{"guid": "6d13bca2-b6b4-4593-90aa-81ca91dfb0df:6ac829aa-cd7e-4c90-aaf3-72cf71ea0c8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200055.1", "spisova_znacka": "10Sžso/47/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/47/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 10Sžso/47/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2014200055.1", "identifikacne_cislo": "2014200055", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ac829aa-cd7e-4c90-aaf3-72cf71ea0c8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200055.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200055.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/47/2015\n2014200055\n28. 09. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:2014200055.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa - ústredie, Oddelenie\nvymáhania pohľadávok, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, proti žalovanému: INSOLVENCY TRUSTEE,\nk. s., Vajanského 24, Galanta, správca úpadcu: FIT möbel SK, s.r.o., IČO: 36 823 384, Kračanská cesta\n2913/52, Dunajská Streda, právne zastúpenému: EMPIRI s.r.o., Advokátska kancelária, Bárdošová 2/A,\nBratislava, o určenie výšky, poradia a zabezpečenia pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/15/2014-110 zo dňa 26. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/15/2014-110 zo dňa 26.\nmája 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že zabezpečená pohľadávka žalobcu vo výške 366,83\nEur, uplatnená prihláškou č. 10 zo dňa 28.10.2013 v konkurznom konaní úpadcu FIT möbel SK, s.r.o.,\nKračanská cesta 2913/52, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 823 384, č. k. 25K/34/2013 je prednostnou\npohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení\nneskorších predpisov ďalej len „ZKR“), ďalším výrokom rozhodol, že zabezpečená pohľadávka žalobcu\nvo výške 773,02 Eur, uplatnená prihláškou č. 11 zo dňa 28.10.2013 v konkurznom konaní úpadcu FIT\nmöbel SK, s.r.o., Kračanská cesta 2913/52, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 823 384, č. k. 25K/34/2013\nje prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. Vo zvyšnej časti súd žalobu\nzamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nV odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby vo\nvzťahu k popretým pohľadávkam, ktoré boli uplatnené žalobcom prihláškou č. 10 a č. 11 dospel k\nzáveru, že aby bolo možné považovať tieto pohľadávky za prednostné, je potrebné vyriešiť otázku,\nkedy tieto pohľadávky skutočne vznikli. Teda či vznikli v čase reštrukturalizácie, resp. pred začatím\nreštrukturalizácie alebo po jej skončení.\nKeďže pohľadávka žalobcu vo výške 366,83 Eur, uplatnená prihláškou č. 10 zo dňa 28.10.2013 z titulu\nnezaplateného poisteného na sociálne poistenie za obdobie október 2012, predpísaná rozhodnutím\nČ.700-05123622-GC04/12 z 13.12.2012, sa týka nezaplateného poistného za október 2012, súd ustálil,\nže povinnosť na zaplatenie poistného vznikla 01.11.2012 v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č.461/2003\nZ. z., pričom poistné bolo splatné v zmysle ust. § 143 ods. l tohto zákona dňom 08.11.2012, t.j. v\nčase, kedy prebiehala u dlžníka - spoločnosti FIT möbel SK, s.r.o., so sídlom Kračanská cesta 2913/52,\n929 01 Dunajská Streda, reštrukturalizácia, ktorá začala uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa\n10.10.2012, zverejneným 16.10.2012. Z vyššie uvedeného teda krajský súd vyvodil, že v zmysle § 120\nods. 2 zákona č.7/2005 Z. z. treba túto pohľadávku považovať za prednostnú, nakoľko vznikla počas\nreštrukturalizačného konania.\n\nV ďalšom uviedol, že rovnako treba hľadieť aj na pohľadávku žalobcu vo výške 773,02 Eur, uplatnenú\nprihláškou č. 11 zo dňa 28.10.2013 z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie\nmáj 2013, predpísanú rozhodnutím č.700-0511442213-GC04/13 zo dňa 16.07.2013, pretože povinnosť\nzaplatiť poistné za mesiac máj 2013 vznikla 01.06.2013 v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č.461/2003\nZ. z., pričom poistné bolo splatné v zmysle ust. § 143 ods. l tohto zákona dňa 08.06.2013, t.j. v čase,\nkedy prebiehala u dlžníka spoločnosti FIT möbel SK, s.r.o., so sídlom Kračanská cesta 2913/52, 929\n01 Dunajská Streda, reštrukturalizácia, ktorá začala uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa\n10.10.2012, zverejneným 16.10.2012. Z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že v zmysle § 120\nods. 2 zákona č.7/2005 Z. z. treba aj túto pohľadávku považovať za prednostnú, nakoľko vznikla počas\nreštrukturalizačného konania.\nKrajský súd poukázal na to, že na rozdiel od pohľadávky penálov, ktoré vznikajú okamihom vydania\nrozhodnutia, ktorým je penále predpísané, pohľadávky týkajúce sa nezaplateného poistného na sociálne\npoistenie vznikajú priamo zo zákona, teda ich vznik nie je viazaný na rozhodnutie príslušného orgánu\nverejnej správy. Z uvedeného dôvodu je aj odkaz žalobcu na rozhodnutie NS SR č. 4Obdo/48/2011\nprávne bezvýznamný.\nPokiaľ ide o pohľadávky nezaplateného penále, uplatneného prihláškou č. 13 a č. 14, ktoré\nboli predpísané rozhodnutiami Č.700-0511875313-GC04/13 z 30.9.2013 v sume 11.754,57 Eur a\nrozhodnutím Č.700-0511875413-GC04/13 dňa 30.9.2013 v sume 48.675,35 Eur, dospel krajský súd k\nzáveru, že tieto pohľadávky nemožno považovať za zistené z dôvodu, že podľa ustanovení zákona §§\n144 a 240 ods. 1,2 a ust. §§ 119a 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii penále vyúčtované\npodľa zákona nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky, penále je sankcia za porušenie\npovinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo\nzo zákona, ale vzniká až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného Sociálnou\npoisťovňou. Z uvedeného teda vyplýva, že penále nie je možné prihlásiť prihláškou v konkurznom a\nreštrukturalizačnom konaní, pokiaľ nie je pohľadávka určená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím\nSociálnej poisťovne.\nV danom prípade mal krajský súd za nesporné, že obe pohľadávky vznikli dňa 30.09.2013 t.j.\ndňom vydania rozhodnutí, avšak tieto pohľadávky nemožno považovať za zistené, keďže predmetné\nrozhodnutia smerovali voči dlžníkovi a následne boli aj dlžníkovi doručené dňa 08.10.2013, hoci v\nčase doručovania bol už na majetok dlžníka vyhlásený konkurz ( dňa 03.10.2013 nasledujúci deň po\nzverejnení v Obchodnom vestníku). Keďže v danom prípade správca nemal možnosť preskúmať vydané\nrozhodnutia a o ich vydaní sa dozvedel až z prihlášky zabezpečenej pohľadávky, považoval súd popretie\npohľadávky zo strany správcu za zákonné.\nRozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním tak, že rozhodnutie napadol\nv rozsahu výroku, ktorým súd určil, že zabezpečená pohľadávka žalobcu vo výške 366,83 EUR,\nuplatnená prihláškou č. 10 je prednostnou pohľadávkou, výroku, ktorým súd určil, že zabezpečená\npohľadávka žalobcu vo výške 773,02 EUR, uplatnená prihláškou č. 11 je prednostnou a výroku, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nOdvolanie dôvodil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav\nveci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\nK odvolaniu proti rozsudku vo veci samej žalovaný uviedol, že žalobca si prihláškou pohľadávky č. 10\na 11 prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávky vzniknuté voči úpadcovi v čase\nprebiehajúceho reštrukturalizačného konania úpadcu (v tom čase ešte iba dlžníka). Právnym dôvodom\nvzniku oboch prihlásených pohľadávok bolo poistné na sociálne poistenie za obdobie október 2012\n(prihláška pohľadávky č. 10, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 53/10) a máj 2013 (prihláška\npohľadávky č. 11, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 53/11).\nKeďže obe predmetné pohľadávky vznikli počas reštrukturalizačného konania v súvislostí s\nprevádzkovaním podniku úpadcu (v tom čase dlžníka), žalobca si tieto prihlásil do konkurzu vyhláseného\n\nna majetok úpadcu ako prednostné pohľadávky podľa § 120 ods. 2 ZRK (poradie „A“), pretože mal za\nto, že boli splnené podmienky podľa § 120 ods. 4 ZKR. Predchádzajúci správca predmetné pohľadávky\npoprel čo do poradia z toho dôvodu, že podmienky podľa § 120 ods. 4 ZKR splnené neboli, a teda\npohľadávky sa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nemôžu považovať za prednostné.\nPohľadávky, ktoré si žalobca prihlásil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu prihláškami č. 10 a 11\nsú skutočne pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizácii považujú za prednostné pohľadávky v zmysle\n§ 120 ods. 2 ZKR, keďže vznikli počas reštrukturalizácie dlžníka (v čase medzi vydaním uznesenia,\nktorým súd povolil reštrukturalizáciu a uznesenia, ktorým súd skončil reštrukturalizáciu). Táto skutočnosť\nmedzi žalobcom a žalovaným nie je sporná. Na to, aby sa však mohli predmetné pohľadávky, ktoré\nsa v reštrukturalizácii považovali za prednostné, uplatniť ako prednostné v konkurze, musel by byť\npočas reštrukturalizácie na majetok dlžníka vyhlásený konkurz tak, ako to explicitne predpokladá § 120\nods. 4 ZKR. Tu sa právny názor žalobcu a žalovaného na okamih skončenia, prípadne čas trvania\nreštrukturalizácie rozchádza.\nŽalobca tvrdí, že reštrukturalizácia pokračuje aj po vydaní uznesenia o jej skončení príslušným súdom v\nzmysle § 153 ods. 1 ZKR. Poukazuje pritom na ust. § 118 ods. 2 ZKR, ktoré podľa žalobcu nedovoľuje\nsúdu vyhlásiť konkurz podľa § 120 ods. 4 ZKR počas reštrukturalizácie, pretože v každom prípade\nnajprv musí byť vždy reštrukturalizácia uznesením skončená/reštrukturalizačné konanie skončené a\naž následne môže byť vyhlásený konkurz, a teda znenie § 120 ods. 4 ZKR treba chápať „v širších\nsúvislostiach“ - reštrukturalizácia nekončí vydaním uznesenia o jej skončení, ale až úplným splnením\nreštrukturalizačného plánu. Inak by podľa žalobcu nebolo toto ustanovenie v praxi uplatniteľné, pretože\npočas reštrukturalizácie nemôže byť vyhlásený konkurz (argument vyššie). Podľa žalobcu sa vydaním\nuznesenia o skončení reštrukturalizácie končí len jej „formálno-procesná časť“ a naďalej pokračuje\nv „ekonomickej rovine\", ktorá končí, až keď budú všetky pohľadávky všetkých veriteľov zahrnuté\ndo reštrukturalizačného plánu splnené. Tento názor mal vysloviť aj NS SR v rozhodnutí sp. zn.\n4Obdo/48/2011.\nŽalovaný považuje argumentáciu žalobcu za absolútne účelovú, nemajúcu oporu v ZKR, a rozhodnutie\nNS SR, ktorým podporuje svoju argumentačnú líniu je, podľa názoru žalovaného nepresvedčivé,\nvychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a vykazujúce znaky svojvôle, resp. tvorby práva\nnamiesto jeho výkladu, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu, keďže normotvorná právomoc súdom\nnepatrí.\nŽalovaný poukázal na svoje vyjadrenia pred súdom prvého stupňa, že zákonodarca na viacerých\nmiestach v ZKR upravil situácie, kedy práve počas reštrukturalizácie môže dôjsť k vyhláseniu konkurzu,\nnie však na základe návrhu (§ 131 ods. 2 ZKR, § 129 ods. 1 ZKR).\nZ uvedených dôvodov vyslovil žalovaný názor, že práve počas reštrukturalizácie môže byť v zákonom\ncelkom jasne vymedzených prípadoch vyhlásený konkurz a iba ak sa tak stane, pohľadávky,\nktoré vznikli počas reštrukturalizácie ako prednostné, sa môžu v konkurze uplatniť ako prednostné.\nPre doplnenie uviedol, že reštrukturalizácia bola právoplatne skončená dňa 16.07.2013 (uznesenie\nOkresného súdu Trnava, sp. zn. 36R/5/2012, zo dňa 08.07.2013, zverejnené v Obchodnom vestníku č.\nOV134/2013 pod č. K012538 dňa 15.07.2013) a konkurz bol právoplatne vyhlásený až dňa 03.10.2013\n(uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. 25K/34/2013, zo dňa 25.09.2013, zverejnené v Obchodnom\nvestníku č. OV 190/2013 pod č. K017415 dňa 02.10.2013), teda viac ako dva mesiace po skončení\nreštrukturalizácie.\nŽalovaný ďalej poukázal na fakt, že ZKR v žiadnom svojom ustanovení nerozdeľuje reštrukturalizáciu na\nžalobcom zmienené častí (fázy/roviny), ktoré by reštrukturalizácia mala mať. Práve naopak, z viacerých\nustanovení ZKR je zrejmé, že zákonodarca nemal úmysel, aby osobitne existovala „ekonomická\nrovina\" reštrukturalizácie s právnymi účinkami. Žalovaný nepopiera existenciu ekonomickej roviny\nreštrukturalizácie, ktorá má svoj nepopierateľný zmysel najmä pre veriteľov, avšak len vo faktickej rovine\nbez akýchkoľvek právnych následkov spájaných s jej začatím/vznikom a ukončením. „Ekonomická\nrovina“ reštrukturalizácie ako obdobie reštrukturalizácie nie je v ZKR nijako zakotvená, nie je zrejmé,\nkedy by mala začať a kedy skončiť. Poukázal na absenciu právnej istoty, ak by za stavu absencie\nexaktnej definície začatia aj skončenia „ekonomickej roviny\" reštrukturalizácie boli s týmto stavom\nspojené právne účinky. Dátum splnenia reštrukturalizačného plánu (ako domnelý skutočný koniec\n\nreštrukturalizácie podľa žalobcu) nie je zverejňovaným ani verejne dostupným/zistiteľným dátumom,\nveritelia nemajú povinnosť si ho, a ani súdu, oznamovať a súd tento nezisťuje ani ex offo. Teoreticky by\nteda mohla nastať situácia, že veriteľ, ktorý si bude prihlasovať pohľadávku do konkurzu, nebude vedieť,\nči si má túto prihlásiť ako prednostnú alebo nie, lebo nebude vedieť, či už skončila „ekonomická rovina“\nreštrukturalizácie uspokojením všetkých pohľadávok všetkých veriteľov podľa reštrukturalizačného\nplánu alebo nie.\nZákonodarca v § 162 ods. 1 ZKR výslovne odlišuje okamih skončenia reštrukturalizácie a okamih\núplného splnenia plánu, ktorý má, vychádzajúc z predmetného ustanovenia, nastať až po skončení\nreštrukturalizácie. Zákonodarca takto explicitne vylúčil možnosť, že by reštrukturalizácia skončila až\núplným splnením plánu; zákonodarca so skončením reštrukturalizácie v zmysle § 153 ods. 1 ZKR\n(vydaním uznesenia o jej skončení) spája aj konkrétne právne následky vymenované v § 156 ZKR,\nktoré sú charakteristické pre trvanie reštrukturalizácie (existencia funkcie správcu, veriteľského výboru,\nosobitné účinky spojené s jej začatím), pričom so skončením „ekonomickej roviny“ reštrukturalizácie\nzákonodarca žiadne právne následky nespája.\nK rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4Obdo/48/2011 žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie nemožno považovať\nza precedentné, keďže je nepresvedčivé, veľmi stručné odôvodnené, neobsahuje žiadne reálne\nodôvodnenie úvah, ktorými sa NS SR riadil, a ktoré ho viedli k takému rozhodnutiu, vychádzajúce z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a vykazujúce znaky arbitrárnosti, pretože súd pri „uplatnení\"\nzákonných noriem išiel nad ich rámec a právo dotvoril a nie vyložil, pričom v správne fungujúcom\nprávnom štáte majú rozhodnutia súdu unifikovať právo a upevňovať zákonný výklad, nie ho svojimi\nodôvodneniami trieštiť.\nZ uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že pohľadávky prihlásené\nprihláškami č. 10 a 11 by mali byť prednostnými, pretože nebola splnená požiadavka podľa § 120 ods. 4\nZKR, keďže konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený počas reštrukturalizácie, ale až viac ako dva\nmesiace po jej skončení. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť, no v rozpore s jeho návrhom súd\nprvého stupňa v tejto časti žalobe vyhovel.\nŽalovaný zároveň poukázal na viaceré vady rozsudku, ktoré zjavne vyplývajú z jeho odôvodnenia, v\nktorom sa obmedzil len na konštatovanie, že sporné pohľadávky vznikli počas reštrukturalizácie, a preto\nsa považujú za prednostné v zmysle § 120 ods. 2 ZKR. Táto skutočnosť však nie je medzi žalobcom a\nžalovaným sporná, spornou skutočnosťou je, či sa predmetné pohľadávky považujú za prednostné aj v\nkonkurze vyhlásenom na majetok úpadcu v zmysle § 120 ods. 4 ZKR, pričom v odôvodnení rozsudku\nnie je obsiahnutá ani jediná veta, ktorou by bol rozsudok vo veci samej odôvodnený. Súd teda buď\nnevykonal potrebné dôkazy k tomu, aby vôbec zistil, či sa pohľadávky môžu považovať za prednostné\naj v zmysle § 120 ods. 4 ZKR alebo tieto vykonal, ale nesprávne právne vec posúdil tým, že neaplikoval\nsprávne ustanovenia ZKR na skutkový stav, ktorý zistil. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť,\nktorý z uvedených dôvodov prevažuje, keďže odôvodnenie nedáva odpoveď ani na to, aký skutkový\nstav súd prvého stupňa zistil, ako sa vysporiadal so spornými tvrdeniami žalobcu a žalovaného, a ani\nako zistený skutkový stav právne kvalifikoval a prečo.\nTakéto odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalovaného nespĺňa ani náležitosti odôvodnenia podľa §\n157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Žalovaný tiež poukázal\nna viaceré rozhodnutia ÚS SR, podľa ktorých je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\n(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06) a tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá síce\nnevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany, ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument\n(Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).\nZ uvedeného dôvodu sa žalovaný ani nevie účinne proti rozsudku brániť, keďže nevie, či súd vykonal\nním navrhované dôkazy (alebo aspoň niektoré z nich) za účelom zistenia skutkového stavu, alebo\nči má trvať na ich vykonaní alebo súd tieto vykonal, no neopísal v odôvodnení rozhodnutia zistený\nskutkový stav a až následne tento nesprávne kvalifikoval. Žalovaný z uvedeného dôvodu žiada aj o\nnápravu tohto nedostatku. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti, žalovaný vyjadril názor, že rozhodnutie\nje nesprávne, pričom z dôvodu na strane súdu prvého stupňa (nejasné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé\n\nodôvodnenie) nie je zrejmé, či súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní skutkového stavu alebo až pri\njeho následnej právnej kvalifikácii a uplatnení relevantných zákonných noriem, čoho dôsledkom bolo\nvydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci samej.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd po posúdení argumentov\nžalovaného a preskúmaní rozsudku napadnutý rozsudok vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietne\nalebo aby napadnutý rozsudok v uvedenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie, pričom prvostupňový súd zaviaže, aby náležité zistil skutkový stav veci, tento riadne opísal v\nodôvodnení nového rozsudku a následne správne právne kvalifikoval, pričom svoje úvahy riadne opíše\na odôvodní.\nV prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil, žalovaný žiada, aby vyslovil\nprípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu.\nVo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že ho považuje za nesprávny\nz dôvodu, že žalobca bol v danej veci úspešný rovnako ako žalovaný. Namietal, že súd nesprávne\naplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., keď posúdil všetky nároky, ktoré boli predmetom konania spoločne, pričom\nmal postupovať tak, že pri každom nároku rozhodne o trovách konania podľa úspechu pri uplatňovaní\ntoho konkrétneho nároku, pričom v tomto prípade mal žalovanému, uplatňujúc § 142 ods. 1 O.s.p.,\npriznať náhradu trov vo vzťahu k dvom uplatňovaným nárokom, ohľadne ktorých mal žalovaný plný\núspech (žaloba bola zamietnutá). Žiadal preto, aby mu bola prizná náhradu trov prvostupňového konania\na náhrada trov odvolacieho konania podľa priloženého vyčíslenia.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09.07.2015 uviedla, že dôvody odvolania žalovaného vo\nveci samej považuje za účelové a neopodstatnené. Poznamenala, že žalovaný sa v odvolaní rozsiahlo\nvenoval rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4Obdo/48/2011, na ktoré žalobkyňa v priebehu konania poukázala\nz dôvodu obdobnej právnej problematiky, avšak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu,\nten pri svojom rozhodovaní nevychádzal z predmetného rozhodnutia, nakoľko ho považoval za právne\nbezvýznamný.\nĎalej uviedla, že vo veci samej sa pridŕža všetkých svojich doterajších tvrdení a argumentov. Zdôraznila,\nže v prípade zúženého výkladu ust. § 120 ods. 4 ZKR tak, ako to uvádza žalovaný, by ust. §\n120 ods. 4 ZKR bolo v praxi neaplikovateľné, a to nielen v prípade konkurzu na návrh oprávnenej\nosoby, ale i pre prípad konkurzu na žiadosť správcu v zmysle § 129 ods. 2 posledná veta ZKR\na tiež konkurzu vyhláseného z úradnej moci súdu v zmysle § 131 ods. 2 ZKR, nakoľko v oboch\nprípadoch súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a\nvyhlási konkurz. Teda vždy dôjde najprv k zastaveniu reštrukturalizačného konania, následne k začatiu\nkonkurzného konania a až následne k vyhláseniu konkurzu, a to v rámci jedného uznesenia vydaného\npríslušným súdom za predpokladov uvedených v ZKR. Tvrdenie žalovaného, že reštrukturalizácia\nv takomto prípade má kontinuálne prejsť na konkurz, a teda konkurz je možné považovať za\nvyhlásený počas reštrukturalizačného konania potom nemá oporu v zákone a je prejavom žalovaného\nsvojvoľného výkladu príslušného ustanovenia zákona. Vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka teda\nvždy predchádza skončenie samotnej reštrukturalizácie a aby bolo možné na právne vzťahy aplikovať\nust. § 120 ods. 4 ZKR, je potrebné za konkurz vyhlásený počas reštrukturalizácie považovať konkurz, k\nvyhláseniu ktorého došlo v dôsledku neúspešného reštrukturalizačného konania (pred úplným splnením\nplánu) voči veriteľovi, ktorý je zároveň oprávnený z pohľadávky považovanej za prednostnú v zmysle §\n120 ZKR. V opačnom prípade by sa ust. § 120 ods. 4 ZKR stalo v praxi bezpredmetné.\nÚvahy, že uvedeným postupom pri aplikácii ust. § 120 ods. 4 ZKR by teoretický veriteľ, ktorý prihlasuje\npohľadávku do konkurzu, „nevedel, akým spôsobom si má pohľadávku prihlásiť, lebo nebude vedieť,\nči už skončila ekonomická rovina reštrukturalizácie..,, čo zavedie neprijateľný stav právnej neistoty“, sú\npodľa žalobkyne absurdné a ničím nepodložené.\nTvrdenie žalovaného, že po potvrdení plánu súdom síce „nepopiera existenciu ekonomickej roviny\nreštrukturalizácie, avšak bez akýchkoľvek právnych následkov spájaných s jej začatím/vznikom a\nukončením“, je priamo vyvrátené napr. znením ust. § 161 ods. 1 ZKR. Rovnako, i keď si je žalobca\nvedomý, že zákon č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v\n\nznení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátane zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii, sa nevzťahuje na reštrukturalizáciu dlžníka/úpadcu, tak z niektorých jeho\nnovelizovaných ustanovení (§ 155a a nasl. ZKR) priamo vyplýva, že i po potvrdení reštrukturalizačného\nplánu súdom, a teda po skončení reštrukturalizačného konania pokračujú ekonomické efekty a dôsledky\nreštrukturalizácie s rozsiahlymi právnymi následkami pre veriteľov a pre dlžníka samotného. Preto\naj po tom, čo reštrukturalizačný plán dlžníka bol potvrdený súdom, nemožno poprieť pokračovanie\nreštrukturalizácie z hľadiska určitej „ekonomickej“ roviny s nepopierateľnými právnymi následkami pre\nprípad neplnenia reštrukturalizačného plánu.\nPokiaľ ide o odvolanie voči výroku súdu o náhrade trov konania, žalobkyňa ho rovnako považuje za\núčelové a neopodstatnené. Uviedla, že predmetom žaloby o určenie pohľadávok bolí štyri pohľadávky\nžalobkyne, ktoré boli správcom konkurznej podstaty popreté s tým, že súd v napadnutom rozsudku určil\nporadie dvoch z popretých pohľadávok v celkovej hodnote 1 139,85 EUR tak, ako žalobkyňa žiadala\nv petite žaloby zo dňa 29.01.2014 a žalobu v časti o určenie ostatných dvoch pohľadávok v celkovej\nhodnote 60 389,04 EUR zamietol. Žalobkyňa poukazuje na okolnosti popretia predmetných pohľadávok\nuplatnených prihláškou č. 13 a č. 14. Ak veriteľ nemá s ohľadom na zodpovedné vyhodnotenie\nopodstatnenosti podania žaloby o určenie pohľadávok inú možnosť, ako sa plne spoliehať a odvolávať\nna písomné dôvody popretia oznámené správcom, potom je neprípustné také konanie správcu, ktorým\npo viac ako roku od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, od samotného popretia pohľadávok\na od podania incidenčnej žaloby podstatným spôsobom zmení dôvody popretia a popretie odôvodní\ncelkom novými ideami, o ktorých veriteľ pri podaní žaloby nemal možnosť uvažovať a zodpovedne ich\nvyhodnotiť po právnej stránke.\nTakéto konanie nielen vnáša do právnych vzťahov veriteľov v konkurze neakceptovateľnú právnu\nneistotu, ale možno ho kvalifikovať ako svojvôľu zo strany správcu. Potom by miera zodpovednosti\nsprávcu konkurznej podstaty (v tomto prípade spočívajúca predovšetkým vo vyčíslených trovách\nkonania) nemala byť opomenutá a už vôbec nie prenášaná na veriteľa, ktorý sa v priamej súvislosti s\nkonaním správcu konkurznej podstaty snažil uplatniť svoj nárok na súde, preukázať jeho právnu podstatu\na vyvrátiť dôvody popretia pohľadávok uvádzaných správcom (tzn. neopodstatnenú aplikáciu ust. § 155\nods. 2 ZKR).\nNa mieste je tiež otázka, či vôbec je prípustné po lehote určenej na popieranie pohľadávok takýmto\nzásadným spôsobom zmeniť dôvody popretia pohľadávok s právnymi následkami, ktoré zákon s\npopretím a neúspešným domáhaním sa určenia popretých pohľadávok na súde spája.\nNa základe skutočností uvedených žalovaným na pojednávaní pred krajským súdom, ktoré nikdy neboli\nuvádzané ako dôvod popretia pohľadávok ani pri samotnom zapísaní popretia do zoznamu pohľadávok\nsprávcom Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., ani v písomnom vyjadrení správcu\nINSOLVENCY TRUSTEE, k. s., a o ktorých žalobkyňa z tohto dôvodu nemala dôvod pochybovať, sa\nžalobkyňa rozhodla nepodať odvolanie voči Rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/15/2014 z\n26.05.2015, a to predovšetkým aj s ohľadom na výrok súdu o trovách konania, ktorý vzhľadom na všetky\nokolnosti tohto prípadu a skutočnosti vyššie uvedené považovala za spravodlivý pre obe zúčastnené\nstrany.\nŽalobkyňa ďalej vo veci nepriznania trov konania uviedla, že žaloba bola podaná voči správcovi\nkonkurznej podstaty, ktorým v čase jej podania bola spoločnosti INSOLVENCY TRUSTEE, k. s.\nÚčastníkom konania na strane žalovaného bol teda správca konkurznej podstaty. Osoba vo funkcii\nsprávcu, ktorá má z moci štátu osobitné a jedinečné rozsiahle právomoci pri výkone správcovskej\nčinnosti, musí byť v zásade schopná v konaní o určení pohľadávky konať sama, a to i v prípade, ak\nnemá právnické vzdelanie, nakoľko podmienky výkonu funkcie správcu a podmienky povolenia zápisu\ndo zoznamu správcov sú dostatočne dôsledne a prísne stanovené tak, aby osoba, ktorá bola zapísaná\ndo zoznamu správcov, bola oprávnená vykonávať túto funkciu samostatne a s odbornou starostlivosťou\ntak, ako to zákon vyžaduje. Potom, ak sú úkony správcu spojené s incidenčným konaním podstatnou\nsúčasťou „náplne jeho práce“ ako správcu konkurznej podsady, tak ponechanie zastupovania na\nadvokátsku kanceláriu s následným vyčíslením trov právneho zastúpenia vo výške 2 111,47 EUR a\ntrov odvolacieho konania vo výške 421,46 EUR, spolu vo výške 2 532,93 EUR považuje žalobkyňa za\nabsolútne neúčelne vynaložené náklady správcu konkurznej podstaty.\n\nŽalobkyňa poukázala na to, že nielenže pôvodný správca konkurznej podstaty poprel predmetné sporné\npohľadávky žalobkyne z úplne iných dôvodov, ako boli napokon namietané žalovaným v samotnom\nkonaní pred súdom, čo malo podstatný vplyv na výsledok konania, ale ani samotný žalovaný vo svojom\npísomnom vyjadrení k žalobe žalobkyni, ktorý je potrebné považovať za prvý úkon, ktorý mu patril,\nneuviedol tieto skutočnosti a ani inak nerozporoval doručenie predmetných rozhodnutí, na podklade\nktorých boli popreté pohľadávky do konkurzu prihlásené, a nijak nerozporoval ich právoplatnosť a\nvykonateľnosť. Mieru zodpovednosti žalovaného v tomto prípade (prejavujúcu sa predovšetkým vo\nvyčíslených trovách konania) nemožno poprieť a opomenúť, nakoľko mala priamy vplyv na konanie\nžalobkyne spočívajúce v podaní samotnej žaloby. Táto zodpovednosť by preto nemala byť prenášaná na\nveriteľa, ktorý sa v priamej súvislosti s konaním správcu konkurznej podstaty snažil uplatniť svoj nárok na\nsúde a vyvrátiť dôvody popretia pohľadávok uvádzaných správcom. Okrem toho účelne vynaložené trovy\nkonania správcu konkurznej podstaty sa považujú za pohľadávku, ktorú má správca možnosť uplatniť\nsi voči konkurznej podstate, prípadne môže byť uspokojená pomerne zo všeobecnej podstaty.\nNa základe všetkých uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného\nzamietol a potvrdil rozsudok krajského súdu a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212\nO.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p.\nodvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a treba mu priznať úspech.\nRozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 28. septembra 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka\nkonkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas\nreštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej\npodstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo rozhodnutie krajského súdu v odvolaním\nnapadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým ako súd prvého stupňa určil, že žaloba žalobkyne je dôvodná\nlen v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 366,83 EUR uplatnenej prihláškou č. 10 a v časti uplatnenej\npohľadávky vo výške 773,02 EUR uplatnenej prihláškou č. 11. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a\nžiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o konkurze\na reštrukturalizácii a zákona o sociálnom poistení tým, že pohľadávku žalobkyne vo výške 366,83\nEUR uplatnenú prihláškou č. 10 rovnako ako pohľadávku žalobkyne vo výške 773,02 EUR uplatnenú\nprihláškou č. 11 je nutné považovať za prednostnú, nakoľko vznikla počas reštrukturalizačného konania.\nOdvolací súd po preskúmaní spisového materiálu má za preukázané, že žalobkyňa už v žalobe zo\ndňa 29.01.2014 namietala, že konkurz na majetok úpadcu bol na účely určenia poriadia prihlasovaným\npohľadávok vyhlásený počas reštrukturalizácie dlžníka, teda pohľadávky žalobcu uplatnené prihláškou\nč. 10 a č. 11 sú prednostnými pohľadávkami. Naproti tomu žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa\n23.06.2014 namietal, že konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený počas jeho reštrukturalizácie, ale\n\naž viac ako dva mesiace po jej právoplatnom skončení, teda neboli splnené podmienky na to, aby mohli\nbyť uplatnené pohľadávky uspokojené ako prednostné.\nVo svetle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že vlastné odôvodnenie rozhodnutia súd\nprvého stupňa je vo vzťahu k vyriešeniu kľúčovej otázky (splnenie podmienok podľa § 120 ods. 4\nzákona č. 7/2005 Z. z.) nedostatočné s tým, že právny názor súdu prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku v naznačenom smere úplne absentuje, čo nezodpovedá zákonným požiadavkám\nna odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V zmysle ustálenej judikatúry\nkrajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemusí vysporiadať so všetkými námietkami\núčastníka konania, ale len s tými, ktoré sú právne relevantné s prejednávanou vecou. Povinnosť súdu\nvyrovnať sa s relevantnými argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôležitejších súčastí\nzákladného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nV predmetnom prípade súd rozhodoval o určení výšky, poradia a zabezpečenia pohľadávok žalobkyne,\npričom medzi účastníkmi konania bolo sporné, či súd vyhlásil alebo nevyhlásil konkurz na majetok\ndlžníka počas reštrukturalizácie, bolo preto povinnosťou súdu zaoberať sa touto spornou skutočnosťou.\nOpisom vzniku jednotlivých pohľadávok a ich uplatnenia v reštrukturalizačnom konaní nedal krajský\nsúd odpoveď na jedinú spornú otázku, na ktorú sa názory žalobkyne a žalovaného rozchádzajú. Z\nkonštatovania, že predmetné pohľadávky vznikli počas reštrukturalizačného konania, čo nebolo medzi\núčastníkmi sporné, nemožno odôvodniť prijatý záver, že išlo o prednostné pohľadávky v zmysle § 120\nods. 4 ZKR.\nVychádzajúc z uvedeného považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu pre\nnedostatok dôvodov za nepreskúmateľné s tým, že postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť\nkonať pred súdom, pretože pre chýbajúcu argumentáciu sa žalovaný ani nemôže účinne proti rozsudku\nbrániť.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi\nodňala možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umožňuje, a to\nnajmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné\nprostriedky a pod.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nÚčastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a\nzrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad\núčinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nUvedené vyplýva aj zo znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\nprípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri\nhodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva\nna riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\núčastníka konania, pretože nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2\nO.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu dôsledne sa vysporiadať s relevantnými\nnámietkami žalovaného, vrátane odvolacích námietok, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie\naj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov\nodvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/15/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}], "citovane_v": []}