{"guid": "f00ba9df-e3a9-49c8-93ae-57d1958b49e0:e97ddae8-e61e-4962-9b32-7df9a181bdd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2011200325.1", "spisova_znacka": "5Obo/34/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/34/2015 z 24. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2016, sp. zn. 5Obo/34/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2011200325.1", "identifikacne_cislo": "2011200325", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2016-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-374", "nazov": "§ 374 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-374", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-331", "nazov": "§ 331 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-331", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-331"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-374", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-331"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e97ddae8-e61e-4962-9b32-7df9a181bdd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2011200325.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2011200325.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2011200325.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/34/2015\n2011200325\n24. 03. 2016\nJUDr. Darina Ličková\nECLI:SK:NSSR:2016:2011200325.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a\nčleniek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v právnej veci žalobcu: BENZ Holíč, s.\nr. o., v likvidácii, Staničná 785, Holíč, IČO: 36 235 601, právne zastúpenému: JUDr. Václavom Sosnom,\nadvokátom, Námestie slobody 2, Skalica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,\nBratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 39.500,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2011, č. k. 19Cb 1/2011-435, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave\n14. októbra 2011, č. k. 19Cb/1/2011-435 p o t v r d z u j e.\n\nzo dňa\n\nŽalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zo 14. októbra 2011,\nč. k. 19Cb\n1/2011-435, návrh žalobcu na zaplatenie 39.500,76 eur zamietol. Zároveň zaviazal žalobcu povinnosťou\nzaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 4.452,38 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.\nSúd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia\n39.500,76 eur (1.190.000,-Sk) s príslušenstvom ako pohľadávky vzniknutej\nv zmysle\n§ 451 Občianskeho zákonníka z bezdôvodného obohatenia, ktorú nadobudol zmluvou o postúpení\npohľadávky. Poukazoval na to, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal plnením bez právneho\ndôvodu na úkor obchodnej spoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ, s.r.o. so sídlom v Holíči (IČO: 31 446\n671), z bežného účtu\nč. XXXXXXX-XXX/XXXX, ktorej v období od 25. mája\n1995 do 30. novembra 1995 vykonal postupne neoprávnené inkaso vo výške žalovanej sumy (200.000,Sk, 2 x 300.000,- Sk,\n2 x 100.000,-Sk, 40.000,- Sk, 60.000,- Sk, 90.000,- Sk). Inkaso\npritom vykonal v rozpore\nso zmluvou o bežnom účte bez písomného súhlasu klienta,\npracovníci ekonomického úseku ktorého sa domnievali, že spoločnosť prevzala záväzky spoločnosti\nASTRA spoločnosť\ns ručením obmedzeným Tatranská Štrba (ďalej iba ASTRA s.r.o.), a\npreto neoprávnenosť postupu žalovaného zistila až revízia vykonaná v roku 1997.\nŽalovaný žiadal návrh zamietnuť. Súd vykonal vo veci náležité dokazovanie a v odôvodení rozsudku\nuviedol, že podľa obsahu spisového materiálu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. marca 2006, č.\nk. 19Cb/163/1998-304, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.190.000,- Sk do troch dní a vo\nzvyšku predstavujúcom uplatnený nárok na úroky z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nNa základe odvolaní oboch účastníkov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 4. októbra 2007,\nč. k.: 6Obo 223/2006-343, rozsudok Krajského súdu v Trnave\nz 30. marca\n\n2006 v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.190.000,- Sk, zmenil tak,\nže žalobu zamietol. V časti, ktorou bola žaloba zamietnutá\n(úroky z omeškania), odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodnutie\no náhrade trov konania zmenil tak, že\nžalovanému priznal právo na ich náhradu vo výške 119.000,- Sk.\nNásledne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením zo dňa\n24.\nfebruára 2010, č. k. 1Obdo V 5/2008-375, rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený\nrozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku o trovách konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSúčasne odmietol dovolanie v časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. V odôvodnení\nrozhodnutia dovolací súd konštatoval nedôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania práva\ns tým, že žaloba bola podaná dňa\n20. mája 1998 a štvorročná premlčacia lehota\nna uplatnenie práva uplynula 25. mája 1999. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu právo majiteľa\núčtu na zaplatenie neoprávnene inkasovaných peňažných prostriedkov nie je právom na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. Ak banka inkasuje z účtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu\n(príkazu) majiteľa účtu alebo splnenia zmluvných podmienok a ak jej postupom, ktorý je porušením jej\npovinností, vznikla majiteľovi majetková ujma spočívajúca v zmenšení stavu peňažných prostriedkov\nna jeho účte, je banka povinná mu podľa § 373 Obchodného zákonníka škodu nahradiť.\nPo čiastočnom zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením 5Obo 46/2010-379 zrušil rozsudok tunajšieho súdu,\nč. k.\n19Cb 163/1998-304, v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.190.000,Sk a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s\npoukazom na právny názor súdu dovolacieho s tým,\nže pred opätovným rozhodnutím veci\nje potrebné vyzvať žalovaného na predloženie Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXX-XXX uzatvorenej\nso spoločnosťou ASTRA s.r.o., posúdiť list konateľa O. L. z 21. februára 1995, vyhodnotiť písomné\nvyjadrenie T.. B. C., ako aj výsluch O. L., a posúdiť spôsob a podmienky výkonu prevodov\nso\nzákonom o platobnom styku.\nSúd v odôvodnení uviedol, že na výzvu žalovaný zmluvu o bežnom účte uzatvorenú\nso\nspoločnosťou Astra s.r.o. nepredložil s odôvodnením, že tento doklad nemá k dispozícii, nakoľko\nzaložený účet bol zrušený ešte pred rokom 1997 a doklady z tohto obdobia\nsa už u neho\nnenachádzajú. Obaja účastníci tiež poukazovali na skutočnosť, že zákon\no platobnom\nstyku č. 510/2002 Z. z. nie je možné na posudzovaný právny vzťah aplikovať, pretože v rozhodnom čase\nnebol v platnosti (účinnosť nadobudol až 1. januára 2003)\na že platobný styk pred jeho\núčinnosťou upravovala vyhláška Národnej banky Slovenska\nč. 275/1994 Z. z., v súvislosti\ns obsahom ktorej žalovaný uviedol, že ustanovenie\n§ 10 vyhlášky nevyžaduje\npísomnú formu príkazu na inkaso.\nV súlade s právnym názorom vo veci rozhodujúcich súdov vyššieho stupňa súd posudzoval v konaní\nuplatnený nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, nakoľko existencia písomného súhlasu (príkazu)\nmajiteľa účtu - ASTRA - KARPATSKÁ, s.r.o.,\nako je to predpokladané v bode 3. zmluvy\no bežnom účte č. XXXXXXX-XXX/XXXX, podľa ktorého príkazy na disponovanie prostriedkami na účte\ndáva klient písomnou formou pobočke, ktorá mu vedie účet, nebola preukázaná a v konečnom dôsledku\nžalovaným\nani tvrdená.\nSúd v odôvodnení uviedol, že v konaní nebola sporná existencia záväzkov obchodnej spoločnosti\nASTRA s.r.o. voči žalovanému vyplývajúcich z úverových zmlúv, existencia obchodno-záväzkových\nvzťahov medzi žalovaným a spoločnosťami ASTRA s.r.o. a ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. založených\nzmluvami o bežnom účte, napriek tomu, že zmluva\no bežnom účte ASTRA s.r.o. predložená\nnebola, spornou nebola skutočnosť, že žalovaný\nz bežného účtu ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o.\nv období od 25. mája 1995\ndo 30. novembra 1995 bez písomného súhlasu alebo\npríkazu majiteľa účtu odpísal peňažné prostriedky v celkovej výške 39.500,76 eur (1.190.000,- Sk) a že\ntieto použil na úhradu časti dlhu ASTRA s.r.o. zo zmluvy o úvere č. 95120-0.\nZa nepreukázané však považoval súd tvrdenie žalovaného o uzavretí zmluvy o inkase podľa § 692\nObchodného zákonníka so spoločnosťou ASTRA s.r.o., na ktoré žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a\nktoré naviac odporuje samotnému popisu jednania s konateľom oboch obchodných spoločností O. L.\n\nNa druhej strane mal súd, ako to uviedol v odôvodení rozhodnutia, na základe vykonaného dokazovania\nza preukázané, že O. L. ako konateľ ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. súhlas k odpísaniu peňažných\nprostriedkov z bežného účtu tejto spoločnosti žalovanému, hoci iba v ústnej forme, dal. Tento súhlas\ns odpísaním prostriedkov na žalovaným uvádzaný účel jednoznačne potvrdila svedkyňa T. B., na\nvýpoveď ktorej ako vtedajšej riaditeľky okresnej pobočky žalovaného by síce bolo možné prihliadať ako\nna výpoveď osoby so vzťahom k predmetu konania i účastníkovi, avšak jej hodnovernosť potvrdzujú\nnepriamo i iné vykonané dôkazy. V prvom rade list P. L. z 21. februára 1995 napísaný pod hlavičkou\nspoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. žalovanému,\nresp. riaditeľke jeho Senickej pobočky\nI. B., v ktorom adresátovi bola ozrejmovaná účelovosť založenia spoločnosti ASTRA-KARPATSKA, s.r.o.\nv súvislosti s kúpou\na riadením závodu spoločnosťou ASTRA s.r.o., pričom adresát bol\nv súvislosti s preberaním záväzkov medzi spoločnosťami požiadaný o úpravu nezrovnalostí v zámene\nnázvov ASTRA s.r.o. Tatranská Štrba a ASTRA KARPATSKÁ, s.r.o. v zmluvách, ktoré úpravy odosielateľ\nprejavil ochotu dodatočne podpísať.\nNakoľko podľa obsahu spisového materiálu (úverové) zmluvy so žalovaným uzavrela spoločnosť ASTRA\ns.r.o., obsahom listu podľa jeho výkladu súdom bol žalovaný žiadaný\no opravu označenia\ndlžníka na ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. Tomuto záveru nasvedčuje\naj použitie pečiatky ASTRAKARPATSKÁ, s.r.o. pri podpise úverovej zmluvy č. 95120-0\na pri podpise jej dodatku zo\n6. apríla 1994.\nSvedčí o ňom (o súhlase O. s odpísaním prostriedkov z účtu ASTRA s.r.o.)\ni písomné\nvyjadrenie T. B. C. z 15. novembra 2001, v období rokov\n1995-1997 hlavného\nekonóma ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o., ktorý potvrdil vedomosť spoločnosti o odpisoch z jej účtu v období,\nkeď spoločnosť mala nedostatok disponibilných finančných prostriedkov, rokovania so žalovaným, ktorý\nposkytnutie úveru spoločnosti podmieňoval prevzatím nesplateného úveru spoločnosti ASTRA s.r.o.,\nako aj skutočnosť,\nže spoločnosť až do roku 1997, kedy došlo ku zmene v jej vedení,\nnepochybovala\no oprávnenosti a správnosti postupu žalovaného. V\nneposlednom rade aj písomná žiadosť spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. o prolongáciu (predĺženie\nlehoty splatnosti) splátky úveru spoločnosti ASTRA s.r.o. predložená Najvyššiemu súdu na pojednávaní\nkonanom\ndňa 16. mája 2000.\nSvoj súhlas s postupom žalovaného nepoprel, hoci ani nepotvrdil, svedok O. L., ktorý si podľa jeho\nvýpovede na okolnosti súvisiace so sporom vôbec nepamätá.\nPri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie 39.500,76 eur, ktorý po právoplatnom potvrdení\nzamietnutia nároku na úroky z omeškania rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Obo\n223/2006-343 zostal predmetom konania, súd v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu\nskúmal naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 373\nObchodného zákonníka - porušenie povinnosti\nzo záväzkového vzťahu, vznik škody\na príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.\nDospel pritom k záveru, že jediné porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu vzhľadom\nna súhlas (príkaz) spoločnosti ASTRA-KARPATSKA, s.r.o. udelený\njej konateľom O. L. spočívalo\nnie vo vykonaní odpísania prostriedkov z bežného účtu spoločnosti, ale v nevyžadovaní pokynu v\npísomnej forme predpokladanej ustanovením zmluvy o bežnom účte. Vznik škody, ktorá majiteľovi účtu\ntakýmto spôsobom vznikla\nje potom následkom dohody majiteľa účtu so žalovaným\nbez existencie priamej príčinnej súvislosti (bezprostredný vzťah príčiny a následku) medzi porušením\npovinnosti a vznikom škody, ktorá ako nutná náležitosť vzniku zodpovednosti za škodu nemôže byť\nnahradená\niba iným prístupom k nakladaniu s finančnými prostriedkami spoločnosti po zmene\nv jej vedení.\nZ vyššie uvádzaných dôvodov súd konštatoval absenciu jedného zo zákonných predpokladov vzniku\nzodpovednosti žalovaného za škodu a preto žalobu v jej zostávajúcej časti - o zaplatenie 39.500,76 eur\nako nedôvodnú zamietol.\nO trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.\n\nProti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 39.500,77 eur s 23% úrokom z omeškania zo sumy 6.638,78 eur\nod 25. mája 1995 do zaplatenia, zo sumy 9.958,18 eur od 22. júna 1995 do zaplatenia, zo sumy 9.958,18\neur od 4. júla 1995\ndo zaplatenia, zo sumy 3.319,39 eur od 19. septembra 1995 do\nzaplatenia, a s 20,5% úrokom z omeškania zo sumy 1.991,64 eur od 26. októbra 1995 do zaplatenia, zo\nsumy 1.327,76 eur od 27. októbra 1995 do zaplatenia, zo sumy 3.319,39 eur od 24. novembra 1995 do\nzaplatenia a zo sumy 2.987,45 eur do zaplatenia, všetko do troch dní. Zároveň žalobca navrhol zaviazať\nžalovaného povinnosťou nahradiť mu trovy konania.\nŽalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci samej.\nŽalobca poukázal na to, že všetky tri predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia akceptovali nárok\nžalobcu ako oprávnený a stotožnili sa s právnym názorom žalobcu,\nže v danom\nprišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného a že žalovaný je povinný toto bezdôvodné obohatenie\nvydať. Taktiež rozhodnutia odvolacieho súdu nespochybňovali toto právne hodnotenie skutkového stavu\na zrušovacie rozhodnutia odvolacieho súdu boli vždy odôvodnené potrebou skúmať otázku, či neprišlo\nk premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nŽalobca poukázal aj na právny názor dovolacieho súdu a rešpektujúc ho doplnil,\nže v prípade\nak mu nebude jeho nárok priznaný z titulu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, žiada, aby mu\nbol jeho nárok priznaný z titulu práva na náhradu škody. Žalobca ďalej dodal, že v konaní bolo nesporne\npreukázané, že žalovaný (banka) inkasoval z bežného účtu žalobcu peňažné prostriedky v sume\n1.190.000,-Sk bez jeho písomného súhlasu, týmto postupom žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z\nbodov 3 a 4 zmluvy o bežnom účte\nč. XXXXXXX-XXX/XXXX z 19. septembra 1994 a že\nžalobcovi vznikla majetková ujma spočívajúca v zmenšení stavu peňažných prostriedkov na jeho účte\na to v rozsahu\n1.190.000,-Sk.\nŽalobca má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca má právo na náhradu škody v sume\n39.500,77 eur (pričom zo strany žalovaného nebol označený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval\nokolnosti vylučujúce zodpovednosť), rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím tak, že\nsa žaloba zamieta. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a súčasne z rovnakých\ndôvodov považuje za nesprávny aj postup súdu prvého stupňa (v tejto fáze konania, t.j. po zrušení\npredchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci súdu prvého stupňa).\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa názoru žalobcu, vyplýva, že súd vykonané dôkazy\nnesprávne vyhodnotil, pretože na jednej strane prehliadal preukázané porušenia zákona aj zmluvy\no bežnom účte číslo XXXXXXX-XXX/XXXX z 19. septembra1994, ktorých sa dopustil žalovaný (to\nje banka disponujúca širokým aparátom platených špecialistov) a na druhej strane bez akéhokoľvek\nrelevantného dôkazu akceptoval ničím nepreukázané tvrdenie bývalej riaditeľky pobočky žalovaného,\nže konala na základe ústneho súhlasu vtedajšieho konateľa. Poukázal aj na to, že súd prvého stupňa\nzjavne nesprávne vyhodnotil aj vzťah spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. so sídlom 909 01 Skalica,\nRužová ul., ICO: 31 446 671 a celkom iného právneho subjektu, ktorý podnikal v inom čase, mal iný\nnázov, iné sídlo, iné predmety činnosti, inú štruktúra spoločníkov, iný okruh konateľov a to spoločnosti\nASTRA spoločnosť s ručením obmedzeným Tatranská Štrba\nso sídlom 059 41 Tatranská\nŠtrba, SNP 79/12, 31 652 697. V konaní nebolo preukázané,\nže by medzi týmito spoločnosťami\nprišlo k uzavretiu akejkoľvek platnej zmluvy, ktorá\nby opodstatňovala vykonanie inkás\nz účtu v danom prípade. Súd prvého stupňa rovnako\nbez dôkazu uvádza, že v konaní\nnebola sporná existencia obchodno-záväzkových vzťahov medzi bankou (žalovaným) a spoločnosťami\nASTRA s.r.o. (súd aj tu zrejme opäť mienil spoločnosť s obchodným menom ASTRA spoločnosť\ns ručením obmedzeným Tatranská Štrba) a spoločnosťou ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o. Žalobca ďalej\nuvádza, že sa nikdy nemohol nijako záväzne vyjadrovať k existencii či neexistencii zmluvy o bežnom účte\nmedzi bankou a spoločnosťou ASTRA spoločnosť s ručením obmedzeným Tatranská Štrba. Uvedený\npredpoklad súdu o nespornosti existencie vzťahov založených zmluvami o bežnom účte je chybný a\nnemožno z neho vyvodzovať v konaní žiadne závery. Žalobca môže potvrdiť len to, že on uzavrel s\n\nbankou zmluvu o bežnom účte číslo XXXXXXX-XXX/XXXX z 19. septembra 1994 - len existencia tohto\nzáväzkového vzťahu je nesporná.\nSúd prvého stupňa podľa názoru žalobcu pri svojom rozhodovaní dezinterpretoval skutočný obsah a\nvýznam listu O. L. z 21. februára 1995 ako aj písomného vyhlásenia T.. B. C. z 15. novembra 2001. Zo\nžiadnej z týchto listín nemožno vyvodzovať oprávnenie banky vykonať bez písomného príkazu klienta\ninkasá z účtu.\nZ uvedeného je zrejmé, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam.\nSúd prvého stupňa pri právnom hodnotení veci dospel k chybným právnym názorom. Žalobca\npoukázal aj na neudržateľnosť konštrukcie o možnosti nahradiť písomný príkaz ústnym súhlasom a\nz toho následne vyvodený záver, že žalovaný sa síce dopustil porušenia zmluvnej povinnosti ale že\ntým nespôsobil žalobcovi škodu. Vznik škody ako aj porušenie povinnosti ako aj príčinná súvislosť\nmedzi vznikom škody a porušením povinnosti sú pritom jednoznačne zrejmé. Preto žalobca poukázal\nna skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nSúd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pretože\nz\nrozhodnutia nie je jednoznačne zrejmé, čo viedlo súd k zásadnej zmene v skutkovom\ni\nprávnom hodnotení v konaní preukázaných skutočností oproti rozhodnutiam prvostupňového súdu\nv predchádzajúcich štádiách konania. Konanie je preto postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný (banka), ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu\nzamietol ako nedôvodné a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,\nč. k. 19Cb 1/2011-435,\nzo 14. októbra 2011 potvrdil ako vecne správne.\nVo vyjadrení žalovaný uviedol, že svojimi výpoveďami a predloženými dôkazmi preukázal oprávnenosť\nsvojho postupu pri odpisovaní peňažných prostriedkov z účtu\nč. XXXXXXX-XXX/XXXX a s\njeho argumentmi sa stotožnil tak Krajský súd v Trnave\n(sp. zn. 19Cb 1/2011 zo 14. októbra\n2011) ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(sp. zn. 6Obo 223/2006 zo 4. októbra 2007).\nŽalovaný má za to, že zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu nevyplýva,\nže\nodpisovanie peňažných prostriedkov žalovaným z účtu spoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ, s.r.o, by bolo\nrealizované bez súhlasu majiteľa účtu a porušením povinnosti zo zmluvy uzatvorenej medzi majiteľom\núčtu a žalovaným. Zo žiadneho právneho predpisu ani dohody banky nevyplývala povinnosť existencie\ntakéhoto súhlasu. Z vykonaného dokazovania navyše bolo preukázané, že súhlas spoločnosti ASTRA\n- KARPATSKÁ, s.r.o., na odpisovanie peňažných prostriedkov z jej účtu existoval.\nŽalovaný poukázal aj na to, že personálne prepojenie medzi spoločnosťami ASTRA spoločnosť s\nručením obmedzeným Tatranská Štrba a ASTRA - KARPATSKÁ, s.r.o., prostredníctvom konateľa p.\nO. L. je nevyvrátiteľné a vyplýva z výpisov z obchodného registra ako aj z listu konateľa oboch\nspoločností z 21. februára 1995 adresovaného žalovanému (z ktorého vyplýva aj ekonomické prepojenie\noboch spoločností), ako aj z výpovede hlavného ekonóma spoločnosti T.. C., ktorý vo svojej výpovedi\nz 15. novembra 2001 potvrdil nespochybňovanie existencie súhlasu na odpisovanie peňažných\nprostriedkov z účtu spoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ, s.r.o., už v roku 1995, keď sa na túto skutočnosť\ninformoval u žalovaného a namietal ju, navyše mal za to, že súhlas existoval.\nV závere žalovaný v súvislosti s odvolaním žalovaného poukázal na to, že dovolací súd nezrušil\nrozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa v časti týkajúceho sa trov konania a v tejto časti je teda\nrozhodnutie súdu právoplatné dňa 19. novembra 2007.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) odvolanie prejednal podľa § 212\nods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2\npísm. c) O. s. p. a dospel\nk záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n\nPodľa § 204 ods. 1 O. s. p. sa odvolanie podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O. s. p.). Do plynutia lehoty\nsa nezapočítava deň, keď došlo\nk skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O. s. p.). Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov\nalebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý\nsa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo\nk skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,\na ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak\nkoniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci\npracovný deň\n(§ 57 ods. 2 O. s. p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty\nurobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.).\nOdvolaním napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené 14. októbra 2011, t.j. piatok. Lehota na\npodanie odvolania začala oprávnenému plynúť 15. októbra 2011. Posledným dňom lehoty na podanie\nodvolania bol pondelok 31. októbra 2011, ako najbližší nasledujúci pracovný deň, keďže koniec lehoty\npôvodne pripadol na sobotu 29. októbra 2011. Obsah spisu svedčí o tom, že žalobca podal odvolanie\nna poštovú prepravu 2. novembra 2011.\nZ toho vyplýva, že odvolanie bolo podané po\nuplynutí odvolacej lehoty.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd uznesením zo 14.novembra 2013,\nč.k. 5Obo\n83/2012-460podľa § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolanie ako oneskorene podané odmietol.\nOdvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, lebo\nv odvolacom\nkonaní mu žiadne nevznikli (§ 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).\nProti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením z 30.júla 2015,sp.zn. 1Obdo V 15/2015 tak, že uznesenie Najvyššieho súdu v Bratislave\nzo dňa 14.novembra 2013,č.k. 5Obo 83/2012-460 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za\npreukázané dokladmi predloženými právnym zástupcom žalobcu ,že tento odvolanie podal v zákonnej\nlehote.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto v súlade s ust.§ 212 ods.1 O. s. p. súc viazaný rozsahom a\ndôvodmi odvolania ,rozhodol po preskúmaní odvolania bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.§ 214\nods.2 O. s. p. tak, že odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nOdvolací súd mal zato, že v prejednávanej veci bolo zo strany prvostupňového súdu vykonané\ndostatočné dokazovanie, z ktorého prvostupňový súd vyvodil vecne a právne správne závery.\nV konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol na základe uzatvorených úverových zmlúv úvery s.r.o.\nASTRA, Tatranská Štrba, so sídlom SNP 79/12,Tatranská Štrba\na to úverovou zmluvou\nč.91317-8 z 6. júla 1993,ÚZ č.91329-4 z 26.augusta 1993\na ÚZ č.95120-0 z 13. septembra\n1993. Predmetné zmluvy za spoločnosť ASTRA, s.r.o. podpísal p. O. L. ako konateľ spoločnosti ASTRA,\ns.r.o. tak, že k svojmu podpisu pridal pečiatku ASTRA, s.r.o., 909 01 Skalica napriek tomu, že spoločnosť\npodľa sídla uvedeného v obchodnom registri mala sídlo od jej vzniku 22. mája 1992 do jej výmazu\nt.j. 4. novembra 2005 na SNP 79/12,Tatranská Štrba 059 41.\nDňa 20. decembra 1993 p. P. Lupták podpísal dodatok k ÚZ č.91317-8, dňa\n27. marca 1994\nk ÚZ č.91329-4 a dňa 6. apríla 1994 k ÚZ č.95120-0. Pri prvých dvoch dodatkoch je len jeho podpis,\nna treťom dodatku okrem jeho podpisu je aj pečiatka\nASTRA-KARPATSKÁ, spol. s r.o.,\nNádražná 5,909 01 Skalica.\nKonateľom v spoločnosti ASTRA KARPATSKÁ, s.r.o. bol od 3.decembra 1993\ndo 21.decembra\n1997 O. L. a tento bol konateľom aj v spoločnosti s ručením obmedzeným ASTRA so sídlom SNP\n79/12,Tatranská Štrba od jej vzniku t.j. 22. mája 1992 do 22. apríla 1997.\nOdvolací súd k námietke žalobcu o neexistencii dokladu oprávňujúceho žalovaného k inkasu z bežného\núčtu právneho predchodcu žalobcu predmetnej čiastky dodáva, že táto námietka nie je dôvodná.\nPrvostupňový súd vyhodnotil vecne správne list konateľa spoločností ASTRA, s.r.o., Tatranská Štrba a\nASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o., Skalica,\nv ktorom vysvetľuje ako došlo k nezrovnalostiam\nv zámene názvu ASTRA, s.r.o., Tatranská Štrba a ASTRA-KARPATSKÁ, Skalica. Predmetný list z 21.\nfebruára 1995 bol adresovaný\np. B. Slovenská sporiteľňa, a. s, Mestská pobočka Senica. V\n\npredmetnom liste taktiež P. L. uviedol, že vzhľadom na komplikovanosť vedenia účtovníctva pri nábehu\nvýroby vo firme ASTRA, s.r.o. bolo odsúhlasené daňovým úradom v Skalici založenie s.r.o. ASTRAKarpatská a táto celkovú evidenciu aj záväzky voči štátu prevádzala od začiatku kúpy závodu.\nOdvolací súd dodáva, že predmetný list konateľa oboch spoločností s ručením obmedzeným naplňuje\nznaky ustanovenia § 331 Obchodného zákonníka, podľa ktorého\nak dlžník plní svoj záväzok\npomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nLen v prípade ,že u dlžníka nastali okolnosti vylučujúce zodpovednosť(§ 374 ObZ) a ak by tretia osoba\n(poskytujúca plnenie namiesto dlžníka) bola priamo dlžníkom a aj u nej by nastali okolnosti vylučujúce\nzodpovednosť podľa\n§ 374 Obchodného zákonníka, dlžník by neniesol zodpovednosť za\nnesplnenie záväzku treťou osobou, ktorej plnenie zveril. Dohoda medzi dlžníkom a inej osoby pomocou\nktorej dlžník plní svoj záväzok nemusí mať písomnú formu.\nNázor odvolacieho súdu umocňuje aj výpoveď bývalého hlavného ekonóma spoločnosti ASTRAKARPATSKÁ, s.r.o., T.. B. C. (č.l.112),v ktorej uviedol, že vie, že do vykonania inventarizácii t.j. januára\n1997 žiadny predstaviteľ spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s.r.o.(vrátane spoločníkov a konateľov)\nnepochyboval o oprávnenosti predmetných inkás a o správnosti postupu sporiteľne, čo potvrdzuje\naj výpoveď P. L. (č.l.209),podľa ktorej si vlastne na nič nepamätá a list\nz 21.februára\n1995 nespochybnil.\nOdvolací súd preto ustálil, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného nedošlo a rovnako\ndospel k názoru, ako súd prvého stupňa, že postup žalovaného nebol spôsobilý spôsobiť žalobcovi\nškodu z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa s prihliadnutím na ust.§ 331\nObchodného zákonníka.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky záverom konštatoval, že ani jeden dovolací dôvod žalobcu nebol\npreukázaný, ide o dôvody, ktoré uvádza žalobca počas celého konania,\ns ktorými sa\nsúd prvého stupňa postupne vecne správne vysporiadal a následne vydal napadnutý rozsudok, ktorý\nodvolací súd ako vecne správny v súlade s ust.§ 219 ods.1,2\nO. s. p. potvrdil.\nZáverom odvolací súd dodáva, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo za\nkonania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci(§ 132 O. s. p.).Teda hodnotenie dôkazov je ovládané\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov, čo neznamená, že súd si musí osvojiť ich hodnotenie podľa\nvýkladu a názoru žalobcu.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.§ 224 ods.1 O. s. p. v spojení s ust.§\n142 ods.1 O. s. p. t.j. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní tak,\nže tieto nepriznal\núspešnému účastníkovi -žalovanému, keďže mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}