{"guid": "abcf460d-8b3a-4266-a3e9-6b98217a8570:665e5cc7-6026-45aa-9c9f-1ec02e0ac014", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200143.1", "spisova_znacka": "10SZa/8/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/8/2016 z 30. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 10SZa/8/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1016200143.1", "identifikacne_cislo": "1016200143", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/665e5cc7-6026-45aa-9c9f-1ec02e0ac014", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200143.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200143.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200143.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10SZa/8/2016\n1016200143\n30. 03. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1016200143.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: Q. U., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: Prezídium\npolicajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, 917 01 Trnava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-BA9-28-009/2016-AV zo dňa 16. januára\n2016, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/11/2016-72 zo\ndňa 15. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/11/2016-72 zo dňa\n15. februára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA9-28-009/2016-AV zo dňa 16.\njanuára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky n a r i a ď u j e , aby bol Q. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna\npríslušnosť: Sýrska arabská republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia\nvo výške 1 359,07 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. PPZHCP-BA9-28-009/2016-AV zo dňa 16. januára 2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený podľa § 88a ods.\n1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o pobyte cudzincov“) a to dňom 16.01.2016 na čas nevyhnutne potrebný na rozhodnutie o\njeho žiadosti o udelenie azylu, najdlhšie do 19.04.2016, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je\nzaložená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje\nriziko jeho úteku a na výkon jeho zaistenia určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove\n(ďalej len „ÚPZC Medveďov“).\nV dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne správne a\nnavrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v opravnom prostriedku neobstoja.\n\nNámietku navrhovateľa o spoľahlivo nezistenom stave veci vyhodnotil krajský súd za nedôvodnú.\nUviedol, že odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil na účel zistenia tých skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, ak\nexistuje riziko úteku navrhovateľa. Navrhovateľ bol zaistený do skončenia azylového konania, najdlhšie\ndo 19.04.2016. Navrhovateľ nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, nedisponuje platným\ncestovným dokladom, ani iným dokladom, ktorý by ho oprávňoval na pobyt na území Slovenskej\nrepubliky.\nK námietke navrhovateľa týkajúcej sa rizika úteku navrhovateľa krajský súd uviedol, že v danom prípade\nexistuje riziko úteku navrhovateľa, pretože na území Slovenskej republiky doposiaľ nemá udelený pobyt.\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ nevstúpil na územie Slovenskej republiky s tým, že požiada o\nazyl. Navrhovateľ bol v rámci readmisie vrátený z Českej republiky na územie Slovenskej republiky z\ndôvodu, že na území Českej republiky sa zdržiaval neoprávnene. V zápisnici o vyjadrení uviedol, že\njeho cieľovou krajinou je Spolková republika Nemecko a na území Slovenskej republiky nežiada o azyl.\nNavrhovateľ o azyl požiadal až po viac ako 2 mesiacoch od jeho zaistenia na území Slovenskej republiky.\nNavyše na území Slovenska nemá udelený žiadny druh pobytu, a taktiež nedisponuje žiadnym dokladom\noprávňujúcim na prekračovanie vonkajšej schengenskej hranice v zmysle kódexu schengenských hraníc\nč. 562/2006, kde v čl. 5 sú upravené podmienky pre vstup príslušníkov tretích krajín, kde príslušník tretej\nkrajiny musí mať platný cestovný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a má platné vízum,\nak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho\nzoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc\nčlenských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, s výnimkou prípadu,\nak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza.\nK námietke navrhovateľa, že odporca nesprávne právne posúdil možnú aplikáciu alternatív zaistenia v\nprípade navrhovateľa krajský súd uviedol, že zaistenie navrhovateľa je účelné, nakoľko existuje riziko\núteku navrhovateľa. Navrhovateľ nie je držiteľom platného cestovného pasu. V zápisnici o podaní\nvyjadrenia zo dňa 16.01.2016 navrhovateľ uviedol, že momentálne nemá pri sebe žiadnu finančnú\nhotovosť. V prípade navrhovateľa nie je možné použiť alternatívy zaistenia, nakoľko na území Slovenskej\nrepubliky nemá jednak zabezpečené riadne ubytovanie, a nepreukázal finančné prostriedky na pokrytie\nnákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ teda podľa krajského\nsúdu nesplnil podmienku podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ\npožiadal dňa 05.01.2016 o azyl na území Slovenskej republiky, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.\nKrajský súd konštatoval, že odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne\nposúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov\nna strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že\npovinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len\nv rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.\nVzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj\nkonanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako\naj Správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32\nods. 1 Správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky\nzákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli\npodkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotí\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a\ntaktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa, a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil\npodľa § 250q ods. 2 O. s. p..\nII.\nOdvolanie navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Súčasne navrhol,\naby odvolací súd nariadil bezodkladné prepustenia navrhovateľa zo zaistenia. Alternatívne navrhol\n\nrozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V oboch prípadoch si uplatnil trovy\nkonania.\nRozsudok krajského súdu je podľa navrhovateľa nezákonný a nesprávny z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti a zmätočnosti a z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p..\nNavrhovateľ uviedol, že považuje rozsudok krajského súdu za nepresvedčivý z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti a zmätočnosti a to práve s ohľadom na odôvodnenie predmetného rozsudku.\nV tejto súvislosti poukázal na rozsah odôvodnenia. Zo štruktúry rozsudku vyplýva, že po uvedení\nskutkových okolností prípadu (s. 1-2), sumarizácii rozhodnutia odporcu a vyjadrení účastníkov konania\n(s. 2-4) a citácii zákonných ustanovení (s. 4-5) sa samotné odôvodnenie rozsudku krajského súdu vlastný text súdu - nachádza na predposlednej strane rozsudku (s. 6), obsahujúcej spolu päť odsekov.\nŠtvrtý a piaty odsek na s. 6 rozsudku krajského súdu neobsahujú žiadnu nadväznosť na konkrétne\naspekty prípadu navrhovateľa a predstavujú iba všeobecné tvrdenia súdu (ktoré by mohli byť súčasťou\nktoréhokoľvek iného súdneho rozhodnutia v podobnej veci s podobným výsledkom) opierajúce sa\no zákonný text a to bez zohľadnenia a vyzdvihnutia osobitných okolností prípadu navrhovateľa a\nrozhodnutia odporcu.\nV prvom, druhom a treťom odseku na s. 6 rozsudku krajský súd síce postupne odmieta námietky\nnavrhovateľa (spoľahlivo nezistený stav veci, riziko úteku navrhovateľa a aplikácii alternatív), avšak\nbez toho, aby presvedčivo reagoval na argumenty navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu odporcu. K preskúmateľnosti záverov týchto troch odsekov odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu sa navrhovateľ vyjadril v častiach III.1, III.2, III.3 odvolania.\nIII. 1 Spoľahlivo zistený skutkový stav odporcom v nadväznosti na dôvod zaistenia (prvý odsek)\nV prvom odseku na s. 6 rozsudku krajského súdu sa uvádza: „Podľa názoru súdu neobstojí\nnavrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav,\nnavrhovateľa zaistil na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenia\nazylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, ak existuje riziko úteku.“\nV tomto prípade navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sa jedná o všeobecné tvrdenie, ktoré v sebe\nani v nasledujúcich častiach rozsudku krajského súdu neobsahuje dôvody ani úvahy, na základe ktorých\nk takémuto záveru krajský súd dospel.\nNavrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu\na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu pre nezrozumieteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie\nskutkového stavu v rozpore s obsahom spisov. V tejto otázke navrhovateľ namietal:\n- nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatok dôvodov v otázke zákonného dôvodu zaistenia\npodľa rozhodnutia o zaistení. Navrhovateľ poukázal najmä na skutočnosť, že je žiadateľom o azyl (odo\ndňa 05.01.2016) a bol s ním uskutočnený vstupný pohovor (dňa 14.01.2016). Odporca neidentifikoval\nžiadne úkony, ktoré by bolo potrebné v konaní o žiadosti o udelenie azylu vykonať, ani také úkony, ktoré\nby nebolo možné vykonať bez zaistenia navrhovateľa. V čase podania opravného prostriedku odporca\ndokonca ani nekomunikoval s Migračným úradom, ako orgánom, ktorý vedie azylové konania, a teda ani\nnevyvinul žiadnu aktivitu smerom k zisteniu stavu azylového konania (časť III.1.2, str. 3 a 4 podaného\nopravného prostriedku). Zároveň sa neskôr v konaní zistilo, že odporca prvýkrát začal komunikovať s\nMigračným úradom o potrebe zaistenia navrhovateľa ako žiadateľa o azyl až 01.01.2016 č. p. PPZHCP-BA9-28-025/2016-AV, t. j. 27 dní od podania žiadosti o azyl, 17 dní odo dňa vydania rozhodnutia\no zaistení navrhovateľa a 5 dní odo dňa podania opravného prostriedku. V odpovedi Migračného úradu\nMinisterstva vnútra z nasledujúceho dňa č. p. PPZ-HCP-BA9-28-026/2016-AV sa neuvádzajú žiadne\ntaké skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaistenie navrhovateľa dokonca ani Migračný úrad sa nevyjadril,\nže by existovala potreba zaistenia navrhovateľa za účelom jeho žiadosti o azyl (časť 1. vyjadrenia\nnavrhovateľa k stanovisku odporcu k opravnému prostriedku zo dňa 09.01.2016).\n\n- nedostatočné zistenie skutkového stavu odporcu s ohľadom na pravdepodobnosť udelenia azylu\nnavrhovateľovi, ako žiadateľovi pochádzajúceho z vojnou zmietanej Sýrie. V časti III. 3 opravného\nprostriedku na str. 10 navrhovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že odporca sa nedostatočne\nvysporiadal so skutočnosťou vysokej pravdepodobnosti udelenia azylu resp. doplnkovej ochrany, ktorá\nmôže predstavovať prekážku zaistenia cudzinca.\nPoukázal na to, že k žiadnej z uvedených skutočností a námietok navrhovateľa v tejto veci sa krajský\nsúd vo svojom rozsudku nevyjadril a napriek tomu uviedol, že „odporca riadne zistil skutkový stav...“.\nIII. 2 Posúdenie rizika úteku (druhý odsek)\nV odvolaní navrhovateľ vo vzťahu k riziku úteku navrhovateľa poukazoval na to, že krajský súd uvádza\nskutočnosti, ktoré neboli súčasťou argumentácie odporcu v odôvodnení jeho rozhodnutia. Zatiaľ čo\nodporca vo svojom rozhodnutí bez ďalšieho identifikuje riziko úteku vo vzťahu k navrhovateľovi práve v\nskutočnosti, že navrhovateľ „nemá udelený pobyt podľa tohto zákona“ pričom polemizuje s okolnosťou\nprítomnosti rodiny navrhovateľa vo Švédsku, tak podľa názoru navrhovateľa sa krajský súd snaží\nodstraňovať tieto chyby odporcu a identifikuje nové dôvody pre vyhodnotenia rizika úteku navrhovateľa,\na to práve v tom, že pôvodne smeroval do iných krajín Európskej únie a nie na Slovensko.\nTakáto argumentácia sa u odporcu prvýkrát objavila až v jeho stanovisku k podanému opravnému\nprostriedku (teda po vydaní rozhodnutia odporcu), kde argumentoval troj - až štvormesačnými\nzápisnicami, ktoré neboli súčasťou súdneho ani administratívneho spisu. Taktiež neboli sprístupnené\nani navrhovateľovmu právnemu zástupcovi, nakoľko počas nahliadania neboli súčasťou súdneho\nani administratívneho spisu, pričom sám odporca poukázal na to, že ani on ich nemá k dispozícii,\nnakoľko boli súdu predložené v inom konaní navrhovateľa. Tieto skutočnosti namietal právny zástupca\nnavrhovateľa tak počas pojednávania, ako aj vo vyjadrení k stanovisku odporcu zo dňa 09.02.2016. S\nnámietkami navrhovateľa sa krajský súd v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nV tejto súvislosti navrhovateľ upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 1Sža/5/2015, kde sa uvádza: „V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že\nvytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadný\ndodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením odporcu a ani súdu neprislúcha spôsobom\npresahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi\na vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť odporca, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom\nodôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavanej právomoci súdu\na zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte\ncudzincov.“\nIII. 3 Posúdenie alternatív zaistenia (tretí odsek)\nNavrhovateľ poukázal na to, že krajský súd v dôvodoch rozsudku argumentuje tým, že rozhodnutie\nodporcu je „účelné“ nakoľko navrhovateľ údajne „nemá jednak zabezpečené riadne ubytovanie, a\nnepreukázal finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej\nrepubliky“. Táto časť odôvodnenia krajského súdu je podľa navrhovateľa obzvlášť nepresvedčivá a\nnezrozumiteľná, nakoľko navrhovateľ v opravnom prostriedku oznámil krajskému súdu, že odporcovi\nboli doložené podklady, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ si vie finančne zabezpečiť svoj pobyt na\núzemí Slovenskej republiky, pričom tieto podklady sú súčasťou aj administratívneho spisu. Jedná sa o\npotvrdenia a doklady od brata navrhovateľa, ktorý preukázal pravidelný mesačný príjem a uviedol, že\nbude bratovi poskytovať finančné zabezpečenie pre jeho pobyt na území Slovenskej republiky. Jedná\nsa o nesporné fakty, ktoré nenamietal ani odporca. Ten sa vo vzťahu k predmetným dokumentom\nsnažil spochybniť len rodinný vzťah medzi navrhovateľom a jeho bratom Z. U., na základe gramaticky\nchybného prepisu ich priezvisk. Dňa 11.02.2016 vyjadrením k problematike prepisu priezviska U. do\nlatinky navrhovateľ vyvrátil tvrdenia odporcu. Krajský súd sa s uvedeným nevysporiadal ani neuviedol\nna základe akých úvah dospel k svojim záverom v odôvodnení svojho rozsudku. Uvedené sa podľa\nnavrhovateľa javí byť obzvlášť nejasným vo vzťahu k možnej alternatíve umiestnenia navrhovateľa do\nzáchytného tábora v Humennom či pobytového tábora v Rohovciach.\n\nNavrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v stanovisku odporcu k podanému opravnému prostriedku\nodporca taktiež popisuje písomnosť evidovanú pod č. p. PPZ-HCP-BA9-28-011/2016-AV, ktorá by mala\nbyť poučením v zmysle § 90 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Napriek tomu z odpovedí v tejto\nlistine odporca vyvodzuje rôzne závery, pričom navodzuje dojem, že by sa mohlo jednať o vzdanie sa\nopravného prostriedku. K predmetnej argumentácii odporcu zaujal navrhovateľ stanovisko vo vyjadrení\nzo dňa 09.02.2016. Podľa navrhovateľa sa jedná o podstatnú okolnosť, ktorá môže preukazovať\nporušenie práv, resp. poučovacej povinnosti zo strany odporcu. Navrhovateľ tvrdí, že bolo povinnosťou\nkrajského súdu zaujať k tejto otázke svoje stanovisko, nakoľko mohla mať dopad na celé konanie.\nS ohľadom na uvedené navrhovateľ považoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu za nepresvedčivé,\nnezrozumiteľné a nejasné.\nNavrhovateľ je názoru, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na z pochybení v oblasti zisťovania skutkového stavu veci.\nIV. 1 K nesprávnej aplikácii ustanovenia § 88a os. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v nadväznosti\nna § 47 ods. 3 správneho poriadku a nedostatočné zistenie skutkového stavu navrhovateľ uviedol, že\nzo systematického výkladu uvedených ustanovení zákona o pobyte cudzincov a správneho poriadku\nvyplýva, že súčasťou rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nmusí byť aj uvedenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť zaistenej osoby a ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015 k\ntomu uviedol nasledovné: „Vychádzajúc z uvedeného nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia\nodporcu o zaistení v jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie\ncitovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napr. na základe čoho\nvyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s Migračným\núradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané resp. aké úkony si takéto zisťovanie\nešte vyžiada, najmä ak je zrejmé, že navrhovateľ potom čo požiadal o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval\nv azylovom konaní vstupný pohovor...“\nUvedený systematický výklad § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 47 ods.\n3 Správneho poriadku však krajský súd vo svojom rozsudku neaplikoval a nevytkol odporcovi, že jeho\nrozhodnutiu o zaistení navrhovateľa chýba zmienka o konkrétnych skutočnostiach napĺňajúcich dôvod\nzaistenia.\nPodľa navrhovateľa zaistenie osoby z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. b) nemožno vyvodzovať len\nzo skutočnosti, že vo veci navrhovateľa prebieha azylové konanie, ale práve vyhodnotením stavu\nv azylovom konaní (v tomto prípade však aj odporca, aj krajský súd zastávajú názor, že zaistenie\nodôvodňuje samotný fakt azylového konania bez ďalšieho).\nNad rámec tejto argumentácie navrhovateľ uviedol, že ani objektívne neexistuje potreba zaistiť\nnavrhovateľa z dôvodu jeho azylového konania, čo vyplýva z komunikácie medzi odporcom a Migračným\núradom v čase po vydaní rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa. Napokon migračný úrad\npotvrdil, že s navrhovateľom bol vykonaný vstupný pohovor a zároveň aj prešiel previerkou Slovenskej\ninformačnej služby. Ani jeden z príslušných orgánov nevyhodnotil navrhovateľa ako nebezpečnú osobu,\nako ani osobu, pri ktorej by bolo možné mať podozrenie z jej prípadného úteku.\nV súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 147/2013-50, v\nktorom súd vyslovil názor, že veľká pravdepodobnosť udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany, ktorá by\nbola zrejmá už v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca, by mohla predstavovať prekážku zaistenia\ncudzinca. Tento názor bol následne potvrdený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. v rozhodnutí sp. zn.: 1SZa/6/2015.\nVzhľadom na bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa (t.j. Sýria), kde prebieha už\npiatym rokom ozbrojený konflikt charakterizovaný neselektívnym násilím a taktiež vzhľadom na mesto,\nz ktorého navrhovateľ pochádza (Aleppo), v ktorom nepretržite prebiehajú ozbrojené strety medzi\narmádou a rôznymi ozbrojenými povstaleckými skupinami, je možné predpokladať, že navrhovateľovi\nbude poskytnutá v konaní o udelenie azylu niektorá z foriem medzinárodnej ochrany, čo v prípade\nnavrhovateľa predstavuje prekážku pre jeho ďalšie zaistenie.\n\nKrajský súd tak nesprávne právne posúdil vec, ak nepovažoval za povinnosť odporcu zahrnúť do\nrozhodnutia o zaistení v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 47 ods.\n3 Správneho poriadku uvedenie konkrétnych okolností azylového konanie odôvodňujúce zaistenie (§\n205 ods. 2 písm. f) O. s. p.).\nZo skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho a súdneho spisu pritom vyplýva, že odporca vo\nsvojom rozhodnutí o zaistení žiadne takéto konkrétne okolnosti neuviedol, taktiež nezisťoval ich pred\nvydaním svojho rozhodnutia od Migračného úradu a nenachádzajú sa ani v odpovedi Migračného úradu\nzo dňa 02.02.2016, o ktorú požiadal odporca 17 dní po vydaní svojho rozhodnutia o zaistení. Keďže\nuvedené vyplýva z vykonaných dôkazov, navrhovateľ považuje rozsudok krajského súdu za nesprávny\n(§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.).\nIV. 2 K nesprávnemu právnemu posúdeniu alternatív zaistenia navrhovateľ uviedol, že záver krajského\nsúdu, vzhľadom na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku ako aj na právnu úpravu a\nrozhodovaciu prax slovenských súdov, je podľa jeho názoru nesprávny, a to z nasledovných dôvodov:\n- navrhovateľ ako žiadateľ o azyl má na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie, a to v\nZáchytnom tábore v Humennom a po vykonaní zdravotnej prehliadky v Pobytovom tábore v Rohovciach.\nObe vyššie spomenuté sú zariadenia Ministerstva vnútra SR určené na ubytovávanie žiadateľov o azyl.\nNavrhovateľ ako žiadateľ o azyl na území Slovenskej republiky má právo na poskytovanie prijímacích\npodmienok, medzi ktoré patrí aj poskytnutie ubytovania pre žiadateľov o azyl. Za týmto účelom boli\nzriadené a sú prevádzkované vyššie uvedené zariadenia,\n- navrhovateľ preukázal zabezpečenie finančných prostriedkov a to tak, že predložil bratom navrhovateľa\n(žijúcim vo Švédsku) ním podpísaný prísľub o zabezpečení finančných prostriedkov na pokrytie\nživotných nákladov navrhovateľa, čo bolo následne preukázané jeho dvomi pracovnými zmluvami a\nvýpisom z účtu v banke vo Švédsku, ktoré boli založené do spisu ako dôkaz, že navrhovateľ je schopný\nsi zabezpečiť finančné prostriedky na území Slovenskej republiky. Ďalej v súvislosti so schopnosťou\nnavrhovateľa si zabezpečiť finančné prostriedky na Slovensku navrhovateľ v zápisnici uviedol, že mu\nbrat už raz poslal finančné prostriedky do zaistenia (konkrétne 87 €) prostredníctvom Western Union zo\nŠvédska, čo doložil potvrdením z ÚPZC Medveďov.\nNavrhovateľ poukázal na fakt, že krajský súd tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyhodnotil, a teda\naj nesprávne vyhodnotil možnú aplikáciu § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.\nUstanovenie § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov bolo potrebné ako odporcom, tak aj krajským\nsúdom vykladať v súvislosti s ustanoveniami zákona o azyle, ktoré sa týkajú prijímacích podmienok\nposkytovaných žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ zdôraznil, že riadnym a jednoznačným spôsobom preukázal zabezpečenie finančných\nprostriedkov na území Slovenskej republiky, hoci ako žiadateľ o azyl nie je povinný preukazovať\nzabezpečenie finančných prostriedkov a ubytovania ako ostatní cudzinci na Slovensku na čas trvania\nalternatívy k zaisteniu. V jeho prípade alternatívou môže byť v zmysle zákona o azyle (§ 23 ods. 3 písm.\nc) resp. § 23a ods. 1,2 zákona o azyle) zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia\npriepustky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.02.2015, sp. zn. 1Sža/5/2015). Navrhovateľ\nako žiadateľ o azyl má právo na zabezpečenie ubytovania a ďalších jeho potrieb v súlade s prijímacími\npodmienkami poskytovanými žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky.\nZ § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov v spojitosti s príslušnými ustanoveniami zákona o azyle (§\n22 a nasl.) ďalej vyplýva, že v zákone o pobyte cudzincov je za bodkočiarkou vsuvka „to neplatí, ak\nide o žiadateľa o azyl“ z toho dôvodu, že žiadateľ o azyl nemusí preukazovať ubytovanie a finančné\nzabezpečenie ako ostatní cudzinci na Slovensku na čas trvania alternatívy k zaisteniu. V jeho prípade\nalternatívou môže byť v zmysle zákona o azyle (§ 23 ods. 3 písm. c) resp. § 23a ods. 1, 2 zákona o\nazyle) zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia priepustky (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 06.02.2015, sp. zn. 1Sža/5/2015).\nPodľa názoru navrhovateľa krajský súd teda nesprávne právne posúdil aj možnosť alternatív zaistenia,\nkeď potvrdil rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa (§ 205 ods. 1 písm. f) O. s. p.).\n\nIV. 3 K posúdeniu rizika úteku navrhovateľa a zisteniu k tomu skutkového stavu navrhovateľ uviedol,\nže aj v tomto bode sa krajský súd stotožnil s odporcom, pričom riziko úteku navrhovateľa odôvodnil\ns poukazom na to, že navrhovateľ nemá doposiaľ udelený pobyt na území Slovenskej republiky. Toto\nzdôvodnenie rozšíril oproti odporcovi ešte s poukazom na to, že navrhovateľ nedisponuje dokladom,\nktorý by ho oprávňoval prekročiť vonkajšie hranice a v ktorom by mal platné vízum. Pritom poukázal na\nskutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl až po viac ako dvoch mesiacoch od jeho zaistenia a ďalej\npoukázal na vyjadrenie navrhovateľa do zápisnice pred odporcom zo dňa 19.10.2015.\nNavrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl na Slovensku až po dvoch\nmesiacoch v zaistení je pre konanie o zaistení žiadateľa o azyl irelevantná. Zákon o azyle a ani\nzákon o pobyte cudzincov nestanovuje žiadne časové obmedzenie pre podanie žiadosti o azyl. Navyše\nnavrhovateľ bol zaistený až do 15.12.2015 za účelom vrátenia do Rakúskej republiky na základe dohody\no readmisii a následne, keď readmisia do Rakúskej republiky nebola možná, rozhodol sa ihneď požiadať\no azyl na Slovensku, čo mu bolo umožnené až 05.01.2016 vzhľadom na obdobie sviatkov v predmetnom\nobdobí.\nKrajský súd pri právnom posúdení rizika úteku navrhovateľa vychádzal výlučne z vyjadrení navrhovateľa\ndo zápisnice pred odporcom zo dňa 19.10.2015. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na skutočnosť,\nže tieto zápisnice neboli podkladom napádaného rozhodnutia odporcu v čase rozhodovania, ale odporca\nna ne začal odkazovať až vo svojom stanovisku k podanému opravnému prostriedku.\nSamotná skutočnosť, že navrhovateľ má niekde rodinu, alebo kam mieril počas svojho rozhodnutia utiecť\ndo Európy nemožno podľa navrhovateľa považovať za adekvátne vyhodnotenie rizika úteku.\nNavrhovateľ upriamil pozornosť súdu na fakt, že vyššie uvedené konanie sp. zn. 4Sp/17/2016 sa týka\nprieskumu rozhodnutia odporcu, ktorým zaistil O. W. U., sesternicu navrhovateľa, ktorá sa na územie\nSlovenskej republiky dostala rovnakým spôsobom ako navrhovateľ, vypovedala podobným spôsobom\nako navrhovateľ. Odlišnosť ich situácie je práve v tom, že navrhovateľ sa rozhodol požiadať o azyl, zatiaľ\nčo p. O. o azyl nepožiadala. Navrhovateľ je toho názoru, že v rovnakých a obdobných situáciách je\npotrebné rozhodovať rovnako, prípadne obdobne, inak dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty\na predvídateľnosti práva obsiahnutému v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa navrhovateľa neexistuje žiadna novšia zápisnica, alebo iný dôkaz, z ktorého by bolo možné\nvyvodzovať riziko úteku navrhovateľa. Práve naopak vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 16.01.2016, ako\naj z pojednávania vo veci sp. zn. 4Sp/l/2016 či z pojednávania vo veci sp. zn. 9Sp/11/2016 a samotné\nsprávanie navrhovateľa, ktorý spolupracuje s príslušnými orgánmi Slovenskej republiky, potvrdzuje jeho\ntvrdenia o neexistencii rizika úteku vo vzťahu k nemu.\nVo vzťahu k vyvodzovaniu rizika úteku navrhovateľa z dôvodu, že má rodinu v Európskej únii navrhovateľ\npoukázal na to, že nie je zrejmé na základe čoho odporca dospel k záveru, že by mal žiadateľ nasledovať\nsvojho brata do Švédska.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že riziko úteku vo vzťahu k žiadateľovi o azyl nemožno bez ďalšieho\nvyvodzovať zo skutočnosti, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt. Podľa\n§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o azyle“) „žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území\nSlovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“\nSkutočnosť, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený niektorý z typov pobytov\npodľa zákona o pobyte cudzincov (trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo tolerovaný pobyt) nemohla viesť\nodporcu a ani krajský súd k záveru, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene na\nzáklade čoho existuje riziko jeho úteku. Naopak, navrhovateľ ako žiadateľ o azyl je oprávnený zdržiavať\nsa na území Slovenskej republiky v zmysle zákona o azyle a predpokladom pre takéto oprávnené\nzdržiavanie sa v jeho prípade nie je existencia niektorého typu pobytu v zmysle zákona o pobyte\ncudzincov. Preto vyhodnotenie rizika úteku v prípade navrhovateľa ako žiadateľa o azyl s poukazom, že\ndoposiaľ nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky je nesprávne. Navyše takýto právny záver\nkrajského súdu možno považovať za nesprávne právne posúdenie veci.\n\nNa základe vykonaného dokazovania boli tieto informácie a skutočnosti krajskému súdu známe, no\nnapriek tomu ich pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy a teda vychádzal z nesprávnych skutkových\nzistení (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.). Podľa navrhovateľa vo vzťahu k riziku úteku navrhovateľa sa\nmôže tiež jednať o nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.).\nIII.\nVyjadrenie odporcu\nOdporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nOdporca poukázal na to, že k samotnému konaniu s navrhovateľom dňa 16.01.2016 postupoval\nnáležite v zmysle zákonov Slovenskej republiky, na základe poznatkov k účastníkovi konania a jeho\nosobe, pričom vychádzal aj z konania, ktoré je evidované po preprotokolovaní pod č. p.: PPZ-HCPBA9-14/2016-AV (konanie o readmisii, konanie v zmysle Dublinského nariadenia).\nOdporca uviedol, že Migračný úrad nie je oprávnený zasahovať do kompetencií odporcu vo veci zaistenia\ncudzinca z čoho vyplýva, že odporca nepotrebuje predchádzajúci súhlas Migračného úradu, aby mohol\npostupovať v zmysle ustanovenia § 88a zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Kompetencie\nMigračného úradu spočívajú v posúdení žiadosti o azyl a správny orgán koná v zmysle ustanovení\nzákona o pobyte cudzincov. Správny orgán má povinnosť v zmysle zákona o pobyte cudzincov skúmať\npo celý čas zaistenia cudzinca či zaistenie trvá a s tým je spojené aj získavanie si potrebných podkladov\nod orgánov, ktoré majú súvis so zaistením cudzinca, t. j. aj od Migračného úradu, čo odporca aj vykonal.\nNakoľko sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky zdržiaval nelegálne, prechádzal viacerými štátmi\nEurópy, nikde nehľadal medzinárodnú pomoc, chcel sa dostať do vopred vytipovanej krajiny a taktiež\npodkladmi, ktoré si zabezpečil odporca mal odporca za potrebné rozhodnúť vo veci tak ako rozhodol.\nTo, že je vysoká pravdepodobnosť udelenia azylu, je iba subjektívny názor navrhovateľa a to, že\npochádza zo Sýrie, neznamená obligatórnu povinnosť štátnych orgánov Slovenskej republiky, aby mu\nbol udelený azyl, poskytnutá doplnková ochrana, alebo iná medzinárodná ochrana. Zaistenie cudzinca\nabsolútne nepredstavuje žiadne prekážku v konaní o udelenie azylu, ale podľa názoru odporcu iba\npodporuje skutočnosť, že menovaný cudzinec bude k dispozícii orgánom konajúcim o jeho žiadosti o\nudelenie azylu a taktiež bude k dispozícii odporcovi a útvaru realizujúcemu výkon vyhostenia v prípade\nneudelenia azylu, alebo inej medzinárodnej ochrany, kde bude potrebné následne realizovanie výkonu\njeho administratívneho vyhostenia, nakoľko menovaný cudzinec má vydané vykonateľné a právoplatné\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu. Odporca uviedol, že považuje za\npotrebné, aby cudzinec bol počas konania zaistený, vzhľadom na jeho predchádzajúci nelegálny pobyt\na pohyb v štátoch Európy za pomoci prevádzača. Navrhovateľ do doby pred jeho zadržaním orgánmi\npolície Českej republiky nelegálne prechádzal krajinami Európy za pomoci prevádzačov, ktorým platil\nnemalé finančné prostriedky. Tieto obavy nemal a v žiadnom štáte Európy, ktorými prechádzal, nežiadal\no žiadny druh medzinárodnej ochrany. Preto odporca považuje jeho zaistenie za účelné a oprávnené.\nK námietke uvedenej v bode III. 2 odvolania odporca s poukazom na § 88 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov uviedol, že jedným z dôvodov rizika úteku je aj taxatívne uvedený dôvod „nemá udelený pobyt\npodľa tohto zákona“ odporca trval na názore, že existuje riziko jeho úteku, nakoľko cudzinec nemá\nna území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu a taktiež nedisponuje žiadnym dokladom\noprávňujúcim na prekračovanie vonkajšej schengenskej hranice v zmysle kódexu schengenských\nhraníc. Po nelegálnom vstupe do prvej krajiny schengenského priestoru nepožiadal o žiadny druh\nochrany, ale vyhýbal sa kontrolám a pokračoval do krajiny, ktorú si vytipoval ešte v domovskej krajiny.\nUž v tom čase, keď mal podľa neho obavy o svoju osobu a situáciu v krajine mal v prvej krajine\nÚnie požiadať o udelenie medzinárodnej ochrany. Toto však neurobil, ale pokračoval ďalej za pomoci\nprevádzačov. Taktiež je naďalej dôvodná obava, že bude nasledovať svojho brata, ktorý žije a má\npovolený pobyt vo Švédsku a ktorý doložil na správny orgán prísľub a pracovnú zmluvu, resp. svojho\nbratranca v Spolkovej republike Nemecko, čo mal aj v úmysle od začiatku konania na správnom orgáne\nod 19.10.2015. Až na základe jeho konaní na správnom orgáne a dobe pobytu v zaistení na území\nSlovenskej republiky, po tom čo sa nemohol ďalej nelegálne pohybovať po Únii a poradení právneho\nzástupcu účelne zmenil svoje rozhodnutia a prispôsobil ich súčasnej situácie. Všetky jeho terajšie\nkonania považuje odporca za účelné z jeho strany a radách právneho zástupcu s cieľom nebyť v zaistení,\nale po čase sa opätovne pokúšať do inej krajiny Únie. Cieľom jeho cesty bola od jeho odchodu z\n\ndomovskej krajiny vyspelá krajina Únie. Za týmto jeho cieľom prispôsobil všetko, t. z., že využíval pomoc\nprevádzačov, ktorým zaplatil za to, že sa dostane do určenej krajiny, vyhýbal sa hraničným kontrolám\nna vstupe do schengenského priestoru, nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky, čo potvrdil aj v\nprvotných spísaných zápisniciach o podaní vyjadrenia (dôkaz: zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka\nkonania pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-189-011/2015-AV zo dňa 19.10.2015: „V Nemecku som chcel pracovať\na žiť tam bezpečný život a tiež tu požiadať o azyl. Na Slovensku o azyl nechcem požiadať.“ Zápisnica\no podaní vyjadrenia pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-189-051/2015-AV: „Ďalšie finančné prostriedky si neviem\nna Slovensku zabezpečiť. Na Slovensku o azyl nechcem požiadať“.). Následne v zápisnici o podaní\nvyjadrenia pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-28-007/2016-AV zo dňa 16.01.2016 odpovedal nasledovne: „Pred\ntým než som požiadal na Slovensku o azyl, som chcel navštíviť bratranca v Nemecku, chcel som\ntam chvíľu zostať a potom sa rozhodnúť kam pôjdem ďalej. Momentálne do Nemecka ísť nechcem,\nchcem zostať na Slovensku“. Zo všetkých uvedených vyjadrení (účel cesty, krajina ďalšieho pobytu,\nrodinný príslušníci, finančné prostriedky, azyl a pod.) zastáva odporca názor, že účastník konania podáva\nnepravdivé a zmätočné vyjadrenia o účele jeho cesty do Únie a úmysle zotrvať na území Slovenskej\nrepubliky dobrovoľne a vyjadruje sa, ako mu to v tom čase vyhovuje a ako je poučený, aby sa vyjadroval\nod právneho zástupcu. Následne až počas pobytu v ÚPZC Medveďov, pri vedomí jeho právoplatného\nadministratívneho vyhostenia a hlavne po stretnutí s mimovládnou organizáciou začal svoje konania a\nvyjadrenia prehodnocovať, čo v súčasnosti skončilo jeho žiadosťou o azyl, čo sprvoti absolútne nemal\nv záujme a odmietal. Odporca uviedol, že trvá na svojej správnej úvahe, že jeho prvoradým cieľom je\nnaďalej nelegálny odchod z územia Slovenskej republiky a príchod do vopred plánovanej krajiny. Už\nsamotné vyjadrenia o jeho plánoch a cieľoch v krajine Únie a rodinných príslušníkoch v inej krajine je\ndôvodné obávať sa úteku a mareniu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ako to\nmal pôvodne v pláne a čo je podľa správneho orgánu naďalej jeho cieľom. Taktiež odporca zastáva\nnázor po skúsenostiach s cudzincom počas predchádzajúcich konaní a následne počas konania odkedy\nmal právne zastúpenie, že vyjadrenia v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 16.01.2016 sú vyslovené\nna základe poučenia právnej zástupkyne ako má vypovedať pred odporcom, čo má hovoriť, aby jeho\nprofil bol čo najpozitívnejší.\nNakoľko jedným z dôvodov rizika úteku v zákone o pobyte cudzincov je aj taxatívne uvedený dôvod\n„nemá udelený pobyt podľa tohto zákona“ odporca dospel k názoru, že existuje riziko jeho úteku,\nnakoľko účastník konania nemá na území Slovenskej republiky udelení žiadny druh pobytu. Cudzinec\nnevstúpil na územie Slovenskej republiky s úmyslom požiadať Slovenskú republiku o azyl, nakoľko z\njeho predchádzajúcich zápisníc a konaní je zrejmé, že bol v rámci readmisnej dohody medzi vládou\nSlovenskej republiky a Českej republiky vrátený dňa 19.10.2015 na územie Slovenskej republiky z\ndôvodu, že bol kontrolovaný políciou Českej republiky, kde za zdržiaval neoprávnene. Z podkladov bolo\ntaktiež zistené, že ani na území Českej republiky nežiadal o udelenie azylu. Cieľom jeho cesty bola\nvyspelá krajina Únie a nie požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky o čom sa rozhodol až\nv súčasnosti a po tom, čo je v kontakte s mimovládnou organizáciou. Na území Slovenskej republiky mu\nbolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu (uvedené rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení je právoplatné odo dňa 03.11.2015 a vykonateľné). Cudzinec v zápisniciach\nuvádzal, že jeho cieľovou krajinou je Spolková republika Nemecko a nie žiadať na území Slovenskej\nrepubliky o azyl.\nNavrhovateľ toho času uvádza, že chce zostať na území Slovenskej republiky, nakoľko tu požiadal o\nazyl a počkal by na peniaze, ktoré mu pošle brat a chce si tu zohnať ubytovanie. Odporca považuje\ntoto konanie za účelné, nakoľko o azyl požiadal po viac ako dvoch mesiacoch od jeho zaistenia na\núzemí Slovenskej republiky a to aj po neúspechu, že sa nemôže dostať zo zaistenia. Účelom jeho\npodania o azyl na území Slovenskej republiky je dostať sa zo zaistenia, aby bol následne premiestnený\ndo pobytového tábora, kde by mal voľný režim pobývania a pohybu. Nakoľko odporcovi je známe, že\nposielanie finančnej hotovosti a jej následné vybratie na území Slovenskej republiky prostredníctvom\nWestern Unionu je podmienené tým, aby prijímateľ (t. j. účastník konania) bol držiteľom platného\ncestovného dokladu, alebo iného dokladu, čím účastník konania nedisponuje. Z uvedeného nie je zrejmé\nako brat navrhovateľa chce posielať finančné prostriedky na územie Slovenskej republiky. V jeho prípade\nje to možné len osobne a preto sme zato, že u navrhovateľa existuje riziko úteku do vopred naplánovanej\nkrajiny Únie.\nOdporca uviedol, že pri posudzovaní rizika úteku vychádzal pri predpoklade a rizikám hlavne z\nobjektívnych kritérií právnych ustanovení slovenského právneho poriadku, ako aj európskej legislatívy.\nIšlo hlavne o absenciu dokladov totožnosti, účastník konania sa nachádza na území Slovenskej republiky\n\nbez udeleného pobytu, absentuje miesto bydliska a zabezpečenia ubytovania, nedodržanie platného\nzákazu vstupu, ktoré bolo navrhovateľovi uložené odporcom, nedostatok finančných prostriedkov na\nzabezpečenie starostlivosti o svoju osobu, predchádzajúce správanie navrhovateľa.\nNavrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov v priamom pokolení\na taktiež na území Slovenskej republiky nemá vytvorené žiadne rodinné a príbuzenské väzby.\nK námietke navrhovateľa, že mu neboli sprístupnené všetky zápisnice a podklady, na základe ktorých\nsprávny orgán rozhodoval, odporca uviedol, že všetky poklady ku konaniu mu boli sprístupnené. Taktiež\nmu boli sprístupnené písomnosti, ktoré žiadal.\nK bodu III. 3 odvolania odporca uviedol, že v prípade navrhovateľa sa odporca komplexne zaoberal\nmožnosťou alternatív zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov a plne sa\npridržiava dôvodov na neuloženie alternatív zaistenia, napriek zákonnej možnosti, že možnosť alternatív\nk zaisteniu je riešené v konaní o administratívnom vyhostení. Napriek uvedenému si za týmto účelom\nodporca zaobstaral riadne a hodnoverné podklady, ktoré slúžili k rozhodnutiu (hlavne predchádzajúce\nkonania s navrhovateľom na území Slovenskej republiky).\nNavrhovateľ podľa odporcu žiadnym hodnoverným spôsobom nevedel preukázať svoje finančné\nzabezpečenie ďalšieho pobytu.\nOdporca uviedol, že môže aplikovať alternatívy zaistenia až po splnení zákonných podmienok a to\naj v konaní o administratívnom vyhostení. Preto sa odporca rozhodol a preukázal, že nebolo možné\npostupovať týmto smerom.\nOdporca dal súdu do pozornosti iba písomnosť evidovanú pod č. p. PPZ-HCP-BA9-28-011/2016-AV,\nkde sa jedná o poučenie v zmysle § 90 ods. 1 písm. a), písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte\ncudzincov, kde jedna otázka znie „Žiadate o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o Vašom zaistení?“\nna čo navrhovateľ odpovedal „nežiadam“. Táto písomnosť bola navrhovateľovi riadne pretlmočená za\nprítomnosti tlmočníka a prítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorú následne vlastnoručne podpísal a\nvzal na vedomie. Odporca nevyvodzoval žiadny záver a bolo iba čisto v kompetencii súdu posúdenie\ntejto písomnosti.\nK námietkam navrhovateľa uvedených v bode IV. odvolania odporca uviedol, že sa k nim v dostatočnej\nmiere vyjadril v predchádzajúcej časti.\nPodľa odporcu zaistenie navrhovateľa je naďalej a stále účelné a trvá na ňom.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nZ rozhodnutia odporcu vyplýva, že dňa 15.01.2016 v čase o 20:40 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný\nhliadkou odporcu v obci Medveďov, kde počas kontroly na požiadanie hliadky predložil príkaz na\nprepustenie č. p. PPZ-HCP-ME-26-016/2015-U zo dňa 15.01.2016 vydaný ÚPZC Medveďov. Nakoľko\nvšak nevedel hodnoverným spôsobom preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky\nbol predvedený policajnou hliadkou na správny orgán.\nPríslušným informačným systémom Policajného zboru bolo zistené, že navrhovateľ nemá na území\nSlovenskej republiky udelené žiadne povolenie na pobyt. Dňa 07.01.2016 bola na správny orgán\ndoručená písomnosť z ÚPZC Medveďov vedená na správnom orgáne pod č. p.: PPZ-HCPBA9-14-070/2016-AV, kde Útvar policajného zaistenia pre cudzincov oznámil, že navrhovateľ dňa\n05.01.2016 požiadal na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky.\nPo spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia bolo vydané rozhodnutie o zaistení účastníka konania č. PPZHCP-BA9-28-009/2016-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a navrhovateľ bol\numiestnený v ÚPZC Medveďov, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť\no udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nNavrhovateľ bol zaistený na čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku doby zaistenia do ukončenia\nazylového konania, najdlhšie však do 19.04.2016.\n\nOdporca sa zaoberal aj alternatívami zaistenia v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov,\npričom podľa jeho názoru navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov,\npretože „to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl“.\nOdporca vykonaným dokazovaním, individuálnym prístupom k účastníkovi konania a na základe\nzískaných podkladov (výstupov z informačných systémov Policajného zboru, zápisnice o podaní\nvyjadrenia - účastníka konania zo dňa 16.01.2016) zistil, že v prípade účastníka konania sú splnené\npodmienky na zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Odporca považuje\nzaistenie účastníka konania na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o\nudelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku za účelné\na efektívne, pretože v prípade účastníka konania je potrebné realizovať a úspešne ukončiť azylové\nkonanie na území Slovenskej republiky. Dokazovaním bolo taktiež preukázané riziko a hrozba úteku\núčastníka konania. Jeho zaistením ako žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky je predpoklad,\nže azylové konanie bude realizované a ukončené bez možnosti úteku do iných krajín Únie.\nÚčastník konania nie je držiteľom platného cestovného pasu Sýrie, v súčasnosti je bez akýchkoľvek\nfinančných prostriedkov, potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Na základe\nuvedeného správny orgán konštatoval, že len zaistením účastníka konania ako žiadateľa o azyl je možné\nzabezpečiť riadnu účelnosť realizácie a ukončenia azylového konania, na ktoré je Slovenská republika\npríslušná bez možnosti rizika a hrozby úteku.\nSprávny orgán sa počas konania o zaistení účastníka konania zaoberal aj tým, či je zaistenie v súlade\ns Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 8 ods. 1 uverejneného\nv Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z.z. ohľadne rešpektovania súkromného a\nrodinného života. Počas rozhodovania sa zaoberal aj skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol do\nzápisnice o podanom vyjadrení č. p.: PPZ-HCP-BA9-28-007/2016-AV zo dňa 16.01.2016 a to, že na\núzemí Slovenskej republiky nemá najbližších príbuzných.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. marca 2016 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov , preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či\nsa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\n\nPodľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie\nstav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník\ntretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený\npobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\nPodľa § 88 ods. 5 veta prvá zákona o pobyte cudzincov policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa citovanými ustanoveniami odporca dostatočne neriadil a súd prvého\nstupňa vytýkané pochybenia v intenciách podaného odvolania náležite nevyhodnotil.\nZ napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca svoj postup oprel o dôvody zaistenia vyplývajúce\nustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, jeho povinnosťou preto bolo v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia zaoberať sa preukázaním splnenia tam uvedených predpokladov.\nZ obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je\nzistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo\nmožné získať. Z rozhodnutia odporcu však nie je zrejmé, resp. odporca v rozhodnutí neidentifikoval\nžiadne úkony, ktoré je potrebné v konaní o udelenie azylu vykonať a ani neuviedol, ktoré úkony by nebolo\nmožné vykonať bez zaistenia navrhovateľa. V tejto časti odvolací súd považuje námietku navrhovateľa\ntýkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a uvedenia nedostatku dôvodov zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za dôvodnú. V súvislosti s uvedeným odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015, ktoré\nuvádza, že „Vychádzajúc z uvedeného nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia odporcu o\nzaistení v jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného\nzákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napr. na základe čoho vyvstala\npotreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s Migračným úradom,\nprípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte\nvyžiada, najmä ak je zrejmé, že navrhovateľ potom čo požiadal o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval v\nazylovom konaní vstupný pohovor“.\nOdvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 147/2013-50, v ktorom sa ústavný\nsúd vyjadril, že veľká pravdepodobnosť udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany, ktorá by bola zrejmá\nuž v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca, by mohla predstavovať prekážku zaistenia cudzinca.\nNavrhovateľ pochádza zo Sýrie a vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v krajine, kde prebieha už\npiatym rokom ozbrojený konflikt charakterizovaný neselektívnym násilím a taktiež vzhľadom na mesto,\nz ktorého navrhovateľ pochádza (Aleppo), v ktorom nepretržite prebiehajú ozbrojené strety medzi\n\narmádou a rôznymi ozbrojenými povstaleckými skupinami, je možné predpokladať, že navrhovateľovi\nbude poskytnutá v konaní o udelenie azylu niektorá z foriem medzinárodnej ochrany, čo v prípade\nnavrhovateľa predstavuje, ako je vyššie uvedené, prekážku pre jeho ďalšie zaistenie.\nZ obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona okrem iného vyplýva,\nže žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné využiť iné menej\nzávažné prostriedky. Okrem toho, že rozhodnutie odporcu neobsahuje presvedčivé zdôvodnenie potreby\nzisťovania akýchkoľvek ďalších skutočností okrem tých, na ktoré bol navrhovateľ už vypočutý pri\nvstupnom pohovore v azylovom konaní dňa 14.01.2016, z rozhodnutia odporcu nevyplýva, na základe\nčoho ustálil nemožnosť využitia menej závažných opatrení, v rámci ktorých by v prípade navrhovateľa\nako žiadateľa o azyl prichádzalo do úvahy v zmysle zákona o azyle (§ 23 ods. 3 písm. c/ resp.\n§ 23a ods. 1 zákona č. 48/2002 Zb.) zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia\npriepustky, čím sa správny orgán nezaoberal, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva. K\nnedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015, ktoré uvádza, že „V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že\nvytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným\ndodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením odporcu a ani súdu neprislúcha spôsobom\npresahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a\nvyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť odporca, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom\nodôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu\na zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte\ncudzincov.“\nNajvyšší súd považoval za dôvodnú aj námietku navrhovateľa týkajúcu sa nedostatočného posúdenia\nalternatív zaistenia uvedených v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ v zápisnici o\nvyjadrení účastníka konania zo dňa 16.01.2016 uviedol, že si vie zabezpečiť finančné prostriedky na\npokrytie životných nákladov, ktoré mu vie zaslať jeho brat žijúci vo Švédsku. V súvislosti so schopnosťou\nnavrhovateľa si zabezpečiť finančné prostriedky navrhovateľ v zápisnici uviedol, že mu brat už raz poslal\nfinančné prostriedky do zaistenia, konkrétne 87 €, prostredníctvom Western Union, čo zároveň aj doložil\npotvrdením z ÚPZC Medveďov. Uvedené skutočnosti odporca žiadnym spôsobom nevyhodnotil a iba\nskonštatoval, že „Správny orgán sa zaoberal aj alternatívami zaistenia v zmysle § 89 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 404/2011 Z.z., pričom účastník konania nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona č.\n404/2011 Z.z., pretože „to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.“ Uvedený záver nenasvedčuje dostatočnému\nposúdeniu alternatív uvedených v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\nZa dôvodnú považoval aj námietku navrhovateľa týkajúcu sa posúdenia rizík a hrozby úteku\nnavrhovateľa. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé ako dospel odporca k záveru, že existuje riziko a hrozba\núteku navrhovateľa. Pôvodný cieľ cesty navrhovateľa ako aj existencia rodiny vo Švédsku bez ďalšieho\npodľa najvyššieho súdu nepredstavuje dostatočný predpoklad existencie rizika úteku navrhovateľa, či\nuž do pôvodnej krajiny, do ktorej chcel navrhovateľ ísť (Nemecko) alebo do Švédska za svojim bratom.\nPozornosti najvyššieho súdu neuniklo, že počas celého konania pred odporcom sa navrhovateľ, ako\nžiadateľ o azyl, nevyjadril, že by chcel opustiť územie Slovenskej republiky a odísť do inej krajiny. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu neobstojí ani argument, že existuje riziko úteku navrhovateľa, pretože nemá na\núzemí Slovenskej republiky doposiaľ udelený pobyt. K uvedenému odvolací súd odkazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/23/2014 zo dňa 13.10.2014, v ktorom uviedol, že „Podľa Smernice\nParlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských\nštátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území\n(podľa jej preambuly) v súlade so Smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych\nštandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca by sa štátny\npríslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa\nzdržiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení\nazylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl.“\nZ uvedeného je zrejmé, že skutočnosť, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený\nniektorý z typov pobytov podľa zákona o pobyte cudzincov nemohla viesť odporcu a ani krajský súd\nk záveru, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene na základe čoho existuje u\nosoby navrhovateľa riziko jeho úteku. Preto vyhodnotenie rizika úteku navrhovateľa ako žiadateľa o\nazyl s poukazom, že doposiaľ nebol navrhovateľovi udelený žiadny typ pobytu podľa zákona o pobyte\ncudzincov je nesprávne.\n\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o\nazyle vyplýva, že žiadateľ o azyl je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území\nSlovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nOdvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo\nv závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide\nteda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť\nprípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov\nalebo predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je\nosobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v\nsúlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie, (tiež čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl. 6 Listiny základných práv Európskej únie).\nZo všetkých zmienených právnych dokumentov podľa najvyššieho súdu vyplýva zákaz svojvoľného\nzbavenia či obmedzenia osobnej slobody.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry\nESĽP môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia\nväzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí\nmať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo\niného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom\nvymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie\nči vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka\na další proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo\ndňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009\nA. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu).\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že námietky\nnavrhovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, neboli teda\nsplnené predpoklady na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa a preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).\nO povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, odvolací\nsúd rozhodol podľa § 250sa ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti\nrozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.\ns. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p., § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. tak,\nže v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 1359,07 € podľa vyčíslenia jeho\nprávneho zástupcu, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania\ntvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 1359,07 €.\nTrovy právneho zastúpenia pozostávajú:\n- z odmeny za 7 úkonov právnej služby\n1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl.)\n143 €\n2. podanie opravného prostriedku (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.)\n143 €\n3. nahliadnutie do súdneho spisu (§ 13a ods. 5 podľa §13a ods. 2 písm. d) vyhl.)\n71,50 €\n4. vypracovanie vyjadrenia k stanovisku OCP TT (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.)\n143 €\n5. vypracovanie vyjadrenia k problematike prepisu priezviska (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.)\n\n143 €\n6. účasť na pojednávaní pred krajským súdom (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl.)\n7. podanie odvolania (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.)\n143 €\n- k nim prislúchajúcich režijných paušálov (§ 16 ods. 3 vyhl.)\n- DPH 20%\n226,51 €\nSpolu:\n\n7 x 8,58 €\n\n2 x 143 € 286 €\n\n60,06 €\n\n1 359,07 €\n\nNajvyšší súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom\nohľadom ďalšieho postupu v konaní zo dňa 15.02.2016 od 12:50 do 13:00 hod., pretože záznam o\nuvedenom úkone právnej služby sa v spisovom materiáli nenachádza.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}