{"guid": "8f36a15f-31ed-4b61-babc-0232030b7d31:76e09418-3832-4682-b371-f9ef00e6e631", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1507207404.1", "spisova_znacka": "5Cdo/454/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/454/2014 z 15. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2016, sp. zn. 5Cdo/454/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1507207404.1", "identifikacne_cislo": "1507207404", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "datum_vydania": "2016-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76e09418-3832-4682-b371-f9ef00e6e631", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1507207404.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1507207404.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1507207404.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/454/2014\n1507207404\n15. 12. 2016\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2016:1507207404.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej\na členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcu RS\nINVESTMENT LTD, so sídlom Egmont Street, Kingstown, Saint Vincent, reg.č. 15959 IBC 2007,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej\n12, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava,\nŠtefanovičova 5, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 16 C 38/2007,\nv konaní o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2014 sp.zn. 5 Co\n230/2013 a 5 Co 231/2013,\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 13. januára 2013 č.k. 16 C 38/2007-393 (v poradí druhým)\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.473.112,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50\n% od 13. marca 2007 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesením zo 14.\nfebruára 2013 č.k. 16 C 38/2007-400 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania,\npozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16. 596,96 € a z trov právneho\nzastúpenia vo výške 229.325,09 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vo svojom rozhodnutí, po\nvykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že škoda, ktorej náhradu si žalobca uplatnil, bola spôsobená\nv priamej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí správcom dane - DÚ BA 1, a to Rozhodnutím\nč. 600/3100/9845/03 dňa 31. januára 2003, Rozhodnutím č. 600/420/30391/03 dňa 25. marca 2003 a\nRozhodnutím č. 600/420/95723/03 dňa 16. júla 2003, a to tak, že v dôsledku ich vydania si spol. IMMO\nSK nemohla uplatniť odpočet dane z pridanej hodnoty, čím sa zmenšil jej majetok. Nezákonnosť vyššie\nuvedených rozhodnutí bola potvrdená a definitívne vyriešená rozhodnutiami Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky, a to rozhodnutím č. 1/222/12011-84695/2005/991031 zo dňa 25. novembra 2005,\nč. 1/222/12010-84694/2005/991031 zo dňa 3. novembra 2005 a č. 1/222/12012-84693/2005/991031\nzo dňa 23. novembra 2005, ktoré zrušili všetky tri registračné rozhodnutia Daňového úradu Bratislava\nI. Porušenie práva viedlo ako z právneho hľadiska, tak aj z ekonomického pohľadu v príčinnej súvislosti\nk vzniku priamej škody a vznik priamej škody viedol v príčinnej súvislosti k ušlému zisku. V konaní bolo\npreukázané listinnými dôkazmi a z odborného hľadiska ustanoveným znalcom zdôvodnené, že ak by\nsprávca dane dodržal zákon, bola by mala IMMO SK zákonný nárok od 1. februára 2003 na odpočet\ndane za obdobie od 1. februára 2003 do 30. septembra 2003. Tým že správca dane porušil zákon\na zaregistroval IMMO SK za platiteľa dane až od 1. októbra 2003, za predchádzajúce obdobie tento\nnárok IMMO SK nemala. Námietku premlčania, vznesenú žalovanou, súd prvej inštancie vyhodnotil\nako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd poukázal na § 22 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého právo na\nnáhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou\nna uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia\n(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Podľa ods. 2, najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov\n\nodo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená\nškoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa ods. 3, § 22, ak je potrebné nárok predbežne\nprerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia\nprerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Všetky tri nezákonné rozhodnutia DÚ\nBA I boli zrušené Daňovým riaditeľstvom SR dňa 23. novembra 2005 a dňa 25. novembra 2005, ktorými\nDaňové riaditeľstvo SR vyhovelo protestu prokurátora a zároveň zrušilo registračné rozhodnutia DÚ BA\nI. Uvedené rozhodnutia boli Daňovým riaditeľstvom SR vystavené dňa 23. novembra 2005 a dňa 25.\nnovembra 2005, a teda subjektívna trojročná premlčacia doba mohla najskôr uplynúť dňa 23. novembra\n2008 a dňa 25. novembra 2008. Návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bol\npodaný dňa 13. marca 2007, a teda v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Súd prvej inštancie mal\npreukázané, že konaním správcu dane - DÚ BA 1 došlo k porušeniu zákona č. 289/1995 Z.z. tým, že\nnerešpektoval § 4 ods. 1 tohto zákona a svojvoľným pre kvalifikovaním žiadosti spol. IMMO SK (§ 4\nods. 4 cit. zák.) a bezdôvodným odmietnutím vykonať registráciu IMMO SK za platiteľa DPH (v rozpore\ns § 4 ods. 1 zákona), došlo v priamej príčinnej súvislosti k vzniku škody spol. IMMO SK. Spoločnosť\nIMMO SK si nárok na náhradu škody uplatnila v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.\nna Ministerstve financií SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 21. januára\n2005 a 23. marca 2006. Keďže jej žiadosti vyhovené nebolo, nárok si uplatnila v zákonnej premlčacej\nlehote na súde. V priebehu konania zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá bola predmetom konania zo\ndňa 14. apríla 2006 prešla pohľadávka na Ing. O. W., ktorý ju zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou\ndňa 27. apríla 2009 postúpil na žalobcu (RS INVESTMENT LTD). Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd\nprvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú, a preto jej vyhovel v rozsahu náhrady škody vo výške\n4.473.112,35 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 13. marca 2007 až do zaplatenia,\ntitulom náhrady škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím, podľa zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.\n2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. júna 2014 sp.zn. 5 Co 230/2013, 5 Co 231/2013 rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil. Napadnuté uznesenie, týkajúce sa náhrady trov zmenil tak, že žalovanú\nzaviazal na povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi, predstavujúcu náhradu súdneho poplatku\nvo výške 99,58 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 229.325,09 €, všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku Advokátskej kancelárii Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. Žalobcovi nepriznal\nnáhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v odvolaní žalovaná neargumentuje skutočnosťami,\nktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvej inštancie, resp. ktoré by mali za následok zmenu\ntýmto súdom zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia a posúdenia veci, naopak\njej argumentačná logika má výrazné znaky účelového zahmlievania postupu žalovanej v rozpore s\nkogentnými ustanoveniami zákona. Z konania pred súdom prvej inštancie a výsledkov vykonaného\ndokazovania iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, nevyplýva a v odvolaní uvedené\nargumenty neboli spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci. K jednotlivým námietkam v odvolaní\nuviedol, že žalovaná argumentovala tým, že žalobca až podaním zo dňa 10. januára 2013 zmenil\nuplatnený nárok z titulu nesprávneho úradného postupu na nárok z titulu vydania nezákonného\nrozhodnutia, keď ešte listom zo dňa 10. októbra 2012 potvrdil, že nárok na náhradu škody si v celom\nrozsahu uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu tak, ako bol uplatnený v žalobe, pričom\nsúd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia opätovne prelína zodpovednosť za škodu vzniknutú\nnezákonným rozhodnutím so škodou vzniknutou nesprávnym úradným postupom, preto žalovaná\npovažovala akýkoľvek nárok na náhradu škody nielen za neopodstatnený, ale i premlčaný. Odvolací\nsúd mal za to, žalobca v žalobe podrobne uviedol skutkový stav veci, pričom rovnako konštatoval,\nže zodpovednosť žalovanej je daná okrem všeobecných ustanovení o náhrade škody i v zmysle\n§ 18 zák.č. 58/1969 Zb. Žalobca už v žalobe poukázal na nezákonné rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Bratislava I, ktoré viedli k vzniku majetkovej ujmy spoločnosti IMMO. SK, s.r.o., ktorá\nuž v čase podania prvej žiadosti spĺňala všetky zákonné predpoklady tzv. povinnej registrácie v zmysle\n§ 4 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Poukázal na skutočnosť, že správca dane\nbez akéhokoľvek právneho dôvodu odmietol spoločnosť registrovať, napriek tomu, že zo zákona mu\ntakáto povinnosť vyplývala, keď nebolo na správnej úvahe správcu dane, či spoločnosť registruje a\nosvedčenie vydá. Správca dane bol povinný preskúmať existenciu predpokladov podľa príslušného\nustanovenia zákona a za predpokladu, že bolo preukázané splnenie všetkých podmienok, správca\nbol povinný žiadosti vyhovieť. Správca dane však nepreskúmal, či sú splnené predpoklady povinnej\nregistrácie (charakter spoločnosti, výška obratu a podaná žiadosť) a žiadosti bez akéhokoľvek dôvodu\nzamietol. Túto povinnosť registrovať spoločnosť IMMO.SK s.r.o. ako platcu DPH nerešpektoval správca\ndane celkom tri krát, v dôsledku čoho spoločnosti vznikla nemožnosť nárokovať si odpočet DPH,\nna ktorý by jej v prípade nepochybenia správcu dane v rámci rozhodovacej činnosti už v súvislosti\n\ns prvou žiadosťou vznikol nárok. Žalobca aj v neskorších podaniach po podaní žaloby výslovne\nuvádzal, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody len titulom nesprávneho úradného postupu, ale\naj titulom nezákonného rozhodnutia, čo vyplývalo napr. z jeho podania z 3. apríla 2008. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku na viacerých miestach rovnako výslovne a jednoznačne\nvyjadril, že mal za preukázané, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi bola spôsobená v priamej príčinnej\nsúvislosti s nezákonnými rozhodnutiami správcu dane. Z odôvodnenia rozsudku je teda zrejmé, ako\nsúd predmetnú vec správne posúdil, žalovanou namietané prelínanie zodpovednosti za škodu vzniknutú\nnezákonným rozhodnutím so škodou vzniknutou nesprávnym úradným postupom ako nejednoznačnosť\nv otázke právnej kvalifikácii skutku z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Z týchto dôvodov\npovažoval odvolací súd za nesprávne aj tvrdenie žalovanej, že rovnako príčinná súvislosť medzi\nškodou vzniknutou žalobcovi bola súdom skúmaná len v súvislosti s nesprávnym úradným postupom,\nnie nezákonným rozhodnutím správcu dane. Príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a\nvzniknutou škodou spočívala v okolnostiach, že pokiaľ by správca dane nevydal nezákonné registračné\nrozhodnutia, spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. by nevznikla škoda v súvislosti s nepriznaním nadmerného\nodpočtu za obdobie, v ktorom správca spoločnosť odmietol registrovať, so zvýšením dane, s úrokom\nza odklad platenia zvýšenia dane a s ďalšími nákladmi, ktoré spoločnosti vznikli v rámci realizácie\nsvojej podnikateľskej činnosti v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov, spôsobeným práve\nnerealizovaným odpočtom DPH.K námietkam premlčania odvolací súd uviedol, že v zmysle ustanovenia\n§ 22 zák.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia,\nplynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa právo\npremlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo oznámené nezákonné rozhodnutie, ktorým bola\nspôsobená škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na\nústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však\npodobu šiestich mesiacov neplynie. Registračné rozhodnutia správcu dane boli zrušené rozhodnutiami\npríslušného orgánu štátnej správy - rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n1/222/12011-84695/2005/991031-rzo dňa 25. novembra 2005, č. 1/222/12010-84694/2005/991031-r\nzo dňa 23. novembra 2005 a č.1/222/12012-84693/2005/991031-r zo dňa 23. novembra 2005. Hoci\nžalobca v priebehu konania nevedel preukázať doručenie, či oznámenie týchto zrušujúcich rozhodnutí,\naj v prípade, ak by premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď najskôr mohlo\nbyť žalobcovi oznámené prvé zrušujúce rozhodnutie, teda dňom 24. novembra 2005, právo žalobcu\nna náhradu škody by sa najskôr premlčalo (bez prihliadnutia na čas predbežného prerokovania\nnároku) uplynutím posledného dňa subjektívnej premlčacej doby, teda dňa 24. novembra 2008. Právny\npredchodca žalobcu si svoj nárok uplatnil na súde žalobou zo dňa 13. marca 2007, teda v rámci\nplynutia subjektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania, ktorú žalovaná v konaní uplatnila a\nna ktorej zotrvala bola nedôvodná, a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie i v tejto časti\nbolo vecne správne. Pokiaľ žalovaná namietala nedostatok aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu\nIng. W., ktorý nárok na súde uplatnil po postúpení pohľadávky spoločnosťou IMMO. SK, s.r.o., s\ntvrdením, že tento nebol účastníkom daňového konania, z ktorého dôvodu nemôže uplatňovať náhradu\nškody, ktorá predstavuje jeho ušlý zisk, v ktorej súvislosti žalovaná namietala i neplatnosť zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 14. apríla 2006, vzhľadom na nedostatočne identifikovanú pohľadávku,\nani táto námietka nebola podľa odvolacieho súdu dôvodná. Spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. bola vydaním\nnezákonných registračných rozhodnutí spôsobená majetková ujma jednak vo forme priamej škody,\ntaktiež vo forme ušlého zisku. Priama škoda vznikla v podobe sumy predstavujúcej skrátenie práva na\nvydanie nadmerného odpočtu DPH, zvýšenie dane, peňažných nákladov, ktoré spoločnosti IMMO. SK\ns.r.o. vznikli z dôvodu platobných ťažkostí s úhradou faktúr za poskytnuté práce a služby dodávateľom,\nv dôsledku nepriznania nadmerného odpočtu DPH spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov\nna riadnu a včasnú úhradu splatných záväzkov voči svojim veriteľom. Pohľadávky spoločnosti IMMO.SK,\ns.r.o. zo záväzkovo právnych vzťahov pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti sa tak navýšili o úroky\nz omeškania splatných pohľadávok a nákladov za právne zastúpenie. Ak by spoločnosť IMMO.SK, s.r.o.\nmala k dispozícii peňažné prostriedky vo výške nerealizovaného odpočtu, mohla by riadne a včas svoje\nzáväzky voči všetkým dodávateľom splatiť. Aj zo znaleckého posudku vyplýval záver, že nerealizovaný\nodpočet mal priamy negatívny vplyv na finančnú situáciu spoločnosti a jej schopnosť uhrádzať záväzky\nspoločnosti z dôvodu nerealizovania nadmerného odpočtu a s tým súvisiacou platobnou neschopnosťou\nhrozil spoločnosti i ekonomický úpadok. Spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. vznikla však i nepriama majetková\nujma vo forme ušlého zisku. Tento vznikol v dôsledku zmarenia úspešnej realizácie podnikateľského\nzámeru spoločnosti, ktorým bolo realizovať a ukončiť výstavbu obchodného domu ATRIUM v Bratislave\na prenajať ho s právom kúpy prenajatej veci tretej osobe. Podstatou podnikateľského zámeru spoločnosti\n\nbolo jednak pokryť náklady jeho realizácie a priniesť spoločnosti predpokladaný zisk. Nevrátená DPH\nbola projektovaná ako značná časť krytia záväzkov spoločnosti. Nakoniec i súdna znalkyňa v znaleckom\nposudku uviedla, že práve nepriznaný nadmerný odpočet DPH chýbal spoločnosti pri financovaní\nprojektu, vzniknutá priama škoda tak viedla k stavu insolventnosti spoločnosti, ktorý následne viedol k\nfinančnej nezvládnuteľnosti projektu samotnou spoločnosťou. Vydanie nezákonných rozhodnutí a nimi\nvzniknutá priama škoda zmarili teda úspešnú realizáciu projektu podľa vytýčeného podnikateľského\nzámeru spoločnosti IMMO.SK, s.r.o., spoločnosti tak bola objektívne odňatá možnosť dosiahnuť v\nbudúcnosti z realizácie projektu očakávané výnosy a predpokladaný zisk. Vyššie uvedené skutočnosti\nvyplývali tiež zo znaleckého posudku znalkyne Ing. C. č. 1/2008, ktorého závery odporovali nesprávnemu\ntvrdeniu žalovanej, že ušlý zisk spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. bol v skutočnosti ušlým ziskom Ing. O.\nW., vtedajšieho spoločníka obchodnej spoločnosti. Skutočnosť, že spoločnosť v dôsledku vydania\nnezákonných rozhodnutí a vzniknutej priamej škody objektívne nebola schopná úspešne realizovať svoj\npodnikateľský zámer a dosiahnuť predpokladané zisky, nespôsobila ujmu Ing. O. W. ako spoločníkovi,\nale priamo spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. Ing. O. W. návrhom zo dňa 13. marca 2007 uplatňoval nároky\nvýlučne z titulu postúpenia pohľadávky postupcom - poškodenou spoločnosťou IMMO.SK, s.r.o., nie z\ntitulu svojho originálneho veriteľstva voči žalovanej. Z toho dôvodu nebola dôvodná námietka nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie predchodcu žalobcu, ktorá legitimácia svedčala Ing. W. na základe zmluvy\no postúpení pohľadávky zo dňa 14. apríla 2006. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14. apríla\n2006 bola postupcom IMMO.SK, s.r.o. na postupníka Ing. O. W. postúpená pohľadávka v zmysle\nustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vymedzená ako právo postupcu na zaplatenie\npriamej škody v celkovej výške 21.708.247,80 Sk, pozostávajúcej zo sumy rovnajúcej sa skráteniu\npráva na vydanie odpočtu DPH vo výške 19.734.770,80 Sk a v sume rovnajúcej sa zvýšeniu dane vo\nvýške 1.973.477 Sk, úrokov, ušlého zisku, nákladov s tým súvisiacich a/alebo akejkoľvek inej sumy\ntitulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom dlžníka (Slovenská republika), ktoré\ndlžník spôsobil vydaním nezákonných rozhodnutí tam označených alebo vydaním iných rozhodnutí\nalebo uskutočnením úradného postupu v rozpore so zákonom alebo vykonaním iného aktu v rozpore\nso zákonom pri správe daní voči postupníkovi. Prevádzaná pohľadávka bola v zmluve zo dňa 14.\napríla 2006 vymedzená predmetom plnenia ako peňažná náhrada škody, obsahujúce právny dôvod\n- náhrada škody, bola charakterizovaná skutkovým základom právneho dôvodu - škoda spôsobená\nvydaním nezákonných rozhodnutí, obsahovala označenie dlžníka a taktiež uvádzala právne tituly identifikáciu rozhodnutí, ktorými bola škoda spôsobená. Predmet postúpenia bol v zmluve dostatočne\nidentifikovaný a určitý, spĺňal požiadavku určitosti a nezameniteľnosti s inou pohľadávkou postupcu\nvoči žalovanej. Odvolací súd poukázal na to, že na postúpenie sú spôsobilé i pohľadávky, ktorých\nexistencia je sporná, či pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti, teda pohľadávky, pri ktorých výška\npeňažného plnenia spravidla nie je v okamihu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne\nzistiteľná, nemožno preto určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch považovať za podstatnú\nnáležitosť zmluvy, ktorý by viedol k neplatnosti zmluvy pre jej neurčitosť. K námietke žalovanej, že súd\nprvej inštancie zaviazal Slovenskú republiku na náhradu priamej škody napriek tomu, že daňový úrad\nprávoplatne rozhodol, že obchodná spoločnosť IMMO.SK, s.r.o. nemá nárok na vrátenie 14 % dane,\nktorú nemohla odpočítať z uskutočnených zdaniteľných plnení za obdobie od januára do septembra\n2003, vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. októbra 2006 pod\nsp.zn. 1 S 11/2005, ktorým bola žaloba obchodnej spoločnosti zamietnutá, kde súd konštatoval, že\nsprávca dane ako aj Daňové riaditeľstvo SR postupovali správne, keď obchodnej spoločnosti IMMO SK\ns.r.o. neuznali odpočet dane a určili obchodnej spoločnosti zvýšenie dane, odvolací súd konštatoval, že\nžalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave len vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí\nDaňového riaditeľstva č. II/256/7695/2004/1031 a č. II/256/7700/1031 zo dňa 13. júla 2004. Krajský\nsúd pri rozhodovaní vychádzal z platnej registrácie od 1. októbra 2003, keďže neexistuje právna\núprava, ktorá by umožňovala, aby súd alebo iný orgán menil termín registrácie daňovníka spätne v\nčase, preto vyššie uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR ako nezákonné nezrušil. Predmetné\nrozhodnutie správcu dane, ktorými zamietol registráciu IMMO.SK, s.r.o. za platcu DPH, nemal ani\ndôvod skúmať, lebo neboli predmetom preskúmania. Krajský súd skúmal skutkovú situáciu vo vzťahu\nk nároku na vrátenie dane v období od 1. októbra 2003 (deň vykonanej registrácie) do konca roka\n2003 a nerozhodoval o období od 1. februára 2003 do 30. septembra 2003, kedy došlo k porušeniu\npráva IMMO.SK, s.r.o., na základe ktorého si žalobca uplatnil svoje nároky na náhradu škody. Zákon\nč. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v ustanovení § 1 upravuje, že osoba podliehajúca dani je\nplatiteľom odo dňa registrácie. Zákon taktiež nepozná možnosť spätnej registrácie daňovníka za platiteľa\na ani zrušenie platnej registrácie (§ 43 zákona č. 289/1995 Z.z.) z dôvodu predchádzajúceho porušenia\nzákona pri zamietnutej registrácii. Pri posúdení daňového priznania za obdobie október 2003 postupoval\n\nsprávca dane v súlade s § 4 ods. 5 zák. č. 289/ 1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom ale v\nprípade, ak by spoločnosť IMMO.SK, s.r.o. bola ako platiteľ DPH zaregistrovaná na základe svojej prvej\nžiadosti o registráciu, nebol by dôvod na nepriznanie nadmerného odpočtu ani zvýšenia dane o 10%\n(odpoveď č. 18 znaleckého posudku č.1/2008 znalca doc. Ing. V. C., PhD. z 23. júla 2008).Ohľadom\nnamietanej výšky škody odvolací súd poukázal na riadne, zreteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu\nv tejto časti. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná znalecký posudok znalkyne Ing. C.\nč. 1/2008 nerozporovala, z jej podania z 27. augusta 2008 výslovne vyplývalo, že k predmetnému\nznaleckému posudku sa nebude vyjadrovať z dôvodu, že otázky uložené znalkyni súdom sledovali\nvyčíslenie škody, resp. ušlého zisku, pritom o nepriznaní nároku na vrátenie sumy 19.734.770 Sk, o\nuložení navýšenia dane vo výške 1.973.477 Sk a úroku z odkladu platenia dane vo výške 162.771 Sk\nbolo právoplatne rozhodnuté správcom dane - Daňovým riaditeľstvom SR a následne Krajským súdom v\nBratislave. Ohľadne žalovanou namietanej neurčitosti nákladov na právne služby, odvolací súd poukázal\nna odpoveď znalkyne číslo 19 v spojení s tabuľkou 22 znaleckého posudku č. 1/2008, podľa ktorého\nzáveru tieto náklady predstavovali sumu 637.380,42 Sk za faktúry vystavené do 30. novembra 2006,\npredmetom týchto teda v žiadnom prípade nemohli byť náklady aktuálneho konania tak, ako to namietala\nžalovaná, keďže žaloba na začatie konania prišla na súd dňa 13. marca 2007. Žalovaná ďalej v odvolaní\npoukázala na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 9 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého nárok\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s ústredným\norgánom. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že v poradí prvú žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu\nškody podal predchodca žalobcu Ministerstvu financií Slovenskej republiky dňa 21. januára 2005, druhú\nžiadosť podala obchodná spoločnosť dňa 23. marca 2006. Odpoveďou vedúcej služobného úradu\nMinisterstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2005 v reakcii na prvú žiadosť bolo oznámenie,\nže Ministerstvo financií Slovenskej republiky neuspokojí uplatňovaný nárok na náhradu škody, nakoľko\nnie je splnená podmienka na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. v\nplatnom znení. Obsahom druhej odpovede zo dňa 5. apríla 2006 bolo len poukázanie na prerokovanie\nprvej žiadosti, a keďže v novej žiadosti neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ministerstvo považovalo\nžiadosť za riadne vybavenú. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej vydaním\nnezákonného rozhodnutia orgánu štátu je konaním medzi poškodeným účastníkom na jednej strane\na štátom zastúpeným príslušným ústredným orgánom na strane druhej, jeho cieľom je dosiahnutie\nzmierneho vyriešenia veci. Zákon č. 58/1969 Zb. neustanovuje spôsob prejednania takejto žiadosti, ide\nteda o konanie neformálne, ktoré v kladnom prípade končí spravidla dohodou, podľa ktorej dochádza\nbuď k úplnému, alebo aspoň k čiastočnému uspokojeniu nároku, v opačnom prípade sa môže poškodený\ndomáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti žalobou na súde. Poškodený sa nemôže\nžalobou domáha na súde uspokojenia nového nároku, ktorý pri predbežnom prejednaní neuplatnil. V\ndanom prípade predbežné prerokovanie nároku sa týkalo výlučne nároku na náhradu škody v súvislosti\ns predmetnými nezákonnými rozhodnutiami, predchodcovia žalobcu sa dokonca opakovane pokúšali\nneformálne konanie o žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku vyvolať, pritom niet pochýb (vzhľadom\nna obsah vyrozumenia o prerokovaní), že ústredný orgán nárok prerokoval a po skončení prerokovania\npoškodeného o výsledku prerokovania aj informoval. V danom prípade teda neexistovala (procesná)\nprekážka uplatnenia nároku na súde a jeho prejednania súdom, otázku výšky škody (v danom prípade\nustálenej až znaleckým posudkom) pritom nemožno zamieňať s totožnosťou nároku, ktorý bol uplatnený\ntak v rámci predbežného prerokovania, ako aj na súde rovnaký. Odvolací súd sa nemohol stotožniť\nani s argumentáciou žalovanej ohľadom údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie, nakoľko rozsudok poskytol vyčerpávajúce ozrejmenie skutkového stavu veci, bolo vykonané\nnáležité dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania, dospel\nsúd k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver.\n3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka“).\nPrípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm.\nf/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Poukázala, na to že\nvýrok každého rozhodnutia všeobecného súdu vyjadruje záväzný a zásadne nezmeniteľný názor\nsúdu na predmet jeho rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia však nemožno vnímať oddelene od\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené, z akých skutkových a právnych\ndôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi\nna vyriešenie výroku. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia\nvšeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov\nobjasňujúcich výroky a súčasne, aby takéto rozhodnutia neboli arbitrárne (III. ÚS 166/2009). Predmetné\nrozhodnutia uvedené podľa dovolateľky tieto atribúty nespĺňajú. Vo svojom dovolaní zopakovala celý\npriebeh konania, ako aj argumenty, uvádzané ňou už v odvolaní proti rozsudku prvej inštancie a\n\nuviedla : „že odôvodnenie rozhodnutí tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, nemožno označiť len\nza nevyčerpávajúce, riadne a zreteľne nezdôvodnené, ale sú aj evidentne v rozpore so zákonom nemajú\nžiadny právny základ a sú nezlučiteľné s právom a platnými zákonmi Slovenskej republiky“. Navrhovala,\naby dovolací súd rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalobca považoval rozhodnutia súdov nižšej inštancie za správne a odôvodnené v súlade so\nzákonnou požiadavkou uvedenou v § 157 ods. 2 O.s.p. Vo svojom vyjadrení poukázal na ustálenú\nsúdnu prax, ktorá vadu namietanú dovolateľkou (odňatie možnosti konať pred súdom), dáva do súvislosti\nvýslovne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s právnym hodnotením veci, ako to uvádzala\nžalovaná v dôvodoch svojho mimoriadneho opravného prostriedku. Navrhol, aby dovolací súd podané\ndovolanie odmietol a žalovanú zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“, „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s\n§ 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k\nzáveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP)\ndovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť\ndovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.\n7. Žalovaná dovolaním napadla potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky\nrozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.\n8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným\nv § 237 ods. 1 O.s.p. Žalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.\nnetvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázaná bola tiež vada konania namietaná\nžalovanou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n; 9. Žalobkyňa namietala vadu konania v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p., ktorú videla v nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutí súdov, zakladajúcich ich nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Podľa stanoviska,\nktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\n10. V zmysle citovaného stanoviska by bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná\ndovolateľkou považovaná za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá však v súlade\ns doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr.\nsp.zn. 3 MCdo 16/2008 a 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011).\n11. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať\nvadu v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p., a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným\nprostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo\ntaké zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia\nk „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty\nmôže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov\n(pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre\nsúdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\nPo preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako\nvýnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.\n12. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie)\nspĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z hľadiska formálnej\nštruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok,\npričom odvolací súd sa náležitým spôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou žalovanej. Konanie\npred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak\nodvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v\n\nodôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci;\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie. V danom prípade sa naviac odvolací súd podrobne zaoberal s každou argumentačnou\nnámietkou, vyjadrenou žalovanou v odvolaní a poskytol k nej relevantnú odpoveď. Skutočnosť, že\nžalovaná mala na vec odlišný názor a že rozhodnutia súdov neboli odôvodnené podľa jej predstáv, nie\nje dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí a existencii vady v\nzmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n13. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n14. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo\nani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje\nna naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj\nvo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo\n268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012.\n15. Ak dovolateľka vo svojom dovolaní namietala, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú nielen\nneodôvodnené, ale aj v rozpore so zákonom a nemajú žiadne právny základ, možno z tohto jej vyjadrenie\nvyvodiť, že namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, čo bolo dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 1\npísm. c / O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdom však prípustnosť dovolania nezakladalo (viď\nR 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3\nCdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto\nsa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.\n16. V danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani\nz ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako\nprocesne neprípustné.\n17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}