{"guid": "c657c5d4-abeb-40a3-bc7b-06d36a8d1601:aeb4101a-d23a-457c-b8fb-5e6887f72ca0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1015201187.1", "spisova_znacka": "10Sža/43/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/43/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sža/43/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1015201187.1", "identifikacne_cislo": "1015201187", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 834, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-834", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aeb4101a-d23a-457c-b8fb-5e6887f72ca0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201187.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201187.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/43/2015\n1015201187\n20. 01. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1015201187.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: N. F. V., alias T. U. H., alias N. K. M., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka\nVietnamskej socialistickej republiky, bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt\nv krajine pôvodu mesto H., tohto času v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,\nzastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska: Brečtanová 21,\nBratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-90-12/2015-Ž zo dňa\n12.06.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/15/2015-35\nzo dňa 16. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/15/2015-35 zo dňa\n16. septembra 2015 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-PO-90-12/2015-Ž zo dňa 12.06.2015, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona\nč. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania\nrozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenú. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však\noboznámil s obsahom azylových spisov ČAS: MU-314/PO-Ž-2011, ČAS: MU-558/PO-Ž-2011, ČAS:\nMU-596/PO-Ž-2011, ČAS: MU-272/PO-Ž-2012, ČAS: MU-524/PO-Ž-2012, ČAS: MU-104/PO-Ž-2013,\nČAS: MU-333/PO-Ž-2013 a ČAS: MU-232/PO-Ž-2014, z ktorých zistil, že navrhovateľ na území\nSlovenskej republiky žiadal opakovane o udelenie azylu už od roku 2011.\nAni v jednom z už ukončených azylových konaní nedošlo k rozhodnutiu v merite veci, tieto boli zastavené\nz dôvodov vymedzených v § 19 ods. 1 zákona o azyle (rozhodnutia ČAS: MU-314-10/PO-Ž-2011\nzo dňa 31.08.2011, ČAS: MU-558-10/PO-Ž-2011 zo dňa 12.12.2011, ČAS: MU-596-12/PO-Ž-2011\nzo dňa 30.01.2012, ČAS: MU-272-4/PO-Ž-2012 zo dňa 07.06.2012, ČAS: MU-524-4/PO-Ž-2012 zo\ndňa 30.08.2012, ČAS: MU-104-9/PO-Ž-2013 zo dňa 28.03.2013, ČAS: MU-333-3/PO-Ž-2013 zo dňa\n12.07.2013, ČAS: MU-232-13/PO-Ž-2014 zo dňa 19.09.2014).\n\nK deviatej žiadosti o udelenie azylu, ktorá je predmetom tohto konania, navrhovateľ ako jeden z dôvodov\nuviedol, že sa mu v Českej republike s občiankou tohto štátu narodil syn. Ďalším dôvodom na udelenie\nazylu by mala byť podľa tvrdení navrhovateľa skutočnosť, že v krajine pôvodu si na cestu do Európy\npožičal peniaze, ktoré nevrátil, tiež, že mu hrozí trestné stíhanie (trest) za trestný čin lúpeže, čomu sa\nchce vyhnúť. Na vstupnom pohovore pred odporcom tiež uviedol, že jeho priateľka a matka jeho dieťaťa\nuž podniká kroky na legalizáciu jeho pobytu, chcú uzavrieť manželstvo a žiť v Českej republike, ak sa to\nvšak nepodarí, ostal by aj na území Slovenskej republiky. Do Vietnamu sa vrátiť nechce, požičal si tam\nistú finančnú hotovosť, ktorú nevrátil a keďže nie je v kontakte so svojou rodinou, nevie, či by mu niečo\nza to hrozilo. Výslovne pred odporcom vyhlásil, že hlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu\nboli finančné problémy a žiadny iný dôvod na odchod nemal, nič konkrétne sa mu nestalo a ani nemal\nžiadne iné problémy (vynímajúc spáchanie trestného činu a stíhanie zaň).\nKrajský súd uviedol, že sa riadne oboznámil s dokumentmi založenými v spise týkajúceho sa aktuálneho\nazylového konania (ČAS: MU-PO-90/2015-Ž). Podľa správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej\nspolupráce z novembra 2014 vo Vietname stále pretrváva marxisticko - leninská ideológia, jedná sa\no komunistický typ vlády, súkromné vlastníctvo a podnikanie je však povolené. Táto krajina je jedna z\nnajkorumpovanejších na svete, rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa zväčšujú, z toho dôvodu sa\ndesaťtisíce jej obyvateľov snažia nájsť uplatnenie v zahraničí. Bezpečnostná situácia je však dobrá a\nVietnam patrí k relatívne bezpečným destináciám juhovýchodnej Ázie.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že navrhovateľom udávaná\nnámietka nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a\nnepreskúmateľnosti nie je dôvodná a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom.\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že\nodporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne\nneopodstatnenú s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo\nsvojej podstate rozhodnutím procesným, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba\notázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite. Konkrétne, či podaná\nžiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl (navrhovateľ) na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov\nuvedený v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Vzhľadom k uvedenému ani nie je potrebné (ak odporca\ndospel k záveru, že dôvody podanej žiadosti o azyl sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. § 8, 10, 13a,\n13b zákona o azyle), aby vyhodnocoval napr. bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa o azyl.\nPre rozhodnutie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je podstatným vyhodnotenie obsahu\npodaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru\ndal odporcovi dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované navrhovateľom sú\nsvojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona\no azyle.\nJe nepochybné, ako i navrhovateľ sám výslovne a jednoznačne uviedol, že hlavným dôvodom jeho\nodchodu z Vietnamu boli finančné problémy a v ostatnom rade snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu a\ntrestu za spáchanú trestnú činnosť, či možnému postihu zo strany tretích osôb, ktorým nevrátil požičané\nfinančné prostriedky. Sám taktiež vyhlásil, že jeho priateľka a matka jeho dieťaťa sa snaží zlegalizovať\njeho pobyt v Českej republike, majú v pláne uzavrieť manželstvo a žiť tam, pričom pobyt na území\nSlovenskej republiky berie len ako náhradnú alternatívu. Navrhovateľ teda pred odporcom netvrdil, že\nby bola bezpečnostná situácia vo Vietname zlá, že by mu čokoľvek hrozilo, že by bol prenasledovaný,\nresp. by mu hrozil akýkoľvek neprimeraný postih zo strany štátu či tretích osôb. Navrhovateľ sa len snaží\nvyhnúť (za predpokladu že jeho tvrdenia sú pravdivé) trestnému stíhaniu za trestný čin, ktorý spáchal\na možným nepríjemnostiam, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s neplnením jeho záväzkov voči tretím\nosobám. Jeho primárnym cieľom je evidentne zostať so svojim synom a s priateľkou, ktorí sú občania\nČeskej republiky, na území tohto štátu.\nZjavne sa teda jedná o dôvody osobného a ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na cit. ust.\n§ 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie navrhovateľovej\nžiadosti. Sám navrhovateľ v priebehu azylového konania uvedené žiadnym spôsobom nespochybnil a\nani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k inému záveru. Odporca s navrhovateľom\nv zmysle zákona o azyle vykonal vstupný pohovor, na ktorom mu kládol jednoznačné otázky vedúce k\n\nzisteniu dôvodov udelenia azylu, ktoré následne zhrnul v napadnutom rozhodnutí. Úlohou odporcu nie\nje domýšľať si či vyhľadávať ďalšie dôvody a teda ak navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť iba obavou z\ntrestného stíhania - trestu či iného postihu (a nie obavou z vážneho bezprávia, ku ktorému by mohlo dôjsť\nv dôsledku eventuálneho trestu za lúpež či odplaty za neplnenie si záväzkov) a snahou zotrvať v Českej\nrepublike, odporca postupoval správne, ak vyhodnocoval len tieto dôvody. V administratívnom konaní sú\nvždy smerodajné len tvrdenia navrhovateľa, odporca nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať,\nči by u navrhovateľa nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu.\nNámietka navrhovateľa, podľa ktorej mal odporca skúmať podmienky vo väzniciach vo Vietname, nemá\npodľa krajského súdu žiadne opodstatnenie, pretože v priebehu administratívneho konania navrhovateľ\nani len v náznakoch nevyslovil obavy pred podmienkami vo vietnamských väzniciach. Ak hrozbu\nneľudského či ponižujúceho zaobchádzania vo výkone trestu uviedol len v opravnom prostriedku, takúto\njeho argumentáciu nemožno vyhodnotiť inak ako účelovú. Ďalšia námietka navrhovateľa, podľa ktorej\nje napadnuté rozhodnutie predčasné a v časti záveru o chýbajúcich dôvodoch podľa § 13a a § 2\npísm. f) zákona o azyle nepreskúmateľné, nemá taktiež žiadne logické opodstatnenie, pretože ako\nuž vyplýva i z predchádzajúceho výkladu, súd nemá povinnosť a ani možnosť skúmať iné dôvody\nudelenia azylu než tie, ktoré navrhovateľ sám uviedol alebo aspoň naznačil. Posúdenie prípadnej\nnepriaznivej bezpečnostnej situácie by bolo rozhodujúcim vo vyhosťovacom konaní, ktoré však nespadá\ndo právomoci odporcu. V uvedenej súvislosti krajský súd poznamenal, že podľa informácii založených\nv azylovom spise je bezpečnostná situácia vo Vietname dobrá, jedná sa o štandard. Navrhovateľ nemal\ndôvod opustiť túto krajinu z dôvodov, aké predpokladá zákon o azyle, čo sám opakovane potvrdzoval\nv priebehu celého administratívneho konania.\nDôvody žiadosti o udelenie azylu uvádzané v priebehu celého azylového konania sú konkrétne a\njednoznačné, zaznamenané tak, ako ich navrhovateľ prezentoval. Žiadne z jeho vyjadrení, a to i vrátane\nvyjadrení prednesených pred políciou, nenesie znaky perzekúcie (§ 8 zákona o azyle) a ani vážneho\nbezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle). Záver odporcu o tom, že dôvody žiadosti o udelenie azylu\nsú ekonomického a osobného charakteru teda majú, vychádzajúc z uvedeného, oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Nemožno ich subsumovať pod ust. § 8 a § 13a zákona o azyle, pretože tieto sú diametrálne\nodlišnými od predpokladov vymedzených v cit. ustanoveniach. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že\nnavrhovateľ neodôvodnil svoju žiadosť o azyl žiadnymi obavami z prenasledovania z dôvodu jeho rasy,\nnárodnosti, náboženstva, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či zastavaním politických názorov\n(§ 8 zákona o azyle). Podobne neodôvodnil svoju žiadosť ani uložením či výkonom trestu smrti,\nneľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom a ani vážnym a individuálnym ohrozením\nživota alebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 13a zákona o azyle). Podobne nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia\ns rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) - jeho\nvzťahy so štátnou občiankou Českej republiky a skutočnosť, že má s ňou syna, ktorý je taktiež občanom\nČeskej republiky, nemožno subsumovať pod žiaden z predpokladov vymedzených v § 10 či 13b zákona\no azyle. Ako zjavne vyplýva z uvedeného, ani námietku spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení\nveci nemohol posúdiť súd inak než irelevantnú a to z dôvodu, že žiaden z navrhovateľom uvádzaným\ndôvodov nie je dôvodom, pre ktorý by mu mohla byť poskytnutá jedna z foriem medzinárodnej ochrany\npodľa zákona o azyle.\nK námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ust. § 13a zákona\no azyle krajský súd uviedol, že rozhodnutím o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o azyl ako zjavne\nneodôvodnenej odporca rozhodol o tom, že navrhovateľ ako dôvod či dôvody svojej žiadosti\nneprezentoval také dôvody, ktorými by sa domáhal udelenia medzinárodnej ochrany z dôvodov,\nobsiahnutých v ust. § 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle. Nebolo teda potrebné, aby vyhodnocoval či v\nprípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu navrhovateľovi hrozí ev. vážne bezprávie. A to ani\nv prípade, ak by tieto riziká objektívne existovali. Posúdenie týchto ev. rizík bude predmetom skúmania\nv konaní o jeho administratívnom vyhostení v zmysle zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov.\nPretože v konaní pred odporcom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré\nby bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. § 8, § 10, § 13a a §13b zákona\no azyle, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná a pretože odporca dostatočne zistil\nskutkový stav a napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil, súd predmetné rozhodnutie odporcu potvrdil\nako správne a zákonné.\n\nII.\nOdvolanie navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že je štátnym\npríslušníkom Vietnamu, ktorý už v minulosti žiadal o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej\nrepubliky. O udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany požiadal z dôvodu, že má obavy pred trestom\nza lúpežné prepadnutie vo Vietname a súčasne, že má v Českej republike priateľku, s ktorou majú\nspoločného syna (navrhovateľ je riadne zapísaný na rodnom liste dieťaťa). Dlhodobo vedú spoločný život\nv Českej republike. Navrhovateľ bol na základe Dublinského dohovoru vrátený na územie Slovenskej\nrepubliky a umiestnený v Útvare policajného zaistenia Medveďov.\nNavrhovateľ v krajine svojho pôvodu spáchal lúpežné prepadnutie, za ktoré mu hrozí trest. Podľa\ninformácií od rodiny bol na neho vydaný zatykač, navrhovateľ sa obáva, že jeho spolupáchatelia ho\nobvinili aj z toho, čo neurobil. Do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť z dôvodu obáv o svoj život a obavy\npred neprimerane vysokým trestom. Rovnako sa obáva návratu z dôvodu pomsty za nevrátenie na cestu\nz Vietnamu požičaných peňazí.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom odporcu a jeho rozhodnutie rozsudkom potvrdil. Námietky\nnavrhovateľa vyhodnotil za nedôvodné.\nNakoľko so závermi prvostupňového súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas, podal proti nemu odvolanie,\na to z nasledovných dôvodov:\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností (v časti).\nPodľa navrhovateľa krajský súd rovnako ako odporca pred ním nesprávne uvádza, že dôvody\nprezentované navrhovateľom nie je možné subsumovať pod dôvody §8, 10, 13a, 13b zákona o azyle.\nNavrhovateľ má za to, že takýto záver nie je správny a predovšetkým, s ohľadom na postup tak\nsprávneho orgánu, ako aj na postup súdu, nie je zistiteľný, pokiaľ jeho vyjadrenia a obavy neskúmali\ns ohľadom na všeobecne dostupné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol\ndostatočné množstvo informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie jeho žiadosti o azyl a ktoré\nodôvodňujú túto žiadosť skutočnosťami a dôvodmi uvedenými predovšetkým v §13a (teda odôvodňujúce\nzváženie poskytnutia doplnkovej ochrany). Navrhovateľovu žiadosť a ním uvádzané dôvody nie je možné\npovažovať za dôvody irelevantné z hľadiska poskytnutia medzinárodnej ochrany.\nZopakoval skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho výpovede:\nSpáchal prepadnutie, ktoré bolo vyvolané jeho „hráčskou vášňou“, ktoré neskôr oľutoval\nTrestu sa pokúsil vyhnúť útekom z krajiny, pričom na útek si požičal väčšie množstvo peňazí, ktoré\nnevrátil\nV prípade návratu sa obáva jednak trestu zo strany štátnych orgánov, ktoré by ho postihovali za spáchaný\ntrestný čin (pričom z výpovedí už doposiaľ odsúdených spolupáchateľov je možné predpokladať\nobvinenie aj z iných činov, ako sa reálne dopustil) a súčasne by bol v ohrození zo strany osôb, ktoré mu\nposkytli finančné prostriedky na vycestovanie z krajiny\nNavrhovateľ má na území EÚ syna, pričom vrátenie do krajiny pôvodu by nepochybne znamenalo\nodlúčenie a nemožnosť syna kontaktovať\nMá preto za to, že navrhovateľ od začiatku uvádzal skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie jeho\nžiadosti o azyl. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením krajského súdu keď uviedol, že „navrhovateľ teda\npred odporcom netvrdil, že by bola bezpečnostná situácia vo Vietname zlá, že by mu čokoľvek hrozilo,\nže by bol prenasledovaný, resp. by mu hrozil akýkoľvek neprimeraný postih zo strany štátu či tretích\nosôb.“ Navrhovateľ už pri pohovore na strane 9 dotazníka uvádzal, že „Ja keby som sa vrátil, tak mi\nhrozí trest možno ešte aj vyšší. Je logické, že tí traja doma sa snažili všetko zvaliť na mňa, keďže som\ntam nebol.“ Ďalej na strane 10 dotazníka uviedol, že „tam by ma uväznili, možno aj na vyše 20 rokov...“\nMá preto za to, že navrhovateľ jasne vyjadril svoje obavy a nemožno mu vyčítať, že nepoužil presnú\nformuláciu vážneho bezprávia ako to od neho požaduje krajský súd na strane 7 rozhodnutia „navrhovateľ\nodôvodnil svoju žiadosť iba obavou z trestného stíhania - trestu či iného postihu (a nie obavou z vážneho\nbezprávia, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku eventuálneho trestu za lúpež či odplaty za neplnenie\n\nsi záväzkov).“ Je úlohou odporcu, aby sa dôkladne zaoberal vyjadreniami každého žiadateľa o azyl a\nposúdil každú žiadosť jednotlivo podľa § 19a zákona o azyle.\nMá zato, že súd na základe nesprávneho skutkového zistenia uvádza v rozhodnutí nesprávne\ninformácie ako na strane 8 rozhodnutia, kde uvádza „Podobne neodôvodnil svoju žiadosť ani uložením\nči výkonom trestu smrti, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom a ani vážnym a\nindividuálnym ohrozením života a lebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 13a zákona o azyle)“ Takéto tvrdenie\nsúdu sa nezakladá na pravde, nakoľko navrhovateľ od začiatku uvádza svoje obavy, ktoré napĺňajú\npojmové znaky vážneho bezprávia a to predovšetkým podľa § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle.\nPovažuje za nevyhnutné, aby bol prípad navrhovateľa riadne preskúmaný v merite veci a aby bolo\nvydané rozhodnutie o splnení/nesplnení podmienok pre udelenie azylu alebo pre poskytnutie doplnkovej\nochrany. Napokon to, že v prípade navrhovateľa dôvody azylovej žiadosti existujú a je nevyhnutné\nich skúmanie, konštatoval aj odporca v konaní o zaistení, kde uviedol, že dôvody navrhovateľovej\nžiadosti musí nanovo preskúmať. Následne však nevykonal žiadne zistenia, nevyhľadal ani nové\ninformácie o krajine pôvodu, iba bez ďalšieho a nesprávne konštatoval, že dôvody navrhovateľovej\nžiadosti neexistujú, pričom toto odôvodnil iba v kontexte azylu. Túto skutočnosť namietal aj v opravnom\nprostriedku avšak súd sa k tejto námietke nijako nevyjadril, čo považuje za nedostatočne zistený\nskutkový stav.\nKrajskému súdu vyčítal, že v rozhodnutí na strane 9 uvádza nepravdu a to, že „Nebolo teda potrebné,\naby vyhodnocoval či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu navrhovateľovi hrozí ev.\nvážne bezprávie. A to ani v prípade, ak by tieto riziká objektívne existovali. Posúdenie týchto ev. rizík\nbude predmetom skúmania v konaní o jeho administratívnom vyhostení v zmysle zákona č. 404/2011\nZ.z. o pobyte cudzincov.“\nTakéto tvrdenie je nepravdivé, uvedené riziká navrhovateľ tvrdil od začiatku a súd (a pred ním odporca)\nbol povinný sa nimi zaoberať. Pokiaľ sú teda dané dôvody na preskúmanie žiadosti o azyl vo veci samej,\nje odporca povinný automaticky skúmať aj napríklad postavenie žiadateľa ako navrátilca - neúspešného\nžiadateľa o azyl do krajiny jeho pôvodu. Touto otázkou sa súdy už v minulosti zaoberali a dospeli k\nzáveru, že je nevyhnutné skúmať postavenie navrátilcov. Ako príklad uvedieme rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 9Saz/16/2013, zo dňa 21.08.2013.\nPreto, má za to, že dôvody relevantné pre posúdenie žiadosti vo veci samej navrhovateľ tvrdil od začiatku\na bol odporca povinný žiadosť navrhovateľa posúdiť a zvoliť pritom postupnosť krokov tak, ako mu to\nukladá zákon, ale i kvalifikačná smernica. Na takýto postup odkazuje aj súdna prax. (napr. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/15/2008).\nV tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu Českej republiky č. j. 5 Azs\n66/2008\nNavrhovateľ dôvody relevantne pre posúdenie existencie vážneho bezprávia preukázateľne od začiatku\ntvrdil, preto bolo potrebne postupovať v zmysle čl. 4 ods. 1 druhá veta kvalifikačnej smernice a teda\nposúdiť príslušne náležitosti žiadosti.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku namietal neskúmanie situácie v súdnictve a\nrovnako vo väzniciach. Krajský súd sa k tejto námietke vyjadril na strane 7 rozhodnutia a to „námietka\nnavrhovateľa, podľa ktorej mal odporca skúmať podmienky vo väzniciach vo Vietname, nemá žiadne\nopodstatnenie, pretože v priebehu administratívneho konania navrhovateľ ani len v náznakoch nevyslovil\nobavy pred podmienkami vo vietnamských väzniciach.“ Navrhovateľ výslovne uviedol, že sa bojí trestu\na väzenia (str. 10 dotazníka). Aktuálne informácie o situácií vo vietnamských väzniciach sú alarmujúce.\nPodmienky v nich sú katastrofálne, obžalovaní nemajú prístup k obhajcovi, nie je nezvyčajné aj mučenie\na týranie zo strany polície a dozorcov. Konkrétne informácie ohľadom situácie a hrozieb pre navrhovateľa\nsme uvádzali v opravnom prostriedku, preto na ne na tomto mieste iba odkazujeme. Z týchto správ\ndoložených v opravnom prostriedku je zrejmé, že navrhovateľ by bol po návrate do krajiny pôvodu\nvystavený vážnemu bezpráviu podľa §2 písm. f bod 2 zákona o azyle. Máme preto za to, že súd rovnako\nako odporca vec nesprávne právne posúdil, keď neposudzoval prípad navrhovateľa v kontexte hrozby\nvážneho bezprávia, ktoré by mu v krajine pôvodu hrozilo.\n\nK námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ustanoveniu § 13a\nzákona o azyle sa krajský súd vyjadril iba stručne, keď uviedol, že navrhovateľ pred odporcom\nneprezentoval také dôvody, ktorými by sa domáhal udelenia medzinárodnej ochrany a „nebolo\nteda potrebné, aby vyhodnocoval, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu\nnavrhovateľovi hrozí ev. vážne bezprávie.“ Takýto záver považuje za nesprávny. Ak odporca usúdil, že\nnavrhovateľ neuvádzal žiadne dôvody pre udelenie medzinárodnej ochrany mal odôvodniť relevantnosť/\nirelevantnosť dôvodov navrhovateľovej žiadosti, a to predovšetkým v kontexte poskytnutia doplnkovej\nochrany.\nMá za to, že krajský súd pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade s platnými\npredpismi a pri svojom konaní sa dopustil pochybení uvedených vyššie.\nS ohľadom na uvedené žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozhodnutie krajského súdu navrhol potvrdiť.\nUviedol, že v navrhovateľovom prípade ide už o jeho deviatu žiadosť o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky. Za účelom zdôvodnenia jeho ostatnej žiadosti s ním bol vykonaný dňa 03.06.2015\nvstupný pohovor, kde ako jeden z dôvodov uviedol, že v Českej republike sa mu narodil syn, ktorý je\nobčanom Európskej únie, a preto aj on chce zostať v únii, konkrétne v Českej republike. Do krajiny\npôvodu sa nechce, resp. nemôže vrátiť, nakoľko si tam požičal peniaze, ktoré ešte nevrátil. Jeho hlavným\ndôvodom odchodu z Vietnamu boli finančné problémy, žiadny iný dôvod nemal a nič konkrétne sa mu v\nkrajine pôvodu nestalo. Ako ďalší dôvod svojej žiadosti o udelenie azylu uviedol, že vo Vietname spáchal\nspolu so svojimi kamarátmi lúpežné prepadnutie. Keď si uvedomil, že konal protizákonne a hrozil mu za\ntento skutok trest, požičal si peniaze, aby mohol krajinu pôvodu opustiť a vyhol sa tak potrestaniu. Pred\nrokom sa mal údajne dozvedieť, že kamaráti, ktorí s ním spáchali lúpežné prepadnutie sú už vo väzení\na udali aj jeho. Vo Vietname bol na neho vydaný zatykač, preto sa nemôže vrátiť.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil\nrozhodnutie krajského súdu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-PO-90-12/2015-Ž zo dňa 12.06.2015, podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a\nods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v\nčase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že\nmenovaný počas azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil žiadne dokumenty,\nktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Z jeho výpovede je zrejmé, že svoju žiadosť\nodôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo §\n13b zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\n\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.\njanuára 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nzjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami\nalebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nZ napadnutého rozsudku je zrejmé, z akých skutočností krajský súd vychádzal, akými úvahami sa\npri svojom rozhodovaní riadil a prečo námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné, pričom sa\nvysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, ako nižšie rozvedené pri vyrovnaní jednotlivých\nnámietok.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie\nčerpal z materiálu „Vietnam- informácie o krajine pôvodu“ z 19.01.2014 vedeného pod č. p. MUODZS-2014/000238-004 a zo správ MZV Českej republiky ku dňu 01.06.2015), z ktorých vyhodnotil a\n\nstručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre\nktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.\nZ dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 03.06.2015 vyplýva, že z krajiny pôvodu odišiel\n15.06.2011, pôvodne bolo jeho cieľovou krajinou Anglicko, kde si chcel nájsť prácu a peniazmi pomôcť\nrodičom. V Česku sa mu narodil syn a on by tam chcel žiť spolu s ním a priateľkou. V Česku bol odsúdený\nza nelegálny pobyt, kde nerešpektoval rozhodnutie o vyhostení. O udelenie azylu žiadal z dôvodu, že\nsa mu v Českej republike narodil syn. Tým pádom je občanom Európskej únie a on chce zostať v únii,\nkonkrétne v Českej republike. Do Vietnamu sa nechce vrátiť, nakoľko na cestu si požičal istú finančnú\nhotovosť, ktorú ešte nevrátil. S rodinou vo Vietname nie je v žiadnom kontakte, nevie, či by mu niečo\nhrozilo za to, že peniaze nevrátil.\nŽiaden iný dôvod odchodu z krajiny nemal, v krajine sa mu nič konkrétne nestalo.\nNa otázku či má aj iné dôvody svojej žiadosti okrem tých, ktoré uviedol navrhovateľ odpovedal, že\npred odchodom do zahraničia hral vo Vietname hazardné hry, ktoré sú tam zakázané. V roku 2009\nspáchal spolu s ďalšími troma osobami lúpežné prepadnutie v obci Xuan Lan, peniaze potrebovali na\nhru hazardných hier, bolo to z dôvodu jeho hráčskej vášne. Hlavný organizátor dostal trest 20 rokov\nnepodmienečne a zvyšní dvaja 10 a 8 rokov odňatia slobody. Keby sa vrátil, hrozil by mu vyšší trest,\npretože zvyšní traja (odsúdení) sa snažili zvaliť vinu na neho.\nNa otázku, aký bol jeho podiel na tomto prepadnutí, uviedol, že jeho úlohou bolo prenajať miestnosť\nna hazardné hry, zúčastnil sa aj na prepade, ktorý prebiehal tak, že hrali hazardné hry v ním prenajatej\nmiestnosti, prehrali všetky peniaze a potom výhercov prepadli zbraňami pod hrozbou ich použitia.\nZabezpečil aj zbrane.\nDôvod, pre ktorý teda žiadal o azyl bolo to, že sa nechce vrátiť do Vietnamu, kde by mu hrozil trest.\nNechce byť vyhostený, chce si doriešiť svoje záležitosti s priateľkou a chce žiť v Českej republike.\nNavrhovateľ uviedol, že nikdy nemal žiadne problémy s políciou ani inými zložkami štátu.\nUvedomil, že čo spravil je zlé a protizákonné a preto si požičal peniaze na útek, aby sa vyhol trestnému\nstíhaniu za lúpežné prepadnutie.\nOdporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že\nmenovaný počas azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil žiadne dokumenty,\nktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Z jeho výpovede je zrejmé, že svoju žiadosť\nodôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo §\n13b zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú.\nJe teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa\nvychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne\nzistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných\ndôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch (v prípade prvého dôvodu žiadosti o\nazyl, rodinného a súkromného charakteru, rozhodovanie o ktorých presahuje rámec azylového konania\na samotného účelu zákona o azyle, pretože ide o legalizáciu pobytu a v prípade druhého dôvodu, ide\no vyhýbanie sa trestnému stíhaniu za spáchaný trestný čin v krajine pôvodu), ktoré možno považovať\naj podľa odvolacieho súdu za iné dôvody ako tie, ktoré sú presne vymedzené v zákone o azyle v § 8,\n§ 10, § 13a alebo 13b .\nNajvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že navrhovateľ neodôvodnil svoju žiadosť o azyl\nžiadnymi obavami z prenasledovania z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosťou k\nurčitej sociálnej skupine či zastávaním politických názorov (§ 8 zákona o azyle). Podobne neodôvodnil\nsvoju žiadosť ani uložením, či výkonom trestu smrti, neľudským, či ponižujúcim zaobchádzaním alebo\ntrestom a ani vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 13a zákona\no azyle).\nPodobne nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková\nochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) - jeho vzťahy so štátnou občiankou Českej republiky a skutočnosť,\nže má s ňou syna, ktorý je taktiež občanom Českej republiky, nemožno subsumovať pod žiaden z\npredpokladov vymedzených v § 10 či 13b zákona o azyle. Zjavne sa teda jedná o dôvody osobného\na ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na cit. ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú\npriamo zo zákona za následok zamietnutie navrhovateľovej žiadosti.\nPokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území\nSlovenskej republiky, nemožno považovať za relevantné dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej\n\nrepubliky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, takýto záver\nnachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval\nrozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.\nKrajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom\nprostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach na tieto závery\nkrajského súdu odvolací súd odkazuje.\nK námietke navrhovateľa, že sa odporca dostatočne nezaoberal obavou navrhovateľa z návratu z\ndôvodu, že navrhovateľovi hrozí trest a úlohou odporcu bolo, aby sa dôkladne zaoberal vyjadreniami\nnavrhovateľa ako žiadateľa o azyl a posúdil každú žiadosť jednotlivo podľa § 19a zákona o azyle odvolací\nsúd uvádza, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)\nmá odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo\nžiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal\nprávne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom\nvykonal príslušné skutkové zistenia.\nOdporca sa posúdením relevantnosti dôvodov o azyl a vykonaním dôkazov v rozsahu dôvodov, ktorými\nnavrhovateľ odôvodňoval svoju žiadosť a dôvodmi aplikácie § 12 ods. 1 písm. a), zákona o azyle\nzaoberal v dôvodoch rozhodnutia, pričom poukázal na to, že ani samotný navrhovateľ v priebehu\nkonania netvrdil, že by mu po návrate do krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie z niektorého z taxatívne\nvymedzených dôvodov relevantných pre udelenie azylu, z toho usúdil, že ani nemôže mať odôvodnený\nstrach z prenasledovania z dôvodov uvedených v zákone o azyle. Odporca v tejto súvislosti vykonal\nzhodnotenie politickej a bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa. Pri svojich zisteniach\nvychádzal z relevantných dokumentov, ktoré si v rámci konania zadovážil.\nOdporcovi však nemožno vyčítať, že sa nezaoberal posúdením existencie vážneho bezprávia ako\nnamietal navrhovateľ, pretože navrhovateľ netvrdil, že mu hrozí prenasledovanie z niektorých z\nrelevantných dôvodov pre udelenie azylu. Za takéto nemožno ani podľa odvolacieho súdu považovať\ndôvody - záujmy osobného charakteru - snahu žiť v Českej republike s partnerkou a ich synom, ani obavy\nz trestnému stíhania za skutok, ktorý má povahu trestného činu a ku ktorému sa pred odporcom priznal.\nPodľa konštantnej judikatúry NS SR je treba rozlišovať medzi prenasledovaním a hrozbou trestu za\nskutok, ktorý má povahu trestného činu podľa platného práva. Osoby, ktoré utekajú pred trestným\nstíhaním či potrestaním za takýto trestný čin nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou alebo\npotenciálnou obeťou bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom. Tento rozdiel však môže byť\nniekedy zahmlený.\nV prvom rade môže byť osoba vinná zo spáchania trestného činu vystavená neprimeranému trestu, čo\nmôže znamenať prenasledovanie v zmysle definície utečenca.\nZa druhé, môžu byť i prípady, v ktorých určitá osoba okrem toho, že sa bojí trestného stíhania či\npotrestania za zločin, môže mať i opodstatnené obavy z prenasledovania.\nNavrhovateľ nepatrí podľa odvolacieho súdu ani do jednej z týchto kategórií.\nV prípade navrhovateľa, ktorý sa pred odporcom priznal k spáchaniu trestného činu v krajine pôvodu,\na naviac doznal, že ďalší traja spolupáchatelia boli v krajine pôvodu odsúdení na trest odňatia slobody\nv trvaní od 8 do 20 rokov však nemožno z púhej obavy, že by mohol byť odsúdený k vysokému trestu\nvyvodiť záver, že by bol vystavený neprimeranému trestu.\nPokiaľ teda sám navrhovateľ uvádza, že súd v krajine jeho pôvodu pri ukladaní trestov páchateľom\nrozlišoval medzi hlavným organizátorom, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov\na ďalším dvom spolupáchateľom uložil tresty v trvaní 8 a 10 rokov, nebolo možné sa stotožniť s\nargumentáciou navrhovateľa, že mu hrozí neprimerane vysoký trest.\nJe totiž podľa odvolacieho súdu nesporné, že navrhovateľ sa útekom z krajiny pôvodu vyhýba trestnému\nstíhaniu, čo napokon sám priznal a jeho argumentáciu, že mu hrozí vysoký trest za spáchaný skutok v\nprípade návratu do krajiny pôvodu odvolací súd vyhodnotil za účelovú. Navrhovateľ podľa odvolacieho\nsúdu neuviedol v konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by indikovali, že je utečencom, obeťou\nalebo potenciálnou obeťou bezprávia, ale osobou utekajúcou pred zákonom, preto odporca v súlade\nso zákonom zamietol jeho žiadosť podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona azyle ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/15/2015", "guid": "ea9eb877-2b66-4754-9234-5207416b4578:7f8acdce-b2d4-4ee4-92f5-6ef58b66e808", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "41d7220b-29a1-4295-8fc0-f90ee9be9fd7:5299046f-cbba-4019-9c0c-0ab92e01a531", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013200459.1", "spisova_znacka": "9Saz/16/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/16/2013 z 20. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200459.1"}], "citovane_v": []}