{"guid": "1a40c609-60c8-42cc-8b17-c1272d61c55d:3b17f7c2-1d65-4010-a69f-70314c338890", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014201634.1", "spisova_znacka": "7Ndz/3/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ndz/3/2016 z 9. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2016, sp. zn. 7Ndz/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1014201634.1", "identifikacne_cislo": "1014201634", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2016-05-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b17f7c2-1d65-4010-a69f-70314c338890", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014201634.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014201634.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014201634.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Ndz/3/2016\n1014201634\n09. 05. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:1014201634.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. A.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX,\nXXX XX Q., proti žalovanému: Slovenská poľovnícka komora, Disciplinárna komisia SPK č. 2, so\nsídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/209/2014 a o námietke zaujatosti\nvznesenej voči sudcovi Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimilovi Pavlikovskému, jednohlasne takto\nrozhodol:\nSudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimil Pavlikovský nie je v y l ú č e n ý z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/209/2014.\nodôvodnenie:\nŽalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 3. októbra 2014 sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu - Slovenská poľovnícka komora,\nDisciplinárna komisia SPK č. 2, č. sp. zn. 2/2012 zo dňa 25. júna 2014 a rozhodnutia ODK SPK Malacky\nč. sp. zn. 001/2012 zo dňa 2. februára 2012, žiadajúc ich zrušenie podľa § 250j ods. 2, písm. a/, b/, c/, d/\na e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vrátenie veci žalovanému na nové prejednanie\na rozhodnutie.\nKonanie o uvedenej žalobe je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/209/2014 a vec\nbola pridelená na základe rozvrhu práce súdu na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S.\nV priebehu konania vedenom na Krajskom súde v Bratislave žalobca doručil krajskému súdu dňa 22.\napríla 2016 písomné podanie, označené ako žiadosť, v ktorom v bode 2/ vzniesol námietku zaujatosti\nvoči sudcovi Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimilovi Pavlikovskému.\nNámietku zaujatosti žalobca odôvodnil nasledovne: JUDr. Vlastimil Pavlikovský, sudca Krajského\nsúdu v Bratislave sa angažuje v poľovníctve; je členom Legislatívnej komisie Slovenskej poľovníckej\nkomory; členom tejto odbornej komisie sa nestal náhodou, ale menovaním Prezídiom Slovenskej\npoľovníckej komory dňa 4. mája 2015 v Bratislave uznesením č. 25/2015. Žalobca tvrdil, že z uvedeného\njednoznačne pre neho vyplýva, že uvedený sudca je ako člen tejto odbornej komisie v spojení so\nšpičkami vo vedení Slovenskej poľovníckej komory a to jemu ako účastníkovi konania - žalobcovi, v\ndanom spore dáva pochybnosti a obavu o nestrannosti JUDr. Vlastimila Pavlikovského predsedu senátu.\nŽiadal, aby JUDr. Ľudovít Pavlikovský bol vylúčený ako predseda senátu a aj ako člen senátu, ktorý\nbude prejednávať predmetný spor. Poukazom na právnu úpravu ust. § 30 zákona č. 315/2000 Z. z. o\nsudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uviedol,\nže vec prejednávajúci sudca by sa mal sám vzdať rozhodovať takýto spor.\nSudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimil Pavlikovský sa k uvedenej námietke zaujatosti\nvznesenej žalobcom v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn č. 6S/209/2014 vyjadril tak, že\nv označenej veci sa necíti byť zaujatý.\n\nK dôvodom vznesenej námietky žalobcu JUDr. Vlastimil Pavlikovský uviedol: „Je pravdou, že som\nčlenom SPK aj členom legislatívnej komisie SPK. SPK je jednotná profesná samosprávna organizácia\nzriadená na základe zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nza účelom ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov pri výkone práva poľovníctva,\nochrane prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom.\nLegislatívna komisia SPK je odborná komisia pracujúca ad hoc, nie je zaradená do organizačnej\nštruktúry orgánov SPK (§ 10 Stanov SPK), nie je jej organizačnou zložkou a nepodieľa sa ani na výkonnej\nčinnosti SPK. Členstvo v legislatívnej komisii j dobrovoľné, nie je nijakým spôsobom honorované a\nneplynú z neho ani žiadne osobitné benefity.\nPodotýkam, že pokiaľ žalobca namietal, že ako člen legislatívnej komisie SPK som bol do tejto funkcie\nmenovaný Prezídiom SPK, nemožno v tomto jeho argumente nájsť vzťah vyplývajúci z dikcie § 14 ods. 1\nO.s.p., keďže predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je rozhodnutie Disciplinárnej\nkomisie SPK.\nPodľa môjho názoru, na základe skutočnosti, že ako sudca (i keď zároveň člen SPK) preskúmavam\nrozhodnutie príslušného orgánu SPK vydaného v konaní podľa zákona č. 274/2009 Z. z., Stanov SPK a\nDisciplinárneho poriadku SPK, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že z tohto dôvodu mám taký vzťah\nk veci, ktorý by ma vylučoval z konania a rozhodovania v zmysle § 14 ods.1 O.s.p. Pokiaľ neexistujú\nvšeobecne alebo zo strany podávateľa námietky zaujatosti známe ďalšie právne relevantné skutočnosti,\nnemožno považovať moje členstvo vo vyššie uvedených inštitúciách za okolnosti nasvedčujúce tomu,\nže mám pomer k súdenej veci, k účastníkom súdneho konania alebo k ich zástupcom, a preto nemožno\nmať ani pochybnosti o mojej nezaujatosti.\nNecítim sa byť ovplyvňovaný v žiadnej forme závislosti k účastníkovi súdneho konania na strane\nžalovaného, nie som ani v žiadnom pomere veci či k ostatným účastníkom súdneho konania v zmysle\n§ 14 ods. 1 O.s.p..“\nKrajský súd v Bratislave podľa § 16 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 ods. 1 a s § 15a ods. 1 O.s.p. predložil\nnámietku žalobcu spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie\no zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu s jeho vyjadrením k vznesenej námietke.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posúdil žalobcom znesenú námietku zaujatosti voči vec\nprejednávajúcemu sudcovi Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimilovi Pavlikovskému vzhľadom na\njeho pomer k veci a k účastníkom konania, túto prejenal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p.) podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie sudcu\nKrajského súdu v Bratislave JUDr. Ľudovíta Pavlikovského z prejednania a rozhodovania v predmetnej\nveci.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na\nich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nPodľa § 15a ods. 1, 2, 3 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku\nzaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\nÚčastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré\nviedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý\nje sudca vylúčený.\nV námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,\na kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré\nnespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu\nnepredkladá.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide\nnapríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem\nna určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo\n\niným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k\núčastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,\nsúrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak\npozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.\nPomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a\nrozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa (ne)cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu\npridelenej veci).\nZaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k\nich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní\na rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k\nzáveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie\nsudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,\npochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných\nskutočností.\nNestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom\nprípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska\nnestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 1. októbra 1982).\nExistencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS\n16/00).\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.\"\nZa objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale\nto, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom,\nže sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť\nsudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah\nk veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nPredpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho\na spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom\nosobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na\nvýsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje\nako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá\nvylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými\nskutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny\npohľad na vylúčenie sudcu.\n\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\nV danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc\nsúdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je\npri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov\na len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o\nsudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky\nnezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to,\naby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu,\naj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie\nsudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva,\nže sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok. (§ 2 ods. 1 a 2 zákona\no sudcoch). Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a\nnezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi\npriznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.\nZ obsahu vznesenej námietky nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktorými by žalobca odôvodňoval\nvznesenú námietku voči vec prejednávajúcemu sudcovi Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľudovítovi\nPavlikovskému.\nVychádzajúc s vyššie uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že skutočnosť, že sudca Krajského\nsúdu JUDr. Vlastimil Pavlikovský, sa angažuje v poľovníctve; je členom Legislatívnej komisie Slovenskej\npoľovníckej komory a členom tejto odbornej komisie sa stal menovaním Prezídiom Slovenskej\npoľovníckej komory dňa 4. mája 2015 v Bratislave uznesením č. 25/2015, sama osebe nie je takou\nskutočnosťou, ktorá by podmieňovala pochybnosti o jeho nezaujatosti konať a rozhodovať vo veci\nvedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/209/2014, keď namietaný sudca vo vyjadrení\nsíce potvrdil, že je členom SPK a aj členom legislatívnej komisie SPK, avšak necíti sa byť ovplyvňovaný\nv žiadnej forme závislosti k účastníkovi súdneho konania na strane žalovaného, nie je ani v žiadnom\npomere k veci, či k ostatným účastníkom súdneho konania v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., a preto sa necíti\nbyť v uvedenej veci 6S/209/2014 zaujatý.\nPokiaľ žalobca v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/209/2014 založil\nsvoju pochybnosť o nezaujatosti uvedeného sudcu výlučne na tvrdených skutočnostiach bez tvrdenia\no existencii ďalších skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne spochybňovali nezaujatosť\nnamietaného sudcu vzhľadom k jeho pomeru k veci alebo jeho účastníkom resp. k jeho zástupcom,\nsenát najvyššieho súdu zastáva názor, že samotná okolnosť, že vec prejednávajúci sudca je členom\nSlovenskej poľovníckej komory a jej legislatívnej komisie bez ďalších relevantných dôvodov nie je\nspôsobilá spochybniť nezaujatosť dotknutého sudcu.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu\nmôžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody. Na dosiahnutie nápravy v občianskom súdnom\nkonaní aj podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku slúžia predovšetkým opravné prostriedky,\nnie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto základe však bez ďalšieho nemožno\nurobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie\ndoložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku.\nSúčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania\nveci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť\nsúdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a\n\nrozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti\n[viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v.\nBelgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je\nposkytovaná (\"justice must not only be done, it must also be seen to be done\")], nemožno prehliadať,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej\nzásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len\ncelkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné\npresvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných\nzáruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti\nPortugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania\na rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom\ndosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že\nvec prejednávajúci sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľudovít Pavlikovský nie je vylúčený z\nprejednania a rozhodovania v predmetnej veci, keď nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska\n§ 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná, a ani z vyjadrenia sudcu, nevyplýva taká okolnosť, ktorá by\nodôvodňovala jeho vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}