Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/35/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 6Sžr/35/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1 Najvyšší súd | 6Sžr/35/2016 | ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1 | 2016-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 112 zákona č. 50/1976 Zb., § 109 zákona č. 50/1976 Zb., § 110 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49efa176-f863-483f-8c37-bcc49d9273f8 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší súd 6Sžr/35/2016 1015200245 28. 09. 2016 JUDr. Alena Adamcová ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Zlatá Noha, s.r.o., Bellova 2/a, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Lamačská cesta 8, Bratislava 45, za účasti: CEDIC SK, s.r.o., Ventúrska 18, Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Danielom Drenkom, advokátom so sídlom Ventúrska 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2015/5831/KVJ zo dňa 22.01.2015, konajúc o odvolaní žalovaného a zúčastnenej osoby proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-60 z 12. mája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-120 z 12. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-60 z 12. mája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-120 z 12. mája 2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 299,30 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zúčastnenej osobe CEDIC SK, s.r.o. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/5831/KVJ zo dňa 22.01.2015, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto (ďalej aj „stavebný úrad“) č. ÚKaSP-2014/1647-EDA-34 zo dňa 27.08.2014 a žalobcovi priznal náhradu trov konania na účet žalovaného. Žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým tento vyvlastnil za náhradu v sume 40 000,- Eur pozemky par. č. 4951/10 o výmere 64 m2 , vinice, par. č. 4951/11 o výmere 8 m2, vinice parc. č. 4951/12 o výmere 3m2, ostatné plochy, parc. č. 4951/13 o výmere 3m2, ostatné plochy, parc. č. 4951/14 o výmere 4 m2, ostatné plochy parc. č. 4951/15 o výmere 39 m2, ostatné plochy parc. č. 4951/17 o výmere 33 m2, vinice parc. č. 4951/18 o výmere 41 m2, vinice parc. č. 4951/16 o výmere 31 m2, vinice, ktoré vznikli odčlenením od pôvodných parciel parc. č. 4951/3 o výmere 709 m2, vinice parc. č. 4951/5 o výmere 251 m2, ostatné plochy parc. č. 4951/7 o výmere 38 m2, vinice parc. č. 4951/8 o výmere 55 m2, vinice a parc. č. 4951/9 o výmere 188 m2, vinice vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., okres Bratislava III, obec Bratislava - Mestská časť Nové Mesto, ktorých vlastníkom je žalobca, podľa vyhotoveného geometrického plánu vypracovaného Ing. V., zo dňa 2. decembra 2013, p.č. 4951/10-18, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 05.12.2013, v prospech navrhovateľa na začatie konania o vyvlastnení predmetných pozemkov - spoločnosti CEDIC SK, s.r.o. so sídlom Ventúrska 18, Bratislava, pre účel podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „stavebný zákon“) - pre verejnoprospešnú stavbu, rozšírenie komunikácie, ktorá bude realizovaná čiastočne na predmetných pozemkoch vo vlastníctve Zlatá Noha, s.r.o. a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že realizácia predmetnej stavby je vo verejnom záujme a predmetné pozemky vo vlastníctve spoločnosti Zlatá Noha, s.r.o. sú súčasťou obslužnej komunikácie C3 a z časti ukľudnenej komunikácie D v zmysle schváleného a platného Územného plánu zóny Podhorský pás a daná oblasť, v ktorej sa nachádzajú predmetné pozemky je určená na vybudovanie verejnoprospešných stavieb a plôch pre verejnoprospešné stavby. Krajský súd pri súdnom prieskume napadnutých správnych rozhodnutí vychádzal z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z príslušných ustanovení § 108, § 109 ods. 2, § 110 ods. 1 a 2 a § 112 ods. 1 a 2 stavebného zákona, ako i z ustanovení § 2 ods. 3, § 3 ods. 2, § 3d ods. 3, 4b ods. 1 a 2 a § 17a zákona č. 664/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „cestný zákon“). S poukazom na ustanovenie § 112 ods. 2 stavebného zákona krajský súd skúmal preukázanie účelu užívania predmetu vyvlastnenia vedľajším účastníkom, obchodnou spoločnosťou CEDIC SK, s.r.o., ktorá podala návrh na vyvlastnenie predmetných pozemkov, avšak s negatívnym výsledkom. Na základe obsahu administratívneho spisu krajskému súdu na preukázanie uvedeného účelu nepostačovalo čestné prehlásenie vedľajšieho účastníka zo dňa 05.06.2014, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vydaného príslušným stavebným úradom v súvislosti s rozšírením komunikácie pre stavebníka CEDIC SK, s.r.o., tento daruje predmetné pozemky do vlastníctva a správy Mestskej časti Bratislava - Nové mesto. Taktiež krajský súd konštatoval nepreukázanie právneho titulu, na základe ktorého by mala byť stavebníkom uvedenej komunikácie obchodná spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na obsah výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorého táto spoločnosť nepodniká v stavebnej činnosti a v správnom konaní nepreukázala, že má túto činnosť zabezpečenú pod dodávateľskou firmou a ani iným spôsobom právne nepreukázala, že bude stavebníkom tejto komunikácie. S poukazom na právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.19/09 zo dňa 26.01.2011 krajský súd vyhodnotil nedostatočné preukázanie verejného záujmu na vyvlastnení v rámci preskúmavaného vyvlastňovacieho konania. V tejto súvislosti uviedol, že verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej konkrétnej otázke, o vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej. Ako ďalšiu nesplnenú podmienku napadnutého vyvlastnenia krajský súd vyhodnotil nedostatočné zváženie prípustnosti vyvlastnenia v danom prípade, bez hľadania iných spôsobov na dosiahnutie sledovaného cieľa. Podľa krajského súdu sa mal stavebný úrad viac zaoberať otázkou, či cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, napr. zriadením vecného bremena so zriadením práva stavby, tak ako to uvádzal žalobca. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a mal za to, že preskúmavané správne rozhodnutia oboch stupňov boli vydané v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Zároveň uviedol, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania predložil všetky potrebné a zákonom požadované doklady, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky potrebné na to, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu predmetných pozemkov v zmysle ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Podľa žalovaného z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme na verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Preto v danom prípade navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nie je povinný preukazovať splnenie podmienky verejného záujmu právoplatným územným rozhodnutím tak, ako je to v iných prípadoch pre vyvlastnenie v zmysle ustanovenia § 108 ods. 2 stavebného zákona, ale v danom prípade sa verejný záujem preukazuje a skúma podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, a táto schválená územnoplánovacia dokumentácia musí v záväznej časti obsahovať vymedzenie verejnoprospešných stavieb. Táto podmienka bola splnená, pričom túto skutočnosť je možné si overiť na základe podkladov nachádzajúcich sa v predmetných spisových materiáloch. V prípade, ak by navrhovateľ vyvlastňovacieho konania podal návrh na vyvlastnenie podľa iného zákonného ustanovenia, ako podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, mohol by podať návrh na vyvlastnenie až vtedy, keď by mal na predmetnú stavbu vydané právoplatné územné rozhodnutie, nakoľko z dikcie ustanovenia § 110 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, pričom z predmetného ustanovenia taktiež vyplýva, že pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, čo je práve v tomto prípade, keďže daná skutočnosť explicitne vyplýva z ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania dostatočným spôsobom pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal splnenie verejného záujmu, nakoľko v danom prípade je verejný záujem preukázaný v schválenej územnoplánovacej dokumentácii, v ktorého záväznej časti je predmetná stavba vymedzená ako verejnoprospešná stavba. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že splnenie obligatórnej zákonnej podmienky preukázaním verejného záujmu skúmal dostatočným spôsobom a mal ho za dostatočne preukázaný, pretože v zmysle ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona bolo potrebné vychádzať zo záväzného územného plánu obce a zóny, ktorý bol i v tomto prípade podkladom pre posúdenie verejného záujmu a pre vydanie rozhodnutia. Verejný záujem je deklarovaný vo všeobecne záväznom nariadení Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 2/2006 zo dňa 13.06.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Podhorský pás, z ktorého vyplýva, že ide o verejnoprospešnú stavbu schválenú územným plánom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s posúdením právneho titulu oprávňujúceho CEDIC SK, s.r.o. k podaniu návrhu na vyvlastnenie, pri ktorom krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že táto obchodná spoločnosť nepodniká v stavebnej činnosti. Uvedená požiadavka je v rozpore so znením § 112 ods. 2 stavebného zákona, jednoznačne stanovujúcim, že navrhovateľom vyvlastňovacieho konania môže byť aj právnická osoba, pričom táto musí predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, to znamená, že stavebníkom môže byť jednak fyzická osoba, právnická osoba, alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie. Žalovaný mal za to, že z ustanovení stavebného zákona vôbec nevyplýva, že v prípade, ak je stavebníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, musí mať v predmete svojej činnosti uvedenú stavebnú činnosť. Preto absencia stavebnej činnosti v predmete podnikania u vedľajšieho účastníka nemôže byť dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že stavebné povolenie oprávňuje stavebníka na realizáciu stavby a v prípade, že ju bude realizovať svojpomocne, musí stavebnému úradu v priebehu stavebného konania deklarovať zabezpečenie stavebného dozoru odborne spôsobilou osobou, čo platí i pre prípad, ak by stavebník realizoval stavbu dodávateľsky (prostredníctvom dodávateľa). Taktiež žalovaný nesúhlasil s názorom, že v priebehu vyvlastňovacieho konania je správny orgán povinný skúmať, či navrhovateľ vyvlastňovacieho konania bude stavebníkom, ako ani to, či v danom prípade má navrhovateľ vyvlastňovacieho konania v predmete svojej činnosti uvedenú stavebnú činnosť. Splnenie podmienky uvedenej v ustanovení § 112 ods. 2 stavebného zákona, že navrhovateľ musí využiť predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, stavebný úrad skúma v stavebnom konaní, pričom v opačnom prípade stavebný zákon dáva možnosť postupu podľa § 116 stavebného zákona. Žalovaný namietal posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia krajským súdom podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona. Mal za to, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 stavebného zákona preukázal, že sa dostatočným spôsobom snažil dosiahnuť cieľ vyvlastnenia inak. Z dikcie ustanovenia § 110 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, t. j. vyvlastniť možno len po tom, ako vlastník odmietol dohodu o zmluvnom prevode pozemku alebo stavby, dohodu o zriadení, zrušení alebo obmedzení vecného bremena alebo o inom obmedzení vlastníckeho práva, alebo iným spôsobom, a to napríklad zrušením spoluvlastníctva k stavbe alebo pozemku súdom, ak je navrhovateľ ich spoluvlastníkom alebo usporiadaním pomerov medzi vlastníkom stavby postavenej na cudzom pozemku a vlastníkom tohto pozemku súdnou cestou. S poukazom na obsah administratívneho spisu uviedol, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania sa preukázateľným spôsobom pokúsil o dosiahnutie dohody, pričom ako podklad pre vyvlastňovacie konanie preukázal, že tento pokus bol bezvýsledný (pokúsil sa o dohodu návrhom kúpnej zmluvy, ako aj zriadením vecného bremena tak, ako to vyplýva zo zápisnice o notárskej úschove peňazí N 973/2013 U 21/2013 zo dňa 19.12.2013), čím žalobca považuje za splnené zákonné podmienky podľa § 110 ods. 1 a § 112 ods. 4 stavebného zákona. Podľa názoru žalovaného ustanovenia stavebného zákona neupravujú, koľkokrát sa musí navrhovateľ vyvlastňovacieho konania pokúšať dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom. III. Proti rozsudku krajského súdu podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vedľajší účastník namietal nesprávne posúdenie splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane požiadavky na preukázanie, že bude stavebníkom predmetnej komunikácie. K ozrejmeniu verejnoprospešného účelu splnenia verejného záujmu vyvlastnenia vedľajší účastník uviedol, že predmetnú komunikáciu v súčasnosti využíva 327 bytov, niekoľko rodinných domov, množstvo vlastníkov pozemkov a škôlka BlueBerry Hill, ktorú prevádzkuje spoločnosť BBHill s.r.o. V súčasnosti je nedostatočné šírkové usporiadanie komunikácie, ktorá v mieste napojenia na Podkolibskú má šírku iba 3,9 metra a absentuje akýkoľvek chodník. Chodci sú nútení chodiť po úzkej ceste, na ktorej sa nezmestia ani 2 motorové vozidlá idúce vedľa seba. Pravidelne v danom mieste nastávajú kolízne situácie, chodci sú vystavení riziku stretu s autami, a to najmä rodičia vrátane ich školopovinných detí, ktorí každý deň absolvujú cesty smerom k zastávke MHD a taktiež rodičia, ktorí vozia svoje deti v kočíkoch, či už do spomínanej škôlky alebo smerom na ihriská bytových domov. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že územný plán zóny tu predpisuje verejnú komunikáciu o dvoch jazdných pruhoch a chodníku, presne v zmysle ktorého je spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. (ako navrhovateľ vyvlastnenia) pripravená túto komunikáciu rozšíriť a následne bezodplatne (darovaním) spolu s pozemkom odovzdať Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Vzhľadom na tento havarijný stav komunikácie a absenciu finančných zdrojov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto po preverení všetkých iných dostupnejších riešení (ktoré boli bezvýsledné vzhľadom na úmyselný negatívny postoj žalobcu), sa dohodli CEDIC SK, s.r.o. a Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, že CEDIC SK, s.r.o. na svoje náklady zrealizuje rozšírenie cesty vrátane jej majetkového vyporiadania a bezodplatne prevedie pozemok a komunikáciu do vlastníctva Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Účel vyvlastnenia má verejnoprospešný charakter - výstavba potrebnej komunikácie, ktorú by okrem verejnosti využíval aj samotný žalobca, ktorého je povinnosťou uvedenú komunikáciu vybudovať v rámci stavebného konania č. UKaSP2009-13/741/MZS-Vim-59, predmetom ktorého je vydanie dodatočného stavebného povolenia k rozostavanej stavbe vo vlastníctve žalobcu. Zo snímky grafickej časti územného plánu zóny Podhorský pás je zrejmé, že predmet vyvlastnenia sa nachádza na úplnom začiatku ulice Na Zlatej nohe a ulice Na Varte, a že žalobca úmyselne bráni plnohodnotnému využitiu celého územia. Podľa vedľajšieho účastníka nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať právny titul, na základe ktorého mala byť spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. stavebníkom uvedenej komunikácie. V tejto súvislosti vyjadril názor, že ako navrhovateľ vyvlastnenia sa môže stať stavebníkom až na základe zmluvného vzťahu k pozemku, tak ako to vyplýva z § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Skúmať v konaní o vyvlastnení, či bude navrhovateľ vyvlastňovacieho konania stavebníkom sám alebo prostredníctvom dodávateľa, nie je povinnosťou správneho orgánu, ani mu tieto povinnosti neukladá žiaden právny predpis. Vedľajší účastník mal za to, že správne orgány oboch stupňov vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, odôvodňujúceho vydanie napadnutých rozhodnutí o vyvlastnení. Navrhovateľ vyvlastnenia CEDIC SK, s.r.o. nebol povinný v priebehu vyvlastňovacieho konania nijakým spôsobom preukazovať, či predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, pretože žiadne zákonné ustanovenie mu túto povinnosť neukladá, pričom využívanie vyvlastneného pozemku v rozpore s účelom vyvlastnenia upravuje ustanovenie § 116 ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na ním deklarovaný zámer s ďalším využitím vyvlastneného pozemku, t. j. po realizácii stavby bezplatným prevodom previesť vlastníctvo k predmetnej komunikácii do vlastníctva Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, čím bude naplnený deklarovaný účel vyvlastnenia. Vedľajší účastník ďalej namietal nesprávne konštatovanie krajského súdu o nedostatočnom preukázaní, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Poukázal na skutočnosť, že CEDIC SK, s.r.o. so žalobcom po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili za účasti zástupcov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, sa vzájomne dohodli, že žalobca bezodplatne daruje predmetný pozemok Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a CEDIC SK, s.r.o. za to zaplatí žalobcovi „kompenzáciu“ vo výške 169 500,- Eur, ktorá je mnohonásobne vyššia oproti trhovej cene vo výške 40 000,- Eur stanovenej na základe znaleckého posudku. Po vzájomnej dohode bola dohodnutá suma zložená dňa 19.12.2013 do úschovy na notárskom úrade JUDr. D.. Žalobca však bez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia listiny, ktoré boli odsúhlasené právnymi zástupcami všetkých strán, nepodpísal. Už viac ako 9 rokov sa viacero vlastníkov pokúšalo dohodnúť so žalobcom, ktorý však vždy požadoval niekoľkonásobne vyššiu cenu za predmetný pozemok, ako bola jeho tržná hodnota, čoho dôkazom je aj zriadená notárska úschova v prospech žalobcu. Jednania prebiehali aj za účasti zástupcov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktorí sa snažili v rámci svojich možností vyriešiť zlú dopravnú situáciu v danom území. Podľa vedľajšieho účastníka, žalovaný na jednej strane odmieta akékoľvek navrhované riešenia (okrem ním navrhovanej nepomernej astronomicky navýšenej trhovej ceny) ohľadom zriadenia potrebnej komunikácie, ktorú vzhľadom na zlý finančný stav Mestská časť Bratislava - Nové Mesto nie je schopná zabezpečiť, na druhej strane však sám bude musieť uvedenú komunikáciu mať zriadenú pre vydanie kolaudačného rozhodnutia ohľadom jeho momentálne nelegálnej rozostavanej stavby, nachádzajúcej sa na dotknutých pozemkoch. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, tak v konečnom dôsledku budú slúžiť potrebnej komunikácii, avšak svojim konaním žalobca chce donútiť vedľajšieho účastníka CEDIC SK, s.r.o., aby pristúpil na jeho neodôvodnené požiadavky. Z pohľadu naplnenia požiadavky verejného záujmu vedľajší účastník za podklad pre vyvlastnenie predmetných pozemkov považoval § 17 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 2/2006 zo dňa 13.06.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Podhorský pás „vymedzenie verejnoprospešných stavieb a plôch pre verejnoprospešné stavby je podkladom pre prípadné vyvlastnenie pozemkov alebo stavieb, alebo obmedzenie vlastníckych práv k nim podľa § 108 stavebného zákona, pokiaľ nebude možné riešenie majetkovoprávnych vzťahov dosiahnuť dohodou, alebo iným spôsobom.“ V danom prípade ide o stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, čo je aj vymedzené v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. IV. K odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka podal žalobca na výzvy krajského súdu dve vyjadrenia, v ktorých navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 299,30 Eur, a to za jeden úkon právnej služby v sume 139,33 Eur, jeden úkon právnej služby v sume 143,- Eur, jeden režijný paušál v sume 8,39 Eur a jeden režijný paušál v sume 8,58 Eur. Žalobca nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, že boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Žalobca mal za to, že sledovaný cieľ vyvlastnenia v danom prípade možno dosiahnuť aj bez prechodu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam na navrhovateľa vyvlastnenia, na obchodnú spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. Ďalej poukázal na to, že súčasný stav na danom území nekorešponduje s územnoplánovacou dokumentáciou, na ktorú žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje. Predmetnú verejnoprospešnú stavbu v súčasnosti nie je možné vybudovať podľa schváleného územného plánu zóny, nakoľko absentuje vybudovanie ďalších častí verejnoprospešnej stavby - miestnej komunikácie, s vybudovaním ktorých sa v súčasnosti ani nepočíta. Žalobca konkretizoval, že predmetná miestna komunikácia (Na Varte) mala smerovať z Podkolibskej ulice pozdĺž Tupého ulici a napájať sa mala na ulicu Vtáčnik. Územný plán zóny Podhorský pás počítal tiež s prepojením, vybudovaním chodníkov z komunikácie Na Varte na komunikáciu Tupého. Keďže uvedené nie je možné dosiahnuť, nakoľko dané územie je zastavané súborom obytných budov, je podľa názoru žalobcu potrebné tieto skutočnosti zohľadniť aj v konaniach súvisiacich s vybudovaním dotknutej komunikácie. Žalobca dôvodil, že podľa ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie možno začať okrem iného aj na návrh právnickej osoby, avšak podľa jeho názoru, takáto právnická osoba musí v konaní preukázať svoju legitimáciu k takémuto konaniu. Táto skutočnosť vo vyvlastňovacom konaní skúmaná nebola. Dočasná cestná komunikácia, rozšírenie ktorej je dôvodom vyvlastňovacieho konania, nie je vo vlastníctve spoločnosti CEDIC SK, s.r.o. a táto spoločnosť nebola ani jej stavebníkom. Žalobca mal za to, že spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. v rámci vyvlastňovacieho konania neuviedla skutočné dôvody, pre ktoré vyvlastnenie žiadala. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti, že vedľajší účastník pri poukazovaní na nežiaduci stav vo vzťahu k miestnym obyvateľom však neuviedol, že na pozemku susediacom s predmetnou komunikáciou má zámer zrealizovať stavbu šiestich rodinných domov s 18 bytovými jednotkami, zdravotným strediskom a desiatkami garážových státí. Z uvedeného vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi nejde o verejný záujem, ale o dosiahnutie zisku. Podľa žalobcu za pozornosť tiež stojí skutočnosť, že spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. podala žiadosť o vydanie stavebného povolenia k tomuto zámeru presne v deň rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení. Vedľajší účastník síce vo svojom odvolaní poukazoval najmä na verejný záujem na nevyhnutnom rozšírení predmetnej komunikácie, avšak tento žalobca považoval za otázny, nakoľko každý vlastník bytu v danej oblasti bol pred nadobudnutím vlastníckeho práva s daným stavom oboznámený. Stav, na ktorý poukazuje vedľajší účastník, nezapríčinil žalobca, ako sa to vedľajší účastník snaží navodiť. Za tento stav je zodpovedná spoločnosť SOPRA, a.s., ktorá je materskou spoločnosťou vedľajšieho účastníka, a ktorá bola stavebníkom obytného súboru s 327 bytmi. Je zaujímavé, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie a následne aj povolenie na užívanie predmetných bytových domov bez toho, aby k týmto domom bola vybudovaná riadna komunikácia a následne, s poukazom na verejný záujem vydá rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností žalobcu. Podľa názoru žalobcu, uvedené svedčí o úzkej spolupráci vedľajšieho účastníka so stavebným úradom. Zároveň žalobca uviedol, že vybudovanie predmetnej komunikácie je i v jeho záujme, pričom túto by na svojich pozemkoch v potrebnom rozsahu vybudoval aj sám, pokiaľ by mu spoločnosť SOPRA, a.s. nebránila k získaniu stavebného povolenia v konaní UKa SP2009 - 13/741/MZS - VIN - 59 podávaním odvolaní a bezpredmetných námietok. Žalobca trval na tom, že vo vyvlastňovacom konaní nebola skúmaná a preukazovaná zákonná podmienka využitia predmetu vyvlastnenia na sledovaný účel podľa § 112 ods. 2 stavebného zákona. Podľa názoru žalobcu, vedľajšiemu účastníkovi ako navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania, podľa ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyplýva povinnosť preukazovať, že predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Ďalšie tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranej požiadavke žalobcu na niekoľkonásobne vyššiu cenu oproti trhovej cene za odkúpenie predmetných pozemkov, žalobca označil za nepravdivé. Zdôraznil, že vedľajší účastník toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca mal záujem so spoločnosťou SOPRA, a.s. uzatvoriť zámennú zmluvu, na základe ktorej by táto spoločnosť získala vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom vyvlastnenia. K tejto dohode z dôvodov na strane spoločnosti SOPRA, a.s. nedošlo. Žalobca teda mal a aj má záujem na vybudovaní rozšírenia predmetnej komunikácie, čo opakovane uvádzal aj v rámci vyvlastňovacieho konania (napr. aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.12.2014). Túto komunikáciu však nie je možné vybudovať v rozsahu určeným územným plánom. Bez ohľadu na uvedené, nemožno súhlasiť s tvrdením vedľajšieho účastníka, že požadovaný účel nie je možno dosiahnuť iným spôsobom, napr. zriadením vecného bremena. Zároveň žalobca v druhom vyjadrení uviedol, že má záujem predmetné pozemky zameniť, avšak nie s navrhovateľom vyvlastnenia, ale s mestom. V. K podaným odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka sa vzájomne vyjadrili i títo účastníci odvolacieho konania, pričom sledujúc rovnaký výsledok konania vyjadrili súhlas s dôvodmi podaných odvolaní. VI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok). Odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa čl. 153 Ústavy SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Podľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení protokolov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k Dohovoru bolo publikované v Zbierke zákonov 15. mája 1992 pod č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“), každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. 2 možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemku a stavbách možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v ods. 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ods. 3 vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol využívať len s primeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 112 ods. 1 a 2 staveného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia užívať na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Podľa § 2 ods. 3 cestného zákona, plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje Ministerstvo obrany, pôst a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo“). Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja zabezpečuje samosprávny kraj podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obci a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Prípravu a výstavbu prejazdených úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej colnice (ďalej len „colný priestor“) zabezpečujú colné orgány v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na schvaľovanie podľa tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa ust. § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa ust. § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa ust. § 4b ods. 2 cestného zákona, siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. Podľa ust. § 17a cestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie ustanovenia osobitných predpisov. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové lávky. Z obsahu podaní účastníkov konania vyplýva, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení časti pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je sporná. I samotný žalobca argumentuje potrebou výstavby miestnej komunikácie na časti predmetných vyvlastňovaných pozemkov, ktorá zároveň vyplýva zo záväznej časti územného plánu dotknutej územnej zóny. Preskúmaním napadnutého rozsudku a pripojeného administratívneho spisu, a to s prihliadnutím na účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, určený ustanovením § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v spojení s ustanovením § 4b cestného zákona, kedy ide o rozšírenie miestnej komunikácie, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie napadnutých rozhodnutí, ako ani podmienky vôbec na začatie preskúmavaného vyvlastňovacieho konania na návrh podaný vedľajším účastníkom. Vzhľadom na špecifický charakter verejnoprospešného využitia miestnej komunikácie, ktorá má byť vo vlastníctve a v správe príslušnej obce, zabezpečujúcej jej plánovanie, prípravu a výstavbu, nie je možné obchádzať zámer zákona podaním návrhu na vyvlastnenie potrebných pozemkov treťou osobou, a to ani za predpokladu prísľubu, príp. zmluvného zabezpečenia následného prevodu vlastníckeho práva k predmetu vyvlastnenia na obec. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou aktívnej legitimácie na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania pre účel vymedzený stavebným zákonom v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, Najvyšší súd Slovenskej republiky v záujme zachovania princípu právnej istoty poukazuje na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 3. decembra 2013, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza: „Preskúmaním veci senát najvyššieho súdu zistil v konaní existenciu zásadnej právnej otázky, doteraz nejudikovanej, aktívnej legitimácie subjektu na podanie návrhu na vyvlastnenie pre zákonnom vymedzený účel vyvlastnenia - výstavba miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona. Vyvlastnenie je zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva. Ako výnimka z pravidla musí byť vykladaná v súlade s dikciou zákona. Podľa § 112 ods. 2 prvá veta zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Podľa ustanovenia § 112 ods. 2 ide o návrhové konanie. Navrhovateľ však súčasne musí byť aktívne legitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená, že súčasne musí byť osobou, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Vyvlastnenie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V tomto prípade dochádza k prechodu (nie k prevodu) vlastníckeho práva z vlastníka na navrhovateľa vyvlastnenia (§ 109 ods. 2 prvá veta stavebného zákona). Stavebný zákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu ako navrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec nadobudol priamo navrhovateľ vo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia. V danom prípade sa navrhovatelia ako fyzické osoby domáhali vyvlastnenia pozemku pre účely miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Miestne komunikácie však podliehajú osobitnému právnemu režimu a v zmysle § 2 ods. 3 tretia veta zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení neskorších predpisov „plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby“. Podľa § 3d ods. 3/ cestného zákona „miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce“. Aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/ ako navrhovateľmi vyvlastnenia a mestom Trnava z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého výstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice Pavla Mudroňa s ulicou M. Hella, spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. V konaní bolo potvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/. Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú. Je nevyhnutné, aby mesto Trnava pred začatím vyvlastňovacieho konania preskúmalo možnosť dohody medzi vlastníkmi pozemkov navzájom i mestom. V tejto súvislosti senát poukazuje na list právnej zástupkyne ďalších účastníkov 1/ a 2/ zo dňa 13.03.2012 (súčasť administratívneho spisu 17/439), v ktorom navrhujú situáciu riešiť zámenou susediacich pozemkov.“ S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, vzhľadom na vecnú správnosť jeho výroku, aj keď z iných dôvodov, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu za dva úkony právnej služby - podanie vyjadrení k podaným odvolaniam na výzvy krajského súdu, dňa 31.08.2015 a dňa 29.03.2016, (podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013, ďalej len „vyhláška“) vo výške sadzby tarifnej odmeny v roku 2015 v sume 139,33 Eur, v roku 2016 v sume 143,- Eur, k tomu 1 x režijný paušál á 8,39 Eur pre rok 2015 a 1 x režijný paušál á 8,58 Eur pre rok 2016, s použitím § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 299,30 Eur. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba proti žalovanému správnemu orgánu, nie proti žalobcovi, ktorý podal žalobu a ňou disponuje. Špecifické postavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, že trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho. S poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov do konania pribratého účastníka rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.