{"guid": "596f394a-01f7-4e84-8077-156efa942978:112d596c-2f1b-485b-abd9-147264472bad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014202053.1", "spisova_znacka": "4Sžo/221/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/221/2015 z 8. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. novembra 2016, sp. zn. 4Sžo/221/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014202053.1", "identifikacne_cislo": "1014202053", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2016-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/112d596c-2f1b-485b-abd9-147264472bad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014202053.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014202053.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014202053.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/221/2015\n1014202053\n08. 11. 2016\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2016:1014202053.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci\nžalobcu: V. W., bytom H., právne zastúpený advokátom: JUDr. Zsolt Suver, so sídlom Murgašova 3,\nKošice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-61/2014/OPK zo dňa 8. októbra 2014,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/261/2014-68 zo dňa 27. mája\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/261/2014-68\nzo dňa 27. mája 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KM-OLVS-61/2014/OPK zo dňa 08.10.2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol\nrozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 157 zo dňa\n02.07.2014 (ďalej aj ako „rozkaz“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), pretože\nsvojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom\npomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n1.2 Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožnil s názorom žalovaného v tom, že\nžalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď v čase mimo výkonu služby viedol motorové vozidlo pod\nvplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo\nna ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných\npovinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi policajného zboru (ďalej\nlen „PZ“). Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov\nvyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto\nsa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich\nbude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom\nrozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak,\n\nako je uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach a dopustil sa konania nezlučiteľného s postavením\na úlohami príslušníka PZ.\n1.3 V prejednávanej veci nedošlo podľa krajského súdu k porušeniu žalobcom namietaných zákonných\nustanovení a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so\nzákonom. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky\npotrebné podklady. Dôkazy, ktoré žalovaný zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval\nkrajský súd za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania\nžalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal.\n1.4 Krajský súd sa pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného obmedzil na otázku, či vykonané\ndôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, nie sú pochybné, najmä spôsobom ich zistenia alebo pre\nporušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či na základe vykonaných\ndôkazov možno logicky dospieť ku skutkovému záveru, ku ktorému dospel žalovaný.\n1.5 Podľa názoru krajského súdu, súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné\noprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej\nprísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci\norgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny\norgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to,\nči také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť\na vhodnosť správneho rozhodnutia.\n1.6 Prvostupňový súd konštatoval, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou\npovinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z\nustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám negoval\nsvojím protiprávnym konaním. Aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže\nbyť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. Zákon č. 73/1998 Z.z. dokonca v\nustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia\nslužobnej prísahy.\n1.7 V súvislosti s namietaným nevykonaným znaleckým dokazovaním, ktoré malo odstrániť rozpory\nmedzi výsledkom znaleckého posudku č. 37/2014 a žalobcom predloženým znaleckým posudkom\nkrajský súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 345/04-11.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že znalecký posudok č. 20/2014, ktorý si objednal\nžalobca, nemožno považovať za objektívny, a teda jeho námietku, že dňa 08.05.2014 neriadil motorové\nvozidlo pod vplyvom alkoholu, považoval krajský súd za neopodstatnenú. Zo znaleckého posudku č.\n37/2014 totiž jednoznačne vyplýva, že koncentrácie etylalkoholu namerané žalobcovi nezodpovedajú\nním uvedenému množstvu požitých alkoholických nápojov po dopravnej nehode.\n1.8 Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo podľa krajského súdu na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby, keďže je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere\npríslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na\nzvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má v porovnaní\ns iným občanom väčšiu zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním\nmá byť vzorom iným občanom.\n1.9 Vyjadrenia žalobcu, že sa spolu s manželkou starajú o dve maloleté dcéry, z ktorých jedna\nje zdravotne ťažko postihnutá a že splácajú hypotekárny úver, považoval súd za nadbytočné.\nPrepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a stratu služobného príjmu si žalobca zapríčinil\nvlastným nezodpovedným konaním a mal si byť vedomý dôsledkov s ním spojených. Žalovaný podľa\nkrajského súdu postupoval správne, keď žalobcom uvádzané pripomienky ohľadom rodinných pomerov\nnezohľadnil, nakoľko by tak exkulpoval jeho protiprávne konanie a porušil by objektivitu v posudzovaní\nobdobných prípadov príslušníkov PZ. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a\nsvojím povolaním a profesiou má svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho\nvyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas\npriameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a\ns tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení\n\nžalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil\nintenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom. Hromadný výskyt\nurčitého protispoločenského konania totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej\nregulácie vzťahov, alebo využívaním prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii.\n1.10 Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie\nosôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované\ncez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov\nvyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace\nnadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať\nplnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania.\nNaopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony\nštátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali.\n\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,\naby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. KMOLVS-61/2014/OPK zo dňa 08.10.2014 v spojení s personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 157 zo dňa 02.07.014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n2.2 Žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové zistenia žalovaného, nakoľko nezodpovedajú\nskutočnému stavu veci a taktiež mal za to, že rozsudok krajského súdu vychádza z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým zdôrazňoval, že\nv uvedený deň v čase pred jazdou a ani počas jazdy žiadne alkoholické nápoje nepožil, a teda motorové\nvozidlo pod vplyvom alkoholu neviedol. Žalobca v tejto súvislosti odkazoval na závery znaleckého\nposudku č. 20/2014 a taktiež uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nnijako nevysporiadal so závermi znaleckého posudku č. 20/2014, ktoré sú antagonistické k záverom\nznaleckého posudku č. 37/2014, pričom práve znalecký posudok č. 20/2014 preukazuje tvrdenie žalobcu\no tom, že alkohol požil až po nehode, resp. po odstavení svojho motorového vozidla.\n2.3 Žalobca ďalej namietal, že priamy vzájomný kontakt motorových vozidiel vôbec nezaregistroval, a\nto vzhľadom na rozsah a intenzitu poškodenia oboch vozidiel spočívajúci iba v stopách po šúchaní.\nNadväzujúc na uvedené, podľa žalobcu nijako nezodpovedá skutočnosti, že by bolo došlo k stretu\noznačených motorových vozidiel intenzitou „nárazu“ a že by následne bolo došlo k „odtláčaniu zadnej\nčasti vozidla smerom k okraju komunikácie“. Žalobca potom, čo na danej komunikácii minul bielu\ndodávku, pokračoval v jazde ešte asi 200 m, kde sa pre technické problémy svojho motorového vozidla\notočil a vrátil sa do obce Iňačovce, kde asi 500 m za prvým domom jeho vozidlo celkom „zhaslo“.\nAž keď sa pre žalobcu stalo úplne zrejmým, že jeho vozidlo vôbec nie je spôsobilé ďalšej jazdy, v\nstave psychického vypätia a emočného rozrušenia spôsobeného jednako rodinnými problémami, ako\naj okolnosťou straty prevádzkyschopnosti jeho motorového vozidla, požil alkohol v množstve asi 0,5 1.\nŽalobca bol až následne kontrolovaný policajnou hliadkou, od ktorej sa dozvedel, že bol účastníkom\ndopravnej nehody. Žalobca teda namietal, že iba veľmi nekvalitná fotodokumentácia a výpoveď H. I. N., ktorú žalovaný v tomto konaní sám ani nevypočul, nemôžu byť dostatočným základom pre ustálenie,\nže „... je nemysliteľné, aby odvolateľ toto nezaregistroval, resp. aby nevedel, že došlo k dopravnej\nnehode ...“.\n2.4 Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol ako na jeho nepriaznivú\nrodinnú a finančnú situáciu, tak aj na skutočnosť, že žalobca bol počas devätnásťročného výkonu štátnej\nslužby 58-krát odmenený a iba 2-krát mu bolo uložené disciplinárne opatrenie.\n2.5 Žalobca v podanom odvolaní naďalej trval na vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z\nodboru dopravy, ako aj na vykonaní dokazovania znaleckým posudkom č. 20/2014, resp. na vykonaní\nkontrolného znaleckého dokazovania.\n3.\n\n3.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.08.2015 poukázal na to, že žalobca v podanom\nodvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti. Taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a uviedol, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na základe uvedeného\nžiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\nv spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n4.2 Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd SR mal za preukázané, že žalobca dňa 08.05.2014\nasi o 21.52 hod. v čase mimo výkonu služby viedol po cestnej komunikácii v obci Iňačovce v smere od\ncentra obce k Semianskym rybníkom osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 406 combi EČV: Q. pod\nvplyvom alkoholu, diaľkovými svetlami oslnil vodičku idúcu v protismere H. I. - N. do takej miery, že\nnepomohlo ani použitie svetelného a zvukového výstražného znamenia z jej strany, musela s motorovým\nvozidlom zn. Peugeot Boxer EČV: Q. zastaviť na okraji komunikácie, čo však nestačilo a pri míňaní jej\nvozidla žalobca ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej prednej časti jej vozidla, pričom s\nvozidlom šúchal jej vozidlo po celej dĺžke a došlo k odtláčaniu zadnej časti jej vozidla smerom k okraju\nkomunikácie. Po náraze pokračoval v jazde asi 200 metrov kde sa s vozidlom otočil a vracal sa do\nobce Iňačovce. Keď míňal vozidlo H. I. - N., postavila sa mu do cesty, ktorá už medzitým svoje vozidlo\npremiestnila pod najbližšie pouličné osvetlenie, aby zistila spôsobenú škodu a telefonicky oznámila\nvec na políciu, kývla mu rukou, aby zastavil, čo aj urobil, spustil okno na spolujazdcovej strane a\npovedal „ja idem preč“. Vzápätí s vozidlom pokračoval asi 7 m, kde vozidlo zastavil, vystúpil z neho,\npozrel sa smerom k pani I. - N., nasadol späť do vozidla a pokračoval v jazde smerom do obce. V\nobci potom podľa vyjadrenia žalobcu zastavil z dôvodu technických problémov, kde bol asi 23 minút\npo uvedenej dopravnej nehode kontrolovaný, sediac na mieste vodiča, hliadkou OO PZ Pavlovce nad\nUhom. Žalobca bol následne podrobený opakovaným dychovým skúškam analyzátorom dychu typu\nAlcotest 7410 Plus v. č. ARXM-1001 s platnosťou overenia do 17.06.2014 a to v čase o 23:08 hod.\ns výsledkom 1,30 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte činí 2,73 promile, o 23:24\nhod. s výsledkom 1,20 mg/l, v prepočte 2,52 promile a o 23:41 hod. s výsledkom 1,18 mg/l, v prepočte\n2,48 promile. Ďalej bol podrobený trom dychovým skúškam aj dňa 09.05.2014 v čase o 08:20 hod s\nvýsledkom 0,69 mg/l, v prepočte 1,45 promile, v čase o 12:23hod. s výsledkom 0,31 mg/l, v prepočte\n0,65 promile a o 16:25 hod. s výsledkom 0,04 mg/l, v prepočte 0,08 promile. Ako vyplýva zo znaleckého\nposudku č. 37/2014 znalkyne MUDr. J. W. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia\nzo dňa 29.05.2014, namerané koncentrácie etylalkoholu u žalobcu nezodpovedajú ním uvedenému\nmnožstvu požitých alkoholických nápojov po nehode. V prípade, ak by bol žalobca vypil po nehode ním\nuvedené množstvo a druh alkoholických nápojov, mali by prvé dve opakované dychové skúšky stúpajúcu\nkoncentráciu a nie klesajúcu. V prípade splnenia podmienok uskutočnenia spätného prepočtu, žalobca\nmal mať v čase dopravnej nehody v krvi koncentráciu etylalkoholu od 2,88 do 2,98 promile.\n4.3 V priebehu konania pred orgánmi polície bol vypočutý ako žalobca, tak aj osoba, ktorá riadila bielu\ndodávku - motorové vozidlo značky Peugeot Boxer EČV: Q., H. I. - N.. Žalobca počas výsluchu k\nprejednávanej veci uviedol, že si nie je vedomý, že pri míňaní motorového vozidla značky Peugeot Boxer\nEČV: Q. došlo k stretu vozidiel, resp. k akejkoľvek zrážke s týmto vozidlom, ktorá by mala za následok\npoškodenie vozidla. Žalobca pokračoval v jazde a až keď začalo mať motorové vozidlo technické\nproblémy, asi po 200 metroch s vozidlom zastavil, otočil sa a vracal sa domov. Pri spiatočnej ceste\nnezaregistroval žiadne vozidlo, a teda ani bielu dodávku, až kým neprišiel do obce Iňačovce, kde asi 500\nmetrov za prvým domov zastavil, nakoľko vozidlo mu celkom zhaslo. Žalobca pri výsluchu tvrdil, že až\nv tomto okamihu požil alkohol, konkrétne asi 0,5 litra domácej pálenky. Po istom čase (žalobca nevedel\nuviesť konkrétne po akom čase) prišla hliadka OO PZ Pavlovce nad Uhom, od ktorej sa dozvedel, že\nbol účastníkom dopravnej nehody a podrobil sa vyššie spomínanej dychovej skúške.\n\n4.4 H. I. - N. počas výsluchu k prejednávanej veci uviedla, že dňa 08.05.2014 sa vracala z farmy vodnej\nhydiny, keď v čase okolo 22:00 zbadala oprotiidúce auto. Vodič tohto auta ju oslepoval diaľkovými\nsvetlami, tak na neho začala „blikať“, aby svoje svetlá stlmil, vodič však vôbec nereagoval. H. I. - N.\nteda zašla ku krajnici a úplne zastala, stiahla okienko a začala na vodiča mávať, aby zastavil. Vodič\nnereagoval, prešiel blízko popri bielej dodávke, narazil do nej a šúchal sa pozdĺž celého auta, pričom\nzadnú časť bielej dodávky vytláčal z cesty. H. I. - N. začala trúbiť, kričať a stúpať na brzdu. Konanie vodiča\noprotiidúceho auta považovala za nepochopiteľné, pretože mal podľa jej názoru dosť priestoru, aby so\nsvojím autom bezpečne prešiel. Pri míňaní jasne spoznala žalobcu, ktorý bol vodičom predmetného\noprotiidúceho vozidla. Žalobca pokračoval v jazde ďalej, no po asi 200 metroch sa otočil a išiel späť.\nKeď prechádzal popri bielej dodávke, H. I. - N. naňho zamávala rukou, aby zastavil. Žalobca stiahol\nokienko o povedal, že ide preč a pokračoval v jazde, prešiel asi 70 metrov, vystúpil z auta, zatackal sa\na opäť pokračoval v jazde.\n4.5 Vyšetrovateľ PZ vzniesol proti žalobcovi obvinenie za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej\nlátky v predmetnom trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 37/2014, znalcom z\nodboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Toxikológia. Podľa tohto znaleckého posudku, namerané\nkoncentrácie etylalkoholu u žalobcu nezodpovedajú ním uvedenému množstvu požitých alkoholických\nnápojov po nehode. V prípade, ak by bol žalobca vypil po nehode ním uvedené množstvo a druh\nalkoholických nápojov, mali by prvé dve opakované dychové skúšky stúpajúcu koncentráciu a nie\nklesajúcu. Ak by žalobca požil alkoholické nápoje len pred nehodou a v čase nehody by bol v eliminačnej\nfáze alkoholu z krvi, tak by mal na základe spätného prepočtu v krvi koncentráciu etylalkoholu od 2,88\ndo 2,97 g/kg (promile), čo je vo všeobecnosti hodnotené ako ťažký stupeň opitosti a osoba v takomto\nstave nie je schopná bezpečne vykonávať činnosť vodiča dopravného prostriedku.\n4.6 Minister vnútra Slovenskej republiky vydal dňa 02.07.2014 personálny rozkaz č. 157, na základe\nktorého bol so žalobcom skončený služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia. V predmetnom\nrozhodnutí boli zohľadnené aj závery zo znaleckého posudku č. 37/2014. Žalobca podal voči\ntomuto rozkazu rozklad, na základe ktorého žalovaný vydal dňa 08.10.2014 rozhodnutie Č.p.: KMOLVS-61/2014/OPK, ktorým potvrdil personálny rozkaz č. 157 a rozklad žalobcu zamietol.\n4.7 V administratívnom spise sa nachádzajú aj tabuľky - prehľady o odmenách, ktoré žalobca\npočas výkonu služobného pomeru dostal, ale taktiež prehľad o disciplinárnych opatreniach uložených\nžalobcovi. Na základe uvedeného odvolací súd zistil, že žalobcovi bola niekoľkokrát udelená finančná\nodmena, ale taktiež aj disciplinárne opatrenie (dňa 29.03.2001 počas výkonu služby, nameraná hodnota\n1,15 promile alkoholu v dychu, dňa 17.06.2011 žalobca spôsobil dopravnú nehodu).\n4.8 Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok č. 20/2014, ktorého závery hovoria v prospech žalobcu.\nŽalovaný vo svojom rozhodnutí tento znalecký posudok nezohľadnil, uviedol, že žalobca žalovanému\ndoručil predmetný znalecký posudok dňa 02.07.2014, keď už bolo napadnuté rozhodnutie o jeho\nprepustení predložené na podpis Ministrovi vnútra SR. Je názoru, že vychádza z vopred dohodnutého\nmnožstva a času požitého alkoholu po nehode tak, aby t ona čas nehody vychádzalo, aby nebol žalobca\npod vplyvom alkoholu. V čase dokumentovania nehody sa žalobca ani len nezmienil, že alkohol požil\naž po nehode. Túto skutočnosť uviedol až dňa 12.05.2014\n4.9 Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n4.10 Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n4.11 Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky\nstarší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a\na) je bezúhonný,\nb) je spoľahlivý,\n\nc) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,\nd) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,\ne) ovláda štátny jazyk,\nf) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,\ng) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,\nh) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,\ni) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7.\n4.12 Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje\nobčan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na\nnepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z\nregistra trestov.\n4.13 Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje\nobčan, ktorý\na) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, alebo\nb) požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich (ďalej\nlen „iná návyková látka“), alebo\nc) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby alebo\nd) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že\n1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej\nslužbe, alebo\n2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo\n3. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol\nprávoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti\nvykonávať funkciu policajta.\n4.14 Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n4.15 Podľa § 47 ods. 3 písm. a/ a g/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu.\n4.16 Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n4.17 Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru\nuskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon\n(ďalej len „oprávnený orgán“).\n4.18 Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n4.19 Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n4.20 Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n\n4.21 Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta.\n4.22 Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.\n4.23 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n4.24 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n5.\n5.1 Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a\ns prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu.\n5.2 Po preštudovaní administratívneho a súdneho spisu odvolací má za preukázané, že žalobca porušil\nslužobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to uvádza žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí.\n5.3 Policajt je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou Slovenskej republiky,\nústavnými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi, ako aj úlohy, uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne,\nriadne a včas, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s\nosobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný\nprospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré\nby mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú\ndisciplínu a plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných predpisov.\n5.4 Najvyšší súd SR konštatuje, že služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva.\nPrávna povaha služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva z osobitnej povahy zamestnávateľa\npolicajta, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Príslušník PZ sa prostredníctvom\nsvojho zamestnávateľa priamo zúčastní na výkone verejnej moci, preto má štát výsostné oprávnenie\njednostrannými aktmi tieto vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť. Požadované vlastnosti (čestnosť,\nstatočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku\nobčanov) sú základnými predpokladmi výkonu služby v policajnom zbore. Každý príslušník PZ,\nktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ.\nNa činnosť príslušníka PZ sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej\nslužby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené vyššie\nnároky na činnosť príslušníkov PZ. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych\nzamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a\nvyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim\nupravuje zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej\nstrane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. zákonník práce).\n\n5.5 „Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v\nslužobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere a kladie na nich\nvyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona“ (judikát Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky R 40/2015).\n5.6 Zákon č. 73/1998 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu konania - porušenie služobnej prísahy alebo\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že na kvalifikovanie a posúdenie\ntakého konania ponecháva zákonodarca pomerne širokú voľnú úvahu. Táto úvaha však nie je\nneobmedzená a nemôže zachádzať do prejavov svojvôle. To, či sa určitá osoba - príslušník Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky či\nŽelezničnej polície, dopustí porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým\nspôsobom, je potrebné posudzovať náležite a dôkladne, u každej konkrétnej osoby zvlášť, podľa\nokolností, ktoré nastali, s prihliadnutím na všetky súvisiace skutočnosti, svedčiace či už v prospech alebo\nv neprospech posudzovanej osoby. Všetky skutočnosti, ku ktorým príslušný správny orgán na základe\ntakejto úvahy dospeje, musia byť preukázané relevantnými dôkazmi.\n5.7 V prípade žalobcu je nesporne preukázané, že mimo výkonu služby riadil motorové vozidlo pod\nvplyvom alkoholu, pričom spôsobil dopravnú nehodu. K administratívnemu spisu sú pripojené aj samotné\nvýsledky dychovej skúšky, príslušná hliadka OO PZ vykonala dychovú skúšku trikrát, s určitým časovým\nodstupom (presne namerané hodnoty odvolací súd uviedol už vyššie), a teda je nesporne preukázané,\nže hladina alkoholu u žalobcu sa postupom času znižovala. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že alkohol\npožil až po tom, čo zastavil so svojím autom v obci Iňačovce. Hliadka OO PZ ho po určitom čase (nie však\nviac ako 30 minút, ako to vyplýva zo spisu) podrobila dychovej skúške. Podľa názoru odvolacieho súdu\nje však vylúčené, aby hladina alkoholu u žalobcu klesala po tak krátkom časovom okamihu od požitia\nalkoholu a pri takom množstve alkoholu, ako žalobca vypil. Podľa odvolacieho súdu je teda aj znalecky\nvylúčené, že žalobca požil alkohol až po tom, čo spôsobil dopravnú nehodu a zastal so svojím motorovým\nvozidlom v obci Iňačovce. Uvedené skonštatovala aj znalkyňa v znaleckom posudku č. 37/2014, ktorý\nbol vypracovaný v trestnom konaní na žiadosť súdu, pričom znalkyňa konkrétne uviedla, že namerané\nkoncentrácie etylalkohlolu u žalobcu nezodpovedajú ním uvedenému množstvu požitých alkoholických\nnápojov po nehode. Ak by po nehode vypil ním uvedené množstvo, mali by prvé dve opakované dychové\nskúšky stúpajúcu koncentráciu a nie klesajúcu. Z uvedeného najvyšší súd jednoznačne dospel k záveru,\nže žalobca požil alkohol ešte pred nehodou, a teda viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z\ntohto dôvodu považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny.\n5.8 Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný ako aj krajský súd nezohľadnili znalecký posudok č.\n20/2014, vypracovaný na objednávku žalobcu. Krajský súd správne poznamenal, že predmetný znalecký\nposudok bol vypracovaný až po doručení prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a na jeho objednávku,\na teda spochybnil objektivitu predmetného znaleckého posudku. Odvolací súd má za to, že nebol dôvod\nna to, aby žalobca predkladal svoj vlastný znalecký posudok, nakoľko na základe znaleckého posudku\nč. 37/2014 nevznikli žiadne rozpory v skutkovom stave. Pokiaľ ide o výsledky predmetného znaleckého\nposudku, tak správnemu orgánu, ani žalobcovi či súdu neprináleží spochybňovať znalecký posudok po\nodbornej stránke. „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny\norgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (závery), ale\nhodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z\ndôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za\nnesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky“ (judikát najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. 6/2011, rozsudok sp.zn. 6Sžo/150/2009). V zmysle citovanej judikatúry najvyšší\nsúd konštatuje, že znalecký posudok č. 37/2014, vypracovaný v trestom konaní, na objednávku súdu,\nje v súlade so zásadami logiky i skutkovými závermi vyplývajúcimi z dôkazov vykonaných správnym\norgánom, a teda správny orgán ako aj krajský súd postupovali správne, keď vo svojich rozhodnutiach\nzohľadnili závery tohto znaleckého posudku. Vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania by bolo\nnadbytočné.\n5.9 Odvolací súd má na základe vyššie uvedeného jednoznačne preukázané, že žalobca viedol\nmotorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu. Predmetná\nskutočnosť sa síce stala mimo výkonu služby, avšak žalobca ako príslušník PZ bol povinný, v zmysle\ncitovaných ustanovení, aj mimo služby viesť riadny a usporiadaný život a správať sa tak, aby ako\npríslušník jedného z ozbrojených zborov Slovenskej republiky, šiel príkladom ostatným občanom.\n\nŽalobca sa tak však nesprával, a teda odvolací súd dospel k záveru, že žalobca porušil služobnú\ndisciplínu zvlášť hrubým spôsobom, za čo mu bol oprávnene uložený trest - prepustenie zo služobného\npomeru. Zákon č. 73/1998 Z.z. neukladá žiadne subjektívne či objektívne okolnosti, na ktoré by správny\norgán mal alebo musel prihliadať pri prepustení zo služobného pomeru. V ustanovení § 195 citovaného\nzákona je upravený zákaz prepustenia, kde sú taxatívne stanovené prípady, na ktoré sa tento zákaz\nvzťahuje. Okolnosti, ktoré však žalobca uvádzal (zlá rodinná či finančná situácia), nespadajú pod zákaz\nprepustenia v zmysle § 195, a teda správny orgán nemal dôvod na ne prihliadať.\n5.10 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky\nzákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a\nlogického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v\nsprávnom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\npotvrdil.\n5.11 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto\nmu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n5.12 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok), odvolacie\nkonania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov. V tomto prípade bolo odvolanie žalobcu podané pred 1. júlom 2016, súd\npreto na konanie použil ustanovenia O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/261/2014", "guid": "10dab74c-4641-4b08-86b5-eccb9aa8fe58:7e4b75a2-fd89-4b48-97c1-7e9e3aad31d9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}