Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/682/2014 z 12. 12. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2016, sp. zn. 7Cdo/682/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1314204259.1 Najvyšší súd | 7Cdo/682/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:1314204259.1 | 2016-12-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 237 OSP, § 241 ods. 2 písm. a) OSP, § 241 ods. 2 písm. c) OSP, § 7 ods. 3 OSP, § 237 ods. 1 OSP, § 237 ods. 1 písm. f) OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 167 ods. 2 OSP, § 239 OSP, § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 447 CSP, § 451 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f89f093-3452-488b-8e95-5f926f9e23e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1314204259.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/682/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204259
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1314204259.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E.. Y., bytom L., zastúpeného Mgr. Ivanou
Homolovou, bytom Bratislava, Senická 5, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, o nariadenie predbežného opatrenia,
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11 C 69/2014, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2014 sp. zn. 8 Co 290/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením z 28. februára 2014 č. k. 11 C 69/2014-48 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť do rozhodnutia vo veci samej zdržať sa výrubu stromov
v osobitnom chránenom území európskeho významu Devínska Kobyla. Žalobcovi uložil povinnosť
do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať návrh vo veci
samej o uloženie povinnosti požiadať o posúdenie vplyvov plánovaného výrubu na integritu chráneného
biotopu kyslomilné bukové lesy v osobitne chránenom území európskeho významu Devínska Kobyla
podľa smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín
(ďalej len „Smernica“) a povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zasahovania do tohto biotopu bez schválenia
zásahov z dôvodov predpokladaných podľa Smernice. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. júna 2014 sp. zn. 8 Co 290/2014 napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že
ochrana prírodných biotopov je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny, ktorý upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a
povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Ochrana prírody a krajiny
sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a
spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy (§ 2
ods. 1 cit. zákona). Odvolací súd dospel k záveru, že uvedená právna úprava upravuje spoločenské
vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva, a teda aj ochrana biotopov, ktorá je súčasťou ochrany
prírody a krajiny, patrí do oblasti správneho práva, keď v súvislosti s touto ochranou nevznikajú
súkromnoprávne vzťahy, ale verejnoprávne, patriace do oblasti správneho práva. Ďalej odvolací súd
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi vo vzťahu k
nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej, keď neuviedol dostatočne určitý a zrozumiteľný
petit návrhu na začatie konania vo veci samej, nevymedzil práva a povinnosti, uloženia ktorých sa
mieni domáhať proti žalovanému v konaní vo veci samej, dostatočne presne a jednoznačne tak,
aby mohli byť prevzaté do výroku súdneho rozhodnutia a aby mohla byť v prípade jeho úspechu v
konaní vo veci samej nariadená a vykonaná exekúcia.



3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. pred 1. júlom 2016, ktorého
prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Žalobca namietal, že v zmysle čl. 288 Zmluvy
o fungovaní EÚ je štát ako celok zodpovedný za prijatie a dodržiavanie ochranných opatrení podľa
Smernice. Podľa záveru ESD vo veci C-127/02 každý jednotlivec má individuálne právo domáhať sa
na súde dodržiavania povinností určených Smernicou štátu, resp. štátnym subjektom (vrátane štátnych
podnikov podľa ESD vo veci C-356/05). Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. je daný osobitný dôvod právomoci,
čo súd nerešpektoval a keď na tomto základe zrušil predbežné opatrenie, odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom. Žalobca vidí odňatie mu možnosti konať pred súdom aj v nepreskúmateľnosti, t.
j. nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie
odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného navrhol,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a nariadil predbežné opatrenie, ktorým
žalovanému uloží povinnosť do rozhodnutia vo veci samej zdržať sa výrubu stromov v osobitnom
chránenom území európskeho významu Devínska Kobyla.

4. Žalovaný v podanom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť. Ak je žalobca názoru, že z jeho
strany dochádza k ohrozovaniu chráneného lesa, mal sa obrátiť podaním na príslušný správny orgán,
ktorý by mohol postupovať napríklad podľa § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a
krajiny.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal dovolateľ v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), ktorý má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa v súlade s § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
7. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení
(od 1. júla 2016 neodkladnom opatrení), t. j. uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 239
ods. 3 O.s.p.).

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237
ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a
ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania žalobcom
namietaná (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

9. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“)
a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

10. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

11. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
namieta, že uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože nie je dostatočne odôvodnené,
bolo porušené ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so
závermi, na ktorých spočíva stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra



2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. 2/2016, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto
prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje
presvedčivé vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. V danom prípade
žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi vo vzťahu k nároku, ktorý má
byť predmetom konania vo veci samej, keď neuviedol dostatočne určitý a zrozumiteľný petit návrhu na
začatie konania vo veci samej, nevymedzil práva a povinnosti, uloženia ktorých sa mieni domáhať
proti žalovanému v konaní vo veci samej, dostatočne presne a jednoznačne tak, aby mohli byť
prevzaté do výroku súdneho rozhodnutia a aby mohla byť v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej
nariadená a vykonaná exekúcia. Rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie
rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

12. Dovolacia námietka dovolateľa týkajúca sa ustanovenia § 7 ods. 3 O.s.p. je zjavne nedôvodná, keďže
odvolací súd vo veci riadne konal aj rozhodol.

13. Pokiaľ dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne právne závery, dovolací súd uvádza, že
do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum
nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych
právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,
7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

14. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani nedostatočné zistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené
závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,
2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,
7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

15. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého
„prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený
skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/
O.s.p.“ (viď IV. ÚS 196/2014).

16. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z
ustanovenia § 239 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa §
447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol,
a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

18.1 Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
18.2 V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.