Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/112/2014 z 28. 6. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3Sžr/112/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:2013200460.1 Najvyšší súd | 3Sžr/112/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:2013200460.1 | 2016-06-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c95cffda-5542-4dc0-bbad-3889f61b0b45 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200460.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžr/112/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200460.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov
senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef Krško,
správca konkurznej podstaty SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce, so sídlom
Piešťanská 278/108, 922 31 Sokolovce, IČO: 00 208 256, proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany,
(predtým Obvodný úrad Piešťany) Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, za účasti: Q.U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného pozemkového úradu v
Trnave č. OPR-K2013/00148 zo dňa 10. mája 2013, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sp/45/2013-44 zo dňa 7. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sp/45/2013-44 zo dňa 7.
júla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
v Trnave č. OPR-K2013/00148 zo dňa 10.05.2013 potvrdil, rozhodol o náhrade trov konania tak, že
navrhovateľovi a účastníkovi Q.U. nepriznal ich náhradu a navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť súdny
poplatok 35 €.

Opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia, ktorým Obvodný
pozemkový úrad v Trnave podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 503/2003 Z.z. alebo reštitučný zákon) vo veci oprávnenej osoby Q.U., proti povinnej
osobe SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce rozhodol tak, že jej priznal vlastnícke
právo v príslušných podieloch k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. 2
katastrálneho územia Y., špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozsah a dôvodnosť reštitučného nároku
ani rozsah nárokov oprávnenej osoby nebol sporný. Správny orgán pri svojom rozhodovaní zohľadnil
zistenie, že na majetok Poľnohospodársko-obchodného družstva Sokolovce ako povinnej osoby v
zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. bol dňa 21.11.2002 vyhlásený konkurz a napriek tomu
ustanovený správca konkurznej podstaty nehnuteľnosti, ktorých podiel je predmetom reštitučného



nároku, previedol na inú osobu, Q. P. kúpnou zmluvou zo dňa 16.03.2004 a na nového nadobúdateľa
bol vykonaný aj vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Krajský súd mal za to, že Obvodný
pozemkový úrad správne vyhodnotil túto skutočnosť s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z. tak, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť podľa § 39
Občianskeho zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a správny orgán
je povinný na ňu prihliadať.

Uviedol tiež, že dňa 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon číslo 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom, pričom pred ukončením lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov, správca konkurznej
podstaty bez toho, aby si u príslušného Obvodného pozemkového úradu overil, či sa na predmetné
pozemky tento zákon nevzťahuje, tieto previedol na inú osobu. Tvrdenie konkurzného správcu, že ho
nikto neinformoval o obmedzení vo vzťahu k pozemkom, neobstojí. Bolo jeho povinnosťou vykonávať
správu majetku s riadnou starostlivosťou, do čoho patrí aj oboznamovanie sa s platnou právnou úpravou
majúcou vzťah k spravovanému majetku. V rámci konkurzného konania súd skúma iba skutočnosť, či
sa jedná po spôsobilý predmet predaja mimo dražby, vychádzajúc z údajov poskytnutých správcom
konkurznej podstaty a nemal dôvod skúmať existenciu prekážky pre uzavretie kúpnej zmluvy. Konkurzný
súd neskúma, či zmluva, ktorú konkurzný správca mieni uzavrieť, spĺňa podmienky pre uznanie za platný
právny úkon.

Krajský súd neprihliadal na procesné pochybenia správneho orgánu, spočívajúce v okolnosti, že nekonal
s nadobúdateľom nehnuteľností Q. P., tieto neboli odvolaním napadnuté. Súd zohľadnil aj okolnosť, že
zapísaný vlastník pozemkov vedel, resp. musel vedieť o vedení správneho konania vo veci reštitučného
nároku, pričom sa účasti na konaní nedomáhal.

II.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a
žiadal, aby Najvyšší súd SR v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil
a zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že predmetná kúpna
zmluva na predmet prevodu bola riadne uzavretá v zmysle opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
Z-2-1K64/96 zo dňa 23.10.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.12.2003. Ako ustanovený správca
konkurznej podstaty uzavrel dňa 16.03.2004 kúpnu zmluvu po predaji nehnuteľností s Q. P.. Oprávnená
osoba si dňa 22.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave uplatnila reštitučný nárok k
predmetným pozemkom, t.j. v dobe, keď už neexistovala povinná osoba a v katastri nehnuteľností bol
už zapísaný iný vlastník. Za daného stavu mal správny orgán podľa názoru navrhovateľa vyhodnotiť
uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.2004 a následné povolenie vkladu dňa 24.03.2004 ako prekážku
vydania veci. Žiadne relevantné doklady a podklady ako prekážky k speňažovaniu konkurznej podstaty
neexistovali. Navrhovateľ uviedol, že ako správca konkurznej podstaty v čase realizácie predmetného
opatrenia súdu nemal vedomosť ani žiadnu informáciu o tom, že na predmet prevodu sa vzťahuje zákon
č. 503/2003 Z.z., a že ako predávajúci a správca konkurznej podstaty postupoval v súlade s ustanovením
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov. Podkladom pre
uzatvorenie kúpnych zmlúv boli znalecké posudky, ktorých súčasťou sú aj výpisy z jednotlivých LV pre
katastrálne územie Y.. Tiež argumentoval, že nikto mu nepredložil ako správcovi konkurznej podstaty
žiaden doklad o tom, že predmetné pozemky boli odňaté oprávneným osobám bez náhrady postupom
podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. a aj z tohto dôvodu došlo preto k platnému vkladu vlastníckeho práva
v prospech kupujúceho.

III.

Žalovaný sa písomne k odvolaniu navrhovateľa vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý
rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že navrhovateľ uzavrel kúpnu
zmluvu dňa 16.03.2004 ohľadne predmetných nehnuteľností, t.j. v čase účinnosti zákona č. 503/2003
Z.z., a preto bol povinný v zmysle § 4 ods. 2 zákona s predmetnými pozemkami až do navrátenia
vlastníctva oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohol predmetné
nehnuteľnosti previesť odo dňa účinnosti reštitučného zákona do vlastníctva iného subjektu. Takýto úkon
je neplatný. Vzhľadom na to, že bol uplatnený reštitučný nárok, je kúpna zmluva neplatná zo zákona.

IV.



Dňa 22.09.2014 podala Q.U. svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Uviedla, že celá rodina znáša
krivdu za odpredaj majetku po svojich predkoch, na ktorý si uplatnila nárok. Správca konkurznej
podstaty neoprávnene predal napriek tomu, že dňa 24.02.2004 bol osobne upozornený starostom obce
a poslancami obce, aby urbárske pozemky nepredával, pretože sa o ne hlásia vlastníci a deti vlastníkov,
podľa zákona číslo 503/2003 Z.z. Konkurzný správca túto skutočnosť neakceptoval ani napriek
upozorneniu na list zo dňa 27.04.1992, v ktorom Urbárske spoločenstvo žiadalo Poľnohospodársko-
obchodné družstvo Sĺňava o vrátenie pozemkov urbárnikom. Je teda nepochopiteľné, že nevedel o
existencii povinného subjektu a oprávnených osôb. Žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
 a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne
odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, s ktorými
sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na
zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.

S poukazom a v súlade s právnymi názormi najvyššieho súdu prezentovanými v rozhodnutiach
týkajúcich sa totožných skutkových okolností sp. zn. 7Sžr/117/2014, 7Sžr/103/2014, 3Sžr/102/2014,
4Sžr/78/2014 odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu
úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského
súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne
a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na
zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny
orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako
aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta



nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 503/2003 Z.z. je náprava niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 a to
zákonom stanoveným spôsobom (§ 3 zákona č. 503/2003 Z.z.).

Podla § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4
možno podať opravný prostriedok na súde.

V zmysle ust. § 1 písm. a, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k
pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb., §§ 37 až 39 zákona
č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond
alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Sb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového
majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo
právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto
zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba
spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy
veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých
majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených
lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.

Pre konanie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa §
3 ods. 1, 2 v spojení s § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. platia všeobecné predpisy o správnom
konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len správny
poriadok) podľa § 5 ods. 3 tohto zákona.
Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť
správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby
povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.



Podľa § 3 ods. 1, 2 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, správny orgán v danej
veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodil správny právny
záver, ktorý aj náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
treba považovať za vydané v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu súdom
prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie
je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle
§ 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby
ustanovených v § 2 ods. 1, 2, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948
do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v §
3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila
v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter
pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č.
229/1991 Zb. §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991Zb.).

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplýva, že predmetom reštitučného nároku boli pozemky,
ktoré prešli na štát spôsobom zákonom predpokladaným v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 503/2003. Z.z. (oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej
národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov). Žiadateľka si uplatnila nárok na navrátenie
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom písomnou žiadosťou na Obvodnom pozemkovom úrade v
Trnave dňa 06.12.2004 a súčasne preukázala svoje oprávnenie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. Z-2-1K 64/96-236 zo dňa 21.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2003 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - úpadcu - Poľnohospodársko-obchodné družstvo Sĺňava a za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Jozef Krško, advokát, Hviezdoslavova 3, Prievidza. Dňa
16.03.2004 správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodársko-obchodné družstvo Sĺňava za
predávajúceho uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k predmetným
pozemkom na kupujúceho. Zo skutkových zistení teda je jednoznačne zrejmé, že vlastníctvo k
pozemkom, ku ktorým si v zákonnej lehote žiadateľka uplatnila reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva
v čase účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. svedčilo Poľnohospodársko-obchodnému družstvu Sĺňava, a
preto bol povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., na ktorú skutočnosť vyhlásenie
konkurzu na uvedené družstvo nemalo žiadnu relevanciu.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, veci, ktoré majú byť vydané
oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd sa zahŕňajú
do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli
zamietnuté.

Účinky vyhlásenia konkurzu zákonodarca ustanovuje v § 14 zákona č. 328/1991 Zb. Vyhlásením
konkurzu družstvo stratilo len oprávnenie samostatne nakladať s majetkom družstva, pričom ako subjekt



práva nezaniklo. Zákonodarca v právnej norme § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. ustanovuje, že
veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých
majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených
lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 4 ods. 2 zákona
č. 503/2003 Z.z. zakotvuje povinnosť povinnej osobe nakladať s pozemkami až do navrátenia vlastníctva
k pozemkom oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej zakazuje previesť
pozemok odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného pod sankciou neplatnosti takéhoto
úkonu. Pokiaľ teda správca konkurznej podstaty úpadcu - Poľnohospodársko-obchodné družstvo Sĺňava
- navrhovateľ, kúpnou zmluvou zo dňa 16.03.2004 previedol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré
tvorili predmet uplatneného reštitučného nároku žiadateľky na iného, takáto kúpna zmluva je neplatná
od počiatku na základe zákona, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán postupoval v súlade so
zákonom, pokiaľ na jej neplatnosť prihliadal a rozhodol o reštitučnom nároku žiadateľky posudzujúc
naplnenie zákonných podmienok pre priznanie vlastníctva. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie
námietky navrhovateľa o jeho nevedomosti o uplatnenom reštitučnom nároku považoval za nedôvodné.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, navrhovateľ musel mať o uplatnenom reštitučnom nároku
oprávnených osôb vedomosť, pretože ako to vyplýva z administratívneho spisu, osobne ho na túto
skutočnosť upozornil, okrem iného starosta obce p. U., ako i poslanci obecného zastupiteľstva p. O. a B..

Najvyšší súd SR považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 503/2003 Z.z. je iba pokračovaním zákona
o pôde a obdobné blokačné ustanovenie zakotvené i v zákone o pôde č. 229/1991 Zb. a to v § 5 ods.
3, v zmysle ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich
súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu
nastáva automaticky zo zákona, bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu
nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal
teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 4 ods. 2 zákona tak, že takéto právne
úkony sú zo zákona neplatné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom
potvrdil v zmysle § 219 OSP za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 224 ods. 1 OSP za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 OSP. Navrhovateľ v odvolacom
konaní úspech nemal a ostatní účastníci odvolacieho konania si náhradu trov konania neuplatnili,
pretože im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.