{"guid": "9fdbb0e5-5924-475b-b87c-6edfd59baebf:16473e78-e63d-419e-96aa-e349b53f226a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2013200827.1", "spisova_znacka": "3Sžo/153/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/153/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžo/153/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2013200827.1", "identifikacne_cislo": "2013200827", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-g", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-4", "/SK/ZZ/1995/152#paragraf-20", "/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16473e78-e63d-419e-96aa-e349b53f226a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200827.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200827.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200827.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/153/2015\n2013200827\n23. 11. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:2013200827.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: G. W., so sídlom\nO., zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Hornákovou, so sídlom Advokátskej kancelárie A. Hlinku č.\n3044, Sereď, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta\n52, P.O.BOX 45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/7922/2013 zo\ndňa 11. novembra 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n20S/66/2013-58 zo dňa 27. januára 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/66/2013-58 zo dňa 27.\njanuára 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd Trnava rozsudkom č. k. 20S/66/2013-58 zo dňa 27. januára 2015 zrušil rozhodnutie\nžalovaného číslo OLP/7922/2013 zo dňa 11. novembra 2013 podľa § 250ja ods. 2 písm. d) O.s.p., vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o náhrade trov konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia\npokuty v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočne\nodôvodnené.\nV danom prípade žalobcom napadnuté rozhodnutie neobsahovalo skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu\nsankcie, a preto považoval toto rozhodnutie za nepreskúmateľné a zrušil ho pre nedostatok dôvodov.\nII.\nV zákonom určenej lehote podal žalovaný odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n25S/66/2013-58 zo dňa 27. januára 2015 a žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby ho v celom\nrozsahu zrušil a vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nUviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje odôvodnenie výšky\nuloženej pokuty tak, ako to požadoval prvostupňový súd. Podľa jeho názoru došlo k chybe v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, ktorý nesprávne pristúpil ku vzťahu žalovaného k ustanoveniu § 59 ods. 1\nzákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Z\n\nuvedeného ustanovenia vyplýva, že druhostupňový orgán žiadnu pokutu v správnom konaní neukladá.\nJeho úlohou je preskúmať prvostupňové správne rozhodnutie v celom rozsahu, čo aj urobil s tým, že\npovažoval uloženú pokutu za primeranú a stotožnil sa s odôvodnením jej výšky.\nPoukázal na ustanovenie § 59 ods. 1 správneho poriadku, § 28 ods. 4 písm. g) zákona číslo 125/1995\nZ.z. a poznamenal, že sankcia uložená prvostupňovým správnym orgánom bola uložená presne na\nspodnej hranici zákonného rozpätia, čo uvedený správny orgán náležite odôvodnil. Pokuta nemohla byť\nteda uložená v nižšej sume a žalovaný ju nemohol zvýšiť v neprospech žalobcu .\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na nepresné označenie účastníkov konania zo strany\nžalovaného a k veci uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave a žiadal ho\npotvrdiť.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie žalovaného číslo OLP/7922/2013 zo dňa 11. novembra 2013 podľa § 250j ods.\n2 písm. d) O.s.p., ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva so sídlom Galante, č. 1258/2013, Hu, Rj zo dňa 02.09.2013 o uložení pokuty vo výške\n1000 € za marenie výkonu úradnej kontroly potravín tým, že žalobca mal brániť zamestnancom orgánu\núradnej kontroly vykonávať činnosti uvedené podľa § 18 až 20 zákona číslo 152/1995 Z.z. Súd zároveň\nrozhodol o vrátení veci správnemu orgánu na nové konanie a o trovách konania.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti, druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní\n\nzákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že dňa 02.07. 2013 bol\npracovníčkami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Galante vykonaný odber\nvzoriek, na základe plánu odberov vzoriek potravín na 3. štvrťrok 2013 v rámci výkonu úradnej kontroly\npotravín. Súčasťou plánu bolo i odobratie vzoriek zo zariadenia prevádzkovaného žalobcom, a to\nzmrzlináreň, O.. Predmetné zariadenie pracovníčky navštívili o 10: 30 hod., pričom sa legitimovali\nslužobným preukazom otcovi prevádzkovateľa, ktorý bol na danom mieste prítomný. Ten na základe\ntelefonického rozhovoru so žalobcom pracovníčky informoval, že prevádzkovateľ sa nachádza v\nBratislave a bez jeho prítomnosti si nepraje zrealizovať odber vzoriek zmrzliny. Otváracia doba\nzariadenia bola o 11:00 hod. a v čase kontroly nebola v stánku okrem otca žalobcu prítomná žiadna\nzamestnankyňa. Pracovníčky kontrolného orgánu prišli do prevádzkarne následne o 11:30 hod., pričom\nprevádzkovateľ sa ani do tohto času nedostavil a na základe telefonického rozhovoru opätovne vyslovil\nnesúhlas s odberom vzoriek zmrzliny. V internej zápisnici spísanej na účel vykonania odberu potravín\nv rámci úradnej kontroly bolo skonštatované, že prevádzkovateľ sa dopustil marenia výkonu úradnej\nkontroly potravín, neposkytnutím súčinnosti sa dopustil priestupku podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona\nčíslo 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z.z.“ alebo\n„zákon o potravinách“).\nSprávny orgán podaním zo dňa 22.07.2013 informoval žalobcu o začatí správneho konania podľa § 18\nods. 2 správneho poriadku o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona číslo 152/1995 Z.z. V\noznámení správny orgán konštatoval, že žalobca si nezabezpečoval vlastnú kontrolu nad dodržiavaním\npožiadaviek na bezpečnosť a kvalitu vyrábaných potravín, ktorý zmrzlinu rozvážal do zmrzlinového\nstánku v Šoporni až od 03.07. 2013 z výrobne zmrzliny v Močenku. Žalobca bol informovaný o možnosti\nvyjadriť sa k zisteniam a k podkladom pre rozhodnutie v určenej lehote.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu uviedol, že jeho požiadavka byť prítomný pri vykonávaní\nkontroly vyplynula z nedobrých skúseností s pracovníkmi správneho orgánu. Podľa vlastného názoru,\nsvojim správaním nemaril výkon úradnej kontroly potravín tým, že by bránil zamestnancom úradnej\nkontroly vykonávať činnosti podľa § 18 až 20 zákona, alebo že by nespolupracoval. Začatie správneho\nkonania o uložení pokuty považoval za nedôvodné.\nPrvostupňový správny orgán následne vydal dňa 02.09.2013 rozhodnutie č. 1258/2013 Hu, Rj, ktorým\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 1000 € podľa § 23 ods. 5 a § 28 ods. 4 písm. g) zákona číslo\n152/1995 Z.z. za to, že v čase úradnej kontroly potravín v prevádzke žalobcu vyslovil nesúhlas s\nrealizovaním odberu vzoriek na analýzu hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom\nsúčasne vyslovil požiadavku, aby bol vždy vopred informovaný o plánovanom odbere zmrzliny, ktorý\nmôže byť vykonávaný len za jeho prítomnosti.\nUvedeným spôsobom neumožnil pracovníkom kontrolného orgánu vykonať odber vzoriek.\nV odôvodnení predmetného rozhodnutia správny orgán popísal skutkový stav, poukázal na príslušné\nustanovenia zákona číslo 152/1995 Z.z. a správneho poriadku. Pri určení výšky pokuty prihliadol\nna závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či sa\njedná o opakované protiprávne konanie. Aj napriek okolnosti, že miera zavinenia je vzhľadom na\npredávaný tovar - zmrzlina, pomerne vysoká, orgán úradnej kontroly uložil žalobcovi pokutu na spodnej\nhranici. Podľa jeho názoru, z hľadiska negatívneho vplyvu na zdravie spotrebiteľov je predaj zmrzliny\nepidemiologicky závažnou činnosťou spojenou s rizikom vzniku a šírenia prenosných ochorení a to\nalimentárnych nákaz, ktoré následne môžu spôsobiť ochorenia u širokej skupiny spotrebiteľov, najmä\ndetí. V záujme bezpečnosti potravín určených pre širokú skupinu spotrebiteľov, najmä detí ako hlavných\nkonzumentov zmrzliny, bolo potrebné rozhodnúť o uložení pokuty tak, ako bola určená vo výroku\nrozhodnutia.\nV odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca vyjadril názor, že sa nestotožňuje s dôvodmi\nrozhodnutia, poukázal na svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania. Ak mal správny orgán za to,\nže marí výkon úradnej kontroly, mal požiadať príslušníkov policajného zboru o poskytnutie súčinnosti\na nie vec vyhodnotiť ako marenie výkonu úradnej kontroly. Podľa jeho názoru, subjekt, u ktorého sa\n\nkontrola vykonáva, by mal byť osobne prítomný, aby mohol celý priebeh kontroly podrobenie sledovať.\nŽiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť.\nZ odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa riadne vysporiadal s\nnámietkami žalobcu i s ohľadom na možnosť asistencie príslušníkov policajného zboru. Uloženú pokutu\npovažoval za primeranú, určenie jej výšky podrobnejšie neodôvodňoval, táto však nebola predmetom\nodvolacích námietok.\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nSprávny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\nPodľa § 34 ods. 1, 4 a 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nVykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\nPodľa čl. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „potraviny“ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už\nspracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, alebo o\nktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.\nPodľa ust. § 1 zákona o potravinách, tento zákon ustanovuje\na) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a\nochrany spotrebiteľa na trhu potravín,\nb) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,\nc) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 2 zákona o potravinách - sa rozumie a) potravinou látka alebo výrobok, ktoré sú spracované,\nčiastočne spracované alebo nespracované a sú určené na ľudskú spotrebu, alebo pri ktorých sa\nodôvodnene predpokladá, že budú požité ľuďmi, vrátane nápojov, žuvačiek, všetkých látok vrátane pitnej\nvody, ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy, prídavných látok\nurčených napredaj spotrebiteľom a potravín na osobitné výživové účely vrátane dietetických potravín na\nosobitné medicínske účely ustanovené osobitným predpisom.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 18 ods. 1 až 3 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva\na) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,\nb) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,\n\nc) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov 9ad) určujúcich\npožiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín,\nmanipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,\nd) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.\nÚradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a\nosobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú\nkontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív\npodľa osobitného predpisu.\nPodľa ust. § 20 zákona o potravinách, zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí vykonávajú\núradné kontroly potravín, sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia v\nnevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok\nvzoriek pre doplnkové stanovisko znalca.\nOrgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného\npredpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru\nkontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby\npoverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za\nspoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.\nPodľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, výkon úradnej kontroly potravín môžu vykonávať\nlen kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným odborným vzdelaním v\npríslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa\nv príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje vzdelávacie zariadenie poverené\nministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu.\nPodľa článku 3 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29. apríla\n2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového\na krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „Nariadenie“),\nčlenské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou\nfrekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia.\nPodľa článku 3 bod 2. Nariadenia, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho\nupozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa\nv oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.\nPodľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 € do 500 000 €, ak v rozpore s týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi, sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom\norgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná\nnimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí\nstiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,\na nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.\nPodľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\nNajvyšší súd konštatuje, že orgány kontroly sú oprávnené vykonať vstup do prevádzky ako aj kontrolu\nbez predchádzajúceho upozornenia prevádzkovateľa, ako to vyplýva aj z článku 3 bod 2. Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o úradných kontrolách.\nPovinnosťou prevádzkovateľa je umožniť orgánu kontroly odobratie vzoriek potravín a požadovanú\nsúčinnosť.\nZ dôkazných prostriedkov obsiahnutých v spise vyplýva, že žalobca nesplnil svoje povinnosti\nprevádzkovateľa zariadenia, v ktorom sa manipuluje s potravinami, a to umožniť orgánom kontroly jej\nriadny výkon tým, že nebol súčinný pri snahe pracovníkov kontrolného orgánu, odobrať predávané\nvzorky potravín - zmrzliny.\nOkolnosť, z akého dôvodu pracovníci kontrolného orgánu neprizvali policajné orgány za účelom\nzabezpečenia riadneho výkonu kontroly, žalovaný dostatočným spôsobom popísal vo svojom\nprvostupňovom rozhodnutí, dôvodiac okolnosťou, že pred vykonávanou kontrolou nebol predpoklad, že\nžalobca bude mariť výkon samotnej kontroly. Pracovníci kontrolného orgánu sa do prevádzky žalobcu\ndostavili opakovane a umožnili tak neprítomnému žalobcovi, ktorý nebol prítomný počas prvého pokusu\n\no kontrolu pred otváracou dobou prevádzky, aby zabezpečil umožnenie realizácie kontroly. Neprizvanie\npríslušníkov policajného zboru kontrolným orgánom za účelom asistencie pri kontrolných úkonoch\nneznamená, že by sa žalobca nedopustil správneho deliktu.\nV preskúmavanej veci najvyšší súd ďalej zistil, že žalovaný v odvolacom správnom konaní preskúmal\nprvostupňové rozhodnutie, oboznámil sa s podkladmi pre rozhodnutie, na základe ktorých správne\norgány ustálili záver, že došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa - žalobcu spôsobom, ktorý\nbol definovaný vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. Zo strany žalobcu neboli\nspochybnené zistenia, že odmietol odovzdať vzorky ním predávanej komodity - potraviny, za účelom\njej následnej analýzy. Svojim prístupom zmaril výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom\norgánu úradnej kontroly bránil vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 zákona o potravinách. Na\nzáklade týchto zistení, žalovaný v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nSprávne konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. V prípade ak účastník konania v odvolaní\nnenamietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu ohľadom výšky uloženej pokuty, nemal\nžalovaný dôvod reagovať a širšie vo svojom rozhodnutí odôvodňovať určenie stanovenej sadzby, ak mal\nza to, že správna úvaha prvostupňového správneho orgánu bola dostatočná.\nPríslušná, vyššie citovaná úprava zákona o potravinách nedáva správnemu orgánu možnosť zvážiť v\nprípade sťaženia alebo marenia výkonu úradnej kontroly aj prípadné neuloženie pokuty. Naopak, zákon\nukladá správnemu orgánu povinnosť v takomto prípade, uložiť podnikateľovi pokutu v rozpätí od 1000\ndo 500 000 €. Prvostupňový správny orgán uloženie pokuty vo výške 1000 € riadne odôvodnil poukazom\nna charakter predávaného tovaru - zmrzliny, ktorej konzumácia má vplyv na zdravie spotrebiteľov, najmä\ndetí ako hlavných konzumentov. Žalobcovi uložil najnižšiu možnú sankciu a s prihliadnutím na túto\nokolnosť sa zdôvodnenie uloženia najnižšej možnej sadzby javí odvolaciemu súdu ako dostatočné.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že rozsah súdneho prieskumu je daný rozsahom žalobných dôvodov\n(§ 250j ods. 1 O.s.p.).\nZ textu žaloby podanej žalobcom na súd dňa 18.12.2013 ani z odvolania voči prvostupňovému\nsprávnemu rozhodnutiu najvyšší súd nezistil, že by žalobca namietal výšku uloženej sankcie. Uloženie\nsankcie považoval za nezákonné z dôvodu, že trval na požiadavke predchádzajúceho upozornenia, že\nsa v jeho prevádzke bude realizovať kontrola a na osobnej účasti. Námietka smerujúca voči samotnému\nrozsahu uloženej pokuty a nedostatku jej odôvodnenia zo žaloby nevyplýva.\nZrušenie rozhodnutia žalovaného krajským súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti\nurčenia výšky pokuty preto nepovažuje odvolací súd za dôvodné.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že je potrebné rozsudok\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/66/2013-58 zo dňa 27. januára 2015 zmeniť a žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť podľa ust. § 220 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p.\nO trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím\nna ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní\na žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/66/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}