{"guid": "83f1826f-72f0-40d6-8fa4-c7cb360ab9b9:04c83ac3-ec18-41ba-b796-a81f0e81fb3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2012200232.2", "spisova_znacka": "8Sžo/56/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/56/2014 z 18. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2016, sp. zn. 8Sžo/56/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:2012200232.2", "identifikacne_cislo": "2012200232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2016-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-26.odsek-3", "nazov": "§ 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-26.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-26", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04c83ac3-ec18-41ba-b796-a81f0e81fb3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2012200232.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2012200232.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2012200232.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/56/2014\n2012200232\n18. 02. 2016\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2016:2012200232.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobkyne: Z. A., bytom\nQ. XX, P., zastúpenej Mgr. Romanom Tomanom, PhD., advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1,\nBratislava, proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, so sídlom Vajanského 2, Trnava, za účasti:\nTrnavskej vodárenskej spoločnosti, a. s., so sídlom Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského úradu životného prostredia Trnava, číslo\nAFI/2012/204/MJ zo dňa 06.03.2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.\nk. 14S/34/2012-121 zo dňa 13.03.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/34/2012-121 zo dňa 13.\nmarca 2014, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie\n(vydané bývalým Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, odbor štátnej\nvodnej správy a ochrany prírody) č. B2011/00500/ŠVS/AU zo dňa 03.11.2011, ktorým podľa § 26\nods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a podľa § 82 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydal pre stavebníka Trnavská\nvodárenská spoločnosť a. s. povolenie na užívanie vodnej stavby „Celoobecná kanalizácia Červeník“.\nKrajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to,\nže vodná stavba „Celoobecná kanalizácia Červeník“ bola povolená rozhodnutím z 25.03.2008, ktoré\nbolo doručované verejnou vyhláškou, pričom počas stavebného konania neboli uplatnené žiadne\nnámietky právnym predchodcom žalobkyne (žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej parcely až dňa\n19.08.2009) a voči tomuto rozhodnutiu nebol podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, a\npreto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.5.2008, je vykonateľné a vzhľadom k tomu, že uplynuli\n3 roky od jeho právoplatnosti, nie je preskúmateľné. V tejto súvislosti uviedol, že správny poriadok v\nustanovení § 68 ods. 1 ustanovuje na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia objektívnu trojročnú lehotu\na rozhodnutím mimo odvolacieho konania nemožno zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie po uplynutí troch\nrokov od jeho právoplatnosti rozhodnutia. Reagujúc na námietky žalobkyne uviedol, že stavebník v\nstavebnom konaní nemohol mať súhlas žalobkyne na realizáciu predmetnej stavby, nakoľko túto parcelu\nžalobkyňa nadobudla do vlastníctva až v roku 2009, a to na základe Osvedčenia o dedičstve, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 25.02.2009, pričom povolenie na uskutočnenie vodnej stavby bolo vydané\nuž dňa 25.03.2008. Konštatoval, že v čase povoľovania verejnej kanalizácie sa predmetná parcela\n\nnachádzala mimo zastavaného územia obce (zmena územného plánu bola schválená 16.12.2011),\npričom orgán štátnej vodnej správy pri povoľovaní výstavby vodného potrubia verejného vodovodu alebo\nstokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce, môže rozhodnúť, v akom rozsahu\nich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Krajský súd na doplnenie uviedol, že ak\nby zákony týkajúce sa odvetvia vodných stavieb, priznávajúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam v\nprospech vlastníkov a prevádzkovateľov týchto stavieb a ukladajúce vlastníkom nehnuteľností povinnosť\nstrpieť výkon týchto oprávnení, t. j. upravujúce takzvané zákonné vecné bremená neriešili zároveň\nposkytovanie náhrad za vzniklé zákonné vecné bremená, je možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad\npriamo z čl. 20 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, resp. aj z ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Uzavrel, že žalobné dôvody nezakladajú dôvod na to, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného,\nnakoľko tento postupoval s vodným ako aj stavebným zákonom, keď ani v územnom konaní a ani v\nstavebnom konaní neboli zo strany účastníkov konania vznesené žiadne námietky a pripomienky voči\nrozhodnutiu o povolení predmetnej stavby, nebol podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok,\nrozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, naviac uplynuli 3 roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti,\nna základe čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že\nžalovanému a účastníkovi konania Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. náhradu trov konania\nnepriznal, a to s poukazom na § 250k OSP, ktoré je osobitným ustanovením upravujúcim právo na\nnáhradu trov konania iba úspešnému žalobcovi, čím v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania\ninému i pribratému účastníkovi.\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd\nzmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie\nako aj rozhodnutie žalovaného sa zrušujú, zároveň uplatnila trovy konania. Odvolanie žalobkyne je\nv plnom znení totožné s podanou žalobou. Namietala nesprávne uplatnenie koncentračnej zásady\nsprávnymi orgánmi, poukazovala na to, že stavebník pred vydaním stavebného povolenia ani v priebehu\nrealizácie vodnej stavby a ani v priebehu kolaudačného konania nepreukázal vlastnícke právo alebo\nprávo vecného bremena k predmetnému pozemku žalobkyne, na zriadenie vodnej stavby nemal súhlas\nžalobkyne, ďalej namietala, že realizácia kanalizácie na predmetnom pozemku nebola vykonaná v\nsúlade s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie a napokon, že povolenie zmeny stavby\n- stoky DA má dopad na jej práva, a nebola súčasťou projektovej dokumentácie overenej stavebným\núradom. Žiadala, aby bolo rešpektované jej vlastnícke právo, a preto sa domáhala ochrany práv podľa čl.\n46 odsek 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky tvrdiac, že akýkoľvek verejný záujem nemožno presadzovať\nskrz porušovanie ústavných práv fyzických a právnických osôb.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ako prvostupňový tak aj odvolací\nsprávny orgán postupovali v konaniach v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vydané rozhodnutia\nsú vecne a právne správne. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobkyne ako nedôvodnému\nnevyhovel. Pridržiaval sa všetkých svojich tvrdení vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa\n09.07.2012. Zdôraznil, že žalovaný postupoval pri povoľovaní vodnej stavby podľa § 58 ods. 4\nstavebného zákona, kedy stavebník podzemných stavieb podliehajúci tomuto zákonu nepreukazuje\nvlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom. Právny predchodca žalobkyne, ktorý\nbol účastníkom územného ako aj stavebného konania, v konaní o povolení vodnej stavby nevzniesol\nžiadne námietky, ktoré by boli zahrnuté do podmienok stavebného povolenia, nepodal odvolanie proti\nrozhodnutiu o povolení predmetnej vodnej stavby, z čoho je možné vyvodiť, že rozhodnutie považoval za\nzákonné. Rozhodnutie, ktorým bola povolená predmetná vodná stavba, je právoplatné a nie je ho možné\nmeniť ani cestou mimoriadnych opravných prostriedkov, nakoľko uplynuli 3 roky od nadobudnutia jeho\nprávoplatnosti. Podľa § 70 stavebného zákona je toto rozhodnutie záväzné aj pre právnych nástupcov\núčastníkov konania. Stavba je zrealizovaná a skolaudovaná, sú ňou odkanalizovaní obyvatelia obce\nČerveník, je to vodná stavba postavená vo verejnom záujme. Kolaudačné rozhodnutie rieši len otázku\ndodržania podmienok výstavby vyplývajúcich predovšetkým zo stavebného povolenia. Otázka náhrady\nprípadnej škody spôsobenej na pozemku respektíve za obmedzenie vlastníckeho práva je otázkou\ndohody medzi vlastníkom vodnej stavby a vlastníkom pozemku. Žalobkyni bola v rámci zákona\nposkytnutá náhrada, ktorú neprijala, postupník stavebníka požiadal žalobkyňu o uzavretie zmluvy na\nzriadenie vecného bremena na predmetnú parcelu, ktorá však s tým nesúhlasila s odôvodnením, že\ncelú záležitosť dala na súd, kde žalovaný je Obec Červeník. Žalovaný zdôraznil, že stavebník svojou\nstavbou žiadnym spôsobom neobmedzoval a neobmedzuje vlastníčku pri výkone jej vlastníckych práv,\npráce sa realizovali až po zbere úrody a pozemok bol daný do pôvodného stavu. Stavba je umiestnená\nv zemi a pozemok sa naďalej využíva na poľnohospodárske účely. Poukázal na to, že prípadné budúce\n\nvyužitie predmetného pozemku ako stavebného nie je znemožnené priečnou podzemnou stavbou\nkanalizácie, ale pozdĺžnym lemovaním jej pozemku jestvujúcimi rozvodmi vysokého napätia z jednej\nstrany a nízkeho napätia z druhej strany pozemku a ich ochrannými pásmami. Napokon poukázal aj\nna to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 73 ods. 17 písm. b/ zákona o vodách nie je\npreskúmateľné súdom. Žalovaný vyslovil názor, že v posudzovanom prípade sa nejedná o rozhodnutie, v\nktorom by sa rozhodovalo o základných právach a slobodách chránených Ústavou Slovenskej republiky,\nale ide o vydanie povolenia na užívanie vodnej stavby za predpokladu, že boli splnené všetky podmienky\nuložené v stavebnom povolení, stavba je užívania schopná a jej užívanie nebude ohrozovať verejný\nzáujem.\nZúčastnená osoba v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil považujúc ho za právne a vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne\nnie je možné priznať úspech.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj konania,\nktoré im predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi krajského\nsúdu, ktoré považuje za vecne i právne správne, pričom nezistil žiadnu vadu konania, ktorá by zakladala\ndôvod pre zrušenie rozhodnutia krajského súdu.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky\ns prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\n\nnoriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval\npre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší\nsúd sa vo svojom odôvodnení obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov a ich doplnenie na\nzdôraznenie ich správnosti.\nŽalobkyňa vo svojom odvolaní predostrela odvolaciemu súdu na posúdenie odvolacie námietky\ndoslovne zodpovedajúce argumentácii v podanej žalobe. Namietala nesprávne uplatnenie\nkoncentračnej zásady správnymi orgánmi, poukazovala na to, že stavebník pred vydaním stavebného\npovolenia ani v priebehu realizácie vodnej stavby a ani v priebehu kolaudačného konania nepreukázal\nvlastnícke právo alebo právo vecného bremena k predmetnému pozemku žalobkyne, na zriadenie\nvodnej stavby nemal súhlas žalobkyne, ďalej že realizácia kanalizácie na predmetnom pozemku nebola\nvykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie a napokon, že povolenie\nzmeny stavby - stoky DA má dopad na jej práva, a nebola súčasťou projektovej dokumentácie\noverenej stavebným úradom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti so vznesenými námietkami\nzdôrazňuje, že podľa jeho názoru sa krajský súd dostatočne zrozumiteľne, určito a presvedčivo\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne v napadnutom rozhodnutí.\nPrvú vyššie uvedenú odvolaciu námietku Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nedôvodnú.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, z akého\ndôvodu nie je možné v kolaudačnom konaní uplatňovať námietky voči umiestneniu a povoleniu vodnej\nstavby. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť žalobkyni, že stavebné konanie\nako i kolaudačné konanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré síce na seba v ich jednotlivých\nfázach nadväzujú, avšak majú odlišný predmet konania. Pri stavebnom konaní príslušný správny orgán\nskúma najmä splnenie podmienok, uvedených v ustanovení § 62 stavebného zákona (v nadväznosti na\n§ 73 ods. 1 vetu druhú zákona o vodách), a finálne v kladnom prípade vydá časovo obmedzené stavebné\npovolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach\núčastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za právoplatné skončené.\nNásledne až po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie, ktoré je upravené v siedmom oddiely\ndruhej časti stavebného zákona pod názvom „UŽÍVANIE STAVIEB Kolaudácia stavieb“, kedy dokončenú\nstavbu možno užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného konania je\nupravený v ustanovení § 81 ods. 1 stavebného zákona (v nadväznosti na § 73 ods. 1 vetu druhú\nzákona o vodách), podľa ktorého príslušný správny orgán skúma najmä, či sa stavba uskutočnila podľa\ndokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky\nurčené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.\nĎalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,\npredovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a\ntechnických zariadení. Pre obe konania je však typická a spoločná koncentračná zásada, ktorou je\nstavebné ako i kolaudačné konanie ovládané. Táto zásada je vyjadrená v ustanoveniach § 61 ods. 1 a §\n80 ods. 1, 2 stavebného zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť\nnámietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Z uvedeného\nje teda jednoznačne zrejmé, že námietky žalobkyne, vznesené v kolaudačnom konaní, týkajúce sa\nstavebného, prípadne územného konania, nemôžu byť právne relevantné.\nV nadväznosti na námietku žalobkyne, že stavebník ani pred vydaním stavebného povolenia ani v\npriebehu realizácie vodnej stavby a ani v priebehu kolaudačného konania nepreukázal vlastnícke právo\nalebo právo vecného bremena k predmetnému pozemku žalobkyne, na zriadenie vodnej stavby nemal\nsúhlas žalobkyne, odvolací súd poukazuje i na ustanovenie § 58 ods. 4 stavebného zákona, podľa\nktorého stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo\niné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou\nnesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie\npozemku na účel, ktorému je určený.\nNa uplatnenie náhrady prípadnej škody na pozemku, resp. náhrady za nútené obmedzenie užívania\nnehnuteľnosti navrhovateľka môže využiť príslušné právne prostriedky, avšak túto nebolo možné riešiť\nv kolaudačnom konaní, ako to správne konštatoval i krajský súd a správny orgán.\n\nZa nedôvodné považoval odvolací súd i ďalšie námietky žalobkyne, že realizácia kanalizácie na\npredmetnom pozemku nebola vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie,\nže povolenie zmeny stavby - stoky DA má dopad na jej práva, a nebola súčasťou projektovej\ndokumentácie overenej stavebným úradom, keďže bolo preukázané, že sporný úsek kanalizácie (trasa\nkanalizačného potrubia časti stoky DA), ktorý vedie po pozemku žalobkyne, sa nemenil a bol realizovaný\nv súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci. Námietky žalobkyne sa úplne zhodujú so žalobnými námietkami a boli dostatočným\nspôsobom odôvodnené v napadnutom rozsudku krajského súdu, ktorý jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na namietané právne a skutkovo relevantné otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP\na § 219 ods. 1 OSP potvrdil, doplňujúc a stotožniac sa aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pretože pri nedostatku dôvodov pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu\nnepriznal, a žalovanému a zúčastnenej osobe, ktorí mali vo veci plný úspech, ich náhrada neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/34/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}