{"guid": "fe11914a-99ad-4a0d-a27a-2f902690afdb:dc8ebede-aece-47dd-a4ad-0cba0920ca5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2014200026.1", "spisova_znacka": "6Sžf/21/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/21/2015 z 25. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 6Sžf/21/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2014200026.1", "identifikacne_cislo": "2014200026", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525", "nazov": "§ 525 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8ebede-aece-47dd-a4ad-0cba0920ca5e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2014200026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/21/2015\n2014200026\n25. 05. 2016\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2016:2014200026.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: INGWE\nANWARUNYA, s.r.o., Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: JUDr.\nPeter Rokaš, advokát, Plynárenská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. 1100302/1/494177/2013/5067 zo dňa 24. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 14S/7/2014-53 zo dňa 6. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k 14S/7/2014-53 zo dňa 6.\nnovembra 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 6. novembra 2014 č. k. 14S/7/2014-53 podľa ust. §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/494177/2013/5067\nzo dňa 24. októbra 2013, ktorým mu bolo oznámené, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9103305/5/280251/2013 zo dňa 22.01.2013 vo veci priznania sankčného úroku spoločnosti TELECO &\nTELECOOPER, s.r.o. Bratislava nie je nulitné v zmysle dôvodov uvedených v § 64 ods. 2 písm. a)\n- c) zák. č. 563/2009 Z.z.\nO trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, keďže nebol v konaní úspešný.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nie je možné\npovažovať za nulitné rozhodnutie daňového úradu Bratislava č. 9103305/5/280251/2013 zo dňa\n22.01.2013, ktorým priznal daňovému subjektu TELECO & TELECOOPER, s.r.o., Bratislava úrok vo\nvýške 109.176,70 Eur, v súvislosti s daňovým preplatkom vo výške 347.181,82 Eur na daň z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie 1998, bez ohľadu na preukazované postúpenie pohľadávky\ndňom zmluvou zo dňa 18.10.2011.\nKrajský súd poukázal na to, že priznanie úroku daňovému subjektu TELECO & TELECOOPER, s.r.o.,\nBratislava vo výške 109.176,70 Eur z titulu sankčného úroku za zadržiavanie daňového preplatku\nje pohľadávkou verejného práva a takáto pohľadávka je vylúčená z postúpenia podľa § 524 a nasl.\nObčianskeho zákoníka. Daňové pohľadávky a záväzky sú pohľadávkami a záväzkami verejnoprávnej\npovahy, ktoré nevznikajú na základe zmluvnej voľnosti, resp. inej skutočnosti upravovanej predpismi\nobčianského práva, ale sú dôsledkom verejnoprávnej úpravy daňovej povinnosti založenej na\n\npovinnosti daňovníka rešpektovať úpravu platenia daní stanovenú štátom a realizovanú v rámci výkonu\nkompetencií orgánov správy daní ako prejavu mocenského postavenia štátu. Je evidentné, že ich vznik\nsa neviaže na existenciu občianskoprávneho vzťahu v zmysle § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v\nzmysle ktorého v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie, ani sa nejedná o\nprávne úkony v súvislosti so správou majetku štátu v zmysle zák. č. 278/1993 Z.z. Z verejnoprávnej\npovahy tohto záväzku vyplýva aj to, že tak záväzky, ako aj pohľadávky, sa viažu výlučne na osobu\ndaňovníka, nie je teda možné ich postúpenie v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákoníka. Z\npredloženej zmluvy o postúpení by pre orgány správy daní mala vyplývať povinnosť akceptovať zánik\ndaňovej povinnosti žalobcu z titulu započítania postúpenej pohľadávky postupcu voči štátu. V tejto\nsúvislosti krajský súd považoval za dôvodný poukaz na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v nadväznosti\nna právnu úpravu § 87 Daňového poriadku, ktorý obsahuje úpravu explicitne stanovených prípadov\nmožnosti započítania na účely zániku daňového nedoplatku. Toto ustanovenie však neumožňuje\nrealizáciu postupu vyžadovaného žalobcom.\nKrajský súd na argument, že do 31.12.2012 daňový poriadok nevylučoval postúpenie daňovej\npohľadávky, tak ako je to od 01.01.2013 uvedené v ust. § 79 Daňového poriadku uviedol,\nže rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou vylúčenie možnosti postúpenia daňovej pohľadávky\n(všeobecne) podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je verejnoprávny charakter pohľadávky. Je\nevidentné, že sankčný úrok v zmysle § 35b zák. č. 511/1992 Zb. spĺňa kritériá pre uznanie za daň v\nzmysle § 1a písm. a) zák. č. 511/1992 Zb., ako aj v zmysle § 2 písm. b) Daňového poriadku v spojení s\nust. § 165 ods. 7 Daňového poriadku. Rovnako krajský súd poukázal na Dôvodovú správu k návrhu zák.\nč. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do textu Daňového poriadku doplnené súčasne platné znenie § 79 ods.\n9 za účelom predchádzania rozdielnym výkladom otázky možnosti postúpenia pohľadávky verejného\npráva podľa občianskych predpisov.\nNakoľko záver o nemožnosti postúpiť pohľadávku verejného práva podľa predpisov súkromného práva\nkrajský súd považoval za správny, nebolo dôvodné z jeho vyvodzovať, že rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava č. 9103305/5/28025/2013 zo dňa 22.01.2013 je nulitné a rovnako nie je možné\npovažovať za preukázaný dôvod nulity v zmysle § 64 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku v súvislosti s\nrozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/494177/2013/5067 zo dňa 24.10.2013, ktorý postupom v zmysle\n§ 64 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9103305/5/28025/2013 zo dňa 22.01.2013 nie je nulitné.\nKrajský súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p.\nrozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že\na) zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na posúdenie veci,\nb) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nc) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nŽalobca uviedol, že postúpením pohľadávky postupcu (TELEKO & TELECOOPER s.r.o., Bratislava)\nna žalobcu nedošlo ku zmene obsahu pohľadávky, nakoľko postúpením pohľadávky dochádza len a\nlen ku zmene v subjektoch záväzku (vzťahu), nakoľko je vždy potrebné rozlišovať medzi zmenou v\nosobe účastníkov vzťahov (ôsma časť - prvá hlava - štvrtý oddiel Občianskeho zákonníka: Zmena\nv osobe veriteľa alebo dlžníka) od zmeny v obsahu záväzkov (ôsma časť - prvá hlava - tretí oddiel\nObčianskeho zákonníka: Zmena v obsahu záväzkov); a taktiež postúpenie „daňovej pohľadávky“\nnevylučovala pôvodná právna úprava Daňového poriadku (v znení účinnom do 31.12.2012) a rovnako\ntak nevylučuje ani v súčasnosti platná a od 01.01.2013 účinná právna úprava Daňového poriadku (a to\nkonkrétne jeho „nové“ ust. § 79 ods. 9).\nNapadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým bola žaloba zamietnutá, trpí podľa názoru žalobcu\nnasledovnými vadami: 1/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom\n(§ 221 ods. l písm. f) O.s.p.) a tiež 2/ súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 221 ods. l písm. h) O.s.p.).\nPredmetné odôvodnenie napadnutého rozsudku nedalo žalobcovi možnosť dozvedieť sa, na základe\nakých dôvodov súd v danej veci rozhodol, čím sa takéto rozhodnutie stalo nezrozumiteľné, nejasné\n\na v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné, nakoľko jediným „vodítkom“ je názor (záver) súdu, že\nvzhľadom na „verejnoprávny“ charakter vzťahu nie je možné pohľadávky (či záväzky) postúpiť.\nPodľa názoru žalobcu súd pri posúdení jeho žaloby nesprávne právne posúdil vec, nakoľko podľa §\n524 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky, okrem iných, spôsobilý predmet postúpenia. Podľa Občianskeho zákonníka nemožno\npostúpiť pohľadávky, ktoré: zanikajú najneskôr smrťou veriteľa; ktorých obsah by sa zmenil zmenou\nveriteľa; ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia; postúpenie, ktoré odporuje dohode veriteľa\na dĺžníka; ako aj postúpenie, ktoré vylučuje zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.\nPohľadávka na zaplatenie sankčného úroku nenapĺňa žiadnu z uvedených „výnimiek“, nakoľko:\n- nejde o pohľadávku, ktorá by zanikla smrťou, pretože pôvodným veriteľom, ako aj novým veriteľom\nje právnická osoba,\n- nejde o pohľadávku, obsah ktorej by sa zmenil zmenou veriteľa, nakoľko charakterom ide o peňažnú\npohľadavku - pohľadávku na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške sankčných úrokov, na\nzaplatenie ktorej vznikol nárok postupcovi spoločnosti TELEKO & TELECOOPER s.r.o., Bratislava podľa\na na základe zákona,\n- nejde o pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, nakoľko takáto „exekučná\nochrana“ pre takúto pohľadávku nie je v právnom poriadku SR upravená, pričom prikázaním inej\npohľadávky možno postihnúť každú takú pohľadávku, ktorú má povinný voči svojmu dlžníkovi,\nktorej predmetom je penažné plnenie, a táto pohľadávka (svojím vznikom) sa môže opierať tak o\nsúkromnoprávne alebo aj verejnoprávne vzťahy a môže mať svoj pôvod v hmotnom či procesnom práve\n(napr. in NS ČR 20 Cdo 470/2004),\n- nejde o pohľadávku, ktorej postúpenie by odporovalo dohode veriteľa a dlžníka, nakoľko takúto dohodu\nnie je ani možné (vo vzťahu k postúpenej pohľadávke uzatvoriť),\n- nejde ani o pohľadávku, ktorej postúpenie by vylučovala právna úprava.\nNárok na zaplatenie sankčného úroku vzniká „ex lege“ (v zmysle § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\nsprávca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov .... zaplatí daňovému\nsubjektu sankčný úrok ...), t.z. pohľadávka postupcu (spoločnosti TELEKO & TELECOOPER s.r.o..\nBratislava) a vzťah z toho vyplývajúci vznikol bez potreby vydania rozhodnutia správcu dane, chýba tu\ntak mocenský prvok vzťahu, a preto možno jednoznačne uviesť, že vznik tohto nároku (pohľadávky) nie\nje podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane.\nZmenou v osobe veriteľa nedošlo ku zmene vzťahu z verejnoprávneho na vzťah súkromnoprávny,\nnakoľko žalobca po nadobudnutí postúpenej pohľadávky mal záujem túto v súlade s ust. § 87 Daňového\nporiadku započítať, pričom žalobca aj na samotnom súdnom pojednávaní zdôraznil, že ust. § 87\nDaňového poriadku dáva možnosť vykonať započítanie vzájomných pohľadávok, ku ktorému (ani)\nnemusí dôjsť.\nPodľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno\nnútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Spravujúc sa touto základnou zásadou právneho poriadku\nSR nebolo v žiadnom smere obmedzené nakladanie daňového subjektu s pohľadávkou na zaplatenie\nsankčného úroku, ktorá vznikla ex lege, nakoľko takéto obmedzenie Daňový poriadok (v znení účinnom\ndo 31.12.2012) nepoznal.\nNa základe zmluvy o postúpení pohľadávky postupca (spoločnosť TELEKO & TELECOOPER s.r.o.,\nBratislava) nepostupoval ako daňový subjekt práva a povinnosti v daňovom či inom konaní, a nešlo\nani o prípad (zakázaného) prenosu daňovej povinnosti. Podľa § 79 ods. 9 Daňového poriadku (v znení\núčinnom od 1.1.2013) daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na\nsumu podľa osobitných predpisov 1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.\nK zákonu č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo predmetné ustanovenie doplnené ako nový odsek 9 v § 79\nDaňového poriadku podľa názoru žalobcu vyplýva nasledovné:\na) do 31.12.2012 žiadne ustanovenie Daňového poriadku nezakazovalo ani iným spôsobom\nneupravovalo otázku postúpenia a tým postupiteľnosti pohľadávok daňového subjektu, ktoré (ako také)\ntak bolo možné postúpiť na tretie osoby;\n\nV prípade, že právna úprava účinná do 31.12.2012, tak ako to argumentoval žalovaný vo svojom\nvyjadrení, nedovoľovala postupovanie pohľadávok (daňových subjektov), zákonodarca by nemal žiaden\ndôvod pristúpiť k novej právej úprave.\nPráve naopak, zákonodarca tým, že pristúpil k novej právnej úprave, uznal a potvrdil, že dovtedy\nplatná a účinná právna úprava umožňovala postúpenie pohľadávok. Zo samotnej dôvodovej správy k\nnovele daňového poriadku vyplýva, že zákonodarca pripúšťa rôzny výklad pôvodnej právnej úpravy\n(pri aplikácii právnej normy), čo možno považovať jednoznačne v rámci výklad práva samotným\nnormotvorcom (autentický výklad) za podstatné pre posúdenie otázky postúpenia pohľadávok do\n31.12.2012. Autentický výklad môže byť totiž obsiahnutý nielen v samotnom právnom akte normotvorcu,\nale rovnako tak v inom právnom akte, v tomto prípade v dôvodovej správe k zákonu č. 440/2012 Z.z.\nSamotný žalobca sa preto domnieva, že: (i) pri aplikácii Daňového poriadku (v znení účinnom\ndo 31.12.2012) je potrebné vyššie uvedený autentický výklad brať do úvahy, a (ii) zákonodarca\nnovou právnou úpravou priamo neexistenciu (akéhokoľvek) zákazu postupovania pohľadávok potvrdil,\nvychádzajúc z ústavného princípu, že každý (t.z. aj daňový subjekt) môže konať všetko, čo nie je (nebolo)\nzakázané.\nb) od 1.1.2013 je upravený zákaz postúpenia pohľadávky (nároku):\n- na vrátenie dane,\n- na vrátenie daňového preplatku,\n- nároku na sumu podľa osobitných predpisov, a to všetko postúpením podľa Občianskeho zákonníka.\nZ uvedeného vyplýva, že tieto pohľadávky (nároky) je možné postúpiť, ale nie podľa Občianskeho\nzákonníka, t.z. ich postúpenie nie je zakázané un block, a nie je možné postúpiť podľa Občianskeho\nzákonníka nárok na vrátenie dane alebo daňového preplatku.\nSúd v napadnutom rozsudku, podobne ako žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe, vychádzal\n(nesprávne) z toho, že sankčný úrok v zmysle § 25b zákona č. 511/1992 Zb. spĺňa kritéria pre jeho\nuznanie za daň v zmysle § 165 ods. 7 Daňového poriadku v spojení s ust. § 165 ods.7 Daňového\nporiadku. S uvedeným názorom žalobca nesúhlasil, nakoľko za daň je možné považovať v zmysle\ncitovaných zákonných ustanovení len taký úrok z omeškania, t.z. sankčný úrok podľa zákona č. 511/1992\nZb., ktorý je povinný zaplatiť daňový subjekt príslušnému správcovi dane, a ktorý v prípade, že bol\n(nedôvodne) zaplatený, je tu nárok na jeho vrátenie. Iba takýto nárok na vrátenie zaplateného úroku z\nomeškania nie je možné od 01.01.2013 postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.\nŽalobca mal za to, že aj po 01.01.2013 je možné, napriek ust. § 79 ods. 9 Daňového poriadku,\npohľadávku na zaplatenie sankčného úroku postúpiť.\nŽalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pridržiavajúc sa zároveň aj všetkých svojich\ndoterajších vyjadrení obsiahnutých v jednotlivých procesných úkonoch navrhol, aby odvolací súd vydal\nrozsudok, ktorým zmení rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.11.2014 a zruší tak rozhodnutie\nžalovaného č. 1100302/1/494177/2013/5067 zo dňa 24.10.2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu\nBratislava č. 9103305/5/280251/2013 zo dňa 22.01.2013 a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie a\nzároveň zaviaže žalovaného zaplatiť náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia alebo\nzruší rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.11.2014 a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu sa pridržiaval svojho písomného\nvyjadrenia k žalobe, keďže namietané skutočnosti boli aj predmetom žalobných námietok. Žalovaný\nžiadal Najvyšší súd SR, aby potvrdil rozsudok Krajského súdu, pretože vec bola posúdená správne po\nskutkovej aj právnej stránke.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\n\nV správnom sudnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalob alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa článku 2 ods. 2 zák. č. 460/1992 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 524 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka\n(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\nPodľa § 525 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa\nzmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom\nrozhodnutia.\n(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.\nPodľa § 79 ods. 9 Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2013\nDaňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných\npredpisov 1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. 50)\nPodľa § 87 Daňového poriadku\n(1) Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej\norganizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou\ndaňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného\nriaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.\n(2) Započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku,\nktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 Eur.\n(6) Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a\nObčianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok. 51)\nPodľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku\nUkladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len\nrozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 64 Daňového poriadku\n(1) Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona\nuvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň akoby nebolo vydané.\n(2) Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré\na) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje\naj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,\nb) bolo vydané omylom inej osobe,\nc) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.\n(3) Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to\nkedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister na základe návrhu\nním určenej osobitnej komisie.\n(4) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto\npodnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu.\n(5) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že posudzované rozhodnutie je nulitné, vydá o tejto skutočnosti\nrozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Ak na\nposudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie, rozhodne orgán uvedený v odseku 3 aj o\nnulite tohto nadväzujúceho rozhodnutia; vo výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia\nmožno uviesť aj rozhodnutie nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o nulite nie\nsú prípustné opravné prostriedky.\n\nPodľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku\nSankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.\nPodľa § 2 písm. b) Daňového poriadku\nDaňou daň podľa osobitných predpisov l) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov 2) a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady\npodľa osobitného predpisu, 3)\nPodľa § l a písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\nNa účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov 1) vrátane sankčného úroku a\núroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.\nNajvyšší súd SR mal z obsahu pripojeného administratívneho, ako aj súdneho spisu za preukázané,\nže dňa 18.10.2012 bola medzi zmluvnými stranami TELECO & TELECOOPER, s.r.o., Bratislava ako\npostupcom a žalobcom (predchádzajúce obchodné meno CARAT Distillery, s.r.o.) ako postupníkom\nuzavretá podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou postupca\nna postupníka postúpil svoju pohľadávku vo výške 109.176,79 Eur z titulu sankčného úroku za vrátenie\nnesprávne vyrubených daňových nedoplatkov v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/233/2009-85 zo dňa 17.05.2011 v spojení s rozsudkom NS SR č. 5Sžf/55/2011 zo dňa 19.07.2012\nprávoplatného 20.08.2012. Predmetom postúpenia v zmysle článku II. ods. 1 boli aj všetky súvisiace\nnároky vyplývajúce z tejto pohľadávky.\nOznámením zo dňa 18.10.2012 doručeným žalovanému 19.10.2012 postupca oznámil postúpenie\npohľadávky vrátane spojených práv žalobcovi.\nRozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 910 3305/5/280251/2013 zo dňa 22.01.2013 správca dane\npriznal daňovému subjektu TELECO & TELECOOPER, s.r.o. Bratislava úrok vo výške 109.176,70 Eur,\nv súvislosti s daňovým preplatkom vo výške 347.181,82 Eur na daň z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie 1998 v nadväznosti na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S/233/2009-85\nzo dňa 17.05.2011 v spojení s rozsudkom NS SR č. 5 Sžf/55/2011 zo dňa 19.07.2012 právoplatným\n20.08.2012. Podľa výroku rozhodnutia bude v stanovenej lehote priznaný úrok zaplatený alebo použitý\npodľa § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku.\nOznámením zo dňa 28.02.2013 TELECO & TELECOOPER, s.r.o., Bratislava v súvislosti s priznaným\nsankčným úrokom oznámil správcovi dane, že pohľadávka bola dňa\n18.10.2012 postúpená na žalobcu.\nListom č. 9103305/5/987655/2013 zo dňa 14.03.2013 Daňový úrad Bratislava oznámil TELECO &\nTELECOOPER, s.r.o., Bratislava, že nárok na vrátenie dane nie je možné postúpiť podľa ustanovení\nObčianskeho zákonníka.\nOznámením zo dňa 30.05.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že bez ohľadu na jeho žiadosť o započítanie\npohľadávok v zmysle § 87 Daňového poriadku (v nadväznosti na oznámené postúpenie pohľadávky\nod TELECO & TELECOOPER, s.r.o., Bratislava), nie je možné započítať daňový nedoplatok vo výške\n109.176,79 Eur vzniknutý na základe daňového priznania na spotrebnú daň z alkoholických nápojov\nza zdaňovacie obdobie február 2013 vzhľadom na skutočnosť, že podľa stanoviska Daňového úradu\nBratislava vydaného v súlade s usmernením odboru metodiky Daňového riaditeľstva SR pohľadávku\ndaňového charakteru nemožno postúpiť podľa súkromnoprávnych predpisov (§ 524 - § 530 OZ), nakoľko\nsa jedná o pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.\nDňa 23.08.2013 žalobca podal žalovanému sťažnosť na nezákonný postup Daňového úradu Bratislava,\nako aj Finančného riaditeľstva SR, v ktorej namietal nezákonnosť neakceptovania preukázaného\npostúpenia pohľadávky na účely započítania. Žiadal uvedený postup prešetriť v zmysle zák. č. 10/1996\nZb. o kontrole v štátnej správe a zároveň dal podnet žalovanému na vyhlásenie rozhodnutia Daňového\núradu Bratislava č. 9103305/5/28025/2013 zo dňa 22.01.2013 za nulitné.\n\nOznámením č. 1100302/1/494177/2013/5067 dňa 24.10.2013 žalovaný postupom v zmysle §64\nods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9103305/5/28025/2013 zo dňa 22.01.2013 nie je nulitné.\nŽalobca namietal, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutočný stav veci (§ 221 ods. 1 písm. h) OSP). Táto jeho\nnámietka nie je opodstatnená podľa § 79 ods. 9 Daňového poriadku (v znení účinnom od 01.01.2013)\ndaňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných\npredpisov 1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. Z textu dôvodovej správy k zákonu č. 440/2012\nZ.z., ktorým bolo predmetné ustanovenie doplnené ako nový odsek 9 v § 79 Daňového poriadku, „že\nz dôvodu jednoznačnosti, ako aj zamedzenia rozdielneho výkladu, sa navrhuje jednoznačne ustanoviť\nnemožnosť postupovať pohľadávku verejného práva spôsobom podľa predpisov upravujúcich súkromné\nprávo“ aj podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva, že nemožnosť postupovať pohľadávku verejného\npráva spôsobom podľa predpisov upravujúcich súkromné právo tu už bola, vyplýva tak z ustanovení\nDaňového poriadku, ako aj jemu predchádzajúcemu zákonu č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov, avšak z dôvodu jednoznačnosti a zamedzenia rozdielneho výkladu ju bolo treba ešte\njednoznačne, resp. jednoznačnejšie ustanoviť. Uvedeným ustanovením sa iba zvýšila úroveň právnej\nistoty, nedošlo však k zmene zámeru zákonodarcu.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka sa teda nevzťahuje na vzťahy\nverejnoprávnej povahy vyplývajúce z konaní a postupov správnych orgánov. V opačnom prípade by\nna všetky vzťahy daňovej kontroly boli aplikovateľné aj ďalšie inštitúty upravené v Občianskom či\nObchodnom zákonníku, napr. možnosti zmeny aj obsahu záväzkov a pohľadávok daňovej povahy\nzmluvnými inštitútmi, resp. možnosť uzatvorenia dohôd o ich zániku, právny inštitút premlčania a pod.\nNa právny režim správy daní sa právny režim Občianskeho zákonníka používa výlučne v prípade, ak na\ntento právny režim zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov výslovne odkazuje.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu zmenou v osobe veriteľa by táto osoba nespĺňala pojmové znaky\ndaňového subjektu a nemohla by byť splnená dikcia zákona o vrátení preplatku. Obsahom pohľadávky\ntak v prípade preplatku ako aj neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov je záväzok vrátenia\nprostriedkov štátneho rozpočtu daňovému subjektu z dôvodu, že nastali právne skutočnosti (vymedzené\nniekoľkými zákonnými podmienkami) v konaní vo veciach správy daní voči daňovému subjektu, s\nktorým zákon počíta. Súčasťou záväzku vrátenia prostriedkov je však aj právo na použitie prostriedkov\npodľa § 79 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vrátenie prostriedkov správcom\ndane je upravené vždy v právnom režime kogentných ustanovení daňového predpisu ako inštitútu\nverejného práva a je viazaná na daňový subjekt. Zmena v osobe daňového subjektu na inú osobu,\nktorá nie je dotknutým daňovým subjektom by znemožnila konanie správcu dane podľa daňového\nporiadku a teda došlo by k zmene obsahu pohľadávky (napr. nemožnosť použitia týchto prostriedkov\npodľa § 79 Daňového poriadku, taktiež skutočnosť, že sankčný úrok je samostatným predmetom\nkonania nadväzujúcim na skutočnosť vrátenia neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov\ndaňovému subjektu, nie tretej osobe, pričom v prípade postúpenia pohľadávky by nebola zrejmá\naplikovateľnosť ustanovení o príslušenstve pohľadávky, ak sankčný úrok nemožno v zmysle daňových\npredpisov považovať za príslušenstvo neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, taktiež by\ntakáto zmena mohla spôsobiť zmenu miestnej príslušnosti správcu dane a v nesposlednom rade zmenu\nz verejnoprávneho vzťahu na vzťah súkromnoprávnej povahy, pre ktorý nemá správca dane subjektivitu).\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná pohľadávka je pevne zviazaná s plnením záväzkov\ndaňového subjektu daňového charakteru a s ďalším konaním správcu dane voči daňovému subjektu\na ide teda o verejnoprávnu pohľadávku, ktorej obsah sa zmenou veriteľa, ktorým je daňový subjekt,\nzmení, pretože by sa veriteľom stala osoba bez vzťahu ku konaniu správcu dane a takýto právny\nvzťah by bol právnym vzťahom súkromnoprávnym. Spolu s peňažným charakterom plnenia je však\nspojené aj konanie správneho orgánu voči daňovému subjektu v procese správy daní smerujúce k\nvráteniu prostriedkov daňovému subjektu na základe kogentných ustanovení zákona. Podľa § 524 ods.\n2 Občianskeho zákonníka by spolu s postúpenou pohľadávkou prechádzalo aj príslušenstvo pohľadávky\na všetky práva s ňou spojené, teda aj všetky práva daňového subjektu vo veciach správy daní, pričom\nObčiansky zákonník už neuvádza nič o povinnosti daňového subjektu (strpieť použitie prostriedkov podľa\n§ 79 zákona č. 536/2009 Z.z.). Evidentným spôsobom teda by aj v prípade aplikovateľnosti Občianskeho\nzákonníka na verejnoprávny vzťah dochádzalo postúpením pohľadávky daňového subjektu k zmene\nobsahu záväzku napriek skutočnosti, že tento je a naďalej zostáva peňažnej povahy.\n\nS právnym názorom žalobcu, že vzhľadom k tomu, že do 31.12.2012 daňový poriadok neobsahoval ust.\n§ 79 ods. 9 cit.: „daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu\npodľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka“, a preto bolo možné pohľadávku\npostúpiť, nesúhlasí ani Najvyšší súd SR. Krajský súd sa s touto námietkou vysporiadal, keď uviedol,\nže rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou vylúčenie možnosti postúpenia pohľadávky podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka je jej verejnoprávny charakter. Doplnenie uvedeného ustanovenia\ndaňového poriadku vysvetľuje aj už citovaná Dôvodová správa k zákonu č. 440/2012 Z.z. (novela\ndaňového poriadku), ktorá uvádza, že uvedené ustanovenie bolo doplnené len z dôvodu jednoznačnosti,\nako aj zamedzenia rozdielneho výkladu. Nesprávnym výkladom by dochádzalo k mareniu výkonu správy\ndaní, napr. preúčtovať preplatok alebo nadmerný odpočet daňového subjektu (pohľadávku daňového\nsubjektu) na jeho daňové nedoplatky. Pokiaľ boli v zákone č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\nupravené inštitúty odlišné od inštitútov Daňového poriadku, musel sa verejnoprávny charakter týchto\ninštitútov a nemožnosť postúpenia takýchto nárokov vzťahovať na ne rovnako. Daňový poriadok nemôže\nupravovať zákaz postúpenia nárokov tých, ktoré v ňom upravené nie sú z dôvodu, že boli nahradené\ninými právnymi inštitútmi, a teda upravovať zákaz aj na právne vzťahy, na ktoré sa aplikovali ust. zákona\nč. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov prostredníctvom prechodných ustanovení, avšak tento\nzákaz má aj v Daňovom poriadku univerzálny charakter, nie sú z neho vylúčené nijaké nároky daňových\nsubjektov, preto je nevyhnutné rovnako univerzálne pristupovať aj k akýmkoľvek nárokom daňových\nsubjektov podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskoších predpisov.\nNajvyšší súd SR súčasne dospel k záveru, že súd prvého stupňa žalobnými námietkami, ktoré sú\nv podstate rovnaké ako odvolacie, sa náležite zaoberal, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodenia\njeho rozsudku. Nie je preto opodstatnená námietka žalobcu, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho\nnámietkami, že zo strany krajského súdu sa jednalo o neodôvodnené a z toho dôvodu nespreskúmateľné\nrozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. a § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj z dôvodmi rozhodnutia § 219 ods. 2\nO.s.p. (spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v\ntomto konaní neúspešný a žalovanému neprináležia zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}