{"guid": "8c925125-2248-439c-a24a-43d981084136:c16cf8c8-a58a-4f15-ba96-b386bb621bb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2013200815.1", "spisova_znacka": "3Sžo/157/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/157/2015 z 14. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. 3Sžo/157/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2013200815.1", "identifikacne_cislo": "2013200815", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c16cf8c8-a58a-4f15-ba96-b386bb621bb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200815.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200815.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200815.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/157/2015\n2013200815\n14. 12. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:2013200815.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej v právnej veci žalobcu: Uppsala s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava,\nIČO: 46 612 700, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., so\nsídlom Panenská 24, Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Hraničná 12, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 04925/2013Op-3 zo dňa 02.10.2013, v konaní o odvolaní žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n14S/152/2013-80 zo dňa 22. januára 2015 v časti rozhodnutia o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/152/2013-80 zo dňa 22.\njanuára 2015 v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd Trnava rozsudkom č. k. 14S/152/2013-80 zo dňa 22. januára 2015 zrušil rozhodnutie\nžalovaného číslo 04925/2013-Op-3 zo dňa 02.10.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o náhrade trov konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nesplnil kritériá, ktoré\nvyžaduje ustanovenie § 44a ods. 10 zákona číslo 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“ alebo „zákon č. 428/2002 Z.\nz.“), ktorý upravuje inštitút náhradného doručenia zásielky vo veciach týkajúcich sa predmetného\nzákona. Došlo k porušeniu zásad náhradného doručenia, pretože z doručenky nachádzajúcej sa\nv spisovom materiály je zrejme, že dňa 07.08.2013 došlo k neúspešnému doručovaniu zásielky\nžalobcovi a opakované doručenie je uvedené dňom 08.08.2013. Na doručenke nebola vyznačená hodina\nopakovaného doručenia a nebolo dôsledne aplikované uvedené ustanovenie. Vo veci absentuje aj\nvhodný spôsob upovedomenia žalobcu o uložení zásielky na pošte. Súd konštatoval porušenie práva\nžalobcu konať pred druhostupňovým správnym orgánom. Osobitný zákon upravuje spôsob náhradného\ndoručenia, ktorý je potrebné zo strany správneho orgánu dodržovať plnom rozsahu. V konaní nebola\ndostatočným spôsobom vyvrátená obrana žalobcu, že v čase doručovania zásielky sa tento nezdržiaval\nna mieste doručovania a či teda mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si písomnosť v zákonom určenej lehote.\nAby mohla právna fikcia doručenia naplniť svoj účel, je potrebné rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s\nňou zákon spája. Ak tieto nie sú splnené, nie je správny orgán oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Zo\nstrany žalovaného došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto bolo potrebné\nžalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť.\nSúčasne s rozhodnutím vo veci samej uložil súd žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania\nspočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 70 € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 781,89 €.\nVýrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p.\n\nVoči výroku o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že náhradu trov žalobcovi celkom alebo sčasti\nneprizná.\nPoukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 212/09-26 zo dňa 10. novembra\n2009, podľa ktorého ust. § 250k O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia, v medziach tohto\nzákonného ustanovenia, tomu účastníkovi, ktorému inak patrí náhrada trov konania, túto náhradu celkom\nalebo sčasti nepriznať. Podľa jeho názoru, v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa\npre takýto postup. Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona číslo 324/2011 Z.z. o poštových službách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov ako i Všeobecnú časť, čl. 21. 1. Poštových podmienok,\npodľa ktorých uloženie na pošte alebo u zmluvného výdajcu, oznámi poštový doručovateľ adresátovi\nzanechaním písomného oznámenia v domovej listovej schránke o tom, že zásielky si môže adresát alebo\noprávnení prijímatelia prevziať na pošte počas plynutia odbernej lehoty. Poukázal na znenie čl. 22. 1. 2.,\n22. 1. 3., 5. 2. 2., Poštových podmienok. Podľa jeho názoru, došlo k porušeniu obchodných podmienok\nzo strany Slovenskej pošty, keď v rozpore s nimi zanechala iba písomnú výzvu s upozornením, že príde\núradnú zásielku doručiť v určitý deň bez uvedenia konkrétneho času, v ktorom ju doručí. Zo strany\nSlovenskej pošty nedošlo k riadnemu plneniu zmluvných povinností ani k riadnemu doručeniu podľa §\n44a ods. 10 zákona o ochrane osobných údajov. Krajský súd sa nezaoberal vyjadreniami žalobcu, najmä\nči sa žalovaný zdržiaval v mieste doručenia (jedná sa zrejme o mylnú zámenu účastníkov konania).\nŽalobca je právnickou osobou a platí pre neho, že písomnosti sa doručujú na adresu právnickej osoby,\nktorú uviedla alebo je známa alebo na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom\nregistri. Okolnosť, že sa osoba oprávnená prevziať zásielku v mene spoločnosti nezdržiavala v mieste\ndoručenia, bola pre konanie irelevantná. Zo strany žalobcu došlo k viacerým porušeniam zákona o\nochrane osobných údajov a snaží sa účelovo vyhnúť uloženým povinnostiam a naďalej zasahovať do\npráva na ochranu súkromia a osobných údajov dotknutých osôb.\nNa základe týchto dôvodov sa domnieva, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré môže\nsúd nepriznať žalobcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uložením povinnosti hradiť trovy\nžalobcu, by došlo k zásahu do verejných financií, čo je tiež jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nv rozsahu odvolania t.j. v časti o náhrade trov konania, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p.) a zistil, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené\nz dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,\nže sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nPodľa § 77 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, účinného od 01.07.2013, konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov (zákon č. 428/2002 Z.z.).\nPodľa ust. § 44a ods. 1, 9, 10, 13 zákona č. 428/2002 Z.z.,\n(1) konanie vo veciach upravených týmto zákonom, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, je začaté dňom, keď voči prevádzkovateľovi, sprostredkovateľovi alebo inej právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe (ďalej len \"účastník konania\") urobil úrad prvý úkon. Ak sa konanie začína\nna podnet účastníka konania, dňom začatia konania je deň doručenia podnetu úradu.\n(9) Dôležité písomnosti, najmä opatrenia a rozhodnutia sa účastníkovi konania, adresátovi, alebo osobe,\nktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok, doručujú poštou ako doporučená\nzásielka s doručenkou a poznámkou \"do vlastných rúk\". Písomnosti, ktoré sú určené účastníkovi\n\nkonania, ktorým nie je fyzická osoba, doručujú sa osobám alebo členom oprávneným za tento subjekt\nprijímať písomnosti alebo tomu, kto je oprávnený za tento subjekt konať. Písomnosti určené advokátovi\nmožno doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne\nčinní a sú advokátom poverení na prijímanie zásielok.\n(10) Ak nebol adresát zásielky, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste\ndoručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že zásielku príde znovu doručiť v\nurčený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží zásielku na\npošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch\ndní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel.\n(13) Písomnosť je doručená ihneď, ako ju účastník konania prevezme alebo pošta doporučenú zásielku\nvrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie zásielky bolo zmarené konaním alebo opomenutím\núčastníka konania. Ak adresát bezdôvodne odoprel zásielku prijať, písomnosť je doručená dňom, keď\nsa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.\nZásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do\nvlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 44a ods. 9 zákona č. 428/2002 Z.z. k\nustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 44a ods. 10 zákona.\nDoručenie opatrenia vydaného žalovaným dňa 01.08.2013 pod č. 03512/2013-Ui-P2361/13-11 žalobcovi\npreukazuje doručenka k zásielke do vlastných rúk, na ktorej sú vyznačené skutočnosti týkajúce\nsa náhradného doručenia, a to prvý pokus o doručenie 07.08.2013, opakovaný pokus o doručenie\n08.08.2013 a deň uloženia zásielky 08.08.2013. Doručenka súčasne obsahuje údaj o reálnom doručení\npísomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to dňa 21.08.2013 podpisom žalobcu.\nV zmysle už ustálenej judikatúry, k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade,\nže nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a\nto náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je\nzrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si\nadresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne\nreálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné\ndoručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy\nriadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na\nzáklade toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152\nods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu\nčinnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.\nZ hľadiska uvedených argumentov nemožno za dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania vziať do úvahy údajné pochybenie Slovenskej pošty, keď v oznámení o druhom\ndoručení nezanechala adresátovi informáciu aj o presnom čase tohto doručovania.\nSúd v danom prípade nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že odporca je podľa § 4 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov, oslobodený od platenia súdneho poplatku. Platenie súdneho poplatku a náhrada trov konania\nna základe rozhodnutia súdu sú samostatné, rozdielne a nezameniteľné inštitúty podliehajúce rozdielnej\nprávnej úprave.\nPlatenie súdnych poplatkov poplatníkmi v zmysle úpravy zákona o súdnych poplatkoch má najmä\nfiskálny význam pre štátny rozpočet a ich účelom je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so\nsúdnym konaním zo strany účastníkov konania, navrhovateľov poplatkového úkonu (napr. poplatok\nza návrh). Aby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu\nochranu zakotveného aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, zákon o súdnych poplatkoch v\nustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege\n(zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege\n(zákonné osobné oslobodenie).\nTrovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý\nzárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony\n\nsúdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená\nzastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,\ntlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). Súdny poplatok teda\npredstavuje len jednu zo zložiek trov konania, ktorý sa stáva súčasťou trov konania v momente, ako ich\núčastník v zmysle zákona zaplatil.\nÚčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný\nv posudzovanom konaní nemal úspech v konaní, preto mu bola súdom uložená povinnosť uhradiť\núspešnému účastníkovi konania trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním svojho práva súdnou\ncestou.\nOkolnosť, že žalovaný by bol v prípade podania návrhu vo veci verejného a spoločensky prospešného\nzáujmu oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch),\nnemá vplyv na procesný princíp, podľa ktorého je neúspešný účastník povinný úspešnému účastníkovi\nkonania hradiť jeho trovy.\nOdporca v podanom odvolaní za účelom zmeny rozhodnutia o trovách konania poukázal aj na okolnosť,\nže pri výkone svojej činnosti hospodári s verejnými financiami a uložením povinnosti hradiť trovy žalobcu,\nby došlo k zásahu do týchto verejných financií.\nPodľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 212/09-26 z 10.11.2009: „Ustanovenie\n§ 250k O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia\npriznal tomu účastníkovi, ktorému inak patrí náhrada trov konania, túto náhradu len sčasti. Zákon ako\ndôvod na použitie uvedeného ustanovenia uvádza okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon\nneuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu.\nHranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie\nalebo priznanie len sčasti úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného\nprincípu zodpovednosti za výsledok sporového konania“.\nPrávo úspešného účastníka na náhradu trov konania je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu\nzakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní,\nspravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo\nvecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.\nRozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl.\n20 ods. 1 Ústavy.\nÚstavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 17. decembra 2004 sp. zn. II. ÚS 31/04) uviedol: „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť\nzmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp.\nbrániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred\nexekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva\nzákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom\nsa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a\nčasovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel\nzaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť\nzákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy)“.\nObčiansky súdny poriadok v príslušných ustanoveniach upravujúcich rozhodovanie o trovách súdneho\nkonania, žiadnym spôsobom neobmedzuje okruh subjektov, ktoré by mali byť vyčlenené z povinnosti\núhrady trov konania. Spôsob financovania činnosti účastníkov konania (súkromné zdroje, úvery,\nnapojenie na štátny rozpočet a pod.) preto nemôže byť dôvodom, na ktorý by mal súd prihliadať pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania. Zo strany žalovaného neboli prezentované žiadne relevantné\nokolnosti, ktoré by odvolací súd mohol zohľadniť pri posudzovaní rozhodnutia krajského súdu v\n\nnapadnutej časti. Nebol preukázaný likvidačný charakter vzniknutých trov konania na riadny chod\nžalovaného, vplyv na fungovanie inštitúcie ani iný relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa.\nNa základe uvedeného sa senát odvolacieho súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o priznaní\nnáhrady trov konania úspešnému žalobcovi. V danom prípade trovy úspešného účastníka konania\npozostávali zo zaplateného súdneho poplatku a nákladov za právne zastúpenie advokátom tak, ako boli\nšpecifikované prvostupňovým súdom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/152/2013-80 zo\ndňa 22. januára 2015 v časti rozhodnutia o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 246c ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal, keďže v odvolacom konaní si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne mu nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}