{"guid": "698d6d8a-b2e0-46d0-aa72-2f89a9176376:eb27c8c9-d23c-464f-a6ef-c46798211973", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1099899672.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/9/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 2ObdoV/9/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1099899672.1", "identifikacne_cislo": "1099899672", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Pepelová", "sudca_id": 428, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-pepelova-428", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-663"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-1", "nazov": "§ 95 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-663", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-95", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb27c8c9-d23c-464f-a6ef-c46798211973", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1099899672.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1099899672.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1099899672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2ObdoV/9/2016\n1099899672\n29. 11. 2016\nJUDr. Viera Pepelová\nECLI:SK:NSSR:2016:1099899672.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Pepelovej a členiek\nJUDr. Aleny Priecelovej, JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jany Hullovej,\nv právnej veci žalobcu SLOVINVEST, a. s., Račianska 3, 831 02 Bratislava, IČO: 35 733 241, zást.\nJUDr. Janka Hazlingerová, advokátka so sídlom v Bratislave, Čapkova 8, 811 04 Bratislava, proti\nžalovanému Exportno-importná banka Slovenskej republiky, skrátene EXIMBANKA SR, Grösslingova\n1, 813 50 Bratislava, zást. Advokátska kancelária Ivan Švec, s. r. o., Nám. Martina Benku 15, 811 07\nBratislava, IČO: 36 864 196, o zaplatenie 1 813 217,32 Eur (54 625 000,-- Sk) s príslušenstvom, na\ndovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 2014 sp. zn.\n3Obo/32/2013, 3Obo/33/2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .\nŽalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31. 01. 2013 č. k. 58Cb/58/1999-966 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 1 813 217,82 Eur so 17,6% úrokom z omeškania p. a. od 15. 09. 1999 do\nzaplatenia a uznesením zo dňa 11. 02. 2013 č. k. 58Cb/58/1999-970 priznal žalobcovi trovy konania vo\nvýške 82 174,60 Eur.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 54\n625 000,-- Sk s príslušenstvom titulom nároku zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.\n11. 1977 v znení dodatkov 1, 2, 3. Na základe uvedenej zmluvy bol podnájom dohodnutý na dobu určitú\n10 rokov. Súd mal za preukázané, že zmluva o nájme budovy na Dobrovičovej ulici č. 9 v Bratislave\nmohla byť uzavretá až po 25. 11. 1997 vzhľadom na zápis žalobcu v obchodnom registri a bola uzavretá\nplatne. Tvrdenie žalovaného, že nebol udelený súhlas k nájmu, vyhodnotil súd ako nedôvodné, pretože\npriestory boli prenajaté na administratívne účely a súhlas na prenájom nebol podľa § 3 ods. 2 zákona\nč. 116/1990 Zb. potrebný, keďže sa jednalo o nebytové priestory. Námietku, týkajúcu sa nejasnosti\ndohody o nájomnom a jeho platenia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže výška nájomného, jeho\nplatby, sú presne špecifikované v čl. III bod 2, 5, 6, v dodatku č. 2 bod 1 a v dodatku č. 3 zmluvy, z\nktorých vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť nájom vo výške 55 575 000,-- Sk, čo predstavuje 25%\ndohodnutého nájmu, a to od 05. 08. 1998. Námietku žalovaného o neurčitosti splatnosti nájmu vyhodnotil\nsúd ako neopodstatnenú. S tvrdením žalovaného o neplatnosti čl. VIII bod 2 zmluvy z dôvodu, že sa\nprieči dobrým mravom, sa súd nestotožnil, pretože dohodnutá zmluvná pokuta neposkytovala a ani\nneposkytuje nájomcovi neprimeranú a neodôvodnenú výhodu.\n3. Súd mal za to, že žalobca neúčtoval a nevymáhal od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl.\nVIII bod 2 veta prvá, ale podľa čl. VIII bod 2 veta druhá, podľa ktorej je nájomca povinný zaplatiť zmluvnú\npokutu vo výške podľa čl. VIII ods. 2, aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti podľa nájomnej zmluvy, v\n\ndôsledku čoho bude prenajímateľ nútený jednostranne ukončiť nájomnú zmluvu. V konkrétnom prípade\nbol nájomca v omeškaní s platením nájmu za II. štvrťrok 1999 po dobu viac než mesiac, preto žalobca\nvyužil svoje právo podľa čl. IX ods. 2 od zmluvy odstúpiť, a to písomnou výpoveďou z 29. 04. 1999 a\nnásledne vyúčtoval zmluvnú pokutu podľa čl. VIII bod 2 veta druhá. Žalobca v priebehu konania trval\nna tom, že nárok vymáha v znení podanej žaloby a nie podľa podania zo dňa 06. 10. 2003. Súd preto\nrozhodol, že nárok žalobcu je oprávnený v zmysle žaloby z 20. 12. 1999.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa 25.\n03. 2014 sp. zn. 3Obo/32/2014, 3Obo/33/2014 rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\na žalobu zamietol. Uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť\nžalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 150 113,57 Eur na účet jeho právneho zástupcu\na súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania súdny poplatok\n19 916,35 Eur na účet žalovaného v Štátnej pokladnici, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 10\n334,40 Eur na účet právneho zástupcu.\n5. V odôvodnení rozsudku uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd na\ndovolanie generálneho prokurátora rozhodnutím z 31. 07. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 rozhodnutie\nprvostupňového súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nDovolací súd vyslovil právny názor, že v podaní žalobcu zo dňa 06. 10. 2003 nedošlo k doplneniu\nskutočností, ktorými bola odôvodnená podaná žaloba, doručená súdu 27. 12. 1999, ale v tomto podaní\nžalobca uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, pričom ide o rovnaké\nfinančné vyčíslenie. Porovnávajúc znenie skutkového základu uvedeného v žalobe doručenej súdu 27.\n12. 1999 a skutkového základu, uvedeného v podaní z 06. 10. 2003 jednoznačne možno konštatovať,\nže sa jedná o úplne iný skutkový dej, z ktorého sa nárok odvodzuje. Za zmenu žaloby je potrebné\npovažovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, avšak na základe iných\nprávnych skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Dovolací súd vyslovil, že bolo povinnosťou súdu\nsa s takouto zmenou vysporiadať podľa ustanovenia § 95 ods. 2 O. s. p.\n6. V novom konaní súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 24. 02. 2009 pripustil zmenu\nžaloby v zmysle podania zo dňa 06. 10. 2003, proti ktorému podal žalobca odvolanie, ktoré bolo\nodvolacím súdom odmietnuté ako neprípustné. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného\nnároku. Na pojednávaní dňa 04. 03. 2010 za prítomnosti zástupcov obidvoch účastníkov konania okrem\niného zástupca žalobcu navrhol zmenu žaloby v znení „žalobca požaduje zaplatiť 1 813 051,80 Eur\nspolu s 18% úrokom p. a. od 01. 04. 1990 do zaplatenia istiny spolu s trovami konania, z titulu odstúpenia\nžalobcu od predmetných zmlúv“. Uviedol, že zmena je na základe titulu odstúpenia žalovaného,\njednostranného odstúpenia žalovaného od zmluvy v zmysle znenia žaloby zo dňa 27. 12. 1999 (správne\nmá byť z 20. 12. 1999, 27. 12.1999 došla žaloba súdu) s tým, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie\nzmluvnej pokuty, keďže odstúpil od nájomnej zmluvy. Navrhol, aby súd pripustil túto zmenu žaloby. Súd\nzmenu žaloby zo dňa 04. 03. 2010 nepripustil, o prevyšujúcom návrhu zmeny žaloby nerozhodol.\n7. V novom konaní odvolací súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom\nzástupcov účastníkov konania a zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal\npredmetom konania na skutkovom základe, ako vyplýva z podanej žaloby zo dňa 20. 12. 1999, teda\no inom nároku, než o nároku na skutkovom základe podľa podania zo dňa 06. 10. 2003, na podklade\nktorého súd pripustil zmenu žaloby. Súd teda rozhodoval o návrhu na inom skutkovom podklade, než z\nakého vychádzal v predošlom rozhodnutí o základe pripustenej zmeny žaloby, ale o zmene nerozhodol.\nOdvolací súd tento procesný nedostatok odstránil na pojednávaní 25. 03. 2014 tým, že zmenu žaloby\npripustil v znení podaného návrhu z 20. 12. 1999 (za prítomnosti zástupcov účastníkov), čím bolo\nodstránené procesné pochybenie, ktoré však nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože súd prvej\ninštancie už o takto zmenenom návrhu konal a rozhodol.\n8. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 54 625 000,.- Sk (1 813 217,32 Eur) s 18% úrokom ročne\nod 01. 04. 1999. Nárok odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov a\nplôch v znení jej dodatkov sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému nehnuteľnosť pre účely zriadenia\nadministratívnych priestorov v súlade s dohodnutými podmienkami na dobu 10 rokov. Žalovaný podľa\nnázoru žalobcu, v rozpore s článkom IX zmluvy o podnájme a zákonom č. 116/1990 Zb. jednostranne o\nzmluvy odstúpil výpoveďou z 28. 11. 1997, a to pre uplynutím 10-ročnej doby nájmu.\n\n9. Na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby v znení podania zo dňa 06.\n10. 2003 žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku a na vznesenej námietke premlčania aj zotrval.\n10. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII\nbod 2 zmluvy o podnájme z dôvodu výpovede zmluvy pred uplynutím dohodnutej lehoty. Trval na tom,\nže vyúčtovanie zmluvnej pokuty bolo prílohou listu z 24. 04. 1999. Žalobca v priebehu konania (po\nrozhodnutí dovolacieho súdu) uviedol, že na podaní zo dňa 06. 10. 2003 netrvá, avšak na pojednávaní\npred súdom prvej inštancie dňa 24. 02. 2010 si uplatnil zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol len v časti\nistiny a úroku (zmenu nepripustil), pokiaľ ide o návrh založený na inom skutkovom podklade (v znení\nžaloby z 20. 12. 1999), o tomto nerozhodol. Skutočnosť, že žalobca po pripustení zmeny žaloby v znení\npodania zo 06. 10. 2003 a po rozhodnutí dovolacieho súdu navrhol zmenu žaloby v znení podaného\nnávrhu z 20. 12. 1999, odvolací súd vyhodnotil ako ďalšiu zmenu žaloby vzhľadom na právoplatné\nuznesenie zo dňa 24. 02. 2009 o zmene žaloby (v znení podania zo dňa 06. 10. 2003), pretože uplatnil\nsvoj nárok na inom skutkovom základe, než ako vyplýva z takto zmenenej žaloby a aj súd prvého stupňa\no tomto zmenenom návrhu konal a rozhodol. V tejto súvislosti súd poukázal na obsah ustanovenia §\n95 O. s. p.\n11. Pokiaľ sa jedná o žalovaným vznesenú námietku premlčania, odvolací súd konštatoval jej dôvodnosť.\nV nadväznosti na zmeny žaloby v priebehu konania s účinkami, ktoré nastávajú od daného úkonu\núčastníka, odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu sa premlčal. Všeobecná premlčacia lehota\nje 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť prvý raz. Prvá objektívna možnosť vykonania\ntohto práva je daná, keď veriteľ mohol najskôr o plnenie požiadať, t. j. deň, ktorý nasleduje po dni, keď\ndošlo k vzniku práva na uplatnenie. Žalovaný zmluvu vypovedal 27. 12. 1997 a výpovedná lehota 3\nmesiace začala plynúť 01. 01. 1998, skončila 31. 03. 1998 a deň 01. 04. 1998 bol prvým dňom po uplynutí\nvýpovednej lehoty, kedy mohol žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatniť, v dôsledku čoho\nlehota uplynula 01. 04. 2001. Žalobca si pôvodnou žalobou právo síce uplatnil včas, ale následné zmeny\nuplatneného práva spôsobili, že nárok sa premlčal.\n12. Odvolací súd k námietke žalobcu vznesenej v konaní, že sa jedná o právny vzťah riadiaci sa\nObchodným zákonníkom, ustálil, že nájomné zmluvy všeobecne upravujú ustanovenia § 663 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou podľa zákona č. 116/1990 Zb. vzhľadom na\nsubjekty a predmet nájmu. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (§ 663 a nasl.) špeciálnym zákonom.\nZ toho vyplýva, že premlčacia doba z práv a povinností podľa uvedeného zákona je trojročná podľa\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon nemá osobitnú úpravu o premlčacej dobe).\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý rozsudok zmenil\npodľa § 220 O. s. p. tak, že žalobu zamietol. Napadnuté uznesenie o trovách konania podľa § 220 O.\ns. p. zmenil tak, že úspešnému žalobcovi (správne má byť uvedené žalovanému) priznal trovy konania\npred súdom prvej a druhej inštancie.\n14. Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu podal žalobca\ndovolanie s poukazom na existenciu dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s §\n237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.\n15. Uviedol, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek tomu, že tento súd rozhodol\nna základe riadne vykonaného dokazovania, postupoval v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.,\npričom sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR (uznesenie 3Obo/91/2011 zo dňa 31. 10. 2012,\nrozsudok 4Obo/304/2005 zo dňa 07. 11. 2006).\n16. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil prvýkrát riadne a včas na základe\nnávrhu zo dňa 20. 12. 1999, nie na základe písomného vyjadrenia v spore zo dňa 06. 10. 2003, ako\núčelovo tvrdí žalovaný. Z tohto dôvodu súd v odvolaní napadnutom rozsudku výslovne uviedol, že\nna základe vykonaného dokazovania a v zmysle usmernenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že\nnárok žalobcu je oprávnený v zmysle žaloby zo dňa 20. 12. 1999, doručenej súdu dňa 27. 12. 1999 a\nvyúčtovania zo dňa 29. 04. 1999 podľa čl. VIII bod 2 zmluvy o podnájme, v dôsledku porušenia zmluvnej\npovinnosti.\n\n17. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu v dôkazoch, založených v súdnom spise a ani vo\nvýsledkoch vykonaného dokazovania, práve naopak je v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom je nejasné,\nnezrozumiteľné a nesprávne odôvodnené. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že žalovaný zmluvu\nvypovedal dňa 27. 11. 1997, výpoveď bola žalobcovi doručená v decembri 1997 a výpovedná lehota\nzačala plynúť 01. 01. 1998, skončila 31. 03. 1998, a preto deň 01. 04. 1998 bol dňom, kedy mal žalobca\nprávo zmluvnú pokutu uplatniť prvý raz a lehota uplynula 01. 04. 2001. S týmto záverom nemožno\nsúhlasiť, pretože žalovaný zmluvu vypovedal na základe výpovede zo dňa 20. 12. 1998. To znamená,\nže ak by žalovaný zmluvu platne vypovedal, výpovedná lehota začala plynúť 01. 01. 1999 a skončila by\n31. 01. 1999 a deň 01. 04. 1999 by bol prvým dňom na uplatnenie práva. Trojročná premlčacia lehota\nby uplynula 01. 04. 2002 a nie 01. 01. 2001, ako to uviedol odvolací súd v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Podľa názoru žalobcu však premlčacia lehota začala plynúť až po doručení výpovede\nžalobcu zo dňa 29. 04. 1999 žalovanému, t. j. dňa 01. 05. 1999, pretože až na základe tejto výpovede\ndošlo k zániku nájomnej zmluvy a žalobcovi zároveň vzniklo právo požadovať zaplatenie dohodnutej\nzmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa 29. 04. 1999. Ak by odvolací súd riadne vyhodnotil všetky listinné\ndôkazy priložené k žalobe zo dňa 20. 12. 1999, nemohol by dospieť k nesprávnemu záveru ohľadom\nzačiatku a konca plynutia premlčacej doby a ani k záveru, že žalobca síce podal žalobu včas, ale\nnásledné zmeny uplatneného práva spôsobili, že nárok sa premlčal.\n18. Záver odvolacieho súdu ohľadom zmeny žaloby zo strany žalobcu nie je správny a je v rozpore\ns dôkazmi priloženými k žalobe zo dňa 20. 12. 1999, ako aj v rozpore s výsledkami dokazovania\nvykonaného v spore, a to odo dňa podania žaloby, pretože s týmito sa odvolací súd riadne nezaoberal,\nnevyhodnotil ich ani skutkovo a ani právne, z ktorého dôvodu preto odvolací súd svoje rozhodnutie\nriadne a zrozumiteľne neodôvodnil a vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že nikdy svoj návrh\nzo dňa 20. 12. 1999 nezmenil a rovnako ani listinné dôkazy, ktoré k žalobe priložil a ktorými odôvodňoval\nuplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty čo do dôvodu a výšky, a to už pri podaní žaloby zo dňa\n20. 12. 1999, ktorou žalobca uplatnil svoje právo ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.\n19. Odvolací súd sa nezaoberal právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v\nrozsudku sp. zn. 4Obo/304/2005 zo dňa 07. 11. 2006, ktorým súd potvrdil, že nárok žalobcu na zaplatenie\nzmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa 19. 04. 1999 a uplatnil žalobou zo dňa 20. 12. 1999, je oprávnený\na zároveň odmietol všetky námietky žalovaného ohľadom zmeny návrhu vzhľadom na podanie žalobcu\nzo dňa 06. 10. 2003, ako aj premlčanie nároku.\n20. Žalovaný podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, čomu bolo vyhovené a\nnásledne dovolací súd rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 58Cb/58/99, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Obo/304/2005 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n21. Podľa názoru dovolacieho súdu malo byť vyjadrenie žalobcu zo dňa 06. 10. 2003 posudzované\npodľa § 95 O. s. p., pričom v závere odôvodnenia dovolací súd konštatoval, že ak by sa súd zmenou\nnávrhu zaoberal a zmenu žaloby by pripustil, následne by musel zaujať aj názor vo vzťahu k vznesenej\nnámietke premlčania, prihliadajúc na takto uplatnený nárok. Dovolací súd nikdy jednoznačne vo svojom\nrozhodnutí neuviedol, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 06. 10. 2003 má byť posudzované ako zmena návrhu\na už vôbec nie, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca opakovane vo svojich vyjadreniach uvádzal, že\nnetrvá na svojom vyjadrení zo dňa 06. 10. 2003, pretože pre posúdenie nároku žalobcu nie je relevantné,\nkeďže všetky skutočnosti boli uvedené v žalobe zo dňa 20. 12. 1999.\n22. Napriek týmto skutočnostiam Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 24. 02. 2009 vyhlásil\nuznesenie, ktorým pripustil v spore vedenom pod sp. zn. 58Cb/58/99 zmenu návrhu v zmysle podania\nžalobcu zo dňa 06. 10. 2003. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, ktoré bolo odvolacím\nsúdom odmietnuté. Dovolací súd namiesto odstránenia vytýkaných nedostatkov ohľadom pripustenia\nzmeny návrhu nedostatok a nesprávny postup súdu zhoršil tým, že dňa 25. 03. 2014 bez návrhu žalobcu\npripustil ďalšiu zmenu návrhu, a to v zmysle žaloby zo dňa 20. 12. 1999.\n23. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Dôvody\nnapadnutého rozhodnutia nevysvetľujú, prečo odvolací súd žalobu zamietol. Odvolací súd nevysvetlil\na ani riadne neodôvodnil, na základe akých skutkových a právnych skutočností dospel k záveru,\nže nárok žalobcu je premlčaný. Odvolací súd nevydal napadnuté rozhodnutie na základe podrobne\nvykonaného dokazovania, pretože pred vydaním napadnutého rozhodnutia už boli vykonané všetky\n\ndôkazy. Rozhodol iba o zmene návrhu, a to v rozpore s ustanovením § 95 ods. 1 O. s. p., v dôsledku\nčoho následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vymáhaný nárok sa premlčal, a to napriek\ntomu, že žalobca žalobou zo dňa 20. 12. 1999 uplatnil nárok včas, ale následné zmeny uplatneného\npráva spôsobili, že nárok sa premlčal.\n24. Odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., vydal rozhodnutie na základe\nnesprávne zisteného skutkového stavu a následne jeho nesprávneho právneho posúdenia. Z týchto\ndôvodov preto nebol schopný jasne a zrozumiteľne napadnuté rozhodnutie odôvodniť, čím došlo k\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a základné právo žalobcu na súdnu ochranu\nnebolo naplnené reálnym obsahom. Žalobcovi bolo preto odňaté právo na spravodlivý proces, ktoré mu\nokrem ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky.\n25. Žalobca ďalej v dovolaní opätovne poukazuje na nesprávne posúdenie skutočností, súvisiacich\ns jeho podaním zo dňa 06. 10. 2003. Zdôrazňuje, že v konaní trval na žalobe zo dňa 20. 12. 1999,\nv dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zmenu žaloby. Procesný úkon súdu zo dňa 24. 02.\n2009 a 25. 03. 2014 preto nemôže byť v neprospech žalobcu, dispozičné oprávnenie ktorého vyplýva z\nustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p. Zmena právoplatných rozhodnutí, ku ktorej v priebehu konania došlo,\nje aj v rozpore s princípom právnej istoty, vyjadreným v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva,\nako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru.\n26. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zo dňa 25. 03. 2014 sp. zn. 3Obo/32/2013 zrušil a vec vrátil príslušnému súdu na nové konanie.\n27. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za\nvecne správne a riadne odôvodnené. Vychádza z podrobne zisteného skutkového stavu a opiera sa o\nrelevantné rozhodnutia súdov prejednávajúcich predmetnú vec. Za vecne správne možno považovať\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 07. 2011, ktorým bola žaloba zamietnutá, pretože\nvychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu v nadväznosti na rozhodnutie dovolacieho súdu sp.\nzn. 1MObdoV/19/2007 zo dňa 31. 07. 2008. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 31. 01. 2013 je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie bolo v príkrom rozpore s jeho\nskorším rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2011, aj keď medzi vydaním oboch rozhodnutí nedošlo k žiadnej\nzmene skutkového a právneho stavu, ktorá by odôvodňovala možnosť rozhodnúť rozdielnym spôsobom.\nAj keď podľa názoru žalovaného neboli splnené dôvody pre zrušenie rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2011\nodvolacím súdom, súd prvej inštancie vydal následne rozhodnutie, ktorým nerešpektoval rozhodnutie\nodvolacieho súdu a ignoroval rozhodnutie dovolacieho súdu, pričom z rozhodnutia nevyplývalo, ako\ndospel k úplne opačným záverom, než aké vyvodil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 27.\n07. 2011. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí zo dňa 31. 03. 2013 dopustil aj pochybení hmotnoprávnej\npovahy, keď v rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu neposúdil nárok žalobcu podľa § 100 a\nnasl. Občianskeho zákonníka a rozhodol o priznaní nároku, ktorý v zmysle záväzného rozhodnutia\ndovolacieho súdu bol prvýkrát zákonným spôsobom uplatnený až v podaní zo dňa 06. 10. 2003,\nteda v čase, keď už bol premlčaný, pričom priznal nárok z absolútne neplatnej zmluvy o podnájme\nnebytových priestorov. K otázke neplatnosti zmluvy poukazuje žalovaný na svoje predchádzajúce\nvyjadrenia. Dovolanie žalobcu navrhuje zamietnuť.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok ďalej aj C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr\nskúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok\nprípustný.\n29. Dovolanie žalobcu bolo podané dňa 25. 06. 2014. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní\nsporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.\n30. Podľa § 470 od. 1 a 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného\nustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie\ndôvody podľa zákona účinného v čase podania dovolania (§ 236 a nasl. O. s. p.).\n\n31. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n32. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený\nrozsudok súdu prvej inštancie. Dovolanie žalobcu je preto prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p.\n33. Žalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacích dôvodov, uvedených v ustanovení § 241\nods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 237 ods.1 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.\n34. Odňatie možnosti konať pred súdom namieta žalobca v súvislosti s nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n35. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozumie\ntaký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré\nmu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\n36. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n37. Je nepochybné, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami a návrhmi strán,\navšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). Podľa názoru\ndovolacieho súdu odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozviedol dôvody pre\nzmenu rozhodnutia, pokiaľ ide o zistený skutkový stav, ako aj právne posúdenie veci, uviedol podstatný\nobsah odvolania žalovaného, vrátane toho, ako sa k nemu vyjadril žalobca, označil právne predpisy, na\nzáklade ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Odlišnosť právneho názoru žalobcu na\nprávne posúdenie veci bez ďalšieho nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n38. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\n39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale\nnesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nV predmetnej veci žalobca namieta nesprávne právne posúdenie obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 06. 10.\n2003 v súvislosti so žalovaným uplatnenou námietkou premlčania.\n40. Žalobou zo dňa 20. 12. 1999, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. 12. 1999, sa žalobca\ndomáhal zaplatenia sumy 54 625 000,-- Sk s 18% úrokom p. a. od 01. 04. 1999 do zaplatenia. V žalobe\nuviedol, že na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch zo dňa 28. 11. 1997 a jej\ndodatkov č. 1, 2, 3 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. VIII ods. 2\nzmluvy v prípade, ak jednostranne odstúpi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu 10\nrokov, a to vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný uhradiť odo dňa odstúpenia od\nzmluvy až do doby uplynutia dohodnutej 10-ročnej lehoty.\n41. Sporové strany uzavreli dňa 28. 11. 1997 zmluvu o podnájme nebytových priestorov a plôch podľa\n§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových\npriestorov, podľa čl. VIII ktorej v prípade, ak nájomca jednostranne odstúpi od nájomnej zmluvy pred\n\nuplynutím termínu dohodnutého v čl. III bod 1, je povinný zaplatiť prenajímateľovi dohodnutú zmluvnú\npokutu vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný ešte uhradiť odo dňa odstúpenia\nod zmluvy až do doby uplynutia dohodnutej desaťročnej lehoty podľa čl. III bod 1 zmluvy. Nájomca\nje povinný zaplatiť túto zmluvnú pokutu aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti uvedené v čl. IX bod\n2 zmluvy. V tomto prípade bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď bol prenajímateľ donútený\nkonaním nájomcu od zmluvy odstúpiť.\n42. Z obsahu žaloby zo dňa 20. 12. 1999 jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty\nsi žalobca uplatnil podľa prvej vety čl. VIII, t. j. pre predčasné odstúpenie žalovaného od zmluvy.\n43. V podaní zo dňa 06. 10. 2003 žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že v dôsledku porušenia a\nnesplnenia povinností žalovaného zaplatiť nájomné v dohodnutej výške a lehote, využil svoje právo\npodľa čl. IX bod 2 a dňa 29. 04. 1999 od zmluvy odstúpil na základe výpovede podľa čl. IX bod 2, pretože\nžalovaný bol v omeškaní so zaplatením nájomného po dobu viac ako jeden mesiac. Zároveň vyúčtoval\nžalovanému zmluvnú pokutu podľa čl. VIII bod 2 zmluvy vo výške 54 625 000,-- Sk.\n44. Dôvodu, uvedenému v podaní zo dňa 06. 10. 2003, ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného,\nzodpovedá aj obsah výpovede žalobcu zo dňa 29. 04. 1999, v ktorej je uvedená skutočnosť, že žalovaný\nako nájomca mešká viac ako jeden mesiac so zaplatením nájomného vyúčtovaného účtovným dokladom\nč. 020299 zo dňa 15. 02. 1999, splatným dňa 01. 03. 1999. Faktúrou č. 020299 zo dňa 15. 02. 1999\nbolo vyúčtované nájomné za II. štvrťrok 1999 v dohodnutej výške 4 789 734,-- Sk. Výpovedná lehota je\ntrojmesačná a začína plynúť dňom 01. 05. 1999.\n45. Keďže v podaní zo dňa 06. 10. 2003 požadoval žalobca zaplatenie uplatnenej pohľadávky na\nzáklade iných, než v žalobe uvedených skutkových okolností, žalovaný vzniesol námietku premlčania\nuplatneného nároku s poukazom na zmenu žaloby v zmysle § 95 O. s. p.\n46. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 07. 2005 po predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia\nopätovne žalobe vyhovel a odvolací súd rozsudkom zo dňa 07. 11. 2006 jeho rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ\nide o podanie žalobcu zo dňa 06. 10. 2003 odvolací súd konštatoval, že nie je možné ho kvalifikovať ako\nzmenu návrhu, pretože nárok na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť v dvoch prípadoch, pričom skutkovým,\nale aj právnym základom vzniku nároku bolo ktorékoľvek porušenie v zmluve dohodnutých skutočností\nzakladajúcich nárokovateľnosť na tento druh postihu. Námietka premlčania preto nie je relevantná.\n47. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie, v ktorom\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom zmeny petitu a\nnásledne námietke premlčania, vznesenej žalovaným.\n48. Rozsudkom zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\ndovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že v danej veci nedošlo podaním žalobcu zo\ndňa 06. 10. 2003 k doplneniu skutočností, ktorými bola žaloba, došlá súdu 27. 12. 1999 odôvodnená,\nale v ňom žalobca uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, pričom\nv oboch prípadoch ide o to isté finančné vyčíslenie. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností v žalobe\nz 27. 12. 1999 zmluvnú pokutu neuplatňoval na tom skutkovom základe, že žalovaný riadne a včas\nnezaplatil fakturované nájomné. V takto podanej žalobe bola zmluvná pokuta výslovne uplatnená iba na\ntom skutkovom základe, že žalovaný porušil zmluvu o podnájme tým, že od nej odstúpil pred uplynutím\ndoby trvania nájmu 10 rokov. V texte žaloby nie je žiadna zmienka o tom, že žalovaný nezaplatil riadne\na včas nájomné. Uvedené znenie žaloby je určité, zrozumiteľné, majúce všetky náležitosti uvedené v\nustanovení § 78 ods. 1 O. s. p. Pri porovnaní znenia skutkového základu, uvedeného v žalobe došlej\nsúdu 27. 12. 1999 a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu zo dňa 06. 10. 2003 jednoznačne\nmožno konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatnený nárok odvodzuje. Bolo\npreto povinnosťou súdu sa s touto zmenou žaloby vyporiadať v zmysle § 95 ods. 2 O. s. p.\n49. Po rozhodnutí dovolacieho súdu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24. 02. 2009 za prítomnosti\nprávnych zástupcov sporových strán pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalovaného zo dňa 06.\n10. 2003. Odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu ako aj jeho ústavná sťažnosť boli odmietnuté.\n\n50. Rozsudkom zo dňa 27. 07. 2011 súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na premlčanie\nuplatneného nároku, ako aj neplatnosť zmluvy, na základe ktorej je pohľadávka uplatnená. Odvolací súd\nuvedený rozsudok ako nepreskúmateľný zrušil a súd prvého stupňa následne rozsudkom zo dňa 11. 02.\n2013 za existencie tých istých skutkových okolností žalobe vyhovel.\n51. Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie\nkonania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na\npojednávaní, na ktorom došlo k zmene.\n52. Zmluva o podnájme nebytových priestorov a plôch uzavretá medzi stranami sporu dňa 28. 11. 1997\nv čl. VIII bod 2 upravovala dva prípady, kedy žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to pre prípad\njednostranného odstúpenia od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby nájmu a pre prípad porušenia\npovinností žalovaného, uvedených v čl. IX bod 2 zmluvy. Žalobca v žalobe zo dňa 20. 12. 1999 vymedzil\nskutkový a právny základ uplatneného nároku tak, že požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu,\nže žalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy pred uplynutím dohodnutej 10-ročnej lehoty, t. j. podľa\nprvej vety čl. VIII bod 2 zmluvy. V podaní zo dňa 06. 10. 2003 si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej\npokuty podľa druhej a tretej vety čl. VIII bod 2 zmluvy z dôvodu, že žalovaný nezaplatil nájomné za\nII. štvrťrok 1999. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v podaní zo dňa 06. 10. 2003 uviedol úplne iné\nskutkové okolnosti, z ktorých vyvodil žalobou uplatnený nárok, aj keď sa jednalo o rovnaké plnenie\nvyplývajúce z tej istej zmluvy. Takýto procesný úkon žalobcu preto odvolací súd vzhľadom na zmenu\nrozhodujúcich skutkových okolností dôvodne vyhodnotil ako zmenu návrhu, ktorú súd prvej inštancie\npripustil uznesením zo dňa 25. 03. 2014.\n53. V dovolaní žalobca tiež namieta, že odvolací súd nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby,\na to dňom 01. 01. 1998 (uplynutie dňom 01. 04. 2001). Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetnú zmluvu\nvypovedali obidve strany, žalobca podaním zo dňa 29. 04. 1999 a žalovaný podaním zo dňa 30. 12.\n1998. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy v prípade odstúpenia prenajímateľa od zmluvy z dôvodu, uvedeného\nv druhej a tretej vete tohto ustanovenia, bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď bol prenajímateľ\ndonútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť. Aj v prípade, ak by premlčacia lehota začala plynúť, ako\nto namieta žalobca, až po doručení jeho výpovede, t. j. dňa 01. 05. 1999, vzhľadom na zmenu žaloby\nzo dňa 06. 10. 2003 by v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka nárok zanikol uplynutým premlčacej\ndoby. Uvedená nesprávnosť preto nemá vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací súd\ntiež nepochybil, keď na pojednávaní dňa 25. marca 2014 v zmysle návrhu žalobcu pripustil zmenu\nžaloby v znení podania zo dňa 20. 12. 1999, keďže sa jednalo o ďalší návrh na zmenu po pripustení\nzmeny pôvodnej žaloby na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 22. 04. 2009. K namietanej\ndôvodnosti podania mimoriadneho dovolania dovolací súd poznamenáva, že táto bola posudzovaná v\nprávoplatnom rozhodnutí dovolacieho súdu zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007.\n54. Keďže v dovolacom konaní nebola zistená existencia žalobcom namietaných dovolacích dôvodov,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 448 C. s. p. zamietol.\n55. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania má žalovaný nárok na náhradu jeho trov voči žalobcovi\n(§ 255 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.\n2 C. s. p.).\n56. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}