{"guid": "7ea43c19-b35e-462b-a012-8820a7bc9651:bc868085-0cb8-40dc-af9a-dadd8ce2f718", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1510228116.1", "spisova_znacka": "5Oboer/11/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Oboer/11/2016 z 8. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. júna 2016, sp. zn. 5Oboer/11/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1510228116.1", "identifikacne_cislo": "1510228116", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "datum_vydania": "2016-06-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-4", "nazov": "§ 58 ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc868085-0cb8-40dc-af9a-dadd8ce2f718", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1510228116.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1510228116.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1510228116.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Oboer/11/2016\n1510228116\n08. 06. 2016\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2016:1510228116.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci v prospech oprávneného: Sberbank Slovensko, a.\ns., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s. r.\no., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: L. O., nar. XX. H. XXXX,\nA., zastúpenému JUDr. Janou Bednárovou, advokátkou, Jakobyho 9, Košice, o vymoženie 33 293,40\neur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 37Er/7011/2010, o dovolaní\npovinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. júla 2014, č. k. 2 lCoE/148/2014-160,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. júla 2014, č. k.\n21CoE/148/2014-160 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 02. októbra 2013, č. k.\n37Er/7011/2010-118 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením,\nže návrh povinného na zastavenie exekúcie je neopodstatnený, pretože nezakladá ani jeden z dôvodov\nuvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, na podklade ktorých môže dôjsť k zastaveniu exekúcie.\nUviedol, že rozhodnutia predložené povinným, ktoré by mali podľa názoru povinného spochybniť\nplatnosť alebo účinky exekučného titulu, nemajú vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej\nkonštatoval, že povinný podal návrh na obnovu konania a toto konanie je vedené na súde prvého stupňa\npod sp. zn. 3CbZm/59/2013, pričom v tomto konaní doposiaľ nebolo rozhodnuté o povolení obnovy\nkonania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa 29. júla 2014, sp. zn.\n21CoE/148/2014 odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol s odôvodnením, že\ntoto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Odvolanie je prípustné\nlen proti uzneseniam o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených pod § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až\nh/ a k/ Exekučného poriadku. Uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zjavne takýmto\nrozhodnutím nie je. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania\nexekučného súdu výslovne nezakladalo prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o\nzamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Tento právny názor korešponduje s názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) vyslovenom v uznesení sp. zn. 6Cdo/171/2012, v\nktorom je navyše konštatované, že pri takomto odmietnutí odvolania odvolacím súdom sa neodníma\núčastníkovi možnosť konať pred súdom.\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že pokiaľ\nodvolací súd procesné prípustný opravný prostriedok povinného smerujúci proti uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu povinného odmietol ako neprípustný (§218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) odňal mu možnosť konať\npred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\n\nPovinný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie\nveci, ak odvolací súd vychádzal výhradne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.\njúla 2012, sp. zn. 6Cdo/171/2012. V ďalšom poukázal na nejednotnosť rozhodovacej praxe senátov\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, pričom\nnázor zhodný s názorom odvolacieho súdu presadzuje senát 6Cdo a väčšina ostatných senátov zastáva\nopačný názor.\nV prípade pripustenia takého výkladu ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, ako ho vyložil odvolací súd,\nby došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a tiež zásady dvojinštančnosti občianskeho\nsúdneho konania, nakoľko v prípade negatívneho rozhodnutia v prípadoch podľa § 58 ods. 4\nExekučného poriadku by povinný nemal možnosť podať odvolanie na rozdiel od oprávneného v prípade\npozitívneho rozhodnutia (zastavenia exekúcie), proti ktorému je odvolanie prípustné.\nNa podporu svojej argumentácie vo veci výkladu ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku dovolateľ\npoukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 412/2013 a II. ÚS\n232/2012.\nNavrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,\nzároveň žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia povinného.\nOprávnený sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O. s. p. (pozn. dovolacieho súdu v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 01. januárom 2015)] po zistení, že\ndovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1\nveta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr,\nči dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a\nnasl. O. s. p.).\nDovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu.\nVýnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\nV prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie\npovinného odmietnuté. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.\nc/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\nodmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\npodľa § 109 ods. 1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu,\nktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nalebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej\nrepubliky.\nDovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ani jedného z uvedených uznesení, preto\nprípustnosť dovolania povinného podľa § 239 O. s. p. nie je daná.\nPrípustnosť dovolania povinného v danej veci by prichádzala do úvahy len ak v konaní, v ktorom boli\nvydané napadnuté uznesenia, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O. s. p. Toto ustanovenie\npripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade, ak: a) sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť\núčastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) nepodal\nsa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného\n\nustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v§ 237\nO. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (R 117/1999, R\n34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č.\n23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor\núčastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne\nzáver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nDovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v do volacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkaných nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací\nsúd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\nJudikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje okrem iného postup\nsúdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie\nzastaví, prípadne odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie\nsú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\nlCdo/41/2000, 2Cdo/l 19/2004, 3Cdo/l08/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 3Cdo/98/2015).\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (pozn. dovolacieho súdu - v ďalšom texte sa uvádza\nznenie Exekučného poriadku v čase začatia exekučného konania, t. j. k 02. decembra 2010), exekúciu\nsúd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu\nnemožno vykonať.\nPodľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/je\nprípustné odvolanie.\nZákonom č. 280/1999 Z. z. bola do Exekučného poriadku zavedená možnosť podať odvolanie proti\nrozhodnutiam, ktorými bolo rozhodnuté o návrhu (resp. aj bez návrhu) na zastavenie exekúcie, ak sa\ntoto rozhodnutie zakladá na dôvodoch podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku.\nPrípustnosť odvolania je závislá od dôvodu, ktorého existenciu súd pri rozhodovaní o návrhu účastníka\nna zastavenie exekúcie skúma, a to bez ohľadu na výsledok takéhoto prieskumu. Je teda bez významu,\nči súd prvého stupňa exekúciu zastavil alebo návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Podstatnou je\nskutočnosť, že pri rozhodovaní bolo použité niektoré z ust. § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného\nporiadku.\nAk exekučný súd dospel k záveru, že dispozícia predpokladaná v niektorom z ustanovení § 57 ods. 1\npísm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku nie je naplnená a návrh účastníka na zastavenie exekúcie\nzamietol, aplikoval pri rozhodovaní ust. § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku (s tým\nzáverom, že dôvod na zastavenie exekúcie v ňom uvedený tu nie je) a ide preto o rozhodnutie podľa\nust. § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku, z čoho vyplýva prípustnosť odvolania proti\ntakémuto rozhodnutiu v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 27. októbra 2014, sp. zn. 3Oboer/15/2013).\nZ hľadiska prípustnosti odvolania podľa uvedených ustanovení je preto irelevantné, či odvolanie smeruje\nproti rozhodnutiu o zastavení exekúcie alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie\nexekúcie (porovnaj napr. rozhodnutia najvyššieho súdu lCdo/27/2012, lCdo/308/2006, 3Cdo/306/2008,\n3Cdo/l30/2009, 3ECdo/139/2013, 5Cdo/327/2009, 7ECdo/216/2013). Ak súd uznesením zamietne\nnávrh na zastavenie exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody v zmysle\n§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku.\nV prejednávanej veci povinný navrhoval zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ust. § 57 ods. 1\npísm. g/ Exekučného poriadku. Tento návrh na zastavenie exekúcie súd prvého stupňa zamietol ako\nneopodstatnený, pretože nezakladá ani jeden z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.\nOdvolací súd odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odmietol ako neprípustné (§218 ods. 1 písm. c/ O. s.\n\np.). Pokiaľ teda odvolací súd tento opravný prostriedok povinného odmietol ako neprípustný, odňal mu\nmožnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\nVýskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež\ndôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože\nrozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1\nO. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}