{"guid": "ee58aeb0-caaf-4ef7-b0ff-5c92f2a3d628:703d35f9-9acb-4e5f-b288-f6491efcc7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1308207115.2", "spisova_znacka": "3Cdo/166/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/166/2016 z 3. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. novembra 2016, sp. zn. 3Cdo/166/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1308207115.2", "identifikacne_cislo": "1308207115", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "datum_vydania": "2016-11-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/703d35f9-9acb-4e5f-b288-f6491efcc7aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1308207115.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1308207115.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1308207115.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/166/2016\n1308207115\n03. 11. 2016\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2016:1308207115.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. Q. I., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr.\nMiroslavom Králikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti žalovanému Domovu\nseniorov ARCHA, so sídlom v Bratislave, Rozvodná č. 25, IČO: 30779278, zastúpenému JUDr. Jelou\nMikuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Račianska č. 66, o určenie neplatnosti výpovede z\npracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12 C 78/2008,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2016 sp. zn. 5 Co\n477/2013, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2016 sp. zn. 5 Co 477/2013 z r u š u j e a vec\nvracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 2. júna 2008 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z 31. januára\n2008, ktorou s ňou žalovaný skončil pracovný pomer (ďalej len „výpoveď), a tiež uloženia povinnosti\nžalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy od 31. marca 2008 do doby, kým jej umožní pokračovať v práci.\nŽalobu odôvodnila tým, že pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce neboli splnené zákonné podmienky.\n2. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. decembra 2008 č.k. 12 C\n78/2008-98 žalobu zamietol; žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Dospel k záveru,\nže boli splnené všetky zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia §\n63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a žalovaný preukázal príčinnú súvislosť medzi ním uskutočnenou\norganizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že na\nzáklade rozhodnutia žalovaného z 12. decembra 2007 bola u neho s účinnosťou k 1. januáru 2008\nvykonaná organizačná zmena spočívajúca v zrušení aktivačného úseku, ktorého náplň sa včlenila do\nopatrovateľsko-ošetrovateľského úseku. Žalobkyni, pracujúcej dovtedy na aktivačnom úseku na pozícii\nergoterapeut, bola ponúknutá práca na rovnakej pozícii s čiastočne zmenenou pracovnou náplňou a\ns väčším rozsahom pracovného úväzku, žalobkyňa ale túto ponuku odmietla. Žalovaný, ktorý nemal\nmožnosť naďalej ju zamestnávať pôvodnou prácou a inú vhodnú prácu pre ňu nemal, bol oprávnený\ndať jej výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.\n3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 4. mája\n2010 sp. zn. 5 Co 60/2009 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\ns tým, že treba doplniť dokazovanie a zistiť, či primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\n(ďalej len „primátor“) súhlasil so zmenou organizačného poriadku žalovaného a či k organizačnej zmene\ndošlo u žalovaného právne relevantným spôsobom.\n4. Rozsudkom z 1. decembra 2010 č.k. 12 C 78/2008-164 súd prvej inštancie žalobu opätovne zamietol.\nPo doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že ani zo zriaďovacej\n\nlistiny, ani z organizačného poriadku žalovaného účinného od 1. októbra 2006 nevyplývala riaditeľke\nžalovaného povinnosť žiadať primátora o predchádzajúci súhlas so zmenou organizačného poriadku;\ntúto povinnosť mala len pri vydávaní (nového) organizačného poriadku. Navyše, riaditeľka o zmene\ninformovala vopred primátora, ktorý súdu potvrdil, že so zmenou súhlasil. Vzhľadom na to nie je dôvod\npochybovať o relevantnosti uskutočnenej organizačnej zmeny, a teda ani o platnosti výpovede. Súd prvej\ninštancie preto žalobu zamietol v určovacej časti; zamietol ju tiež v časti o zaplatenie náhrady mzdy,\nlebo rozhodovanie súdu o peňažných nárokoch podľa § 78 Zákonníka práce prichádza do úvahy len v\nprípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. O náhrade trov konania rozhodol podľa §\n142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).\n5. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. apríla 2012 sp. zn. 5 Co 340/2011\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti určenia neplatnosti výpovede a rozhodol, že\nvýpoveď je neplatná. V časti týkajúcej sa náhrady mzdy napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nprvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V zmeňujúcej časti rozhodnutie odôvodnil tým, že organizačná\nzmena z 12. decembra 2007 je neplatná, lebo k nej nebol daný súhlas primátora. Poukázal na to, že\npodľa čl. V ods. 2 zriaďovacej listiny žalovaného je súhlas primátora potrebný pri každej organizačnej\nzmene, a to výlučne v písomnej forme, čo vyplýva jednak z § 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom\nmeste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.), podľa ktorého je primátor\nmesta v administratívnych vzťahoch správnym orgánom, ako aj z § 5 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“), podľa ktorého je vydávanie ústneho stanoviska\nsprávneho orgánu vylúčené. Keďže nebola preukázaná existencia písomného súhlasu primátora s\npredmetnou organizačnou zmenou, odvolací súd uzavrel, že k organizačnej zmene nedošlo a výpoveď\nje preto neplatná.\n6. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z\n27. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo 335/2012 tento rozsudok odvolacieho súdu (viď 5.) zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že v rozsudku nevysvetlil, prečo vzťah žalovaného a jeho\nzriaďovateľa považoval za administratívnoprávny a neodôvodnil, ktoré okolnosti ho viedli k záveru, že\nústne stanovisko zriaďovateľa je nepostačujúce.\n7. Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom z 26. januára 2016\nsp. zn. 5 Co 477/2013 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti\nvýpovede z pracovného pomeru zmenil určiac, že výpoveď je neplatná. V napadnutej časti týkajúcej sa\nnáhrady mzdy a náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n7.1. V odôvodnení citoval ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zákonníka práce a konštatoval,\nže predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je\nexistencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou\nzmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide, ak zamestnávateľ nemá\nmožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Hmotnoprávnou\npodmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru je tiež splnenie povinnosti zamestnávateľa v\nzmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda preukázanie nemožnosti zamestnávať zamestnanca ďalej v\nmieste dojednanom ako miesto výkonu práce.\n7.2. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí\nbyť urobené písomne oprávneným orgánom zamestnávateľa. Z písomného rozhodnutia žalovaného o\norganizačnej zmene z 12. decembra 2007 vyplýva, že s účinnosťou od 1. januára 2008 sa ruší aktivačný\núsek, náplň práce ktorého sa včlení do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku. O tejto organizačnej\nzmene bol informovaný aj zriaďovateľ žalovaného. Uvedená skutočnosť vyplýva z textu rozhodnutia o\norganizačnej zmene z 12. decembra 2007 a tiež z potvrdenia primátora z 3. decembra 2008. V konaní\nbolo preukázané, že primátor ústne súhlasil s predmetnou organizačnou zmenou.\n7.3. Podľa čl. V bod 2 zriaďovacej listiny z 1. januára 2000 vnútornú organizáciu žalovaného\nupravuje organizačný poriadok vydaný ním po predchádzajúcom súhlase primátora. Podmienka\npredchádzajúceho súhlasu primátora s úpravou či zmenou organizačného poriadku je podmienkou\núčinnosti prijatej zmeny. Ak primátor súhlas neudelí, treba mať za to, že k organizačnej zmene nedošlo.\n7.4. Odvolací súd zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho skoršieho rozsudku a\nopätovne poukázal na ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. a § 5 zákona č. 71/1967\nZb. Podľa jeho právneho názoru vyplýva administratívnoprávna povaha vzťahu žalovaného a jeho\nzriaďovateľa zo zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, v súlade s ktorým bol žalovaný zriadený\n\nako osobitné zariadenie poskytujúce sociálne služby pre seniorov. Toto zariadenie plní úlohy v oblasti\nverejnej správy na úseku sociálnych vecí. Uvedený zákon spadá do oblasti verejného práva, konkrétne\nsprávy sociálnych vecí. Právna povaha uvedeného vzťahu vyplýva tiež z ustanovení § 3 a § 21 zákona\nč. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“), z\nktorých nesporne vyplýva, že žalovaného i jeho zriaďovateľa treba považovať za subjekty verejnej\nsprávy. Mylný a nepodložený zákonom a zriaďovacou listinou je názor žalovaného, podľa ktorého\nsa písomný súhlas primátora vyžadoval len pre prípad prijatia nového organizačného poriadku, nie\nvšak v prípade jeho čiastkovej zmeny. Situácia, za ktorej sa žalobkyňa mala stať pre žalovaného\nnadbytočnou, si vyžadovala zmenu organizačného poriadku, a to preto, lebo došlo k zlúčeniu dvoch\núsekov. Žalovaný bol síce oprávnený vyhotoviť organizačný poriadok, jeho záväznosť však zriaďovateľ\npodmienil svojim predchádzajúcim súhlasom. Nepochybne tak postupoval z dôvodu realizácie svojich\nkontrolných oprávnení vyplývajúcich zo zákona a tiež so zreteľom na zverenie svojho majetku\nžalovanému a napojenie žalovaného na rozpočet zriaďovateľa. V danom prípade išlo medzi žalovaným\na jeho zriaďovateľom o vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je typický pre verejnoprávny vzťah.\nRelevantná organizačná zmena prebehla u žalovaného až 1. júna 2009, lebo až od tohto dňa sa žalovaný\norganizačne člení na ekonomicko-prevádzkový a opatrovateľsko-ošetrovateľský úsek. Vzhľadom na to,\nže k žalovaným tvrdenej organizačnej zmene nedošlo 1. januára 2008, žalobkyňa sa k uvedenému\ndňu nemohla stať nadbytočnou. V predmetnej veci tak absentuje minimálne príčinná súvislosť medzi\norganizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Z toho odvolací súd vyvodil, že výpoveď je\nneplatná.\n7.5. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti\nvýpovede zmenil podľa § 220 O.s.p. a žalobe, v tejto časti dôvodnej, vyhovel. V časti týkajúcej sa náhrady\nmzdy napadnutý rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie\n(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.); vysvetlil, že v tejto časti nebol zistený skutkový stav, lebo súd prvej\ninštancie sa riadil nesprávnymi právnymi názormi. Naostatok dodal, že o náhrade trov celého konania\nrozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\n8. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2016 sp. zn. 5 Co 477/2013 napadol žalovaný\ndovolaním s tým, že v konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal zriaďovacou\nlistinou žalovaného, ktorú pri rozhodovaní úplne odignoroval. Podľa tejto zriaďovacej listiny vnútornú\norganizáciu žalovaného upravuje organizačný poriadok ním vydaný po predchádzajúcom súhlase\nprimátora zriaďovateľa; z ničoho ale nevyplýva, že by sa vyžadovala písomná forma tohto súhlasu. Zo\nzriaďovacej listiny ani žiadneho ustanovenia zákonov č. 377/1990 Zb., č. 71/1967 a č. 523/2004 Z.z.\nnemožno usudzovať, že by vzťah medzi žalovaným a jeho zriaďovateľom mal povahu administratívneho\nvzťahu. Rozhodnutie o organizačnej zmene sa neprijíma v správnom konaní; nejde o právny úkon a\nnemožno naň hľadieť z aspektov významných podľa zákona č. 71/1967 Zb. Sama skutočnosť, že k\nzmene organizačného poriadku žalovaného došlo v roku 2006 po predchádzajúcom písomnom súhlase\nprimátora zriaďovateľa, nemôže predurčovať to, že každá organizačná zmena (teda aj zmena účinná\nod 1. januára 2008) musela byť vopred odsúhlasená výlučne v písomnej forme. Udelenie ústneho\nsúhlasu, ktoré potvrdil primátor opakovane vo vyjadreniach založených v spise, bolo úplne postačujúce.\nNásledná zmena zriaďovacej listiny prijatá k 1. júnu 2009 bola len potvrdením skoršej vôle zriaďovateľa\nneformalizovať zbytočne proces prijímania zmien vnútornej organizácie žalovaného. Z týchto dôvodov\nžalovaný žiadal napadnutý rozsudok buď zrušiť (a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie) alebo\nzmeniť (tak, že bude potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie).\n9. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že\nby k 1. januáru 2008 došlo u žalovaného k takej organizačnej zmene, dôsledkom ktorej by bolo zrušenie\naktivačného úseku a včlenenie jeho náplne do iného úseku. Organizačný poriadok žalovaného z 1.\noktóbra 2006, ktorý bol v písomnej forme schválený primátorom zriaďovateľa, má prílohu č. 1., v zmysle\nktorej je u žalovaného zriadený zdravotný úsek, aktivačný úsek, prevádzkovo-ekonomicko personálny\núsek a zariadenie opatrovateľskej služby. Tento stav zostal zachovaný aj po uvedenom dni (až do 1.\njúna 2009); organizačný poriadok nemal žiadny iný dodatok podpísaný primátorom. To znamená, že\n1. januára 2008 k organizačnej zmene (podmieňujúcej nadbytočnosť žalobkyne a zároveň platnosť\nvýpovede) vôbec nedošlo. Žalovaný v dovolaní nedôvodne vytýka odvolaciemu súdu, že pri rozhodovaní\nnevzal na zreteľ zriaďovaciu listinu žalovaného; odvolací súd totiž v súvislosti s tým poukázal na § 5\nzákona č. 377/1990 Zb. a náležite vysvetlil svoje právne závery, podľa ktorých medzi zriaďovateľom a\n\nžalovaným je vzťah administratívny. V rámci ich vzťahu je právne relevantné iba také stanovisko, ktoré\nprimátor vydal v písomnej (teda nie ústnej) forme. Len v písomnej forme vydané stanovisko je dostatočne\ntransparentné a umožňujúce aj s časovým odstupom posúdiť, či a akého obsahu bolo stanovisko vydané.\nNapokon, táto forma stanoviska bola v minulosti pravidelne zachovaná v iných prípadoch, nie však v\nprípade organizačnej zmeny, o ktorej žalovaný tvrdí, že nastala k 1. januáru 2008. Žalobkyňa z týchto\ndôvodov žiadala nedôvodné dovolanie žalovaného zamietnuť.\n10. Dovolanie žalovaného bolo podané 3. mája 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.\n1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa\n§ 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n11. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP).\n12. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať\núčinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho\ndovolacieho prieskumu.\n12.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy\nnebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky\ndovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu\nvyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad\npreto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok\nprípustný)] vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum.\n12.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy\ndaný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok\nnemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).\n12.3. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd\nkonštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode\n12.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že\nustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade\ntýchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými\ndôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach\npodaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní\nstrán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k\nnemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].\n13. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti\nuzneseniu § 239 O.s.p.\n13.1. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1\nO.s.p.\n13.2. Dovolanie žalovaného, ktoré v danom prípade smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, vyvolalo\núčinok zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP) spočívajúci v tom, že dovolateľom napadnuté\nrozhodnutie bolo možné (a tiež potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.\nI.\n14. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď\nustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných\n\nprocesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto\nustanovenia išlo vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n14.1. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietal a ich existencia ani\nnevyšla v dovolacom konaní najavo.\n14.2. Opodstatnenosť dovolania preto z § 237 ods. 1 O.s.p. nevyplýva.\nII.\n15. Dovolateľ tvrdí, že v konaní došlo k „inej vade“ majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).\n15.1. Za „inú vadu“ (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenú) sa v doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu považovalo najmä porušenie ustanovení o dokazovaní napríklad tým, že súd vôbec nezisťoval\nskutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie\nboli navrhnuté dôkazy. Vadu tejto povahy zakladalo aj porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých\ndôkazných prostriedkov (napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako\núčastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v\nrozpore s § 129 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, že by došlo k vade takejto povahy.\n15.2. Doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu za „inú vadu“ považovala aj to, keď odvolací súd pri\nsvojom rozhodovaní nerešpektoval záväzný právny názor, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí\ndovolacieho súdu. Ak odvolací súd v ďalšom konaní nerešpektoval právny záver najvyššieho súdu, išlo\no relevantný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 227/2011, 3 Cdo 26/2012, 3 Cdo 12/2016 a tiež rozhodnutie\nuverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 2/2002).\n16. Dôvodom, pre ktorý najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 335/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave z 3. apríla 2012 sp. zn. 5 Co 340/2011, bolo to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu bolo nedostatočné, vykazujúce znaky nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd v zrušujúcom\nuznesení odvolaciemu súdu vytkol, že neodôvodnil, na základe čoho treba vzťah medzi žalovaným\na zriaďovateľom považovať za vzťah administratívnoprávny, a nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k\nprávnemu názoru, že vydanie (len) ústneho stanoviska bolo vylúčené.\n16.1. O „inú vadu“ by teda v danom prípade išlo vtedy, ak by odvolací súd, ktorému bola vec vrátená na\nďalšie konanie, neodstránil nedostatok (nepreskúmateľnosť) vytýkaný dovolacím súdom v zrušujúcom\nuznesení.\n16.2. Zo spisu však vyplýva, že odvolací súd mal pri rozhodovaní na zreteli obsah rozhodnutia\nnajvyššieho súdu a dôvody, ktoré vysvetlil vo svojom skoršom rozsudku, doplnil spôsobom\nzodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. Z neskoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu zreteľne\nvyplýva, z ktorých skutkových okolností vychádzal, pod ktoré zákonné ustanovenia podriadil svoje\nzistenia pri právnom posudzovaní veci a k akým právnym záverom následne dospel.\n16.3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný nedôvodne vytýka odvolaciemu súdu, že sa odchýlil od\nprávneho záveru zaujatého najvyšším súdom. Dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p. teda dovolateľ uplatnil neopodstatnene.\nIII.\n17. Žalovaný v dovolaní vyslovil presvedčenie, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje\nkonkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový\nstav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\n\n18. Žalovaný je právnická osoba, ktorá vznikla na základe rozhodnutia zriaďovateľa, postavenie, úlohy,\npovinnosti, právomoci a spôsob rozhodovania ktorého určil zákon. Ide o rozpočtovú organizáciu zriadenú\nhlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava.\n18.1. V zmysle § 11 ods. 5 písm. i/ zákona č. 377/1990 Zb. rozpočtové organizácie zriaďuje, zrušuje a\nkontroluje mestské zastupiteľstvo, ktoré na návrh primátora vymenúva a odvoláva ich riaditeľov.\n18.2. Príjmami a výdavkami je žalovaný zapojený na rozpočet zriaďovateľa; hospodári samostatne podľa\nschváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré mu určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu (viď § 21 ods.\n1 veta prvá a druhá zákona č. 583/2004 Z.z.).\n18.3. Žalovaný je subjekt verejnej správy v zmysle § 3 zákona č. 523/2004 Z.z.\n18.4. Primátor je výkonným orgánom Bratislavy a zastupuje ju navonok; v majetkovoprávnych vzťahoch\nBratislavy a v pracovnoprávnych vzťahoch jej zamestnancov je štatutárnym orgánom Bratislavy; v\nadministratívnoprávnych vzťahoch Bratislavy je správnym orgánom [viď čl. 9 ods. 1 Štatútu hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „Štatút“)].\n19. Z vyššie označených ustanovení je zrejmé, že vzájomný vzťah medzi žalovaným a jeho\nzriaďovateľom nie je založený na ich rovnom postavení, sú v ňom zreteľné prvky nadriadenosti a\npodriadenosti. Ich vzťah, bezpochyby verejnoprávnej povahy, má medziiným stránku riadiacu, kontrolnú,\norganizačnú, finančnú a personálnu. V takto široko rozvetvenom rámci ich základného vzťahu sa v\npraxi (na oboch stranách) neraz vyskytuje množstvo úkonov (rozhodnutí), ktoré boli vyvolané odlišnými\ndôvodmi, a je preto logické, že právna povaha týchto úkonov nemusí byť rovnaká. Ani vo verejnoprávnej\nsfére (podobne ako v súkromnoprávnej sfére) nie je v praxi vylúčené, že subjekt, ktorý zriadil nejakú\nprávnickú osobu, si napríklad v zriaďovacej listine vymieni, že ním zriadená právnická osoba môže svoj\nvnútroorganizačný predpis zmeniť len po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa. Jednostranný a pre\nzriadenú právnickú osobu záväzný akt jej zriaďovateľa, ktorým vyjadruje svoj súhlas alebo nesúhlas s\nnávrhom zmeny organizačného poriadku zriadenej organizácie nie je administratívnym úkonom. Takýto\n(ne)súhlas treba chápať ako organizačné opatrenie (akt riadenia), ktorý zriaďovateľ prijíma v priestore\nvytvorenom mu zriaďovacou listinou na to, aby mohol ovplyvňovať vnútornú organizáciu ním zriadenej\nprávnickej osoby a prípadne korigovať ňou zamýšľané kroky, ktoré nezodpovedajú jeho zámerom a s\nktorými sa nestotožňuje.\n20. Žiadosť riaditeľky žalovaného z konca roka 2007, aby primátor odsúhlasil pripravovanú\nvnútroorganizačnú zmenu účinnú od 1. januára 2008, nemožno považovať za návrh na začatie\nsprávneho konania v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Na riadiacu činnosť primátora, v\nrámci ktorej posudzuje opodstatnenosť dôvodov takejto žiadosti a v jej záverečnej fáze vyjadruje svoje\nsúhlasné alebo nesúhlasné stanovisko, sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Nejde tu\no „rozhodovací proces“, ktorý by mal obsahovú (upravenú normami hmotného práva) a procedurálnu\n(upravenú normami procesného práva) stránku. Primátor v rámci tejto činnosti nerozhoduje o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach žiadateľa (žalovaného) a žiadajúci nemá právo domáhať\nsa opravným prostriedkom zmeny (zrušenia) výsledku tejto činnosti v prípade, že s ním nesúhlasí.\nPri riešení otázky formy (ne)súhlasu primátora s organizačnou zmenou žalovaného nemožno preto\npostupovať podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. Na tomto konštatovaní nič nemení čl. 9 ods.\n1 Štatútu, ktorý obsahovo vyjadruje iba zásadu, podľa ktorej tam, kde ide o „administratívny vzťah\nBratislavy“, má primátor postavenie správneho orgánu.\n21. V tých otázkach vzťahu medzi zriaďovateľom a ním zriadenou rozpočtovou organizáciou, ktoré nie\nsú upravené právnym poriadkom, je spravidla na zriaďovateľovi, ako formálne a obsahovo vymedzí\nčinnosť zriadenej organizácie, aké oprávnenia, úlohy a sféry činnosti prenechá zriadenej organizácii a či\na akými predpokladmi podmieni niektoré jej úkony (rozhodnutia). Ak je zriaďovateľ oprávnený vymedziť\núkony, ktoré môže urobiť organizácia celkom bez jeho súhlasu (vo vlastnej kompetencii) alebo len\ns jeho súhlasom, bezpochyby môže stanoviť aj formu svojho súhlasu podmieňujúceho uskutočnenie\nniektorého z rozhodnutí zriadenej organizácie. Môže teda stanoviť, že v tom alebo onom prípade sa\nvyžaduje (až) písomný súhlas zriaďovateľa. Pokiaľ ale zriaďovateľ v zriaďovacej listine nešpecifikuje\nformu svojho súhlasu, ktorým podmieňuje niektoré úkony (rozhodnutia) zriadenej organizácie, treba za\nprávne relevantnú považovať tak písomnú, ako aj ústnu formu udelenia predchádzajúceho súhlasu.\n21.1. V zriaďovacej listine z 1. januára 2000 si zriaďovateľ vyhradil, že organizačný poriadok žalovaného\nmôže byť vydaný iba „po predchádzajúcom súhlase primátora hlavného mesta“ (viď čl. V. zriaďovacej\nlistiny založenej v spise na čl. 45 a 46 spisu).\n\n21.2. Primátor v danom prípade písomne potvrdil, že riaditeľkou žalovaného bol informovaný „o\nvčlenení aktivačného úseku do úseku opatrovateľského, a to od januára 2008“ (viď č.l. 78 spisu). Vo\nvyjadrení z 18. októbra 2010 (č.l. 147 spisu) primátor zopakoval, že „udelil predchádzajúci súhlas so\nzmenami organizačného poriadku, ktoré nastali s účinnosťou od 1. januára 2008“; dodal tiež, že tento\npredchádzajúci súhlas považoval za dostatočný vzhľadom na to, že sa nevyžadovalo, aby bol udelený\npísomne.\n22. Rozhodnutím riaditeľky žalovaného z 12. decembra 2007 (č.l. 25 spisu) bol s účinnosťou od\n1. januára 2008 aktivačný úsek, na ktorom pracovala aj žalovaná, zrušený a jeho činnosť bola\nvčlenená do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku; na tento úsek prešiel aj výkon funkcie žalobkyne\n(ergoterapeutky). O tejto organizačnej zmene bola žalovaná informovaná (č.l. 28 spisu).\n22.1. Sama skutková stránka (existencia uvedeného rozhodnutia a jeho faktická realizácia začiatkom\nroka 2008) nebola v konaní sporná; sporným zostalo iba to, či a aké následky malo toto rozhodnutie\nriaditeľky z hľadiska možnosti žalovaného skončiť so žalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1\npísm. b/ Zákonníka práce.\n22.2. Odvolací súd zastával názor, že k relevantnej organizačnej zmene u žalovaného došlo až od 1.\njúna 2009. Podľa odvolacieho súdu k tejto zmene - z dôvodu absencie písomného súhlasu primátora nedošlo v rozhodnom čase (teda 1. januára 2008), a tak výpovedi nepredchádzala organizačná zmena\nopodstatňujúca v okolnostiach preskúmavanej veci postup zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/\nZákonníka práce.\n22.3. Dovolací súd sa s týmto právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje. Pri akceptovaní\nvýznamu faktického (reálneho) stavu nedáva totiž obsah spisu žiadny dôvod pre pochybnosti o tom, že\nk tejto organizačnej zmene u žalovaného v skutočnosti došlo (už) 1. januára 2008.\n23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (viď 21.) nemožno mať pochybnosti o tom, že bol daný\npredchádzajúci súhlas primátora s organizačnou zmenou účinnou od 1. januára 2008. Bolo pri tom iba\nna primátorovi, či predchádzajúci súhlas udelí v písomnej alebo ústnej forme. Z materiálneho hľadiska\nnie je významné, že organizačná zmena, ktorá sa reálne uskutočnila na základe rozhodnutia riaditeľky\ns účinnosťou od 1. januára 2008, sa formálne premietla do vnútroorganizačného predpisu žalovaného\naž neskôr.\n24. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolateľ v danom prípade opodstatnene uplatnil\ndovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. argumentujúc tým, že napadnutý rozsudok spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci.\n24.1. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 449 ods. 2 CSP).\n24.2. Najvyšší súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}