{"guid": "4f2aa272-9e4e-4598-8fb1-6e9358d46721:6ee5abe5-1e31-4c64-aaca-3788d2d7dc79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1511209080.1", "spisova_znacka": "5Cdo/1239/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1239/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 5Cdo/1239/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1511209080.1", "identifikacne_cislo": "1511209080", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-1", "nazov": "§ 10a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-1", "nazov": "§ 243a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "nazov": "§ 236 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "nazov": "§ 153 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-4", "nazov": "§ 153 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-158.odsek-2", "nazov": "§ 158 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-158.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "nazov": "§ 243b OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "nazov": "§ 243d ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-240", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-18", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-41", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-123", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-115", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-158", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ee5abe5-1e31-4c64-aaca-3788d2d7dc79", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1511209080.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1511209080.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1511209080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/1239/2015\n1511209080\n29. 06. 2016\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2016:1511209080.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F.E., bytom K., zastúpený Mgr. Gordanou\nDlhou, advokátkou, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanej Všeobecná zdravotná poisťovňa,\na.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.\n43 C 161/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 2015 sp. zn.\n8 Co 538/2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 2015 sp. zn. 8 Co 538/2014 z r u š u j e\na vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 17. marca 2014 č. k. 43\nC 161/2011-212 (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti\nvýpovede zo dňa 21. októbra 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len\n„Zákonník práce“), tiež určenia, že pracovný pomer trvá a náhrady mzdy za obdobie od 17. decembra\n2010 do 30. júna 2012 v sume 47 544,49 € brutto a za každý ďalší mesiac v sume 3 088,95 € brutto\naž do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.\ndecembra 2010 až do zaplatenia. Rozhodol tak po doplnení dokazovania a v zmysle právneho názoru\nodvolacieho súdu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 381/2012 zo dňa\n30. apríla 2013, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18. júna 2012 č. k.\n43 C 161/2011-123 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa už v predmetnom rozhodnutí\nstotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca odvolaním z funkcie riaditeľa krajskej pobočky\nprestal spĺňať požiadavky uvedené v ustanovení § 42 ods. 2 Zákonníka práce, čím žalovanej vznikol\ndôvod na rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod\n2 Zákonníka práce, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu výpovedným dôvodom v zmysle týchto\nustanovení je skutočnosť, že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky, ktorými sú v zmysle § 42 ods.\n2 Zákonníka práce voľba alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie. Odvolací súd však\nposúdil ako predčasný záver súdu prvého stupňa, že žalovaná preukázala, že v čase dania výpovede\nžalobcovi nemala iné voľné pracovné miesto a na tieto okolnosti uložil súdu prvého stupňa doplniť\ndokazovanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13. októbra 2010 žalovaná osobne\ndoručila žalobcovi písomné odvolanie z funkcie riaditeľa krajskej pobočky VšZP a.s. v Bratislave a\npísomné podanie označené ako „Ponuka inej vhodnej práce“, ktorých prevzatie odmietol podpísať. V\nuvedenom podaní žalovaná žalobcovi oznámila, že generálny riaditeľ ho dňa 13. októbra 2010 odvolal z\nfunkcie riaditeľa krajskej pobočky VšZP Bratislava, čím prestal spĺňať predpoklady na výkon dohodnutej\npráce podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Keďže žalovaná nemala žiadne voľné pracovné miesto, či už\nna dobu neurčitú alebo určitú v mieste, ktoré bolo dohodnuté podľa pracovnej zmluvy ako miesto výkonu\npráce, nemohla dať ani ponuku inej vhodnej práce a z uvedených dôvodov bolo skončenie pracovného\npomeru riešené výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním\nbolo ďalej preukázané, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21. októbra 2010 žalobca\n\nprevzal dňa 8. novembra 2010, pričom mu bolo zároveň oznámené, že podnikový výbor OZ PPaP pri\nVšZP, a.s. toto prerokoval v súlade s § 74 Zákonníka práce dňa 20. októbra 2010, výpovedná doba\nbola v súlade s § 62 Zákonníka práce 3 mesiace a začala plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede (1. decembra 2010) a skončila sa uplynutím posledného dňa\npríslušného kalendárneho mesiaca, t. j. 28. februára 2011. Žalobca písomným podaním zo dňa 17.\ndecembra 2010 oznámil žalovanej, že výpoveď považuje za nezákonnú a dôvod v nej uvedený za\nprávne nepodložený a účelový a uviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní a požiadal o zaradenie na\npracovné miesto uvoľnené od 1. januára 2011 po odchode F. V., žalovaná mu však následne oznámila,\nže pracovné miesto po F. bolo obsadené iným zamestnancom a na skončení pracovného pomeru\nvýpoveďou trvá. Žalobca ako vtedajší riaditeľ krajskej pobočky VšZP a.s. Bratislava sa podieľal na\npríprave hromadného prepúšťania a teda mal vedomosť aj o pracovných miestach určených na zrušenie.\nPokiaľ žalobca namietal, že žalovaná vykazovala celkom tri neobsadené pracovné miesta, vykonaným\ndokazovaním bolo preukázané, že ku dňu 21. septembra 2010 evidovala len dve neobsadené miesta,\na to spracovateľ faktúr a správca registra ako neobsadený zástup p. A.. Miesto referenta ekonomických\nčinností v tom čase voľné nebolo. Zo systemizácie pracovných miest k 1. novembru 2010, ako aj\nzo zoznamu nadbytočných zamestnancov a zoznamu preradených zamestnancov súd prvého stupňa\nzistil, že žalovaná zrušila k 1. novembru 2010 sedem miest spracovateľa faktúr PZS, jedno miesto\nsprávcu registra PZS a jedno miesto referenta ekonomických činností, v porovnaní so stavom k 1. júlu\n2010. V prípade pozície spracovateľa faktúr PZS z počtu sedem miest bol so štyrmi zamestnancami\nukončený pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, čo vyplýva zo zoznamu nadbytočných\nzamestnancov, jedno miesto zamestnanca prijatého na dobu určitú bolo zrušené a jedna zamestnankyňa\nbola preradená, pričom posledné miesto na tejto pozícii, na ktoré poukazoval žalobca, bolo taktiež\nzrušené. V prípade pozície správca registra PZS bola zamestnankyňa G. A., vtedy čerpajúca rodičovskú\ndovolenku, zaradená na zoznam nadbytočných zamestnancov, čím bolo zrušené aj neobsadené miesto\nna jej zástup. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobcom uvádzané tri\nvoľné pracovné miesta v čase pred daním výpovede neboli voľné, resp. boli rozhodnutím predstavenstva\nžalovanej určené na zrušenie v dôsledku zníženia počtu zamestnancov k 1. novembru 2010. Žalobca\npoukazoval aj na voľné pracovné miesto revízneho lekára v Trnave, ale v danom prípade bolo miesto\nvýkonu práce, ako podstatná náležitosť v pracovnej zmluve, dohodnuté ako „Bratislava, krajská pobočka\nVšZP, a.s.“ a vzhľadom na to konštatoval, že žalovaná nemala povinnosť ponúknuť toto voľné miesto\nžalobcovi a ak mu ho aj ponúkla, urobila tak nad rámec zákonných podmienok splnenia ponukovej\npovinnosti a je tak bez relevancie, akým spôsobom tak urobila, či ústne alebo písomne. Ako nedôvodnú\nposúdil súd prvého stupňa aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nedodržania kolektívnej zmluvy žalovanou,\nkeď sa v zmysle čl. 15 bod 10 zaviazala, že so zamestnancom, ktorý dovŕšil fyzický vek štyri roky\npred možnosťou uplatnenia nároku na starobný dôchodok a odpracoval vo VšZP sedem rokov, rozviaže\npracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce len v prípade, ak ani\npo dôkladnom preskúmaní situácie nenájde iné riešenie. S poukazom na už vyslovený právny názor\nodvolacieho súdu súd prvého stupňa považoval za ustálený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/\nbod 2 Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca sa nestal nadbytočným, jeho miesto nebolo zrušené, ale v\ndôsledku odvolania z funkcie riaditeľa krajskej pobočky prestal spĺňať predpoklady na výkon tejto funkcie\na navyše žalovaná skončila pracovný pomer výpoveďou so žalobcom až po jeho povinnom prerokovaní\ns podnikovým výborom OZ PPaP pri VšZP a.s., ako odborovou organizáciou zamestnancov žalovanej.\nDospel preto k záveru, že žalovaná preukázala splnenie podmienky uvedenej v § 63 ods. 2 Zákonníka\npráce pre platnosť výpovede. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“). V konaní úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže žiadne trovy\nnepožadovala.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. apríla 2015\nsp. zn. 8 Co 538/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nŽalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa logicky vysvetlil\npostup, na základe ktorého k svojim skutkovým a právnym záverom dospel. Odvolací súd nezistil, že\nby súd prvého stupňa považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul\nniečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory.\nLen odlišný názor žalobcu na to, ktoré skutočnosti treba mať na základe akých dôkazov za preukázané,\nprípadne či vykonané dôkazy postačujú na preukázanie relevantných skutočností, nie je, s ohľadom\nna zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p.), spôsobilý spochybniť správnosť skutkových\nzáverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa,\n\ns právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219\nods. 2 O.s.p.), majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Obsah odvolania\nžalobcu nebol spôsobilý; z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov; spochybniť správnosť záverov\nsúdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo\ndôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych\nzáverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Žalobca len zopakoval skutočnosti, na\nktoré poukazoval, a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvého stupňa, pričom na dôkladnom zvážení a\nsprávnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvostupňovým súdom vydaný rozsudok.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s odôvodnením, že spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení v otázke vzniku a skončenia pracovného pomeru žalobcu, ako aj z\ndôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav a\nsúdy preto nesprávne rozhodli (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). Ďalej dovolateľ zdôraznil, že\nprvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku riadne nevysporiadal s ním uvádzanou argumentáciou\no podmienkach skončenia pracovného pomeru podľa ustanovení Kolektívnej zmluvy pre rok 2010 (čl. 15\nbod 2 a 4), ktoré sú právne mimoriadne významné; odvolací súd zasa vo svojom rozhodnutí bez bližšieho\nodôvodnenia nepripustil dovolanie k žalobcom navrhovanej otázke zásadného právneho významu (§\n238 ods. 3 O.s.p.), či bolo možné skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1\npísm. d/ bod 2 Zákonníka práce, keď zamestnancovi nebol založený pracovný pomer vymenovaním do\nriadiacej funkcie tak, ako to ustanovuje § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ale tento bol založený už pred\nvymenovaním do riadiacej funkcie.\nŽalovaná v podanom vyjadrení zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie uvedenej už v\ndoterajšom priebehu konania a obsiahnutej v jej podaniach. Podľa jej názoru rozhodli súdy na podklade\núplných skutkových zistení, ktoré po právnej stránke správne posúdili. Žalobca v dovolaní neuvádza\nžiadne tvrdenia, s ktorými by sa súd prvého stupňa už nevysporiadal. Navrhla dovolanie žalobcu\nodmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po\nzistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods.\n1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m.\nnapr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho\nstupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky\nštádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\nDovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie.\nIde o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom\nvýslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť.\nNajvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že\ndovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012,\n2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§\n236 ods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.\nje dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\n\nstupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v\nktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa\n§ 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že\nje dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide\no potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.\nDovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.),\nnajvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2\nO.s.p.) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky\nuvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Predmetné dovolanie preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné nie je.\nPodané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom\nbol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p.\nPovinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p.\nDovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p.,\nale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto\nustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/\nv tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal\nsa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je\nrelevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver)\ndovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\nDovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\n2. Z obsahu dovolania žalobcu možno vyvodiť námietku, že súdmi mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom tým, že nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny\npostup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania,\nktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide\nnajmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18\nO.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo\nformách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),\nvyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom\n(§ 123 O.s.p.), byť predvolaný\nna súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158\nods. 2 O.s.p.)].\n2.1. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre\nrozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových\nzistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/\nO.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo\n38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá to procesnú vadu\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p.\nNeúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania\nmajúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy\n\nale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde).\nSama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.\n2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať\nvšetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov\nkonania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo\nvykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť\npred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ\nsúd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto\ndôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237\nods. 1 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenej)\nvade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť\ndovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\n3. K dovolateľom tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku toho, že - ako\nuvádza - napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, v dôsledku čoho je\nnepreskúmateľné.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých\ndôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a\nvýstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a\nakými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nObčianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015\nStanovisko, ktorého právna veta uvádza, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o\nskutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho\nporiadku.“.\nRozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§\n157 ods. 2 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie\nspravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti\nŠpanielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že\nrozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah\ntejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej\nveci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia.\nO taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\nPrihliadajúc na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., a preto ho možno považovať za preskúmateľné.\n\nOdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko\nžalovanej k žalobe, 3/ aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil,\n4/ aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), 5/aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto\nnormy vyložil, 9/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, 10/ aké právne\nzávery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich\nobsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti\na presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá\nustanoveniu § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť\nvypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia\nje podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého\nstupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.\nV prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového\nsúdu, pre zdôraznenie jeho správnosti poukázal na uvedené skutočnosti. Vysporiadal sa aj s odvolacími\nnámietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil\nako nedôvodné.\nOdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu (viď v podrobnostiach dovolací\nsúd odkazuje na písomné odôvodnenia rozsudkov), nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje\nzákladné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003).\nObsah rozhodnutí nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila (ako výnimka)\ndruhá veta Stanoviska prijatého Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n3. decembra 2015.\nK námietke dovolateľa, že odvolací súd bez bližšieho odôvodnenia nepripustil na jeho návrh dovolanie\nvoči svojmu potvrdzujúcemu rozsudku treba uviesť, že oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania proti\nsvojmu rozhodnutiu patrí výlučne odvolaciemu súdu a nezávisí od návrhu účastníka. Ak však účastník\nkonania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd nie je povinný ho akceptovať\na nie je ani povinný s týmto procesným návrhom sa v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Je totiž len\nna zvážení odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie. Ak\nodvolací súd v potvrdzujúcom rozhodnutí vo výroku nevysloví prípustnosť dovolania, dovolací súd\nnie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj R 38/1993 a\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 16/2001, 3 Cdo 215/2007, 3 Cdo 254/2007, 3 Cdo 225/2009,\n3 Cdo 20/2011 a 3 Cdo 146/2013). Dovolací súd je v tomto smere viazaný názorom odvolacieho súdu,\nktorý nevyužil svoje oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu, a musí túto\nskutočnosť akceptovať rovnako ako účastník konania. Tým, že odvolací súd nevysloví prípustnosť\ndovolania (i keby v konaní prípadne aj išlo o otázku zásadného právneho významu), nedochádza k\nodňatiu žiadneho procesného oprávnenia účastníka (viď obdobne viaceré uznesenia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn.\n3 Cdo 296/2012 a 3 Cdo 94/2014). Na týchto záveroch zotrváva najvyšší súd aj\nv preskúmavanej veci.\n4. Žalobca zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym záverom, ktoré\nnezodpovedajú ustanoveniam Zákonníka práce (§ 42 ods. 2, § 63 ods. 1, 2). Z hľadiska obsahového\nnamieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.\nc/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť\nv procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie\n\nveci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,\n3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\nNejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý\nby bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\n5. Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný prihliadať bez\nohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).\nZo spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu (viď č. l. 222 spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná podaním\nzo 14. júla 2014 (č. l. 229). Zo spisu ale nevyplýva, že by toto vyjadrenie žalovanej, ktorého súčasťou\nbola skutková a právna argumentácia, bolo doručené žalobcovi. Žalobca nemal možnosť dozvedieť sa\no tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť.\n5.1. K dôsledkom procesného postupu súdu, v rámci ktorého nebolo odvolateľovi doručené vyjadrenie\nopačnej procesnej strany k jeho odvolaniu, senát najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v\npreskúmavanej veci, zaujal v minulosti svoje právne závery vo viacerých rozhodnutiach vydaných do 13.\njanuára 2015 (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 24/2011, 3 Cdo 23/2011, 3 Cdo 129/2011, 3 Cdo 257/2012,\n3 Cdo 258/2012), v ktorých opakovane konštatoval, že ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1\ndruhej vete O.s.p., doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje\nproti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto\nustanovení nevyplýva. Z Občianskeho súdneho poriadku teda nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu\npredložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého účastníka\nkonania k opravnému prostriedku. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi\npodaniami účastníkov konania - je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu\nukončiť (III. ÚS 144/2012, III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012). Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné\nargumenty, ako aj pri dodržaní dikcie ustanovenia § 209a O.s.p. pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď\ntiež III. ÚS 72/09, IV. ÚS 462/2010, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 296/2011.). Odňatie možnosti pred súdom\nkonať nezakladá teda sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej\nstrany k jeho odvolaniu. Obdobné právne závery boli vyslovené aj v ďalších rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. 5 Cdo 40/2012 a 1 Cdo 17/2011). Iný pohľad na realizáciu\npráva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály\n(neprestajne sa opakujúci a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k\nvyjadreniu druhého účastníka konania; takýto pohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho\nformalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu.\n5.2. ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom\nsa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v\nrámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, že aj keď vyjadrenie k\nodvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana\nuž nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv\nna rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním,\nak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej\nstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n5.3. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu - ako tomu nasvedčuje obsah spisu - došlo v\npreskúmavanej veci k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady ktorej sa vzťahujú právne závery\nESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Niet pochýb o tom, že žalobcovi mala byť daná\nmožnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej k odvolaniu\na že faktickým procesným\npostupom odvolacieho súdu bola žalobcovi táto možnosť upretá.\nSo zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobcovi bola z dôvodu uvedeného\npod bodom 5. odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolanie žalobcu je preto nielen prípustné (§ 237\nods. 1 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).\nNajvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 243b O.s.p.).\n\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania\n(§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}