{"guid": "18bcc954-853b-4278-88a9-534029efcb98:88c52fb8-443a-4794-a49a-f0d91f9b8e57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2013200295.1", "spisova_znacka": "1Sžso/70/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/70/2014 z 5. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. apríla 2016, sp. zn. 1Sžso/70/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:2013200295.1", "identifikacne_cislo": "2013200295", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88c52fb8-443a-4794-a49a-f0d91f9b8e57", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200295.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200295.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200295.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/70/2014\n2013200295\n05. 04. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:2013200295.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej\nveci žalobcu: H.. J. S., R.., nar.: XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom F. č. XXX, XXX XX R.,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nzo dňa 27. mája 2014 č. k. 20S/18/2013-39, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. mája 2014 č. k.\n20S/18/2013-39 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 14630-2/2013-BA z 21.02.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č. l. 21) žalovaná ako odvolací správny orgán príslušný podľa ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej v rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) postupom v zmysle\n§ 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. zmenila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Trnava č.: 200-023917-CA02/2012 z 03.12.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové\nrozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci určenia nemocenského tak, že\n„priznala nemocenské za obdobie od 01. júna 2012 do zániku nároku na nemocenské vo výške\n2,66073500 EUR.“\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec do\npôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni\npatrí do pôsobnosti pobočky.\nPodľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak sú na to dôvody, odvolací orgán\nrozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n2. V prvostupňovom rozhodnutí bolo žalobcovi ako zamestnancovi podľa § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a\n§ 55 zák. č. 461/2003 Z. z. priznané pri jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (vznik 22.05.2012, t. j.\nod 01.04.2012 je to menej ako 90 dní) nemocenské za obdobie od 01. júna 2012 do zániku nároku na\nnemocenské vo výške 2,66079000 € za deň.\nV administratívnom odvolaní žalobca namietal protiústavnosť § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z.,\nktorého aplikáciou nastalo porušenie zásady rovnosti zaobchádzania vo forme nepriamej diskriminácie\n\ntým, že v dôsledku vyššieho funkčného miesta od dňa 01. apríla 2012 mu vzniklo nové nemocenské\npoistenie na základe uzatvoreného pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom. Toto pri aplikácii\ndotknutého ustanovenia § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. následne spôsobilo výrazne nižšiu kvalifikáciu\ndenného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenského (ďalej na účely rozsudku len „DVZ“).\nOkrem protiústavnosti žalobca namietal aj porušenie čl. 21 Charty základných práv Európskej únie v\nnadväznosti na čl. 66 Dohovoru Medzinárodnej organizácie č. 102 z roku 1952, čl. 14 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) v spojitosti s čl. 1 Protokolu č. 1 k tomuto dohovoru.\n3. Pri svojom potvrdzujúcom rozhodnutí žalovaná s citáciou § 293cp, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1, § 55 ods.\n1, § 54 ods. 3, § 138 ods. 1 a odsek 6 písm. a), § 11 ods. 1 a § 139 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z. z.\nvychádzala zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti\nč. L 915918 (formulár „Žiadosť o nemocenské“ doručený prvostupňovému orgánu dňa 15. júna 2012)\noznámil, si uplatnil z poistného vzťahu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 22. mája\n2012 nárok na nemocenské.\nĎalej z informačného systému žalovaná zistila, žalobca je evidovaný na nemocenské poistenie u\nzamestnávateľa Trnavská univerzita v Trnave (ďalej na účely rozsudku len „zamestnávateľ I.“) od 01.\napríla 2012. Vzhľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že aktuálne nemocenské poistenie pred\nvznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky navrhovateľovi trvalo menej ako 90 dní (t. j. od\n01. apríla 2012 do 21. mája 2012, t. j. 51 dní), tak potom rozhodujúcim obdobím na zistenie denného\nvymeriavacieho základu je rok 2011.\n4. V roku 2011 bol žalobca súčasne povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa I.\n(pracovný pomer trval od 01. septembra 2008 do 31. marca 2012, kedy bol odhlásený a následne týmto\nistým zamestnávateľom registračným listom fyzickej osoby - prihláškou znovu od 01.04.2012 prihlásený\ndo systému poistenia ako zamestnanec) a zároveň bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec\nzamestnávateľa H.. H.P. - advokát so sídlom v Trnave (ďalej na účely rozsudku len „zamestnávateľ II.“),\npričom tu žalobcov pracovný pomer trval od 03. augusta 2010 do 31. mája 2011.\n5. S prihliadnutím na § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. žalovaná vyslovila názor, že v prípade žalobcu sa\nrozhodujúce obdobie na zistenie DVZ určuje ako obdobie nemocenského poistenia dosiahnutého v roku\n2011 u zamestnávateľa II. (kde vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky). Preto nie je možné\nzohľadniť vymeriavacie základy žalobcu, ktoré dosiahol u zamestnávateľa I. v roku 2011.\nMaximálny vymeriavací základ následne žalovaná v súlade s § 138 ods. 6 písm. a) zák. č. 461/2003\nZ. z. určila tak, že úhrne bol mesačne najviac v období od 01. januára 2011 do 31. decembra 2011 v\nsume 1.116,75 €.\n6. Ďalej s prihliadnutím na ustanovenie § 138 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z. z. (vzhľadom na hore uvedený\nsúbežný výkon viacerých činností zamestnanca žalobcom) žalovaná uviedla, že vymeriavací základ\nna platenie poistného na nemocenské poistenie žalobcu (ako zamestnanca zamestnávateľa II.) bol za\nkaždý kalendárny mesiac v období súbehu poistení znížený tak, aby úhrn vymeriavacích základov, z\nktorých žalobca platil poistné v kalendárnom mesiaci, nepresiahol hore uvedený maximálny vymeriavací\nzáklad (1.116,75 €).\nUvedené má potom podľa žalovanej vplyv aj na výšku denného vymeriavacieho základu pre výpočet\nnemocenského, ktorého jednotlivé údaje uviedla žalovaná v tabuľke (str. 5 napadnutého rozhodnutia).\n7. Dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia žalovaná vidí v tom, že prvostupňový orgán pri vydaní\nrozhodnutia pochybil v tom, že v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedol vymeriavací základ žalobcu\nza mesiac január 2011 u zamestnávateľa II.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n\n8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Trnave žalobu zo dňa 29.04.2013.\n9. V žalobe namietal, že žalovaná formalistickým prístupom k aplikácii ustanovenia § 54 ods. 3 zák. č.\n461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 vylúčila z určenia DVZ vymeriavacie základy na platenie\npoistného na nemocenské poistenie ním dosahované v pracovnom pomere uzatvorenom s Trnavskou\nuniverzitou v roku 2011.\nDôsledkom toho mu bola určená nižšia suma nemocenského, ako mu patrí pri plnení odvodovej\npovinnosti z maximálneho vymeriavacieho základu, resp. pri plnení odvodovej povinnosti zo súm\nvymeriavacích základov na platenie poistného blížiacich sa k sume maximálneho vymeriavacieho\nzákladu na platenie poistného na nemocenské poistenie v roku 2011.\n10. Tiež žalobca namietal, že následkom postupu zakotveného v ust. § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z.\ndošlo k zníženiu sociálnej ochrany dočasne práceneschopného poistenca a takýto postup žalovanej je\npotrebné považovať, pri aplikácii tohto ustanovenia, za diskriminačný.\n11. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2013 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Najmä\npoukázala na to, že žalobca v rozhodujúcom období (rok 2011) bol súbežne povinne nemocensky\npoistený ako zamestnanec zamestnávateľa I. a ako zamestnanec zamestnávateľa II.\nZa tohto stavu sa u žalobcu rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ určuje v súlade s § 54 ods. 3 zák. č.\n461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.12.2012), a preto obdobie nemocenského poistenia dosiahnutého\nv roku 2011 u zamestnávateľa I., t. j. u zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, nie je možné do rozhodujúceho obdobia zahrnúť. Na uvedenom základe sa do\nrozhodujúceho obdobia započítavajú len tie vymeriavacie základy, ktoré žalobca dosiahol v roku 2011\nu zamestnávateľa II.\nB)\n12. Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal na pojednávaní dňa\n27.05.2014, vypočul účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nPreto ju postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n13. Svoje právne názory po citácii ustanovení § 54 ods. 3 a § 138 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z. z. krajský\nsúd odôvodnil najmä tým, že v danom prípade rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho\nzákladu bolo určené v súlade s ustanovením § 54 zák. č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012.\nPri aplikácii tohto ustanovenia sa podľa krajského súdu do rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ\nzahŕňajú iba vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie zo zamestnania,\npričom sa prihliada iba na tie, ktoré zamestnanec v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol u iných\nzamestnávateľov.\n14. Čo sa týka vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie a obdobie\nnemocenského poistenia získané u zamestnávateľa I., u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, tieto sa do počtu dní rozhodujúceho obdobia podľa krajského súdu nezahrnú.\n15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd za tohto stavu považoval napadnuté rozhodnutie za\nsprávne a vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\n16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.07.2014 (č. l. 44) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nuviedol ako odvolací dôvod to, že rozsudok krajského súdu je nesprávny a vychádza z nesprávneho a\nnedostatočného právneho posúdenia veci samej (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\n\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v krátkosti sumarizuje odvolacie námietky žalobcu:\n- krajský súd nereflektoval nepriamu diskrimináciu právneho postavenia žalobcu ako aj protiústavný\ncharakter ustanovenia § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z.\n- vyčlenenie žalobcu pri uskutočňovaní práva na primerané hmotné zabezpečenie pri pracovnej\nneschopnosti na základe neospravedlniteľného kritéria (postavenie osoby, ktorá uzatvorila pracovný\npomer s tým istým zamestnávateľským subjektom) v dôsledku čoho nastalo zníženie sociálnej ochrany,\n- porušenie princípu ekvivalencie v rozumnom a spravodlivom rámci, t. j. napriek plateniu maximálnej\nsumy poistného,\n- žalobca považuje túto vec za vec rozhodujúceho právneho významu z pohľadu jej právneho\nposúdenia, nakoľko napádané zákonné ustanovenie je spôsobilé ohroziť sociálne postavenie jednej\nznačne homogénnej skupiny zamestnancov pri poskytovaní primeraného hmotného zabezpečenia pri\nnespôsobilosti na prácu, a to zamestnancov pracujúcich na základe pracovného pomeru na určitú dobu\ns jeho opätovným dojednaním.\n18. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 51) zo dňa 14. augusta 2014 vyplýva, že\nžalovaná poukázala na tzv. „fiktívne“ pracovné pomery, z ktorého dôvodu zákonodarca pristúpil s\núčinnosťou od 01.01.2011 k novelizácii ustanovenia § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. prostredníctvom\nzákona č. 543/2010 Z. z.,\nale súčasne uznala, že taktiež sa v praxi vyskytli ojedinelé prípady (ako je tomu napríklad vo veci\nžalobcu), kedy citované novelizované ustanovenie zákona „poškodilo“ poistenca,\navšak pri množstve 143.393 nemocenských dávok vyplatených v priemere mesačne v roku 2012,\nžalovaná prezentovala aj svoju ideu, že keby nemocenské poistenie žalobcu u zamestnávateľa I. trvalo\nnepretržite a nebol by pracovný pomer k 31.03.2012 ukončený a opätovne by od 01.04.2012 nevznikol,\npotom by sa určilo rozhodujúce obdobie v prípade žalobcu podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z. z.,\ntakisto sa zamyslela nad inými dôsledkami, ak by žalobca v uvedenom 90 dňovom období neochorel,\ntakisto poukázala na viaceré zamestnania žalobcu v roku 2011.\n20. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne\nsprávny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov\npostupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných\ndôvodov.\n22. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\n\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n23. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§\n250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskom žalovanej, a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n24. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených žalovanou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či žalovaná pri aplikácii ustanovenia § 54 ods. 3 v spojení\ns § 138 zák. č. 461/2003 Z. z. postupovala právne správne.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n25. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje,\nže pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne\npri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom\nv ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr\nGarcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n26. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n27. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobcovi od 01. apríla 2012 vznikol nový poistný vzťah potom,\nčo bol ku dňu 30. apríla 2012 zamestnávateľom I. z poistného vzťahu odhlásený. Takisto neexistuje spor\no tom, že žalobca bol zamestnaný tak u zamestnávateľa I. ako aj u zamestnávateľa II. Práve úlohou\nsprávneho súdu je objasniť, aký právny dôsledok mala táto právna skutočnosť na aplikáciu § 54 ods. 3\nzák. č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. decembra 2012).\nŽalovaný jednoznačne pri aplikácii citovaného ustanovenia § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. dospel\nk právnemu názoru, že pri zisťovaní DVZ sa prihliada iba na tie vymeriavacie základy na platenie\n\npoistného na nemocenské poistenie, ktoré zamestnanec v prechádzajúcom kalendárnom roku dosiahol\nu iných zamestnávateľov. Naopak vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie\na obdobie nemocenského poistenia získané u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, žalovaný z počtu dní rozhodujúceho obdobia eliminoval.\n28. Ustanovenie § 54 je v zák. č. 461/2003 Z. z. súčasťou ustanovení spoločne označených rubrikou\n„Spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach“, kam bolo toto ustanovenie zákonodarcom vložené\ns cieľom vymedziť najmä rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu, a\nstriktne rozlišuje medzi pojmami „trvanie nemocenského poistenia“, t. j. ako časový úsek od vzniku\nnemocenského poistenia s vylúčením jeho prerušenia (viď najmä § 26) a „vznik nemocenského\npoistenia“ (viď najmä § 20 zák. č. 461/2003 Z. z. pre prejednávanú vec).\nNajvyšší súd na tomto mieste musí upozorniť, že zákonodarca ako základné kritérium pre vymedzenie\nrozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ zvolil kombináciu vzniku a minimálneho 90 dňového trvania\nnemocenského poistenia, a to\n- nepretržité trvanie nemocenského poistenia (t. j. s vylúčením jeho prerušenia) od počiatku\npredchádzajúceho roku, pričom jeho vznik je prezumovaný skôr (odsek 1) alebo\n- prerušované trvanie nemocenského poistenia (t. j. s existenciou jeho prerušenia),\no t. j. vznik nemocenského poistenia sa predpokladá nie od počiatku ale počas predchádzajúceho roku,\navšak musí trvať do udalosti viac ako 90 dní (odsek 2 písm. a/),\no je vylúčený vznik nemocenského poistenia v roku predchádzajúcom udalosti ale pripúšťa sa vznik v\nroku súčasnom s udalosťou, avšak rovnako musí nemocenské poistenie trvať do udalosti viac ako 90\ndní (odsek 2 písm. b/).\nOdsek 3 je nutné chápať ako výnimku z predchádzajúcich dvoch pravidiel na vymedzenie trvania\nnemocenského poistenia menej ako 90 dní od jeho vzniku.\nPodľa § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak nemocenské poistenie trvalo\nnepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny\nrok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\nPodľa § 54 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak nemocenské poistenie\nzamestnanca vzniklo\na) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho\nzákladu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho\nkalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,\nb) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a toto nemocenské\npoistenie trvalo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,\nrozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského\npoistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\nPodľa § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak nemocenské poistenie\nzamestnanca pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky trvalo menej ako 90 dní\nod vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho\nzákladu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, okrem obdobia nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa, u\nktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n29. Z priloženého administratívneho spisu (č. l. 10 a 12) pre Najvyšší súd vyplýva, že žalobca sa dohodou\nz 30.03.2012 v zmysle § 60 Zákonníka práce dohodol so zamestnávateľom I. o skončení pracovného\npomeru, ktorý bol založený pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.04.2008. Následne pracovnou\nzmluvou z 30.03.2012 s rovnakým zamestnávateľom žalobca dojednal pracovný pomer na určitú dobu\npre tam uvedený deň nástupu do práce, druh a miesto výkonu práce.\nS prihliadnutím na ustanovenia § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. má Najvyšší súd osvedčené, že\nuvedenými právne relevantnými úkonmi pôvodné nemocenské poistenie žalobcu k 31.03.2012 zaniklo\na nové nemocenské poistenie žalobcu vzniklo nasledujúcim dňom. Potom prvostupňový orgán ako aj\n\nžalovaná správne aplikovali ustanovenie § 54 zák. č. 461/2003 Z. z. na túto právnu situáciu žalobcu, u\nktorého dňa 22.05.2012 vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky - t. j. pre chorobu bol uznaný\nza dočasne práceneschopného.\nPodľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1\nvzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)\na ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.\n30. V súlade s vyššie citovaným odsekom 3 uvedeného ustanovenia § 54 zákonodarca v bode č. 45\ndôvodovej správy k zákonu č. 543/2010 Z. z. uviedol nasledujúce myšlienky:\n„Za účelom predchádzania zneužívaniu systému nemocenského poistenia neodôvodneným čerpaním\nprostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje, aby pri existencii poistného pomeru kratšieho ako 31\ndní, rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu bol predchádzajúci kalendárny\nrok, a to bez ohľadu na to, či v rozhodujúcom období trvalo nemocenské poistenie nepretržite. Ak v\nrozhodujúcom období poistenec nemal vymeriavací základ, nemocenské, ošetrovné a materské sa určí z\npravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorým je jedna tridsatina 44,2% jednej dvanástiny\nvšeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu\nroku, v ktorom vznikol dôvodu na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky (t. j. jedna tridsatina 44,2%\npriemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov).“\nZ vyššie uvedeného textu dôvodovej správy pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, že úmyslom\nzákonodarcu malo byť potlačenie neodôvodneného čerpania prostriedkov nemocenského poistenia,\nhoci prijatá právna úprava túto myšlienku „expressis verbis“ až tak jednoznačne v konečnom dôsledku\nneakceptovala.\n31. Avšak ani táto úprava nesmie byť v rozpore so cieľom čl. 7 ods. 4 ústavy, t. j. v rozpore s\nmedzinárodnoprávnymi predpismi, ktoré v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd priznávajú\njednotlivcom ich väčší rozsah ako vnútroštátne právo.\nJe pravdou, že tejto argumentácii žalobcu krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť.\n32. Pozornosti Najvyššieho súdu však neuniklo, že žalobca v svojom administratívnom odvolaní v\nsúvislosti s uvedeným najmä poukazoval na to, že ustanovenie § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. je v\nrozpore s čl. 21 Charty základných práv Európskej únie v nadväznosti na čl. 66 Dohovoru Medzinárodnej\norganizácie práce č. 102 z roku 1952 [podľa Najvyššieho súdu má ísť o Dohovor MOP o minimálnej\nnorme sociálneho zabezpečenia (č. 102), ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\npod č. 461/1991 Zb.], čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) v spojitosti\ns čl. 1 Protokolu č. 1 k tomuto dohovoru.\nAvšak žalobca bližšie nespresnil po právnej stránke túto svoju argumentáciu, a iba zotrval pri svojom\nvšeobecne zameranom tvrdení (procesné bremeno tvrdenia) o nepriamej diskriminácii svojich práv\naplikáciou § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. na svoju žiadosť. Preto Najvyšší súd ani tejto argumentácii\nžalobcu po oboznámení sa s textom uvedených ustanovení medzinárodnoprávnych predpisov vrátane\nuvedeného čl. 66 nemohol v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (najmä rozsudok sp. zn. 1Sžso\n33/2010 z 22.03.2011) priznať úspech.\nPodľa čl. 66 Dohovoru MOP č. 102 ods. 1. pri pravidelne sa opakujúcich platbách, na ktoré sa vzťahuje\ntento článok, dávka zvýšená o rodinné príspevky, ktoré sa vyplácajú počas sociálnej udalosti, musí\npri danej sociálnej udalosti u typického požívateľa dávky, uvedeného v tabuľke pripojenej k tejto časti,\ndosahovať najmenej percento v nej uvedené z úhrnu mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka muža\na sumy rodinných prídavkov vyplácaných chránenej osobe s rovnakými povinnosťami k rodine ako\ntypický požívateľ dávky.\n2. Mzda dospelého nekvalifikovaného robotníka muža, dávka a rodinné prídavky sa vypočítavajú za\nrovnakú základnú dobu.\n3. Pre ostatných požívateľov dávky sa dávka určí tak, aby bola v primeranom pomere k dávke typického\npožívateľa.\n4. Na účely tohto článku sa považuje za dospelého nekvalifikovaného robotníka muža\na) typický nekvalifikovaný robotník v strojárskom priemysle s výnimkou výroby elektrických strojov,\nb) typický nekvalifikovaný robotník vybraný v súlade s ustanovením nasledujúceho odseku.\n\n5. Typickým nekvalifikovaným robotníkom na účely bodu (b) predchádzajúceho odseku je osoba\nzamestnaná v najväčšej skupine hospodárskej činnosti s najvyšším počtom hospodársky činných osôb\nmužského pohlavia, ktoré sú chránené pri sociálnej udalosti, prichádzajúcej do úvahy, alebo podľa\nprípadu zo živiteľov rodín chránených osôb v odvetví, ktoré zahŕňa najväčší počet takých chránených\nosôb alebo živiteľov rodín; na ten účel sa použije medzinárodná typová odvetvová klasifikácia všetkých\nekonomických činností prijatá Hospodárskou a sociálnou radou Organizácie Spojených národov na jej\nsiedmom zasadaní 27. augusta 1948, ktorá je uvedená v prílohe tohto Dohovoru, s prihliadnutím na\nvšetky prípadné neskoršie zmeny.\n6. Ak je výška dávok rôzna podľa oblastí, môže sa pre každú oblasť vybrať dospelý nekvalifikovaný\nrobotník muž podľa ustanovení odsekov 4 a 5 tohto článku.\n7. Mzda dospelého nekvalifikovaného robotníka muža sa určí na základe mzdy za normálny pracovný\nčas, určenej buď kolektívnymi zmluvami, prípadne vnútroštátnym zákonodarstvom alebo na jeho\nzáklade, alebo obyčajou, včítane prípadných drahotných prídavkov; ak sa takto zistené mzdy líšia podľa\njednotlivých oblastí a ak sa nepoužije odsek 6 tohto článku, použije sa priemerná mzda.\n8. Výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe, pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania\n(s výnimkou dávok vyplácaných pri pracovnej neschopnosti), pri invalidite a v prípade úmrtia živiteľa\nrodiny sa preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov, ktoré vyplývajú z\npodstatných zmien životných nákladov.\n33. Ďalej žalovaná potvrdila správnosť aplikácie § 138 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z. z. na prejednávanú\nvec. Je nepochybné, že sledovaným účelom uvedeného ustanovenia je stanoviť pravidlá pri súbehu\nvykonávania viacerých činností, z ktorých jednotlivcovi plynú príjmy.\nPodľa § 138 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak poistenec vykonáva\nviacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné\nna dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje\nvýškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho\nk vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká,\nprednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a\npoistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý\nu toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne\nvykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne\nzárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa\nplatí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.\nAk poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba,\ndobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti\nsa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak\npoistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba,\ndobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti\nsa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti\nz výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.\n34. Najvyšší súd pri aplikácii uvedeného ustanovenia na prejednávanú vec nezistil také nedostatky,\nktoré by odôvodňovali závery žalobcu o jeho nezákonnosti, resp. o vytváraní diskriminačného prístupu\nk osobe žalobcu spočívajúceho v znížení sociálnej ochrany (viď bod č. 17).\nPreto sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že skutočnosť, že aktuálne nemocenské poistenie\nžalobcu ako zamestnanca vzniklo dňa 01.04.2012 a vzhľadom k tomu, že toto nemocenské poistenie\nmu ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (t. j. 22.05.2012) trvalo menej ako 90 dní, potom\nrozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ bol kalendárny rok 2011, pričom do súčtu vymeriavacích\nzákladov sa nezahrnú vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na\nposkytnutie nemocenskej dávky, je nutné za zisteného stavu považovať za správne a vyslovené v súlade\nso zákonom.\nV.\n\n35. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nlogicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov sa\nstotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach.\nPočas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom\nsúdnom rozhodnutí (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso 33/2010, pri\nktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych\nnázorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1\nústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty zásadne odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo\nzamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska\nrepublika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika\nč. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods.\n2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n37. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v\ntomto súdnom prieskume nenastalo.\n38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava nemocenského poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), charakter\nkonania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie\na z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/18/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}