{"guid": "3d1d2db7-82ae-446b-abce-f1d7951fc196:8a306d02-2071-4b89-87f9-108acfa31d4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200775.1", "spisova_znacka": "10SZa/15/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/15/2016 z 1. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2016, sp. zn. 10SZa/15/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1016200775.1", "identifikacne_cislo": "1016200775", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a306d02-2071-4b89-87f9-108acfa31d4d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200775.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200775.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200775.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10SZa/15/2016\n1016200775\n01. 07. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1016200775.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka v právnej veci navrhovateľa: X. I. M.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnamská socialistická republika, zastúpeného: Centrum právnej\npomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Bratislava Ružinov - letisko, Letisko M. R. Štefánika, Bratislava 216, o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.03.2016, na odvolanie navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/43/2016-31 zo dňa 18.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/43/2016-31 zo dňa\n18. mája 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.\nmarca 2016 z r u š u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. PPZHCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.03.2016, ktorým odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa\n§ 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), dňom 25.03.2016. Odporca v zmysle ustanovenia §\n88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľa zaistil na čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku\ndoby zaistenia do ukončenia azylového konania najdlhšie však do 10.06.2016. V zmysle § 88 ods. 5\nzákona o pobyte cudzincov bol navrhovateľ umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v\nMedveďove. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých\nnámietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a na základe toho skonštatoval, že\npreskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v\njeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné.\nNavrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko\nodporca riadne zistil skutkový stav a u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia.\n\nK námietke navrhovateľa, že odporca mohol byť zaistený iba vtedy, ak by existovalo riziko jeho úteku\nalebo ak by sa vyhýbal procesu prípravy výkonu administratívneho vyhostenia, považoval za potrebné\nuviesť, že vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia odporcu je zrejmé, že tento zaistil navrhovateľa podľa\n§ 88a ods. 1 písm. a), c) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti\nalebo štátnej príslušnosti, ako aj z existencie podozrenia, že navrhovateľ podal žiadosť o udelenie\nazylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Krajský súd poukázal na\nzápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 25.03.2016 v ktorej navrhovateľ uviedol, že je si vedomý, že\nna území Slovenskej republiky sa zdržiava neoprávnene, a chcel by pracovať a bývať na Slovensku.\nPoukázal aj na to, že navrhovateľ o udelenie azylu požiadal až potom, ako bol zaistený.\nMal za to, že odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil,\nposudzoval relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto\nsúvislosti uviedol, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny\nporiadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.\nK námietke vzťahujúcej sa na dĺžku zaistenia súd prvého stupňa uviedol, že odporca podľa § 88 ods.\n4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľa zaistil na čas nevyhnutne potrebný resp. dĺžku zaistenia\nstanovil do doby ukončenia azylového konania. Dodal, že celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez\npovolenia na pobyt, nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, v súčasnosti je bez akýchkoľvek\nfinančných prostriedkov potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Navrhovateľ sa\nzdržiaval v Bratislave, kde býval v ubytovni pre bezdomovcov J.. Dňa 11.03.2015 mu bola zamietnutá\nžiadosť o tolerovaný pobyt.\nK námietke navrhovateľa o nezaoberaní sa odporcu alternatívami zaistenia krajský súd uviedol, že\nodporca sa zaoberal aj súkromným životom navrhovateľa. Krajský súd zhodnotil, že odporca mal za to,\nže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých\nskutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by nebolo možné získať ak existuje\npodozrenie, že navrhovateľ podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie. Navrhovateľ by nemohol splniť podmienky podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd opäť poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia zo dňa 25.03.2016, v ktorej navrhovateľ\nokrem iného uviedol, že je rozvedený, momentálne nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, má\ndvoch dospelých synov, je s nimi v kontakte, 2 krát spolu telefonovali, ale za posledný polrok, ktorý strávil\nv UPZC Medveďov ho neboli ani 1 krát navštíviť. Na otázku, či má možnosť ubytovať sa u vlastných\nsynov v Partizánskom navrhovateľ uviedol, že predpokladá, že u synov asi áno, ale nakoľko bývajú\nspoločne s bývalou manželkou, tak ona s tým určite nebude súhlasiť. Z uvedeného mal odporca za\nzrejmé, že navrhovateľ by podmienky stanovené v ustanovení § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov\nnevedel splniť a preto odporca nemohol namiesto zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť\npeňažnú záruku.\nZáverom súd poznamenal, že počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať v zmysle\nustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a skúmať, či trvá účel zaistenia a či\nnepominuli dôvody zaistenia.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj\nkonanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako\naj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32\nods. 1 Správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky\nzákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). Súd zároveň mal za to, že vznesené\nnámietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie\npotvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.).\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím súdu sa v\ncelom rozsahu nestotožňuje z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\n\nskutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci.\nS poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nnavrhovateľ uviedol, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie odporcu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko sa súd nestotožnil ani s jedným dôvodom\nuvedeným v podanom odvolaní a v celom rozsahu vyhovel všetkým skutočnostiam odôvodňujúcich\nzaistenie navrhovateľa, s ktorými navrhovateľ nesúhlasí, poukázal tento na existenciu inej vady konania\nsúdu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa navrhovateľa odporca v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne\nprávne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je zároveň nepreskúmateľné.\nV ďalšom dal do pozornosti, že v zmysle konštantnej judikatúry všeobecných súdov SR ako aj Ústavného\nsúdu SR, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť súčasne efektívne a účelné.\nZároveň je správny orgán v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby je\nnaplnený účel vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k\nneprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených aj inými právnymi predpismi.\nNavrhovateľ mal za to, že z napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že odporca v napadnutom\nrozhodnutí stanovil dĺžku doby zaistenia do 10.06.2016, čím bola predĺžená pôvodná lehota zaistenia.\nZároveň upozornil na skutočnosť, že odporca v napadnutom rozhodnutí hovorí o vykonaní trestu\nadministratívneho vyhostenia. V súvislosti s tým považoval za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ\nsa nedopustil žiadneho trestného činu a preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o treste. Okrem\ntoho právny poriadok Slovenskej republiky nepozná trest administratívneho vyhostenia, ale len trest\nvyhostenia, čo však bezpodmienečne súvisí so spáchaním trestného činu.\nS poukazom na ustanovenia § 89 ods. 1, 2 a 3 zákona o pobyte cudzincov konštatoval, že z napadnutého\nrozhodnutia odporcu nevyplýva, že by sa odporca v prípade navrhovateľa zaoberal niektorou z alternatív\nk zaisteniu a tým dôvodne vylúčil uloženie niektorej z možnosti uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a) alebo\nb) zákona o pobyte cudzincov. Odporca iba stroho skonštatoval, že alternatívu k zaisteniu v prípade\nnavrhovateľa nemožno uložiť.\nNavrhovateľ dal ďalej do pozornosti, že na území Slovenskej republiky žije od roku 1981. Bol ženatý\naž do roku 1997 a na území Slovenskej republiky sa zdržiavajú jeho dvaja dospelí synovia, ktorí majú\nobaja slovenské štátne občianstvo a finančne ho podporovali už pred zaistením.\nV ďalšom navrhovateľ vyjadril názor, že odporca neposúdil jeho prípad individuálne, a teda v súlade\ns § 87 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a jednotlivé dôvody zaistenia aj administratívneho\nvyhostenia navrhovateľa striktne založil na aspektoch všeobecnej prevencie. Opätovne uviedol, že má\nna území Slovenskej republiky dvoch dospelých synov a bývalú manželku, prežil tu legálne niekoľko\ndesaťročí ako aktívny človek, k nášmu štátu sa viaže jeho celý sociálny život. Okrem toho sa na našom\núzemí nechcel zdržiavať nelegálne, o čom svedčí aj fakt, že požiadal o predĺženie svojho tolerovaného\npobytu. Odkedy prišiel na územie Slovenskej republiky nemal v úmysle ju opustiť a taktiež aj vzhľadom\nna jeho zdravotný stav má za to, že trvanie účelu zaistenia nie je dôvodné.\nPovažoval za potrebné poukázať na vyjadrenie odporcu: „zaistením je možnosť dosiahnuť realizáciu\nazylového konania a účastník konania bude vždy prítomný pre potreby konania,“ s tým, že podľa\nnavrhovateľa nie je možné, aby dôvodom na zaistenie osoby bolo jeho prebiehajúce konanie o azyle.\nTaktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Sp/20/2012, v ktorom je uvedené,\nže „v zmysle judikatúry všeobecných súdov SR je správny orgán povinný zdôvodniť, prečo je potrebná\npráve stanovená dĺžka zaistenia. (...) Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie\nzákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný\", je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka\nzaistenia musí byť tiež náležité odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré\nodôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca....\".\n\nZdôraznil, že odporca v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil stanovenú dĺžku\ndoby zaistenia. Mal za to, že v zmysle citovaných rozhodnutí všeobecných súdov SR je takéto\npochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia\nje esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Napadnuté rozhodnutie odporcu považoval preto s ohľadom\nna stanovenú dĺžku doby zaistenia za nepreskúmateľné.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti v spojení s uvedenými právnymi predpismi a judikatúrou slovenských\nsúdov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie odporcu o jeho zaistení zruší, vec vráti odporcovi na ďalšie konanie a nariadi jeho\nbezodkladné prepustenie zo zaistenia.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.03.2016 rozhodol o zaistení\nnavrhovateľa podľa ustanovenia podľa § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov dňom\n25.03.2016 na čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku doby zaistenia do ukončenia azylového konania\nnajdlhšie však do 10.06.2016 a navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 25.03.2016 o 14.05 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou\nsprávneho orgánu v obci Medveďov, kde na požiadanie hliadky predložil príkaz na prepustenie štátneho\npríslušníka tretej krajiny z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove pod č. p.: PPZHCP-ME-10-1/2016-U zo dňa 24.03.2016. Nakoľko nevedel preukázať oprávnenosť pobytu na území\nSlovenskej republiky bol následne predvedený policajnou hliadkou na správny orgán.\nTotožnosť navrhovateľa, ako aj jeho štátna príslušnosť bola zistená z príkazu na pustenie štátneho\npríslušníka tretej krajiny z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove zo dňa 24.03.2016\nako aj na základe vyhlásenia navrhovateľa.\nBola vykonaná lustrácia osoby v informačných systémoch policajného zboru, kde bolo zistené, že\nnavrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenia na pobyt (trvalý, prechodný\nresp. tolerovaný).\nDňa 04.03.2016 bola na správny orgán doručená písomnosť z Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, vedená na správnom orgáne pod. č. p.. PPZ-HCP-BA7-002-031/2016-AV, kde\nÚtvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznamuje, že navrhovateľ dňa 04.03.2016 požiadal\nna Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky.\nNa správnom orgáne bola dňa 25.03.2016 s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa\n§ 22 odsek 1 zákona o správnom konaní č.: PPZ-HCP-BA7-2-041/2016-AV, bez prítomnosti tlmočníka,\nnakoľko navrhovateľ dal čestné prehlásenie, že si neželá tlmočníka pri úkone zaistenia, nakoľko ovláda\nslovenský jazyk slovom a aj písmom.\nV zápisnici navrhovateľ uviedol, že momentálne nemá žiadny doklad, ale v minulosti mal kartičku trvalého\npobytu, ktorú mu zrušili na cudzineckej polícii. V marci 2015 mu ukradli jeho vak, kde mal všetky doklady.\nKvôli tomu sa nedostavil na cudzineckú políciu v Bratislave - Petržalke. Od 11.03.2015, kedy mu bol\nzamietnutý tolerovaný pobyt na území SR sa stále zdržiaval na území SR. Uviedol, že si bol vedomý,\nže sa zdržiava na území SR neoprávnene. Na území SR sa môže zdržiavať aj s potvrdením o podanej\n\nžiadosti o tolerovaný pobyt. Navrhovateľ sa zdržiaval v hlavnom meste Bratislava, kde býval v ubytovni\npre bezdomovcov J.. Dokazovaním, ktoré vykonalo OHK PZ BA Ružinov - letisko bolo preukázateľne\nzistené, že navrhovateľ sa zdržiava na území SR a schengenského priestoru neoprávnene, nakoľko od\n11.03.2015, kedy mu bol zamietnutý tolerovaný pobyt, neopustil územie SR.\nTaktiež bolo zistené, že navrhovateľ bol dňa 26.09.2015 zaistený v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa\n§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Navrhovateľ bol podľa § 88 ods.\n4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, zaistený na čas nevyhnutne potrebný a stanovila\nsa dĺžka doby zaistenia do zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie však do\n26.03.2016. Avšak ani do dňa 25.01.2016 Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky\nnevydal náhradný cestovný doklad (Menovaný nespolupracuje, odmieta vyplniť dotazník potrebný na\nvystavenie náhradného cestovného dokladu).\nSprávny orgán dňa 14.01.2016 pod č. p.: PPZ-HCP-BA7-2016/001821-002 opätovne požiadal Útvar\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o stanovisko s uvedením konkrétnych krokov, ktoré útvar\nvykonal od začiatku zaistenia a aké úkony vykonal k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Dňa\n14.01.2016 bolo z útvaru zaslané stanovisko k účelu zaistenia a k vystaveniu náhradného cestovného\ndokladu, z ktorého bolo zistené, že:\n- Odo dňa umiestnenia navrhovateľa do ubytovacích priestoroch ÚPZC Medveďov bolo vykonaných\nviacero osobných pohovorov s navrhovateľom, ktorý nespolupracuje, odmieta vyplniť dotazník potrebný\nna vystavenie náhradného cestovného dokladu.\n- Dňa 02.10.2015 bola odovzdaná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre\nnavrhovateľa, ktorej prílohu tvorili fotokópie osobných dokumentov navrhovateľa, získané zo spisového\nmateriálu č. UHCP-246/UPZC-M-2009-U, ako podporný materiál.\n- Dňa 11.11.2015 vykonal návštevu ÚPZC Medveďov prvý tajomník Zastupiteľského úradu Vietnamskej\nsocialistickej republiky, pán V. O. P.. Účelom návštevy bolo vykonanie osobného pohovoru so zaisteným\npríslušníkom tretej krajiny, nakoľko to je potrebné na vystavenie náhradného cestovného dokladu pre\nnavrhovateľa. Po ukončení osobného pohovoru pán V. O. P. uviedol, že po obdržaní odpovede z\ndomovskej krajiny ich bude informovať.\n- Dňa 11.12.2015 bol vykonaný telefonický pohovor s pracovníkom Zastupiteľského úradu Vietnamskej\nsocialistickej republiky za účelom získania informácií o stave vystavenie náhradného cestovného\ndokladu. Pracovník oznámil, že do dnešného dňa neevidujú odpoveď z domovskej krajiny.\n- Dňa 07.01.2016 bol vykonaný opätovný telefonický pohovor s pracovníkom Veľvyslanectva\nVietnamskej socialistickej republiky za účelom získania informácií. Pracovník oznámil, že v blízkej\nbudúcnosti bude vykonaná ďalšia návšteva ÚPZC Medveďov, za účelom vykonania opätovného\nosobného pohovoru.\nNásledne správny orgán vo vzťahu k alternatívam zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov\nuviedol, že považuje za nespochybniteľne preukázané, že navrhovateľ by tieto nevedel splniť a z tohto\ndôvodu správny orgán nemohol navrhovateľovi uložiť alternatívu voči jeho zaisteniu. Správny orgán\nuviedol, že vychádzal zo skutočností ním zistených a navrhovateľ v predmetnej zápisnici tieto potvrdil.\nV ďalšom zdôraznil, že zaistenie navrhovateľa je účelné z dôvodu realizácie a ukončenia azylového\nkonania. Z už uvedených skutočností a dôvodov (realizácia azylového konania, overenia totožnosti\na dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialenia alebo zmariť\nadministratívne vyhostenie) dňa 25.03.2016 začal správny orgán konanie vo veci zaistenia navrhovateľa\nv zmysle § 88a ods. l písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na\nktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, s ktorým bol\npred vydaním uvedeného rozhodnutia oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom.\nDokazovaním, individuálnym prístupom k navrhovateľovi a na základe získaných podkladov (výstup z\ninformačných systémov Policajného zboru, zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa\n25.03.2016) správny orgán zistil, že v prípade navrhovateľa sú splnené podmienky na zaistenie podľa §\n88a ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov, t. j. zaistenie je potrebné pre účely tých skutočností,\nna ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať.\n\nSprávny orgán považoval zaistenie navrhovateľa na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je\nzaložená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať za účelové\na efektívne, pretože v prípade účastníka konania je potrebné realizovať azylové konanie na území\nSlovenskej republiky. Jeho zaistenie ako žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky je predpoklad,\nže azylové konanie bude realizované a ukončené.\nDal do pozornosti, že navrhovateľ nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, v súčasnosti je bez\nakýchkoľvek finančných prostriedkov potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Na\nzáklade uvedeného odporca zhodnotil, že len zaistením navrhovateľa ako žiadateľa o azyl je možné\nzabezpečiť riadnu účelnosť realizácie a ukončenia azylového konania, na ktoré je Slovenská republika\npríslušná.\nVo vzťahu k dĺžke lehoty zaistenia správny orgán poznamenal, že táto bola určená v súlade so\nzákonným ustanovením do 10.06.2016. Uvedená doba zaistenia je podľa správneho orgánu nevyhnutná\naj s ohľadom na zabezpečenie realizácie azylového konania. Zdôraznil, že doba zaistenia, ktorá je\nesenciálnou zložkou zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a\ntaxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako doba realizácie azylového konania, ako aj\nspolupráca navrhovateľa so štátnym orgánom Slovenskej republiky. Počas celej doby zaistenia bude\nsprávny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov\na skúmať či trvá účel zaistenia. Poznamenal, že logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že\nbude môcť byť naplnený. Zaistením je možnosť dosiahnuť realizáciu azylového konania a účastník\nkonania bude vždy prítomný pre potreby konania. Správny orgán pred vydaním rozhodnutia dospel k\nzáveru, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný a rodinný život\nnavrhovateľa v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto bolo\nrozhodnuté o jeho zaistení.\nSo zaisteným navrhovateľom sa zaobchádza humánne a dôstojne a rešpektujú sa jeho základné práva\nv súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom a sú tiež dodržané zásady uznávané najmä Chartou\nzákladných práv Európskej únie.\nSprávny orgán ustálil, že právnym dôvodom na udržanie navrhovateľa na určitom mieste, t. j. v útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove je realizácia azylového konania.\nZáverom správny orgán uviedol, že navrhovateľ bol správnym orgánom v zmysle § 3 ods. 2 zákona o\nsprávnom konaní vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zákona\no správnom konaní vedenou pod č. p.: Č. p.: PPZ-HCP-BA7-2-041/2016 -AV zo dňa 25.03.2016 a bol\nmu predložený kompletný spisový materiál vedený pod č. p.: PPZ-HCP-BA7 -2/2016-AV, ktorý tvorí\npodklady pre vydanie rozhodnutia o zaistení a bol poučený o jeho práve podľa § 33 zákona o správnom\nkonaní. V uvedenej zápisnici bol taktiež vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetnému konaniu a podkladom.\nNavrhovateľ sa k prebiehajúcemu konaniu vyjadril, a to tak, že bude dodržiavať všetky zákony platné na\nSlovensku. Dňa 04.03.2016 požiadal o azyl s tým, že bude dodržiavať všetky náležitosti a povinnosti,\nktoré sú potrebné od žiadateľa o azyl. Správny orgán uviedol, že na základe uvedených skutočností bolo\npotrebné rozhodnúť o zaistení navrhovateľa.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.07.2016 (§ 156 ods.\n1 O.s.p.).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov,\npreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\n\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, na účel\nzistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti.\nPodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o\nštátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\nPodľa § 88a ods. 2 cit. zákona žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný,\npokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku\n1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o\nudelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) nie je zaistením štátneho\npríslušníka tretej krajiny dotknuté.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa citovanými ustanoveniami odporca dostatočne neriadil a súd prvého\nstupňa vytýkané pochybenia v intenciách podaného odvolania náležite nevyhodnotil.\nZ napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca svoj postup oprel o dôvody zaistenia vyplývajúce\nz ustanovenie § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov, jeho povinnosťou preto bolo v\nodôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať sa preukázaním splnenia tam uvedených predpokladov.\nZ obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia\nžiadateľa o azyl je zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti. Vychádzajúc z\nnapadnutého rozhodnutia odporcu ako aj celej spisovej dokumentácie vyznieva absurdne skutočnosť,\nže odporca zaistil navrhovateľa, aby zistil prípadne overil jeho totožnosť či štátnu príslušnosť, nakoľko\nhneď na začiatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca uvádza, že „Dňa 25.03.2016 o\n14.05 hod. bol účastník konania kontrolovaný hliadkou správneho orgánu v obci Medveďov, kde na\npožiadanie hliadky predložil príkaz na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z útvaru policajného\n\nzaistenia pre cudzincov v Medveďove pod č. p.: PPZ-HCP-ME-10-1/2016-U zo dňa 24.03.2016....\nTotožnosť účastníka konania, ako aj jeho štátna príslušnosť bola zistená z príkazu na pustenie štátneho\npríslušníka tretej krajiny z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove pod č. p.: PPZHCP-ME-10-011/2016-U zo dňa 24.03.2016 vydaného Útvarom Policajného zaistenia pre cudzincov\nv Medveďove, ako aj na základe vyhlásenia účastníka konania.“ Najvyšší súd nemá na základe\nuvedeného žiadne pochybnosti o tom, že správny orgán už v čase, keď navrhovateľa kontroloval v obci\nMedveďov vedel s úplnou presnosťou o koho sa jedná, teda poznal jeho totožnosť rovnako ako poznal\nštátnu príslušnosť navrhovateľa.\nZ obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že účelom zaistenia\ncudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1\npísm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje\ndôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia zákona je,\nže sa navrhovateľ v čase podania žiadosti o azyl nachádzal v zaistení podľa ustanovenia § 88 ods. 1\npísm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Najvyšší súd vychádzajúc z priloženého spisového\nmateriálu dospel k záveru, že daná požiadavka nebola splnená, nakoľko má za preukázané, že došlo\nk prepusteniu navrhovateľa zo zaistenia príkazom na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z\nútvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove pod č. p.: PPZ-HCP-ME-10-1/2016-U zo dňa\n24.03.2016.\nVo svetle uvedeného je nepochybné, že odporca sa nijakým spôsobom nepokúsil preukázať splnenie\npodmienok zaistenia v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 a) a c) zákona o pobyte cudzincov, čo by sa\nmu podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené ani nepodarilo.\nNavyše, odporca v rozpore s dôvodom zaistenia uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia v jeho\nodôvodnení konštatoval, že „zaistenie je potrebné pre účely tých skutočností, na ktorých je založená\nžiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. Správny orgán považuje zaistenie\núčastníka konania na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu,\nktoré by bez zaistenia nebolo možné získať za účelové a efektívne, pretože v prípade účastníka konania\nje potrebné realizovať a úspešne azylové konanie na území Slovenskej republiky.“ Najvyšší súd dáva do\npozornosti, že zaistenie cudzinca na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o\nudelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, je zákonným dôvodom zaistenia uvedeným\nv ustanovení § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na zjavný rozpor výroku\nnapadnutého rozhodnutia s jeho odôvodnením v tak zásadnej otázke ako je samotný dôvod zaistenia\nnavrhovateľa musí odvolací súd konštatovať zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu.\nTakéto pochybenie v spojení s neprehľadnosťou kontextu rozhodnutia z hľadiska relevantnosti použitej\nargumentácie citovaním právnych a politických dokumentov bez naznačenia priamej súvislosti k\npoužitým zákonným dôvodom zaistenia a chronológii prípadu vykazuje znaky zmätočnosti a tým\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo nemalo ujsť pozornosti súdu prvého stupňa a krajský súd mal na\ntúto vadu prihliadnuť aj bez námietok navrhovateľa, pretože uvedená vada mala nepochybne vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVychádzajúc z uvedeného nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia odporcu o zaistení\nv jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného\nzákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napr. na základe čoho vyvstala\npotreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s Migračným úradom,\nprípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte\nvyžiada, najmä ak je zrejmé, že navrhovateľ potom čo požiadal o azyl už absolvoval v azylovom konaní\nvstupný pohovor.\nZ obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov\nokrem iného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné\nvyužiť iné menej závažné prostriedky. Okrem toho, že rozhodnutie odporcu neobsahuje presvedčivé\nzdôvodnenie potreby zisťovania akýchkoľvek ďalších skutočností okrem tých, na ktoré bol navrhovateľ\nuž vypočutý pri vstupnom pohovore v azylovom konaní z rozhodnutia odporcu nevyplýva, na základe\nčoho ustálil nemožnosť využitia menej závažných opatrení, v rámci ktorých by v prípade navrhovateľa\n\nako žiadateľa o azyl prichádzalo do úvahy v zmysle zákona o azyle (§ 23 ods. 3 písm. c/ resp. § 23a\nods. 1 zákona č. 480/2002 Zb.) zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia priepustky,\nčím sa správny orgán nezaoberal, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva, rovnako ako sa\nnezaoberal možnosťou bývania navrhovateľa u jeho dvoch synov.\nV tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia\nnemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením odporcu\na ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce\nargumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť odporca,\nktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita\npresahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho\norgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.\nZ obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov\nokrem iného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné\nvyužiť iné menej závažné prostriedky.\nK nevyhnutnosti využitia miernejších opatrení ESĽP vo veci Rusu v. Rakúsko, rozsudok z 2. októbra\n2008, sťažnosť č. 34082/02, (sťažovateľka bola uväznená, keď sa pokúšala opustiť krajinu, pretože do\nkrajiny vstúpila nelegálne, bez platného pasu a víz, a na život v Rakúsku nemala potrebné prostriedky,\nz týchto dôvodov orgány usúdili, že v prípade prepustenia by utiekla a zmarila konanie) zdôraznil,\nže zaistenie jednotlivca je vážne opatrenie a že v kontexte, kde je zaistenie nutné na dosiahnutie\nstanoveného cieľa, bude zaistenie svojvoľné, pokiaľ nie je odôvodnené ako posledná možnosť po\nzvážení ostatných menej prísnych opatrení a ak sa zistí, že tieto opatrenia sú nedostatočné na\nochránenie jednotlivca alebo verejného záujmu. Odôvodnenie orgánov na zaistenie žiadateľky bolo\nneprimerané a jej zaistenie obsahovalo prvky svojvôle. Jej zaistenie preto porušilo článok 5 EDĽP.\nVo veci Mikolenko v. Estónsko, rozsudok z 8. októbra 2009, sťažnosť č. 10664/05, ESĽP zistil,\nže orgány mali k dispozícii aj iné opatrenia než držať žiadateľa v predlžovanej väzbe v deportačnom\nstredisku, keď nemali bezprostrednú vyhliadku na jeho vyhostenie.\nVo veci Yoh-Ekale Mwanje v. Belgicko, rozsudok z 20. decembra 2011, č. 10486/10, sa sťažnosť\ntýkala zaistenia kamerunskej štátnej príslušníčky s pokročilým nálezom HIV. Orgány poznali totožnosť\na stálu adresu žiadateľky a tá vždy dodržala termíny ich návštev a podnikla niekoľko krokov s cieľom\nzlegalizovať svoje postavenie v Belgicku. Napriek skutočnosti, že jej zdravotný stav sa počas pobytu vo\nväzení zhoršil, orgány neposúdili menej intruzívnu možnosť- miernejšie opatrenia, ako napríklad vydanie\npovolenia na dočasný pobyt s cieľom chrániť verejný záujem. Namiesto toho ju držali vo väzení takmer\nštyri mesiace. ESĽP nevidel žiadne prepojenie medzi zaistením žiadateľky a cieľom vlády deportovať\nju, a preto usúdil, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 EDĽP.\nVo veci A. a i. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok veľkého senátu z 19. februára 2009, sťažnosť\nč. 3455/05, ESĽP konštatoval, že politika „aktívneho sledovania“ možnej deportácie žiadateľky nebola\ndostatočne určitá ani determinujúca, aby predstavovala „opatrenie [...] prijaté na účel deportácie“ podľa\nčlánku 5 ods. 1. Zaistenie nebolo jasne zacielené na zabránenie nepovolenému vstupu, a preto bolo\nnezákonné.\nS poukazom na konštantnú judikatúru ESĽP ohľadne nutnosti využitia miernejších opatrení namiesto\nzaistenia odvolací súd posudzoval námietku navrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nodporcu v tej časti, v ktorej sa rozhodol neaplikovať alternatívy zaistenia v zmysle § 89 ZoPC.\nOdkázať možno v tejto súvislosti taktiež na pomerne nedávny rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky zo dňa 17.12.2015, č. j. 5 AZS 236/2015 - 34, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia polície o zaistenie cudzincov pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo\nv závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide\nteda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť\nprípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov\n\nalebo predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je\nosobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v\nsúlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie, (tiež čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl. 6 Listiny základných práv Európskej únie).\nZo všetkých zmienených právnych dokumentov podľa najvyššieho súdu vyplýva zákaz svojvoľného\nzbavenia či obmedzenia osobnej slobody.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry\nESĽP môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia\nväzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí\nmať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo\niného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom\nvymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie\nči vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka\na další proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo\ndňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009\nA. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu).\nRovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych\npríslušníkoch tretích krajín (ďalej len „smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho\npríslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo\no výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch, kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny\npríslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje.\nK zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné\ndostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.\nAkékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou\nučinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Pokiaľ sa ukáže, že reálny predpoklad pre vyhostenie\nalebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať alebo prestali existovať podmienky\nuvedené v odst. 1, stráca zaistenie odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená\n(čl. 15 ods. 4 smernice 2008/115/ES).\nPodľa Súdneho dvora Európskej únie návratová smernica zavádza presný postup, ktorý majú členské\nštáty použiť pri navrátení neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovuje\nporadie jednotlivých po sebe idúcich fáz, ktoré tento postup zahŕňa.\nNajvyšší súd preto upozorňuje na nutnosť eurokonformného výkladu zákona o pobyte cudzincov práve\ns ohľadom na existenciu návratovej smernice a povinnosti implementácie jeho obsahu do vnútroštátnych\nprávnych noriem.\nPodľa Smernice Parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a\npostupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene\nzdržiavajú na ich území (podľa jej preambuly) v súlade so Smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra\n2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia\nutečenca by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať\nza neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť\nrozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa\no azyl.\n\nZ ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o azyle vyplýva, že žiadateľ o azyl je počas konania o udelenie\nazylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis\nneustanovuje inak.\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že námietky\nnavrhovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, neboli teda\nsplnené predpoklady na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa a preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd však zároveň nerozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa zo zaistenia\npodľa § 250sa ods. 7 O.s.p., pretože navrhovateľ bol napadnutým rozhodnutím zaistený najdlhšie do\n10.06.2016. Odvolací súd teda predpokladá, že navrhovateľ bol po uplynutí lehoty zaistenia prepustený\nz Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, a ak by aj došlo v prípade navrhovateľa k\npredĺženiu lehoty jeho zaistenia alebo k zaisteniu z iného dôvodu, preskúmanie daného rozhodnutia by\nbolo predmetom iného konania.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v\nspojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý mal\nv odvolacom konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}