{"guid": "8186054e-723b-41c2-bfa8-bc6fc14957bb:14ac59d4-858c-493c-a13e-c1e18931cb4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2", "spisova_znacka": "7Cdo/37/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/37/2016 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. 7Cdo/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2", "identifikacne_cislo": "1111244843", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Šramková", "sudca_id": 287, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-sramkova-287", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14ac59d4-858c-493c-a13e-c1e18931cb4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/37/2016\n1111244843\n23. 06. 2016\nJUDr. Mária Šramková\nECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. R., bytom X., zastúpeného\nspoločnosťou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti odporkyni\nSlovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša\nč. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 211/2011, o dovolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2015 sp. zn. 7 Co 518/2015,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením zo 4. augusta 2015 č. k. 16 C\n211/2011-179 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 Eur podľa položky\n7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o\nsúdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„zákon o súdnych poplatkoch“) za odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, ktorým bola zamietnutá\njeho žaloba o náhradu škody podaná v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“)\na navrhovateľom odôvodňovaná údajným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska\npri vykonávaní bankového dohľadu.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 18. decembra 2015 sp. zn. 7 Co\n518/2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.).\nUviedol, že novelou zák. č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2012 bolo zo zákona o súdnych\npoplatkoch vypustené ustanovenie oslobodzujúce dovtedy od súdnych poplatkov konania o náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že vzhľadom na to, že odvolanie bolo\npodané v čase účinnosti zákona o súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z. z., ktorým bol\nvypustený § 4 ods. 1 písm. k/ a vložená položka 7a, navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za\nodvolanie v sume 20 Eur.\nProti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu, že odvolací súd mu odňal možnosť\npred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhovateľ má za to, rozhodnutie súdu prvého\nstupňa a tiež rozhodnutie odvolacieho súdu sú vecne aj právne nesprávne a majú vady, v dôsledku\nčoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okrem iného navrhovateľ očakával, že súdne\nkonanie, ktoré inicioval, nebude spoplatnené. Namieta, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok za odvolanie, i keď zákon o súdnych poplatkoch s podaním jeho odvolania nespája vznik\npoplatkovej povinnosti. Žalobu v prejednávanej veci podal totiž v čase, keď konanie o nej bolo ex lege\n\n(vecne) oslobodené od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie sa podľa navrhovateľa vzťahuje na konanie\nako celok (teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia konania. Súdy nižších stupňov\nteda podľa neho postupovali pri vyrubovaní súdneho poplatku nesprávne a žiadal preto napadnuté\nrozhodnutie zmeniť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O. s. p.\n(poznámka najvyššieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od\n1. januára 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený\nv súlade so zákonom § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.\ns. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.).\nV prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Navrhovateľom\nnapadnuté uznesenie nemá znaky žiadneho z uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach.\nNavyše od 1. januára 2015 je podľa § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam\nuvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.) neprípustné (vždy), ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu\no súdnom poplatku.\nNavrhovateľom podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v\nkonaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237\nods. 1 O. s. p.. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy,\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a\nnebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo\nbol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale zdôrazniť, že z\nhľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto\nustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\nNavrhovateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a\nexistencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z\ntýchto ustanovení nevyplýva.\nNavrhovateľ v dovolaní namieta, že v konaní mu postupom súdov bola odňatá možnosť konať\n(§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).\nO odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide v prípade\nprocesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných\noprávnení. Pokiaľ navrhovateľ vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p. z toho, že mu - ako tvrdí - bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože\nlegitímne očakával, že súdne konanie nebude spoplatnené (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že mu boli\nvyrubené súdne poplatky v rozpore so zákonom, lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych\npoplatkov, najvyšší súd uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma\nžiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.\nV zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom ide tiež v prípade\nprocesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu\nna začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek tomu, že poplatník (vec) bol/\na od platenia súdneho poplatku oslobodený/á (viď R 50/1997, I. ÚS 1/2000). V danej veci však o\ntakýto prípad nešlo (konanie nebolo zastavené), aj vzhľadom k tomu, že odvolací súd riadne prejednal\nodvolanie podané navrhovateľom vo veci samej. Navrhovateľ tak mal právo domáhať sa ochrany svojich\npráv na súde vyššieho stupňa na základe riadneho opravného prostriedku a zo strany súdov nižšieho\nstupňa, ktoré rozhodli o poplatkovej povinnosti navrhovateľa, nedošlo k odopretiu jeho práva na prístup\n\nk súdu garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého\nporušenie by malo za následok odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom a zakladalo by\nprocesnú prípustnosť podaného dovolania.\nNajvyšší súd už vo viacerých uzneseniach (viď napríklad uznesenia zo 14. mája 2015 sp. zn. 3 Cdo\n468/2014, z 13. augusta 2015 sp. zn. 3 Cdo 536/2015, zo 7. októbra 2015 sp. zn. 3 Cdo 688/2015),\nktoré sa týkali skutkovo a právne obdobných vecí a žalujúcu stranu zastupovala tá istá\nadvokátska kancelária, uviedol, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma\nžiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu mu možnosti pred súdom konať.\nK námietke navrhovateľa, že iný senát odvolacieho súdu rozhodol v inom skutkovo a právne totožnom\nprípade odlišne, najvyšší súd uvádza, že pokiaľ by aj nastala situácia, v ktorej majú dva senáty\nodvolacieho súdu na riešenie istej právnej otázky rozdielny názor, neznamená to, že by v danom\nprípade porušili princíp právnej istoty a z neho prameniacu možnosť účastníka predvídateľnosti súdnych\nrozhodnutí. Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované rozhodnutie\nodvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého\nstupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 102/2008), resp.\nrozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené nepredvídateľne\nna iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom\núčastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho\nnázoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011\nsp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu\nsúdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane - súdy oboch stupňov založili svoje\nrozhodnutia o poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podané odvolanie na rovnakých skutkových a\nprávnych záveroch.\nNavrhovateľ tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že vecné oslobodenie sa vzťahuje na predmetné\nkonanie ako celok, teda aj na podanie odvolania, a to bez ohľadu na to, že kedy bolo odvolanie podané,\npretože právne relevantné je to, že celé konanie bolo začaté do času, kedy bolo toto konanie vecne\noslobodené od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, teda do 1. októbra 2012. V tejto časti namieta\nnesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový\nstav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd\nnepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne\nprávne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne\nprípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale\nprípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,\n7 Cdo 26/2010 a 8 Cdo 20/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak\n(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\nVzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom,\nnevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva\nz § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu\nodvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}