{"guid": "bd7eef53-3e11-4e5d-9baf-ac659c9a07a3:6fcc456a-9b85-4d36-a587-6c48319f4342", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111245009.1", "spisova_znacka": "6Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/121/2016 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. 6Cdo/121/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1111245009.1", "identifikacne_cislo": "1111245009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-1", "nazov": "§ 10a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-167", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fcc456a-9b85-4d36-a587-6c48319f4342", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111245009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1111245009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1111245009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/121/2016\n1111245009\n23. 06. 2016\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2016:1111245009.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H. P., bývajúceho v F., Y. XX, zastúpeného\nsplnomocnenkyňou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej\nkoná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nNárodná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša 1, o 12.788,39 eur s príslušenstvom, vedenej\nOkresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 12C/220/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 5. októbra 2015 sp. zn. 6Co/370/2015, 6Co/371/2015 a 6Co/444/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil ako vecne\nsprávny rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový\nsúd“) zo 4. februára 2015 č. k. 12C/220/2011-523 „v napadnutom výroku“ (v skutočnosti v napadnutej\nčasti, týkajúcej sa zamietnutia žaloby a trov konania, popri ktorých rozhodnutiach prvostupňový súd\nešte zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež\nlen „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“). Rovnako naložil s uzneseniami súdu prvého stupňa z 28.\napríla 2015 č. k. 12C/220/2011-557 a č. k. 12C/220/2011-559 (z ktorých tým prvým bola žalobcovi\nuložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za podané odvolanie s poukazom na položku 7a\nSadzobníka súdnych poplatkov v zákone SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov, ďalej len „sadzobník“ a „poplatkový zákon“; druhým potom povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok 38,60 eur za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, v tomto prípade\ns poukazom na položku 20a sadzobníka v poplatkovom zákone) a napokon žalovanej nepriznal\nnáhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúce rozhodnutia odôvodnil vecnou správnosťou všetkých\npreskúmavaných rozhodnutí prvostupňového súdu, v prípade rozsudku majúc predovšetkým za to, že\nsprávnym bol názor o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci, u uznesení potom za to,\nže žalobcu stíhali obe poplatkové povinnosti pre podanie odvolania elektronickými prostriedkami až po\nnadobudnutí účinnosti novelizácie poplatkového zákona, ktorou bol opustený inštitút skoršieho vecného\noslobodenia konaní vo veciach nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\n(zákon č. 286/2012 Z. z.) a rozhodujúcim tu bol čas začatia odvolacieho konania, resp. urobenia podania\nzačínajúceho také konanie (nie čas začatia konania ako celku).\nProti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol\nzrušenie rozsudku odvolacieho súdu s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa (?, takže\ntu šlo o zjavnú, nech aj v rámci dovolacieho návrhu výslovne nevyjadrenú požiadavku na zrušenie\nrozhodnutí súdov oboch nižších stupňov). Dovolanie odôvodnil odňatím mu (postupom odvolacieho i\nprvostupňového súdu) možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2\n\npísm. a/, b/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,\nďalej len „O. s. p.“). Rozsudok odvolacieho súdu považuje za nepreskúmateľný z dôvodu, že tento\nneprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú citoval a rovnako dôležitú,\npre dovolateľa priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa dovolateľa\npotom tiež založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach a i vykonané dokazovanie je\nneúplné. V časti potvrdenia uznesení súdu prvého stupňa o súdnych poplatkoch namietal taktiež vecnou\ni právnou nesprávnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu i odňatím mu postupom súdu možnosti konať\npred súdom, tu argumentujúc predovšetkým tým, že žalobu podával ešte v čase vecného oslobodenia\nkonania od súdnych poplatkov a pre vznik akejkoľvek poplatkovej povinnosti bol rozhodujúcim tento čas.\nŽalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol.\nNajvyšší súd skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takým\nrozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho\nsúdu v ustanoveniach § 237 a § 238.\nPodľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1); proti rozsudku, v ktorom sa odvolací\nsúd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a proti rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku\nsvojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa\nvo výroku podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky (odsek 3).\nDovolaním žalobcu nie je napádaný zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale rozsudok potvrdzujúci.\nNajvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani nemohol vysloviť záväzný právny názor,\nod ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť. Rozsudok odvolacieho súdu napokon nemá ani znaky\nžiadneho z rozsudkov uvedených v ustanovení § 238 ods. 3 O. s. p. Dovolanie preto podľa § 238 ods.\n1 až 3 O. s. p. prípustné nie je.\nDovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom\nbol dovolaním napádaný rozsudok vydaný, došlo k niektorej z procesných vád zakladajúcich tzv.\nzmätočnosť konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania\nnemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a/\nalebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu\nrozhodoval senát. Nie je pritom relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii niektorej alebo i viacerých\nz vád uvedených v práve citovanom ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto\nvade skutočne došlo.\nDovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\nNajvyššiemu súdu preto ostávalo len posúdiť, či je dôvodnou tá námietka dovolateľa, podľa ktorej mal\nodvolací súd svojím postupom odňať účastníkom konania v tejto veci (teda i dovolateľovi) možnosť konať\npred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil (urobil\nho nepreskúmateľným).\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za\nnásledok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, zaručovaných mu či už\nObčianskym súdnym poriadkom alebo iným predpisom procesného práva. O takúto procesnú vadu ide\n\nnajmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú\núčastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách\nstanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne\npojednávanie (§ 115 O. s. p.) a na doručenie rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].\nNa zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko,\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §\n241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Pri\nvyjdení z takéhoto stanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva\nžiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť citovanej právnej vety. Dovolaním\nnapádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská\nprocesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne\npredpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že\nkonanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)\njednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak\nv odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvého stupňa. Dovolateľ tu preto nedôvodne argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom prípade\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka; ale\nlen to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).\nPokiaľ dovolateľ namietal, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie\nnebol správny, dovolací súd tu uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a\nskutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný\nza dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993,\nR 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo\n130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak aj k tejto nesprávnosti\nv niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s.\np., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady konania s možným následkom v podobe nesprávneho\nrozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).\nSúd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky\nnavrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\n(navrhnutých dôkazov) budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.\ns. p.) a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom\nnavrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť\ndovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom\nsúd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\nAni nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je v zmysle § 237 O. s. p. vadou konania. Pokiaľ súd nesprávne\nvyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto\nskutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. (tu por. napr.\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\nAk súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza taktiež „len“ k tzv. inej, v § 237 ods. 1 O. s. p. neuvedenej\nvade (tu por. napr. rozhodnutie najvyššieho súdu v jeho veci sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\nDovolateľ v dovolaní uplatnil aj dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (súdom\nnižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\n\nrozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení vecí); k týmto\nargumentom v dovolaní však dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k\ndovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. by bolo možné prihliadať len v\nprípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré\nďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo\n68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že\nna dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (i keby boli\nprípadne opodstatnené) dovolací súd v tomto konaní nemôže prihliadať.\nVzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu nebolo prípustné podľa § 238 O. s. p., nebola preukázaná\nžalobcom tvrdená procesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli\nnajavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p., najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie odmietnuť\nako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) bez toho,\naby mohol skúmať vecnú správnosť napádaného rozsudku odvolacieho súdu.\nPokiaľ šlo o čiastkové výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktorými došlo k potvrdeniu uznesení\nprvostupňového súdu o súdnych poplatkoch, v tomto prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiam,\nktoré sú síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, majú však charakter uznesenia a tento nestrácajú, i\nkeď rozhodnutia o uložení poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisia a sú pojaté\ndo rozhodnutia vydaného v procesnej forme rozsudku (§ 167 ods. 1 O. s. p.). Z pohľadu posudzovania\nprípustnosti dovolania je tu okrem už vyššie spomínaného ustanovenia § 237 O. s. p. relevantným i §\n239 rovnakého zákona.\nPrípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v tejto veci neprichádza do úvahy. Uznesenia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., žalobcom napádané\nrozhodnutia však nemajú znaky žiadneho z nich. Navyše od 1. januára 2015 je podľa § 239 ods. 3 O.\ns. p. dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.) neprípustné\n(vždy), ak smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o súdnom poplatku.\nAj tu dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania i z pohľadu možného výskytu niektorej z vád podľa §\n237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., a to s osobitným zameraním sa na vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.\ns. p., ani v tomto prípade ale nezistil, že by konanie, či jeho výsledok (dovolaním napádaný rozsudok v\nčasti potvrdzujúcej uznesenia prvostupňového súdu o súdnych poplatkoch) bol postihnutý ktoroukoľvek\ntakouto vadou.\nPri námietke nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím i prvostupňovým súdom potom platí to\nisté, čo už bolo uvedené v prípade rozsudku (že takáto vada - sama osebe - prípustnosť dovolania\nnezakladá a dovolací súd by mal možnosť tu uvádzanou námietkou sa zaoberať len vtedy, ak by\ndovolanie bolo prípustné). K otázke akcentovanej touto časťou dovolania pritom možno podotknúť, že\nuž taktiež bola vyriešená stanoviskom najvyššieho súdu (inak spôsobom nedávajúcim dovolateľovi za\npravdu - tu por. R 1/2016).\nI v častiach potvrdzujúcich uznesenia súdu prvého stupňa bolo preto dovolanie procesne neprípustné\na dovolací súd ho aj v týchto častiach odmietol (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.\nc/ O. s .p.).\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodnuté bolo podľa § 146 ods. 1 písm. c/ a § 243b ods. 5 O. s. p.,\nkeď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil neprípustným dovolaním žalobca,\nžalovanej v takomto konaní preukázateľne trovy majúce sa nahradiť nevznikli a nebol preto dôvod na\nuplatnenie ktorejkoľvek výnimky z pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania skončeného\nzastavením nemá právo na náhradu jeho trov.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}