{"guid": "3c643f7f-0c7f-4c66-8cf7-1a948b8855cd:49efa176-f863-483f-8c37-bcc49d9273f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1", "spisova_znacka": "6Sžr/35/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/35/2016 z 28. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 6Sžr/35/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1", "identifikacne_cislo": "1015200245", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-109", "nazov": "§ 109 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-110", "nazov": "§ 110 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-110", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-110"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-112", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-109", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-110"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49efa176-f863-483f-8c37-bcc49d9273f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžr/35/2016\n1015200245\n28. 09. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:1015200245.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nzo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Zlatá Noha, s.r.o., Bellova\n2/a, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31,\nBratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Lamačská cesta 8, Bratislava 45, za účasti:\nCEDIC SK, s.r.o., Ventúrska 18, Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Danielom Drenkom, advokátom\nso sídlom Ventúrska 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2015/5831/KVJ zo dňa 22.01.2015, konajúc o odvolaní žalovaného a zúčastnenej osoby proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-60 z 12. mája 2015 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-120 z 12. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-60 z 12. mája\n2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2015-120 z 12. mája\n2016 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 299,30 Eur na účet\nprávneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nZúčastnenej osobe CEDIC SK, s.r.o. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z dôvodov podľa § 250j ods.\n2 písm. a) a písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. OU-BA-OVBP2-2015/5831/KVJ zo dňa 22.01.2015, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto (ďalej aj „stavebný úrad“) č. ÚKaSP-2014/1647-EDA-34\nzo dňa 27.08.2014 a žalobcovi priznal náhradu trov konania na účet žalovaného. Žalovaný v rámci\nodvolacieho konania potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým tento vyvlastnil za náhradu v sume\n40 000,- Eur pozemky par. č. 4951/10 o výmere 64 m2 , vinice, par. č. 4951/11 o výmere 8 m2, vinice\nparc. č. 4951/12 o výmere 3m2, ostatné plochy, parc. č. 4951/13 o výmere 3m2, ostatné plochy, parc.\nč. 4951/14 o výmere 4 m2, ostatné plochy parc. č. 4951/15 o výmere 39 m2, ostatné plochy parc. č.\n4951/17 o výmere 33 m2, vinice parc. č. 4951/18 o výmere 41 m2, vinice parc. č. 4951/16 o výmere\n31 m2, vinice, ktoré vznikli odčlenením od pôvodných parciel parc. č. 4951/3 o výmere 709 m2, vinice\nparc. č. 4951/5 o výmere 251 m2, ostatné plochy parc. č. 4951/7 o výmere 38 m2, vinice parc. č.\n4951/8 o výmere 55 m2, vinice a parc. č. 4951/9 o výmere 188 m2, vinice vedených Okresným úradom\nBratislava, katastrálnym odborom evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X.,\nokres Bratislava III, obec Bratislava - Mestská časť Nové Mesto, ktorých vlastníkom je žalobca, podľa\nvyhotoveného geometrického plánu vypracovaného Ing. V., zo dňa 2. decembra 2013, p.č. 4951/10-18,\núradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 05.12.2013, v prospech\nnavrhovateľa na začatie konania o vyvlastnení predmetných pozemkov - spoločnosti CEDIC SK, s.r.o.\n\nso sídlom Ventúrska 18, Bratislava, pre účel podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976\nZb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „stavebný\nzákon“) - pre verejnoprospešnú stavbu, rozšírenie komunikácie, ktorá bude realizovaná čiastočne na\npredmetných pozemkoch vo vlastníctve Zlatá Noha, s.r.o. a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že\nrealizácia predmetnej stavby je vo verejnom záujme a predmetné pozemky vo vlastníctve spoločnosti\nZlatá Noha, s.r.o. sú súčasťou obslužnej komunikácie C3 a z časti ukľudnenej komunikácie D v\nzmysle schváleného a platného Územného plánu zóny Podhorský pás a daná oblasť, v ktorej sa\nnachádzajú predmetné pozemky je určená na vybudovanie verejnoprospešných stavieb a plôch pre\nverejnoprospešné stavby.\nKrajský súd pri súdnom prieskume napadnutých správnych rozhodnutí vychádzal z čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, z príslušných ustanovení § 108, § 109 ods. 2, § 110 ods. 1 a 2 a § 112 ods. 1\na 2 stavebného zákona, ako i z ustanovení § 2 ods. 3, § 3 ods. 2, § 3d ods. 3, 4b ods. 1 a 2 a § 17a\nzákona č. 664/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách\n(cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „cestný\nzákon“).\nS poukazom na ustanovenie § 112 ods. 2 stavebného zákona krajský súd skúmal preukázanie\núčelu užívania predmetu vyvlastnenia vedľajším účastníkom, obchodnou spoločnosťou CEDIC SK,\ns.r.o., ktorá podala návrh na vyvlastnenie predmetných pozemkov, avšak s negatívnym výsledkom.\nNa základe obsahu administratívneho spisu krajskému súdu na preukázanie uvedeného účelu\nnepostačovalo čestné prehlásenie vedľajšieho účastníka zo dňa 05.06.2014, že v prípade nadobudnutia\nprávoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vydaného príslušným stavebným úradom v súvislosti s\nrozšírením komunikácie pre stavebníka CEDIC SK, s.r.o., tento daruje predmetné pozemky do\nvlastníctva a správy Mestskej časti Bratislava - Nové mesto.\nTaktiež krajský súd konštatoval nepreukázanie právneho titulu, na základe ktorého by mala byť\nstavebníkom uvedenej komunikácie obchodná spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na obsah výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorého\ntáto spoločnosť nepodniká v stavebnej činnosti a v správnom konaní nepreukázala, že má túto\nčinnosť zabezpečenú pod dodávateľskou firmou a ani iným spôsobom právne nepreukázala, že bude\nstavebníkom tejto komunikácie.\nS poukazom na právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.19/09 zo\ndňa 26.01.2011 krajský súd vyhodnotil nedostatočné preukázanie verejného záujmu na vyvlastnení v\nrámci preskúmavaného vyvlastňovacieho konania. V tejto súvislosti uviedol, že verejný záujem, ktorý je\npredmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia\npredmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších\npartikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia,\nktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo\nverejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými záujmami. Verejný záujem je\npredmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej konkrétnej otázke, o vyvlastnení, a nie je možné\nho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci\nvýkonnej, a nie zákonodarnej.\nAko ďalšiu nesplnenú podmienku napadnutého vyvlastnenia krajský súd vyhodnotil nedostatočné\nzváženie prípustnosti vyvlastnenia v danom prípade, bez hľadania iných spôsobov na dosiahnutie\nsledovaného cieľa. Podľa krajského súdu sa mal stavebný úrad viac zaoberať otázkou, či cieľ\nvyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, napr. zriadením vecného\nbremena so zriadením práva stavby, tak ako to uvádzal žalobca.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a mal za to, že preskúmavané\nsprávne rozhodnutia oboch stupňov boli vydané v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného\n\nskutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Zároveň uviedol, že navrhovateľ vyvlastňovacieho\nkonania predložil všetky potrebné a zákonom požadované doklady, pričom boli splnené všetky\nzákonné podmienky potrebné na to, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu predmetných pozemkov v zmysle\nustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Podľa žalovaného z dikcie tohto ustanovenia\nvyplýva, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme na verejnoprospešné stavby podľa schválenej\núzemnoplánovacej dokumentácie. Preto v danom prípade navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nie je\npovinný preukazovať splnenie podmienky verejného záujmu právoplatným územným rozhodnutím tak,\nako je to v iných prípadoch pre vyvlastnenie v zmysle ustanovenia § 108 ods. 2 stavebného zákona,\nale v danom prípade sa verejný záujem preukazuje a skúma podľa schválenej územnoplánovacej\ndokumentácie, a táto schválená územnoplánovacia dokumentácia musí v záväznej časti obsahovať\nvymedzenie verejnoprospešných stavieb. Táto podmienka bola splnená, pričom túto skutočnosť je\nmožné si overiť na základe podkladov nachádzajúcich sa v predmetných spisových materiáloch.\nV prípade, ak by navrhovateľ vyvlastňovacieho konania podal návrh na vyvlastnenie podľa iného\nzákonného ustanovenia, ako podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, mohol by\npodať návrh na vyvlastnenie až vtedy, keď by mal na predmetnú stavbu vydané právoplatné územné\nrozhodnutie, nakoľko z dikcie ustanovenia § 110 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že\nvyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným\nrozhodnutím, pričom z predmetného ustanovenia taktiež vyplýva, že pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje,\nnevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania\npriamo vo vyvlastňovacom konaní, čo je práve v tomto prípade, keďže daná skutočnosť explicitne\nvyplýva z ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.\nZ uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania dostatočným\nspôsobom pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal splnenie verejného záujmu, nakoľko v danom\nprípade je verejný záujem preukázaný v schválenej územnoplánovacej dokumentácii, v ktorého záväznej\nčasti je predmetná stavba vymedzená ako verejnoprospešná stavba.\nV tejto súvislosti žalovaný uviedol, že splnenie obligatórnej zákonnej podmienky preukázaním verejného\nzáujmu skúmal dostatočným spôsobom a mal ho za dostatočne preukázaný, pretože v zmysle\nustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona bolo potrebné vychádzať zo záväzného\núzemného plánu obce a zóny, ktorý bol i v tomto prípade podkladom pre posúdenie verejného záujmu\na pre vydanie rozhodnutia. Verejný záujem je deklarovaný vo všeobecne záväznom nariadení Mestskej\nčasti Bratislava - Nové Mesto č. 2/2006 zo dňa 13.06.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného\nplánu zóny Podhorský pás, z ktorého vyplýva, že ide o verejnoprospešnú stavbu schválenú územným\nplánom.\nŽalovaný vyjadril nesúhlas s posúdením právneho titulu oprávňujúceho CEDIC SK, s.r.o. k podaniu\nnávrhu na vyvlastnenie, pri ktorom krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že táto obchodná spoločnosť\nnepodniká v stavebnej činnosti. Uvedená požiadavka je v rozpore so znením § 112 ods. 2 stavebného\nzákona, jednoznačne stanovujúcim, že navrhovateľom vyvlastňovacieho konania môže byť aj právnická\nosoba, pričom táto musí predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, to znamená,\nže stavebníkom môže byť jednak fyzická osoba, právnická osoba, alebo fyzická osoba oprávnená na\npodnikanie. Žalovaný mal za to, že z ustanovení stavebného zákona vôbec nevyplýva, že v prípade, ak\nje stavebníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, musí mať v predmete\nsvojej činnosti uvedenú stavebnú činnosť. Preto absencia stavebnej činnosti v predmete podnikania u\nvedľajšieho účastníka nemôže byť dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.\nV tejto súvislosti žalovaný uviedol, že stavebné povolenie oprávňuje stavebníka na realizáciu stavby\na v prípade, že ju bude realizovať svojpomocne, musí stavebnému úradu v priebehu stavebného\nkonania deklarovať zabezpečenie stavebného dozoru odborne spôsobilou osobou, čo platí i pre\nprípad, ak by stavebník realizoval stavbu dodávateľsky (prostredníctvom dodávateľa). Taktiež žalovaný\nnesúhlasil s názorom, že v priebehu vyvlastňovacieho konania je správny orgán povinný skúmať,\nči navrhovateľ vyvlastňovacieho konania bude stavebníkom, ako ani to, či v danom prípade má\nnavrhovateľ vyvlastňovacieho konania v predmete svojej činnosti uvedenú stavebnú činnosť. Splnenie\npodmienky uvedenej v ustanovení § 112 ods. 2 stavebného zákona, že navrhovateľ musí využiť predmet\nvyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, stavebný úrad skúma v stavebnom konaní, pričom v\nopačnom prípade stavebný zákon dáva možnosť postupu podľa § 116 stavebného zákona.\n\nŽalovaný namietal posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia krajským súdom podľa § 110 ods. 1\nstavebného zákona. Mal za to, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania v súlade s ustanovením § 112\nods. 4 stavebného zákona preukázal, že sa dostatočným spôsobom snažil dosiahnuť cieľ vyvlastnenia\ninak. Z dikcie ustanovenia § 110 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vyvlastniť možno len vtedy,\nak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, t. j. vyvlastniť možno len po\ntom, ako vlastník odmietol dohodu o zmluvnom prevode pozemku alebo stavby, dohodu o zriadení,\nzrušení alebo obmedzení vecného bremena alebo o inom obmedzení vlastníckeho práva, alebo iným\nspôsobom, a to napríklad zrušením spoluvlastníctva k stavbe alebo pozemku súdom, ak je navrhovateľ\nich spoluvlastníkom alebo usporiadaním pomerov medzi vlastníkom stavby postavenej na cudzom\npozemku a vlastníkom tohto pozemku súdnou cestou. S poukazom na obsah administratívneho spisu\nuviedol, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania sa preukázateľným spôsobom pokúsil o dosiahnutie\ndohody, pričom ako podklad pre vyvlastňovacie konanie preukázal, že tento pokus bol bezvýsledný\n(pokúsil sa o dohodu návrhom kúpnej zmluvy, ako aj zriadením vecného bremena tak, ako to vyplýva\nzo zápisnice o notárskej úschove peňazí N 973/2013 U 21/2013 zo dňa 19.12.2013), čím žalobca\npovažuje za splnené zákonné podmienky podľa § 110 ods. 1 a § 112 ods. 4 stavebného zákona.\nPodľa názoru žalovaného ustanovenia stavebného zákona neupravujú, koľkokrát sa musí navrhovateľ\nvyvlastňovacieho konania pokúšať dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom.\nIII.\nProti rozsudku krajského súdu podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nVedľajší účastník namietal nesprávne posúdenie splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane\npožiadavky na preukázanie, že bude stavebníkom predmetnej komunikácie.\nK ozrejmeniu verejnoprospešného účelu splnenia verejného záujmu vyvlastnenia vedľajší účastník\nuviedol, že predmetnú komunikáciu v súčasnosti využíva 327 bytov, niekoľko rodinných domov,\nmnožstvo vlastníkov pozemkov a škôlka BlueBerry Hill, ktorú prevádzkuje spoločnosť BBHill s.r.o. V\nsúčasnosti je nedostatočné šírkové usporiadanie komunikácie, ktorá v mieste napojenia na Podkolibskú\nmá šírku iba 3,9 metra a absentuje akýkoľvek chodník. Chodci sú nútení chodiť po úzkej ceste, na\nktorej sa nezmestia ani 2 motorové vozidlá idúce vedľa seba. Pravidelne v danom mieste nastávajú\nkolízne situácie, chodci sú vystavení riziku stretu s autami, a to najmä rodičia vrátane ich školopovinných\ndetí, ktorí každý deň absolvujú cesty smerom k zastávke MHD a taktiež rodičia, ktorí vozia svoje deti v\nkočíkoch, či už do spomínanej škôlky alebo smerom na ihriská bytových domov.\nVedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že územný plán zóny tu predpisuje verejnú komunikáciu o\ndvoch jazdných pruhoch a chodníku, presne v zmysle ktorého je spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. (ako\nnavrhovateľ vyvlastnenia) pripravená túto komunikáciu rozšíriť a následne bezodplatne (darovaním)\nspolu s pozemkom odovzdať Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Vzhľadom na tento havarijný\nstav komunikácie a absenciu finančných zdrojov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto po preverení\nvšetkých iných dostupnejších riešení (ktoré boli bezvýsledné vzhľadom na úmyselný negatívny postoj\nžalobcu), sa dohodli CEDIC SK, s.r.o. a Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, že CEDIC SK, s.r.o. na\nsvoje náklady zrealizuje rozšírenie cesty vrátane jej majetkového vyporiadania a bezodplatne prevedie\npozemok a komunikáciu do vlastníctva Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Účel vyvlastnenia má\nverejnoprospešný charakter - výstavba potrebnej komunikácie, ktorú by okrem verejnosti využíval aj\nsamotný žalobca, ktorého je povinnosťou uvedenú komunikáciu vybudovať v rámci stavebného konania\nč. UKaSP2009-13/741/MZS-Vim-59, predmetom ktorého je vydanie dodatočného stavebného povolenia\nk rozostavanej stavbe vo vlastníctve žalobcu. Zo snímky grafickej časti územného plánu zóny Podhorský\npás je zrejmé, že predmet vyvlastnenia sa nachádza na úplnom začiatku ulice Na Zlatej nohe a ulice Na\nVarte, a že žalobca úmyselne bráni plnohodnotnému využitiu celého územia.\nPodľa vedľajšieho účastníka nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať právny titul, na základe\nktorého mala byť spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. stavebníkom uvedenej komunikácie. V tejto súvislosti\nvyjadril názor, že ako navrhovateľ vyvlastnenia sa môže stať stavebníkom až na základe zmluvného\nvzťahu k pozemku, tak ako to vyplýva z § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona.\nSkúmať v konaní o vyvlastnení, či bude navrhovateľ vyvlastňovacieho konania stavebníkom sám alebo\nprostredníctvom dodávateľa, nie je povinnosťou správneho orgánu, ani mu tieto povinnosti neukladá\n\nžiaden právny predpis. Vedľajší účastník mal za to, že správne orgány oboch stupňov vychádzali z\nriadne zisteného skutkového stavu, odôvodňujúceho vydanie napadnutých rozhodnutí o vyvlastnení.\nNavrhovateľ vyvlastnenia CEDIC SK, s.r.o. nebol povinný v priebehu vyvlastňovacieho konania nijakým\nspôsobom preukazovať, či predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, pretože žiadne\nzákonné ustanovenie mu túto povinnosť neukladá, pričom využívanie vyvlastneného pozemku v rozpore\ns účelom vyvlastnenia upravuje ustanovenie § 116 ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti vedľajší\núčastník poukázal na ním deklarovaný zámer s ďalším využitím vyvlastneného pozemku, t. j. po realizácii\nstavby bezplatným prevodom previesť vlastníctvo k predmetnej komunikácii do vlastníctva Mestskej\nčasti Bratislava - Nové Mesto, čím bude naplnený deklarovaný účel vyvlastnenia.\nVedľajší účastník ďalej namietal nesprávne konštatovanie krajského súdu o nedostatočnom preukázaní,\nže cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Poukázal na skutočnosť,\nže CEDIC SK, s.r.o. so žalobcom po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili za účasti zástupcov Mestskej\nčasti Bratislava - Nové Mesto, sa vzájomne dohodli, že žalobca bezodplatne daruje predmetný pozemok\nMestskej časti Bratislava - Nové Mesto a CEDIC SK, s.r.o. za to zaplatí žalobcovi „kompenzáciu“ vo\nvýške 169 500,- Eur, ktorá je mnohonásobne vyššia oproti trhovej cene vo výške 40 000,- Eur stanovenej\nna základe znaleckého posudku. Po vzájomnej dohode bola dohodnutá suma zložená dňa 19.12.2013\ndo úschovy na notárskom úrade JUDr. D.. Žalobca však bez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia listiny,\nktoré boli odsúhlasené právnymi zástupcami všetkých strán, nepodpísal. Už viac ako 9 rokov sa viacero\nvlastníkov pokúšalo dohodnúť so žalobcom, ktorý však vždy požadoval niekoľkonásobne vyššiu cenu\nza predmetný pozemok, ako bola jeho tržná hodnota, čoho dôkazom je aj zriadená notárska úschova v\nprospech žalobcu. Jednania prebiehali aj za účasti zástupcov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto,\nktorí sa snažili v rámci svojich možností vyriešiť zlú dopravnú situáciu v danom území. Podľa vedľajšieho\núčastníka, žalovaný na jednej strane odmieta akékoľvek navrhované riešenia (okrem ním navrhovanej\nnepomernej astronomicky navýšenej trhovej ceny) ohľadom zriadenia potrebnej komunikácie, ktorú\nvzhľadom na zlý finančný stav Mestská časť Bratislava - Nové Mesto nie je schopná zabezpečiť, na\ndruhej strane však sám bude musieť uvedenú komunikáciu mať zriadenú pre vydanie kolaudačného\nrozhodnutia ohľadom jeho momentálne nelegálnej rozostavanej stavby, nachádzajúcej sa na dotknutých\npozemkoch. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, tak v konečnom dôsledku budú slúžiť potrebnej\nkomunikácii, avšak svojim konaním žalobca chce donútiť vedľajšieho účastníka CEDIC SK, s.r.o., aby\npristúpil na jeho neodôvodnené požiadavky.\nZ pohľadu naplnenia požiadavky verejného záujmu vedľajší účastník za podklad pre vyvlastnenie\npredmetných pozemkov považoval § 17 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava\n- Nové Mesto č. 2/2006 zo dňa 13.06.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu\nzóny Podhorský pás „vymedzenie verejnoprospešných stavieb a plôch pre verejnoprospešné stavby je\npodkladom pre prípadné vyvlastnenie pozemkov alebo stavieb, alebo obmedzenie vlastníckych práv\nk nim podľa § 108 stavebného zákona, pokiaľ nebude možné riešenie majetkovoprávnych vzťahov\ndosiahnuť dohodou, alebo iným spôsobom.“ V danom prípade ide o stavby určené na verejnoprospešné\nslužby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného\nprostredia, čo je aj vymedzené v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.\nIV.\nK odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka podal žalobca na výzvy krajského súdu dve\nvyjadrenia, v ktorých navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávne potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 299,30 Eur, a to za jeden\núkon právnej služby v sume 139,33 Eur, jeden úkon právnej služby v sume 143,- Eur, jeden režijný\npaušál v sume 8,39 Eur a jeden režijný paušál v sume 8,58 Eur.\nŽalobca nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, že boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 108 ods.\n2 písm. a) stavebného zákona.\nŽalobca mal za to, že sledovaný cieľ vyvlastnenia v danom prípade možno dosiahnuť aj bez\nprechodu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam na navrhovateľa vyvlastnenia, na obchodnú\nspoločnosť CEDIC SK, s.r.o. Ďalej poukázal na to, že súčasný stav na danom území nekorešponduje\ns územnoplánovacou dokumentáciou, na ktorú žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje. Predmetnú\n\nverejnoprospešnú stavbu v súčasnosti nie je možné vybudovať podľa schváleného územného plánu\nzóny, nakoľko absentuje vybudovanie ďalších častí verejnoprospešnej stavby - miestnej komunikácie,\ns vybudovaním ktorých sa v súčasnosti ani nepočíta. Žalobca konkretizoval, že predmetná miestna\nkomunikácia (Na Varte) mala smerovať z Podkolibskej ulice pozdĺž Tupého ulici a napájať sa mala na\nulicu Vtáčnik. Územný plán zóny Podhorský pás počítal tiež s prepojením, vybudovaním chodníkov\nz komunikácie Na Varte na komunikáciu Tupého. Keďže uvedené nie je možné dosiahnuť, nakoľko\ndané územie je zastavané súborom obytných budov, je podľa názoru žalobcu potrebné tieto skutočnosti\nzohľadniť aj v konaniach súvisiacich s vybudovaním dotknutej komunikácie.\nŽalobca dôvodil, že podľa ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie možno\nzačať okrem iného aj na návrh právnickej osoby, avšak podľa jeho názoru, takáto právnická osoba\nmusí v konaní preukázať svoju legitimáciu k takémuto konaniu. Táto skutočnosť vo vyvlastňovacom\nkonaní skúmaná nebola. Dočasná cestná komunikácia, rozšírenie ktorej je dôvodom vyvlastňovacieho\nkonania, nie je vo vlastníctve spoločnosti CEDIC SK, s.r.o. a táto spoločnosť nebola ani jej stavebníkom.\nŽalobca mal za to, že spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. v rámci vyvlastňovacieho konania neuviedla skutočné\ndôvody, pre ktoré vyvlastnenie žiadala. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti, že vedľajší účastník\npri poukazovaní na nežiaduci stav vo vzťahu k miestnym obyvateľom však neuviedol, že na pozemku\nsusediacom s predmetnou komunikáciou má zámer zrealizovať stavbu šiestich rodinných domov s 18\nbytovými jednotkami, zdravotným strediskom a desiatkami garážových státí. Z uvedeného vyplýva, že\nvedľajšiemu účastníkovi nejde o verejný záujem, ale o dosiahnutie zisku. Podľa žalobcu za pozornosť\ntiež stojí skutočnosť, že spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. podala žiadosť o vydanie stavebného povolenia k\ntomuto zámeru presne v deň rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení.\nVedľajší účastník síce vo svojom odvolaní poukazoval najmä na verejný záujem na nevyhnutnom\nrozšírení predmetnej komunikácie, avšak tento žalobca považoval za otázny, nakoľko každý vlastník\nbytu v danej oblasti bol pred nadobudnutím vlastníckeho práva s daným stavom oboznámený.\nStav, na ktorý poukazuje vedľajší účastník, nezapríčinil žalobca, ako sa to vedľajší účastník snaží\nnavodiť. Za tento stav je zodpovedná spoločnosť SOPRA, a.s., ktorá je materskou spoločnosťou\nvedľajšieho účastníka, a ktorá bola stavebníkom obytného súboru s 327 bytmi. Je zaujímavé, že\nstavebný úrad vydal stavebné povolenie a následne aj povolenie na užívanie predmetných bytových\ndomov bez toho, aby k týmto domom bola vybudovaná riadna komunikácia a následne, s poukazom na\nverejný záujem vydá rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností žalobcu. Podľa názoru žalobcu, uvedené\nsvedčí o úzkej spolupráci vedľajšieho účastníka so stavebným úradom.\nZároveň žalobca uviedol, že vybudovanie predmetnej komunikácie je i v jeho záujme, pričom túto by\nna svojich pozemkoch v potrebnom rozsahu vybudoval aj sám, pokiaľ by mu spoločnosť SOPRA, a.s.\nnebránila k získaniu stavebného povolenia v konaní UKa SP2009 - 13/741/MZS - VIN - 59 podávaním\nodvolaní a bezpredmetných námietok.\nŽalobca trval na tom, že vo vyvlastňovacom konaní nebola skúmaná a preukazovaná zákonná\npodmienka využitia predmetu vyvlastnenia na sledovaný účel podľa § 112 ods. 2 stavebného zákona.\nPodľa názoru žalobcu, vedľajšiemu účastníkovi ako navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania, podľa\nustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyplýva povinnosť preukazovať, že predmet vyvlastnenia\nvyužije na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.\nĎalšie tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranej požiadavke žalobcu na niekoľkonásobne vyššiu\ncenu oproti trhovej cene za odkúpenie predmetných pozemkov, žalobca označil za nepravdivé.\nZdôraznil, že vedľajší účastník toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca mal\nzáujem so spoločnosťou SOPRA, a.s. uzatvoriť zámennú zmluvu, na základe ktorej by táto spoločnosť\nzískala vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom vyvlastnenia. K tejto dohode z dôvodov na\nstrane spoločnosti SOPRA, a.s. nedošlo. Žalobca teda mal a aj má záujem na vybudovaní rozšírenia\npredmetnej komunikácie, čo opakovane uvádzal aj v rámci vyvlastňovacieho konania (napr. aj v odvolaní\nproti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.12.2014). Túto komunikáciu však nie je\nmožné vybudovať v rozsahu určeným územným plánom. Bez ohľadu na uvedené, nemožno súhlasiť\ns tvrdením vedľajšieho účastníka, že požadovaný účel nie je možno dosiahnuť iným spôsobom, napr.\nzriadením vecného bremena. Zároveň žalobca v druhom vyjadrení uviedol, že má záujem predmetné\npozemky zameniť, avšak nie s navrhovateľom vyvlastnenia, ale s mestom.\n\nV.\nK podaným odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka sa vzájomne vyjadrili i títo účastníci\nodvolacieho konania, pričom sledujúc rovnaký výsledok konania vyjadrili súhlas s dôvodmi podaných\nodvolaní.\nVI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a\nmedziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods.\n2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok). Odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nmá rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu\nnepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 153 Ústavy SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných\nzmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom\nústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi\nSlovenskou republikou a Českou republikou.\n\nPodľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení\nprotokolov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k\nDohovoru bolo publikované v Zbierke zákonov 15. mája 1992 pod č. 209/1992 Zb.), každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Dodatkový protokol k Dohovoru“), každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať\nsvoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré\nustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni\nprávu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so\nvšeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nPodľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. 2 možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva\nk pozemku a stavbách možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.\nPodľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\nverejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie.\nPodľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\nvýstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre\nvybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 108 ods. 3 stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v ods. 2 sa\nmusí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby\nurčené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj\na ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie.\nPodľa § 109 ods. 2 stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza\nvyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom\na stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové\npriestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.\nPodľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ods. 3 vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v\nnevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva nemožno právo\nodňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa\nobmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať\nzostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol\nvyužívať len s primeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník\nalebo iný oprávnený požiada.\nPodľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje\nvydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo\nvyvlastňovacom konaní.\nPodľa § 112 ods. 1 a 2 staveného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.\nVyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby,\nktorá má predmet vyvlastnenia užívať na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.\n\nPodľa § 2 ods. 3 cestného zákona, plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje\nMinisterstvo obrany, pôst a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo“). Plánovanie, prípravu a\nvýstavbu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja zabezpečuje samosprávny kraj podľa štátnej\nkoncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva.\nPlánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obci a miestnych komunikácií zabezpečujú obce;\npri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Prípravu a výstavbu\nprejazdených úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej colnice (ďalej len „colný priestor“)\nzabezpečujú colné orgány v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na schvaľovanie\npodľa tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa ust. § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií\nvykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových\nkomunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené\nparkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na\núseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.\nPodľa ust. § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.\nPodľa ust. § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané\nulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené\ndo siete miestnych komunikácií.\nPodľa ust. § 4b ods. 2 cestného zákona, siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade\ns územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej\ndopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám\ndiaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.\nPodľa ust. § 17a cestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie\nustanovenia osobitných predpisov.\nPodľa § 8 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva\nzákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé\nchodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre\nchodcov, podchody a priechodové lávky.\nZ obsahu podaní účastníkov konania vyplýva, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení časti\npozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je sporná. I samotný žalobca argumentuje potrebou výstavby\nmiestnej komunikácie na časti predmetných vyvlastňovaných pozemkov, ktorá zároveň vyplýva zo\nzáväznej časti územného plánu dotknutej územnej zóny.\nPreskúmaním napadnutého rozsudku a pripojeného administratívneho spisu, a to s prihliadnutím na\núčel vyvlastnenia vo verejnom záujme, určený ustanovením § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v\nspojení s ustanovením § 4b cestného zákona, kedy ide o rozšírenie miestnej komunikácie, odvolací súd\nkonštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie napadnutých rozhodnutí,\nako ani podmienky vôbec na začatie preskúmavaného vyvlastňovacieho konania na návrh podaný\nvedľajším účastníkom.\nVzhľadom na špecifický charakter verejnoprospešného využitia miestnej komunikácie, ktorá má byť vo\nvlastníctve a v správe príslušnej obce, zabezpečujúcej jej plánovanie, prípravu a výstavbu, nie je možné\nobchádzať zámer zákona podaním návrhu na vyvlastnenie potrebných pozemkov treťou osobou, a to\nani za predpokladu prísľubu, príp. zmluvného zabezpečenia následného prevodu vlastníckeho práva k\npredmetu vyvlastnenia na obec.\nV súvislosti s nastolenou právnou otázkou aktívnej legitimácie na podanie návrhu na začatie\nvyvlastňovacieho konania pre účel vymedzený stavebným zákonom v ustanovení § 108 ods. 2 písm.\nf) citovaného zákona, Najvyšší súd Slovenskej republiky v záujme zachovania princípu právnej istoty\n\npoukazuje na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 3. decembra 2013,\nktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n„Preskúmaním veci senát najvyššieho súdu zistil v konaní existenciu zásadnej právnej otázky,\ndoteraz nejudikovanej, aktívnej legitimácie subjektu na podanie návrhu na vyvlastnenie pre zákonnom\nvymedzený účel vyvlastnenia - výstavba miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného\nzákona.\nVyvlastnenie je zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva. Ako výnimka z pravidla musí byť vykladaná\nv súlade s dikciou zákona.\nPodľa § 112 ods. 2 prvá veta zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov\nvyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá\nmá predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.\nPodľa ustanovenia § 112 ods. 2 ide o návrhové konanie. Navrhovateľ však súčasne musí byť aktívne\nlegitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená, že súčasne musí byť osobou, ktorá\nmá predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Vyvlastnenie je originárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva. V tomto prípade dochádza k prechodu (nie k prevodu) vlastníckeho\npráva z vlastníka na navrhovateľa vyvlastnenia (§ 109 ods. 2 prvá veta stavebného zákona). Stavebný\nzákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu ako\nnavrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec nadobudol priamo navrhovateľ vo verejnom záujme a\nvyužíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia.\nV danom prípade sa navrhovatelia ako fyzické osoby domáhali vyvlastnenia pozemku pre účely miestnej\nkomunikácie podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Miestne komunikácie však podliehajú\nosobitnému právnemu režimu a v zmysle § 2 ods. 3 tretia veta zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon)\nv znení neskorších predpisov „plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych\nkomunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené\nosoby“. Podľa § 3d ods. 3/ cestného zákona „miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce“. Aktívne\nlegitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec. Nedostatok aktívnej legitimácie\nžalobcov v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi\nžalobcami 1/ a 2/ ako navrhovateľmi vyvlastnenia a mestom Trnava z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy\nsú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci\nsprávneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje.\nPokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné\nzdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého výstavbou\ntejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice Pavla Mudroňa s ulicou M. Hella,\nspôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto\nTrnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. V konaní bolo\npotvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby\nmiestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je\ntento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako\nnesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v\nrozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje\nverejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán\nzabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite.\nVyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili\na nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k\nstavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/. Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku je zrejmé, že\nna dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú\nv situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú. Je nevyhnutné, aby\nmesto Trnava pred začatím vyvlastňovacieho konania preskúmalo možnosť dohody medzi vlastníkmi\npozemkov navzájom i mestom. V tejto súvislosti senát poukazuje na list právnej zástupkyne ďalších\núčastníkov 1/ a 2/ zo dňa 13.03.2012 (súčasť administratívneho spisu 17/439), v ktorom navrhujú situáciu\nriešiť zámenou susediacich pozemkov.“\n\nS poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nprvostupňového súdu, vzhľadom na vecnú správnosť jeho výroku, aj keď z iných dôvodov, podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich\nnáhradu za dva úkony právnej služby - podanie vyjadrení k podaným odvolaniam na výzvy krajského\nsúdu, dňa 31.08.2015 a dňa 29.03.2016, (podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení účinnom od 01.07.2013, ďalej len „vyhláška“) vo výške sadzby tarifnej odmeny v roku\n2015 v sume 139,33 Eur, v roku 2016 v sume 143,- Eur, k tomu 1 x režijný paušál á 8,39 Eur pre rok\n2015 a 1 x režijný paušál á 8,58 Eur pre rok 2016, s použitím § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu\ntrovy odvolacieho konania predstavujú 299,30 Eur.\nObčiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba\nproti žalovanému správnemu orgánu, nie proti žalobcovi, ktorý podal žalobu a ňou disponuje. Špecifické\npostavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, že trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho.\nS poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov do konania pribratého účastníka rozhodol\nspôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/36/2015", "guid": "e2232ce4-39ec-4921-87c4-341cb7264433:c02edba3-0b75-488b-a6c5-264358cf01aa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}