším\nsúdom zdôraznené :\n„V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné\npravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je v systéme prameňov\npráva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom\nEurópskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami), i keď sú formulované viac\nvšeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho\nprávneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na\nkvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good\nGovernance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a\nniektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady\nEurópy) a Európskej únie.“\n\n32. Podľa názoru Najvyššieho súdu neboli nedostatky rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku, ktoré\nboli žalovanému vytýkané v rozhodnutí sp. zn. 1Sžso/7/2012, odstránené ani v novom rozhodnutí.\nPodkladom pre rozhodnutia v správnom konaní boli opätovne vypracované posudky, ktoré navzájom nie\nsú v záveroch totožné a zodpovedajúcim spôsobom neobjasňujú rozdielnosť v určení miery funkčnej\nporuchy žalobkyne ako ani jej odkázanosť na mechanické pomôcky, t.j. v prejednávanej veci francúzske\nbarle, resp. chodúľky.\nTieto posudky však nevykazujú také badateľné rozdielnosti, ktoré by odôvodňovali zmeny v posúdení\nzdravotného stavu žalobkyne v danom časovom období.\n33. Aj napriek mimoriadnemu významu komplexného posudku v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z. z.,\nktoré zdôraznil Najvyšší súd v predchádzajúcich rozsudkoch (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Sžso/34/2010 z 24. mája 2011), tento nepredstavuje a ani nemôže predstavovať jediný podklad\nrozhodnutia vo význame skutkovom v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z. z. Naopak riadna aplikácia\nprávnej normy, ktorá je predurčená žiadosťou alebo novými skutočnosťami, poprípade zmenou právneho\nstavu, a ktorá nadväzuje na skutkové zistenia o zdravotnom stave zachytené v komplexnom posudku,\nsa logicky spolu so zrozumiteľným odôvodnením záverov vyslovených správnym orgánom očakáva v\nprvostupňovom rozhodnutí.\nJe potom celkom legitímne očakávanie žalobkyne, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o odňatí\npeňažného príspevku na kompenzáciu sa v zmysle zákonného príkazu uvedeného v § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. na presvedčivé odôvodnenie\ndozvie jasné argumenty, pre ktoré dochádza k rozdielnemu posúdeniu jej zdravotného stavu. Opačný\npostup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. v citovanom znení súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v\nmedziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnost alebo pre\nnedostatok dôvodov.\n34. Zásady správneho konania tvoria významnú súčasť princípov dobrej správy, sú záväzným\nnormatívom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a právnym nástrojom regulujúcim postup\nsprávnych orgánov a ich nedodržanie alebo neprihliadnutie k nim predstavuje takú vadu postupu\nsprávneho orgánu, ktorá môže v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. viesť až k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia.\n35. Je zrejmé, že pri určovaní miery funkčnej poruchy v rozpätí od 50 % do 80 % s korekciou +\n10 %‚ musel konajúci správny orgán aplikovať voľnú úvahu pri priraďovaní konkrétnej miery funkčnej\nporuchy na základe zdravotného stavu aktuálne zisteného u žalobkyne, avšak z postupne predkladaných\nzdravotných a komplexných posudkov vyplýva evidentne absencia odôvodnenia nutnosti prehodnotenia\nzmeny. Hľadiská, resp. kritériá, na základe ktorých tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán učinil, však v\nneskoršom posudku uvedené neboli a ani v preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov neboli\nvyhodnotené.\nPokiaľ správny orgán dostatočným spôsobom neodôvodní zmenu zdravotného stavu posudzovanej\nosoby, ktorá vzhľadom k posudzovanému krátkemu obdobiu mala radikálny charakter, potom vzhľadom\nna uvedené zásady sa predpokladá, že ide o obdobný zdravotný stav.\n36. Najvyšší súd navyše poukazuje na dodatočne zistenú skutočnosť, že od 28. marca 2012 podľa\nprvostupňového orgánu žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie príspevku na kompenzáciu, čo\nNajvyšší súd len utvrdzuje, že podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočný, keď\nevidentne došlo v tak krátkom čase k ďalšej zmene jej zdravotných pomerov.\n37. Preto Najvyšší súd zdôrazňuje, že na rozhodnutia správneho orgánu musí byť kladená požiadavka\nich následnej preskúmateľnosti, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Týmto bol znemožnený\nsúdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Uvedenú vadu pri aplikácii voľnej úvahy musel Najvyšší\nsúd vyhodnotiť ako nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v danej časti, ktorá v zmysle § 250j\nods. 2 písm. d/ O.s.p. je zákonným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n\n38. Najvyšší súd dodáva, že nakoľko zák. č. 447/2008 Z. z. neustanovuje základné obsahové\nnáležitosti rozhodnutia v hore uvedenej veci, je nutné vychádzať pri vymedzení základných náležitostí\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach kompenzácie, ako aj pri vymedzovaní\nich minimálneho rozsahu, z príslušných ustanovení Správneho poriadku.\nS prihliadnutím na ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku Najvyšší súd vyslovuje svoj\nprávny názor, že rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, musí okrem\niného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom\npre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre\nneho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo\nzdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.\n39. Hoci, a to najmä prostredníctvom § 11 a § 15 zák. č. 447/2008 Z. z. sa v konaní vo veciach\nkompenzácie pripúšťa resp. v niektorých prípadoch vyslovene vyžaduje vykonanie lekárskej posudkovej\nčinnosti, nevylučuje to možnosť použiť ako podklad rozhodnutia aj iné dôkazy, či už v podobe lekárskych\nspráv a nálezov alebo znaleckého posudku, aby rozhodnutie vyhovovalo kritériu spoľahlivo zisteného\nstavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a\n4 Správneho poriadku). Treba zdôrazniť, že žalovaný má povinnosť rozhodovať na základe skutočného\nstavu veci.\nZa tejto situácie musí z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce k riadnemu zisteniu\nskutkového stavu, a to najmä všetkých lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne.\nDôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutí musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o\nich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutkového stavu veci.\n40. Pri posúdení skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, sa môže v konaní namiesto znaleckého\nposudku použiť aj potvrdenie alebo odborné vyjadrenie, avšak len v prípade, ak o ich správnosti\nnie sú dôvodné pochybnosti. Tieto dôvodné pochybnosti vznikajú podľa názoru odvolacieho súdu pri\npreštudovaní lekárskych vyšetrení a nálezov. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že znalecká činnosť,\nprávna úprava postavenia znalcov, ich práv a povinností obsahuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje pojmy znalecká činnosť,\nznalecký posudok, ustanovuje štruktúru znaleckého posudku. Na znalecký posudok sú kladené vyššie\npožiadavky na štruktúru, skladbu ako aj jeho obsah, aby bolo umožnené preskúmať jeho obsah a overiť\nodôvodnenosť postupov, čo v prípade odborných posudkov posudkových lekárov nemožno.\nZáver o potrebe vypracovať znalecký posudok v konaní, ak nie je skutkový stav dostatočne posúdený\nposudkovými lekármi, prípadne nie sú posudky súladné bez dôsledného odôvodnenia ich rozdielnosti,\nvyslovil Najvyšší súd už v rozhodnutí zo dňa 30. mája 2006, sp. zn. 1Sdo/21/2005.\n41. Aj napriek vypracovaniu posudkov posudkovými lekármi (či už prvostupňového orgánu alebo\nžalovaného) s poukazom na žalobkyňou predložené lekárske správy a nálezy, podľa názoru Najvyššieho\nsúdu správne orgány naďalej neodstránili pochybnosti o správnosti posúdenia odôvodnenosti, resp.\nneodôvodnenosti priznania príspevku na kompenzáciu.\nAni z doteraz vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k\nzáveru o percentuálnej miere funkčnej poruchy žalobkyne, najmä s prihliadnutím na nutnosť používania\nnáročne technickej pomôcky v období, za ktoré jej bol odňatý príspevok na kompenzáciu.\n42. Najvyšší súd už viackrát s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v svojej judikatúre\nviackrát uviedol, že:\n„potom takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne porušuje ústavné právo navrhovateľky\nna súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nnakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených\nzáujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže\niba odhadovať žalobné dôvody, na základe ktorých by úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo na\nochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu v medziach\nvykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky)“\n(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5So/71/2005 z 19. júna 2006)\n43. Vzhľadom na uvedené musí Najvyšší súd konštatovať, že úlohou súdov konajúcich v správnom\nsúdnictve je vykonávať najmä kasačný prieskum zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúci\n\npostup správnych orgánov najmä vzhľadom na riadnosť prijatých právnych záverov. Preto správny\nsúd nemôže doplňovať samotné právne závery alebo ich dôvody, ktoré správny orgán vo svojom\nodôvodnení nevyslovil, hoci s prihliadnutím na charakter napadnutého rozhodnutia vysloviť mohol a\nmal. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe\nuvedeného evidentná nedostatočnosť dôvodov, či už celková alebo čiastočná, v právnych záveroch\npreskúmavaného rozhodnutia je zásadnou prekážkou pre pokračovanie súdneho prieskumu a súčasne\ndôvodom, prečo súd ex offo musí takéto rozhodnutie bez prihliadnutia na samotné námietky žalobcu\npostupom podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť ako nepreskúmateľné.\nTak aj Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodol.\nV.\n44. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovaných rozsudkoch sp. zn. 1Sžso/7/2012, sp. zn. 5So/71/2005, sp. zn. 1Sžso/34/2010 a sp. zn. 1\nSžo/28/2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nV ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v zmysle vyššie uvedených záverov odstrániť, a to\njednoznačne a bez vzniku dôvodných pochybností vady v zisťovaní skutkového stavu a zistené\nnedostatky v napadnutom rozhodnutí a doplniť dokazovanie prípadným znaleckým posudkom, ak to\nbude považovať za nutné, v tom smere, aby bol zabezpečený riadny podklad pre vydanie rozhodnutia\no príspevku na kompenzáciu a napraviť tým vytýkanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n45. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania\ntejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie\nprípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu\nvydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods.\n6 O.s.p.) iba výnimočne prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na\nvýroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n46. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods.\n1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov\ntohto konania vzniklo. Nakoľko si žalobkyňa trovy konania uplatnila, no v zákonnej trojdňovej lehote\nvyplývajúcej z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila, aj keď bolo rozhodnutie verejne vyhlásené\na zo spisu nevyplývajú preukázateľne vynaložené iné výdavky vrátane zaplatených súdnych poplatkov,\nnebola jej náhrada priznaná.\n47. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}