{"guid": "d49c7e16-7d0c-44e7-b897-85fe5b4009ca:775f7628-2101-4cc7-9d6e-9593ce7bf37d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014201387.1", "spisova_znacka": "10Sžo/378/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/378/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 10Sžo/378/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014201387.1", "identifikacne_cislo": "1014201387", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/775f7628-2101-4cc7-9d6e-9593ce7bf37d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014201387.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014201387.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014201387.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/378/2015\n1014201387\n29. 11. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1014201387.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobkyne X.\nB., bytom P., zastúpenej JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom, so sídlom Fándlyho 130/8, 018 41\nDubnica nad Váhom, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72\nBratislava (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,\nso Špitálska 12, 812 28 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-BAKDI21-86/2014-P zo dňa 5. júna 2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/173/2014-44 zo dňa 24. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/173/2014-44 zo dňa\n24. júna 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-BA-KDI21-86/2014-P zo dňa 05.06.2014, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného\ninšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV č. ORP-P-1168/BAIV-ODI1-2013 zo dňa\n08.04.2014, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), na tom\nskutkovom základe, že ako účastníčka cestnej premávky porušila § 16 ods. 1 s poukazom na § 137 ods.\n2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), pretože dňa 25.12.2013 v čase o 09:47 hod.\nviedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia ev. č. B. v Bratislave po Lamačskej ceste v smere\nod Hodonínskej ulice, pričom v ľavotočivej zákrute neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,\nvlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré\nmožno predvídať, následkom čoho dostala s vozidlom šmyk, vyšla mimo vozovku vpravo, kde narazila\ndo betónového črepníka a stĺpu telegrafného vedenia. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990\nZb. uložil žalobkyni pokutu vo výške 180 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov.\nPo preskúmaní administratívneho spisu a vydaných rozhodnutí dospel krajský súd k záveru, že správne\norgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje\n\nzávery aj náležité odôvodnili, pričom žalobkyni bol v konaní poskytnutý potrebný priestor na uplatnenie\nvšetkých jej procesných práv.\nPodľa názoru krajského súdu bolo v priestupkovom konaní jednoznačne preukázané, že udalosť v\ncestnej premávke zo dňa 25.12.2013, ktorej účastníčkou bola žalobkyňa, napĺňa definičné znaky\ndopravnej nehody (§ 64 zákona č. 8/2009 Z.z.). Predmetnej dopravnej nehode predchádzalo\nnezvládnutie riadenia vozidla žalobkyňou ako vodičkou, ktorá dostala s vozidlom v zákrute šmyk,\nvyšla s vozidlom mimo vozovku, kde narazila do betónového črepníka a stĺpu telegrafného vedenia,\npričom pri nehode utrpela ľahké zranenie. Zo zápisnice o ohliadke miesta nehody vyplýva, že neboli\nzistené žiadne objektívne a nepredvídateľné okolnosti nezávislé na vôli žalobkyne, ktoré mohli prispieť\nk vzniku kolíznej situácie. Vzhľadom na všetky zhromaždené podklady, ktoré žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, dospel podľa názoru krajského súdu k správnemu záveru, že príčina dopravnej\nnehody tkvie výlučne v rýchlosti a spôsobe jazdy žalobkyne, ktorá neprispôsobila jazdu najmä svojim\nschopnostiam a vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným\nokolnostiam, ktoré možno predvídať (§16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). Žalobkyňa sama v podanom\nvysvetlení pred správnym orgánom uviedla, že zavinenia dopravnej nehody si je vedomá a v čase\nnehody pravdepodobne išla rýchlosťou vyššou ako najvyššia povolená rýchlosť. V konaní o priestupku\nneponúkla správnemu orgánu žiadne dôkazy o tom, že príčinou dopravnej nehody boli iné okolnosti,\nktoré v danom čase nemohla predvídať ani ovplyvniť a ktoré by ju celkom alebo aspoň čiastočne\nzbavovali zavinenia nehody. Tvrdenie žalobkyne uplatnené až pri ústnom prejednávaní priestupku, že\npríčinou nehody mohla byť aj závada na servo riadení vozidla, taktiež nebolo ničím podložené, a preto\nnebol dôvod, aby sa ním správny orgán niekoľko mesiacov po nehode hlbšie zaoberal. Pokiaľ teda\nžalobkyňa vlastnou nedbanlivosťou viedla vozidlo spôsobom, ktorý mal za následok šmyk a následný\nnáraz do súkromného majetku a všeobecne prospešného zariadenia, pri ktorom utrpela ľahké zranenie,\nporušila záujem na bezpečnej a plynulej cestnej premávke definovaný zákonom č. 8/2009 Z.z. a\ndopustila sa tak priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 370/1992 Zb.\nPokiaľ ide o sankcie uložené žalobkyni za spáchanie priestupku, tieto sa pohybujú na spodnej hranici\nzákonom povolených sadzieb, čo správny orgán dostatočne odôvodnil, pričom prihliadol predovšetkým\nna poľahčujúce okolnosti svedčiace v prospech žalobkyne. Rozhodnutie žalovaného o druhu a výške\nsankcií založené na zákonom povolenej správnej úvahe nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených\nzákonom pre uplatnenie tzv. diskrečnej právomoci správneho orgánu a preto súd toto správne uváženie\nbližšie nepreskúmaval (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nVzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci uzavrel, že napadnuté rozhodnutie i postup,\nktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali\nzrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu\ntrov nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovanému v konaní o preskúmanie\nzákonnosti jeho rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží.\nII\nZhrnutie odvolacích dôvodov žalobkyne\nVo včas podanom odvolaní žalobkyňa navrhla odvolaciemu súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa odvolanie odôvodnila totožnými argumentami ako už uviedla v podanej žalobe a naviac\nuviedla, že rozsudok je časti, v ktorej bola stanovená výška sankcie za priestupok, nepreskúmateľný,\nnakoľko krajský súd, ako aj prvostupňový správny orgán, sa náležite, presne a presvedčivo\nnevysporiadali so všetkými zákonnými predpokladmi pre uloženie pokuty v zmysle ust. § 12 ods. 2\nzákona č. 372/1990 Zb. Pri určení výšky sankcie podľa názoru žalobkyne totiž nepostačuje suché\nkonštatovanie, že výška sankcie je v rozpätí, ktoré zákon pripúšťa. V tejto súvislosti musí byť z\nrozhodnutia zrejmé aj to, ako boli vzaté do úvahy hľadiská ustanovené v zákone.\n\nKrajský súd v danom prípade dostatočne neodôvodnil prečo uložil predmetnú sankciu pokuty spolu\nso sankciou zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a prečo, vzhľadom na skutočnosti uvádzané v\nnamietanej časti rozsudku, nepostačovalo na nápravu páchateľa samotné prejednanie priestupku.\nIII\nZhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.\n\nIV\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nOkresné riaditeľstvo PZ v Bratislave IV, okresný dopravný inšpektorát, ako prvostupňový správny orgán,\nrozhodnutím č. ORP-P-1168/BAIV-ODI1-2013 zo dňa 08.04.2014 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č.\n372/1990 Zb., pretože svojím konaním porušila ustanovenie § 16 ods. 1 s poukazom na § 137 ods.\n2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. tým, že dňa 25.12.2013 v čase o 09:47 hod. viedla osobné motorové\nvozidlo značky Škoda Fabia ev. č. B. v Bratislave po Lamačskej ceste v smere od Hodonínskej ulice,\npričom v ľavotočivej zákrute neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,\npoveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,\nnásledkom čoho dostala s vozidlom šmyk, vyšla mimo vozovku vpravo, kde narazila do betónového\nčrepníka a stĺpu telegrafného vedenia. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobkyni\npokutu vo výške 180 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov.\nPrvostupňový správny orgán mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa svojim konaním porušila\nust. § 16 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. čo zakladá jej zodpovednosť\nza priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. Správny orgán dospel k záveru,\nže dôkazy boli získané zákonným spôsobom a navzájom sa dopĺňajú a tvoria jeden celok. Všetky\ndôkazy jednoznačne podporujú skutočnosti a priebeh tak, ako je to uvedené v správe o výsledku\nobjasňovania priestupku. Z náčrtku, plánku, poškodených častí vozidla, fotodokumentácie, výpoveďou\nžalobkyne vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy najmä\nsvojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a\niným okolnostiam, ktoré možno predvídať zo strany vodičky - žalobkyne, ktorá viedla vozidlo následkom\nčoho v ľavotočivej zákrute dostala s vozidlom šmyk, vyšla mimo vozovku vpravo, kde narazila do\nbetónového črepníka a stĺpu telegrafického vedenia. Správny orgán uviedol, že neexistuje dôkaz, ktorý\nby spochybňoval spáchanie priestupku žalobkyňou.\nNa námietku zástupcu žalobkyne z ústneho pojednávania konaného dňa 08.04.2014, že dôvodom\nšmyku mohla byť aj závada na servo riadení prvostupňový správny orgán uviedol, že túto nemôže\nakceptovať a považuje za irelevantnú vzhľadom na to, že namietanú skutočnosť mala žalobkyňa uviesť\nna mieste dopravnej nehody, prípadne do záznamu o podaní vysvetlenia alebo sa mohla odvolať proti\nrozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu, aby sa do budúcna mohla nimi brániť a nie až následne\nna ústnom pojednávaní o priestupku prostredníctvom splnomocneného zástupcu.\nPri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol správny orgán na osobu páchateľa, že je študentka\na bez príjmu, závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol\nspáchaný. Správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa sa za posledné dva roky nedopustila\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pri objasňovaní a konaní o priestupku riadne\nspolupracovala, svoje protiprávne konanie priznala a aj ho oľutovala. Z uvedených dôvodov správny\norgán uložil žalobkyni sankciu pokuty pri spodnej minimálnej hranici výmery sankcie a sankciu zákazu\nčinnosti viesť motorové vozidlá v spodnej polovici výmery sankcie.\nV\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\n\nNa odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-86/2014-P zo dňa 05.06.2014\nodvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nŽalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v danom prípade dôsledne postupoval v\nzmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania. Presne zistil\naj skutočný stav veci, pričom podľa žalovaného tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Prvostupňový\nsprávny orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom konaní prvostupňový\nsprávny orgán objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchala žalobkyňa a riadne\nodôvodni sankciu, ktorú jej bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť. Žalovaný má za to, že\nprvostupňový správny orgán riadne objasnil spáchaný priestupok a ustálil všetky jeho typové znaky, teda\nznaky skutkovej podstaty priestupku.\n\nVI\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 24.06.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n29.11.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno\nuložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim\nschopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a\niným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane\nv priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\nb) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,\nc) uniknú nebezpečné veci alebo\n\nd) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne\nhmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda\nalebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako\naj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský\nsúd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom\nrozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\nPrvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyhodnotil skutok žalobkyne ako priestupok, keď\nskonštatoval, že uvedeným skutkom vodička - žalobkyňa porušila ustanovenie § 16 ods. 1 s poukazom\nna § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a tým naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22\nods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej uložil prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORPP-1168/BAIV-ODI1-2013 zo dňa 08.04.2014 sankciu vo forme pokuty vo výške 180 € a zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá v trvaní 10 mesiacov. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-86/2014-P zo dňa 05.06.2014 rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.\nZo spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\nvyplynulo, že žalobkyňa dňa 25.12.2013 v čase o 09:47 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky\nŠkoda Fabia ev. č. B. v Bratislave po Lamačskej ceste v smere od Hodonínskej ulice, pričom v ľavotočivej\nzákrute neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným\npodmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, následkom čoho\ndostala s vozidlom šmyk, vyšla mimo vozovku vpravo, kde narazila do betónového črepníka a stĺpu\ntelegrafného vedenia.\nPo preskúmaní veci sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého je rozhodnutie\nžalovaného v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že\nžalovaný dostatočne zistil skutkový stav, následne ho aj správne posúdil a vysporiadal sa so všetkými\nnámietkami žalobkyne. Odvolací súd je názoru, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný\nvykonaným dokazovaním, a to správou o výsledku objasňovania priestupku, záznamami o dopravnej\nnehode, zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, záznamami o podaní vysvetlenia žalobkyne,\nA. B., Ing. A. V., zápisom o dychovej skúške žalobkyne s výsledkom merania 0,00mg/l alkoholu v\n\ndychu, fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, plánkom a náčrtkom z miesta dopravnej nehody,\nzápisnicou z ústneho pojednávania s Mgr. K. B..\nNa základe vykonaného dokazovania tak bolo podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané,\nže skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku. Žalobkyňa svojou\nvlastnou nedbanlivosťou porušila ustanovenie § 16 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 8/2009 Z.z., keďže príčinou vzniku spôsobenej dopravnej nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy\nžalobkyne najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a\npovahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré bolo možno predvídať, následkom čoho bolo, že v ľavotočivej\nzákrute dostala žalobkyňa s vozidlom šmyk, vyšla mimo vozovku vpravo, kde narazila do betónového\nčrepníka a stĺpu telegrafného vedenia, teda poškodila všeobecné prospešné zariadenie podľa § 64 ods.\n1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., čo zakladá jej zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g)\nzákona č. 372/1990 Zb. Odvolací súd dodáva, že z dokazovania pred správnym orgánom nevyplynuli\nžiadne objektívne a ani nepredvídateľné okolnosti, ktoré by mohli prispieť k vzniku spôsobenej nehody\nnezávisle od vôle žalobkyne.\nZ administratívneho spisu zároveň vyplýva, že sama žalobkyňa v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa\n13.01.2014 okrem iného uviedla, že nevie akou išla rýchlosťou, ale pravdepodobne išla rýchlejšie, ako je\ndovolená na danom úseku najvyššia povolená rýchlosť. Ďalej uviedla, že zavinenie z dopravnej nehody\nsi plne uvedomuje a ľutuje čo sa stalo.\nNa tvrdenie zástupcu žalobkyne z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 08.04.2014, že dôvodom\nšmyku mohla byť aj závada na servo riadení sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu ako\naj žalovaného, že táto námietka je irelevantná, nakoľko žalobkyňa dovtedy túto skutočnosť neuviedla\na ani počas celého dokazovania žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by mala byť na servo\nriadení nejaká závada.\nNa námietku žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia uložených sankcií, a to pokuty vo\nvýške 180 € a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov odvolací súd uvádza,\nže žalovaný dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil výšku jednotlivých sankcii najmä\ns prihliadnutím na osobu žalobkyne, spôsob spáchania priestupku a jeho následky, na okolnosti za\nktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pričom z rozhodnutí je zrejmé, že prihliadal predovšetkým\nna poľahčujúce okolnosti svedčiace v prospech žalobkyne. Z uvedeného dôvodu, tak žalovaný uložil\nžalobkyni sankcie, ktoré sa pohybujú na spodnej hranici zákonom povolených sadzieb.\nZ dôvodu, že žalovaný ukladal žalobkyni sankciu podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1992 Zb.,\ntak bol povinný uložiť žalobkyni za spáchaný priestupok peňažnú pokutu od 150 € do 800 € a trest\nzákazu činnosti do troch rokov, a preto námietka žalobkyne, že ako sankcia za priestupok postačí iba\njeho samotné prejednanie, nie je dôvodná. Zákonodarca v tomto prípade nedal žalovanému na výber\nakú sankciu môže uložiť, ale taxatívne uviedol, že za spáchaný priestupok podľa § 21 ods. 1 písm. e),\ng) až i) možno uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami odvolateľky sa\nkrajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej\nby zostalo na odvolacom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nOdvolací súd záverom dodáva, že má za preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského\nsúdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú\nzamietol.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219\nods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a §\n224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/173/2014", "guid": "8dad0a92-3cf8-45e7-bfad-8ec24c891384:f85e9037-8b3e-4619-87d6-45520169103c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}