{"guid": "27585fdf-3b8e-44b6-803f-ee65bbcf019f:c531a8cb-2bc0-4726-92d3-267f5f5ad522", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200720.1", "spisova_znacka": "3Sžo/155/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/155/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžo/155/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200720.1", "identifikacne_cislo": "1014200720", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c531a8cb-2bc0-4726-92d3-267f5f5ad522", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200720.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200720.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200720.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/155/2015\n1014200720\n23. 11. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200720.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: S. J., bytom H., zastúpený\nJUDr. Martinom Ganczerom, advokátom so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/OPK zo dňa 05.03.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/90/2014-53 zo dňa 26.03.2015 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/90/2014-53 zo dňa\n26.03.2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/OPK zo dňa 05.03.2014,\nako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného - Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky\nč. 308 zo dňa 13.11.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho\nporiadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)\npostupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/\nOPK zo dňa 05.03.2014. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý jeho rozklad proti Personálnemu\nrozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 308 zo dňa 13.11.2013, ktorým bol prepustený zo\nslužobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 73/1998\nZ.z.“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca, ako veliteľ hliadky, dňa 05.08.2013 v\nčase výkonu služby, okolo 06.20 hod. spoločne s práp. S. U., v Bratislave na križovatke ulíc Vajnorská a\nBojnická, pri plnení úloh zastavili vodiča osobného motorového vozidla zn. Suzuki Swift, EČ: E. Ing. W. J.,\nktorý sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g) zákona\nčíslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke) v znení neskorších predpisov,\nktorého žalobca kontroloval a kolega zapisoval osobné údaje vodiča z občianskeho preukazu a telefónne\nčíslo. Žalobca uložil vodičovi pokutu 150 € za prejazd na červenú, čo vodič odmietol zaplatiť. Žalobca\n\nnásledne od vodiča požadoval úplatok - kartón šampanského De Luxe za to, že zistený priestupok\nnebude riadne zadokumentovaný a vodič bude môcť pokračovať v jazde bez sankcie. Uvedený úplatok\nbol žalobcom opakovane požadovaný od vodiča aj telefonicky dňa 08.08.2013 v čase o 08. 03 hod. zo\nsúkromného telefónneho čísla žalobcu.\nSkutkový stav bol zistený vlastným šetrením, ktorým na základe hlásenia sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vznesení obvinenia voči žalobcovi, predloženej správy\nvyšetrovateľa z vyšetrovacieho spisu, ako dôkazy využil informácie z dostupných dokladov, najmä\nzápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vodiča, svedkyne Ing. C. E., rekognície osôb, výpisy\nhovorov a SMS správ a ďalších dôkazných prostriedkov.\nPodľa názoru krajského súdu, správny orgán v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré si\nzabezpečil zákonným spôsobom a vlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho\nkonania žalobcom. Žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, nebral do úvahy údaje z\npohľadu trestného práva ale v rámci konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnom\nčase preukázali skutočnosť, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú\nprísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na\nujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súd neprisvedčil námietky žalobcu, že dôvodom nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia má byť nezákonne získaný dôkaz, ktorý bol zabezpečený ako záznam z\nvykonanej telekomunikačnej prevádzky, ktorý mal potvrdzovať telefonát zo žalobcovho telefónneho\nčísla vodičovi. Správny orgán si zabezpečil dôkazy v čase pred rozhodnutím Ústavného súdu PL.\nÚS 10/2014 zo dňa 23.04.2014 a rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08.04.2014,\nktorým bola zrušená tzv. smernica data retention, v zmysle ktorej bola povinnosť operátorov uchovávať\nprevádzkové a lokalizačné údaje užívateľov. Správny orgán v aktuálnom čase vychádzal z platnej\nprávnej úpravy, zabezpečil si v konaní dostatok dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie\na naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1\npísm. e) zákona. Výpis hovorov a správ bol vyhotovený na základe príkazu sudcu pre prípravné\nkonanie Špecializovaného trestného súdu. Uvedený dôkaz bol použitý len ako podpora na preukázanie\nuskutočnenia hovoru žalobcu vodičovi.\nPodľa názoru súdu, správny orgán vec správne právne posúdil, riadne zistil skutkový stav a rozhodol\nv súlade so zákonom.\nII.\nProti rozsudku Krajského súdu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.05.2015, v ktorom uviedol, že v konaní\ndošlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f), písm. h), ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, pričom súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vec nesprávne\nprávne posúdil. Bolo porušené aj právo žalobcu na spravodlivý proces a právo na súdnu a inú právnu\nochranu. V danom prípade súd nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného\nskončenia konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde. Žiadal odročiť pojednávanie určené\nna deň 26.03.2015 z dôvodu vydania rozhodnutia o prerušení konania v písomnej forme. Zároveň\ns návrhom na prerušenie bolo súdu doručené aj predvolanie na verejné zasadnutie konané na\nŠpecializovanom trestnom súde v Pezinku. Nestotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového\nsúdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zákonnom spôsobe získania dôkazu z vykonanej\ntelekomunikačnej prevádzky. Na takýto dôkazný prostriedok nebolo možné prihliadať s poukazom\nna rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 zo dňa\n08.04.2014, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Pl. ÚS 10/2014 zo dňa 23.04.2014.\nV danom prípade teda neexistuje žiaden dôkaz preukazujúci vykonanie hovoru medzi žalobcom a\nvodičom. Súd sa nevysporiadal so všetkými rozpormi a skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval v\nžalobe. Nevykonal žiadne vlastné dokazovanie a postup súdu vyhodnotil ako nedostatočný. Rozhodol\nbez vypočutia žalobcu a svedkov zo správneho konania nekonfrontoval. Skutočnosti, ktoré sú uvedené\nv napadnutom rozhodnutí sa nezakladajú na pravde, žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil a\njeho zotrvanie v služobnom pomere príslušníka PZ nie je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nNa základe uvedených dôvodov žiadala rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec vrátiť tomuto\nsúdu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné\nnové skutočnosti, a preto sa žalovaný pridržiava svojho predchádzajúceho stanoviska. Konštatoval, že\nsprávny súd nie je súdom skutkovým ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého\npostupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad\nrámec vymedzený v žalobe, pričom výnimku predstavujú vady, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu\nna to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa žalovaný\npovažuje za zákonný, dostatočne odôvodnený, a preto ho žiadal ako vecne správny potvrdiť.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola\nzamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/OPK zo dňa\n05.03.2014, ktorým bol personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 308 zo dňa 13.11.2013\n(o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.)\npotvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 1).\nZ obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný ustálil skutkový stav\nna základe výsluchov osôb, Ing. W. J., Ing. C. E., nstrm. E. R. a práp. S. U., ktoré boli spolu s vyjadrením\nžalobcu k veci podkladom pre rozhodnutie.\nVypočuté osoby, Ing. J. a Ing. E. zhodne tvrdili, že dňa 05.08.2013 v čase okolo 06.20 hod. sa viezli\nk osobným motorovým vozidlom značky Suzuki Swift, EČ: E. v Bratislave, kde ich na križovatke ulíc\nVajnorská a Bojnická v smere z mesta zastavila hliadka PZ. Vodič policajného vozidla Ing. J. oznámil,\nže sa dopustil priestupku - prešiel na červenú pri prejazde križovatky Vajnorská a Magnetová. Policajt\noznámil, že to bude na pokutu 150 € alebo na odobratie vodičského preukazu. Keďže uvedený obnos\nnemali, žiadali o vypísanie šeku. Následne policajt prišiel k vozidlu a pri dverách spolujazdkyne oznámil,\n\nže im ušetril peniaze za ktoré má vodič kúpiť spolujazdkyni topánky alebo kabelku za 130 € a za zvyšok\nmu majú kúpiť kartón šampanského De Luxe. Zároveň si vypýtal telefónne číslo Ing. J.. Vo štvrtok, dňa\n08.08.2013 Ing. J. telefonoval niekto zo súkromného čísla, ktorý sa predstavil ako polícia a pýtal sa, či\nuž vo veci konali a čo vybavili. Po otázke kde to majú nechať, mu osoba, ktorá sa predstavila ako policajt\npovedala, že na benzínovej pumpe Agip na Vajnorskej ulici pumpárovi. V ten istý deň mu ešte 3 krát\nzvonil niekto so súkromným číslom, telefón nezdvihol. Okolo 19.00 hod, Ing. J. volal na linku 158, kde\noznámil čo sa stalo a na druhý deň išiel udalosť oznámiť na Inšpekciu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky. Mená policajtov nepoznajú, týchto spoznali prostredníctvom rekognície z fotoalbumu, v ktorom\nurčili 2 osoby, o ktorých predpokladali, že ich kontrolovali.\nZ výpovedí vypočutých policajtov vyplýva, že na zastavenie a kontrolu daného vozidla si nespomínajú,\nresp. také vozidlo nezastavovali, dvojicu nepoznajú. Žalobca tvrdil, že Ing. J. netelefonoval a nemá\nvedomosť o použití svojho telefónu inou osobou.\nV spise sa nachádza záznam v elektronickej forme zo dňa 27.08.2013 v zmysle ktorého, na služobné\ntelefónne číslo volala Ing. E., ktorá uviedla, že dňa 27.08.2013 v čase okolo 17.30 hod. išla Vajnorskej\nulici v Bratislave spolu s priateľom Ing. J., pričom okolo Zlatých pieskov videli hliadku PZ v motorovom\nvozidle Seat Leon, v ktorom opoznali príslušníkov PZ, ktorí ich dňa 05.08.2013 zastavili a žiadali od nich\núplatok - kartón šampanského. Z predmetného dokladu nie je zrejmé na aké služobné telefónne číslo\nbol oznam prijatý, kto ho prebral, v akom bol funkčnom zaradení, záznam nie je podpísaný, osvedčený.\nV administratívnom spise sa ďalej nachádzajú doklady preukazujúce účasť žalobcu na školeniach,\noboznamovanie sa s internými predpismi, služobné hodnotenie, prehľad o odmenách a trestoch. Z knihy\nprevádzky služobného dopravného prostriedku PZ, Seat Leon vyplýva, že žalobca vykonával službu\ndňa 04.08.2013 od 19.30 hod. do 05.08.2013 do 06.50 hod., ako aj dňa 27.08.2013 v čase od 09.00\nhod. do 21.00 hod.\nŽalobca bol oboznámený o návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ dňa\n29.10.2013. K návrhu uviedol, že sa protiprávneho ani trestného činu nedopustil, dvojicu oznamovateľov\nnepozná, nemal možnosť ich vidieť a považuje svoje prepustenie za predčasné a neférové.\nPrvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 308, žalobca\nprevzal dňa 14.11.2013 a o rozklade žalobcu rozhodol žalovaný dňa 05.03.2014.\nPodľa ust. § 192 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z.,\n1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak\na) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné\nslužobné zaradenie,\nb) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať\nakúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho\npreviesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,\nc) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,\nd) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej\nslužbe,\ne) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,\nf) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest\nodňatia slobody,\ng) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,\nh) zrušené od 01.05.2004.\n(2) Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový\ndôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na\nstarobný dôchodok podľa osobitného predpisu. 40b)\n(3) Policajt zaradený v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa prepustí zo\nslužobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre\nneho v štátnej službe voľná iná funkcia.\n(4) Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku\n1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil\n\ndlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani\npreložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v\nstálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený\nv zálohe pre prechodne nezaradených policajtov.\n(5) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do\ndvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo\ndňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.\nPodľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou\nprísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\nc) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon\nštátnej služby, a hroziacu škodu,\nd) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu\nv tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,\ne) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym\nzamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,\nf) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými\nzáujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech\nalebo na prospech iného,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu,\ni) vykonávať štátnu službu nestranne,\nj) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností\nvyplývajúcich zo služobného pomeru,\nk) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas\nslužby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,\nl) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,\nm) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli\npočas trvania služobného pomeru,\nn) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,\no) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so\nštúdiom pri výkone štátnej služby,\np) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,\nr) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu\nalebo služobného odznaku,\ns) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na\nzistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,\nt) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru\na oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,\nu) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a\nprehlbovať si kvalifikáciu,\nv) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej\nslužby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje\ndočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.\nw) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná\nneschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému\nzmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia\nSlovenskej republiky.\nPodľa ust. § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Zb.,\n\n(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré\nsú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,\nznalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\n(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\n(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.V danom prípade žalobca v žalobe aj v odvolaní voči prvostupňovému rozsudku\nokrem iného namietal, nedostatočne zistený skutkový stav a okolnosť, že rozhodnutie vychádzalo z\ndôkazných prostriedkov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom.\nŽalovaný využil pre svoje rozhodnutie dôkazy získané v trestnom konaní, najmä zápisnice o výsluchu\npoškodeného a svedkyne, rekognície podľa fotoalbumu, informácie z výpisu hovorov a sms správ\nvyhotovených na základe príkazu sudcu pre prípravné trestné konanie a interné doklady.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru, podľa ktorej za zákonný spôsob\nzískania dôkazu je potrebné považovať nielen splnenie formálnych, čiže procesných podmienok\nvyžadovaných príslušným procesným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu ale aj splnenie\nmateriálnych (obsahových) podmienok, aby tak použitý dôkazný prostriedok bol zameraný na zistenie\ntých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže a má byť.\nPrávo na riadne dokazovanie je súčasťou európskych garancií práva na spravodlivý súdny proces, hoci\nvýslovne iba vo vzťahu k súvisiacim právam obvinenej (podozrivej) osoby v konaní o trestnom obvinení.\n„Zo znenia článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky\ndohovor) vyplýva, že obvinený má jednak právo byť prítomný a aktívne sa zapájať do výsluchu svedkov\na jednak právo dosiahnuť, aby sa zabezpečil výsluch svedkov, ktorých výpovede by mali byť v jeho\nprospech. Ani jedno z týchto práv nie je absolútne.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danej súvislosti poukazuje na právne závery Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyslovené už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n5/2011-77, z ktorých vyplýva: „procesné ustanovenie, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi,\ntreba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochrany práv. Ide totiž\no stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na\nvydanie rozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu\nniektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný\nzáujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak\nza súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených\nzáujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť a\nobjasniť skutočný stav veci, sa smú použiť v príslušnom konaní. Z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného\nporiadku vyplýva zásadný zákaz použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho\ntrestného konania v inom trestnom konaní, avšak s určitými taxatívne vymenovanými výnimkami.\nTrestný poriadok upravuje matériu získavania a použitia obrazovo-zvukových záznamov zhotovených\ninformačno-technickými prostriedkami iba v rámci trestného konania. Naproti tomu získavanie a použitie\nobrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami v iných konaniach,\nresp. pre účely iných konaní upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním (§ 1 ods. 1 a 2).“\nUvedené platí aj pri použití dôkazného prostriedku - záznamu telekomunikačnej prevádzky, alebo\noznámenia údajov o telekomunikačnej prevádzke, čo vyplýva z ust. § 115 ods. 7 a § 116 (pre trestné činy\npodľa ods. 1) Trestného poriadku, podľa ktorého, v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a\nzáznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne\nv tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 a v súlade s princípmi upravenými\nv zákona o ochrane osobných údajov.\nVzhľadom k uvedenému, vychádzajúc z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného\nvo vyššie uvedenom náleze, ktorým je súd viazaný, odvolací súd dospel k záveru o nezákonnosti\npostupu žalovaného pri použití niektorých podstatných dôkazných prostriedkov na náležité zistenie\nskutkového stavu ako materiálnej podmienky pre posúdenie skutku kladeného žalobcovi za vinu, ktorý\nbol dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru ako príslušníka Policajného zboru podľa §\n\n192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., podmieňujúci nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v jeho odvolaní, ako aj v\nžalobe, o nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvodné.\nOdvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky v právnom závere\nvyslovenom vo vyššie označenom náleze vychádzal z namietaného porušenia čl. 22 ods. 1 ústavy,\nčl. 13 listiny a čl. 18 ods. 1, 2 dohovoru sťažovateľom, ktorý o. i. v tejto súvislosti konštatoval, že\n„z už citovaných ustanovení zákona o ochrane pred odpočúvaním vyplýva, že použitie informačno technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia, v inom\nako trestnom konaní je možné, iba „ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu\nštátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných“. Aj keď je\nColná správa oprávnená používať záznamy vyhotovené informačno-technickými prostriedkami, rozsah\ntakéhoto oprávnenia je obmedzený už uvedeným účelom uvedeným v zákone. Správne konanie o\nskončenie služobného pomeru colníka, ale ani občianske súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia\nvydaného v takomto správnom konaní nie sú konaniami, v ktorých by bolo možné použiť záznam\nvyhotovený pomocou informačno-technických prostriedkov, keďže to odporuje účelu, na ktorý môžu byť\ntakéto záznamy použité. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe za\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, avšak iba za\npodmienky, že tieto dôkazné prostriedky sú v súlade s právnymi predpismi. Nie je teda možné prihliadnuť\nna dôkazy získané či vykonané nezákonným spôsobom.“\nV zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci správny orgán, pokiaľ pri\npreukazovaní protiprávneho konania žalobcu na podporu nepriamych indícií (výkon služby žalobcom\nv inkriminovanom čase a tvrdenia Ing. J. a Ing. E., ktorí sú osobami v blízkom priateľskom vzťahu)\nvychádzal z výpisu hovorov a sms správ zo SIM karty vedenej v databáze spoločnosti Telefónica, s.r.o.\nna meno žalobcu, z ktorého Ing. J. prijal dňa 08.08.2013 hovor, získaného v rámci nahliadnutia do\nvyšetrovacieho spisu, vychádzal predovšetkým z dôkazu, ktorý bol v rámci správneho konania použitý\nv rozpore s právnymi predpismi, a preto možno prisvedčiť žalobcovi, že skutkový stav nebol náležite\nzistený a protiprávne konanie žalobcu nebolo zákonným spôsobom preukázané, pričom z ostatných\npredložených a správnym orgánom hodnotených dôkazov priamo nevyplýva. Tvrdený a žalovaným\nzistený skutkový stav sa tak opiera len o výpovede dvoch osôb, ktorých motorové vozidlo bolo hliadkou\nzastavené z dôvodu porušenia dopravných predpisov. V spise sa nenachádza doklad o opoznaní\nžalobcu Ing. J. a Ing. E. a nevyplýva z neho ani dôkaz, že žalobca požadoval od nich šumivé víno.\nZo správy MV SR, úradu inšpekčnej služby zo dňa 08.10.2013 vyplýva, že podľa výpovede Ing. E.\nžalobca, ktorý mal byť opoznaný z predloženého fotoalbumu (Ing. J. ho neopoznal), bol osobou, ktorá\npri zastavení vozidla si opisovala údaje vodiča. Vo svojej výpovedi neuviedli, že by s nimi žalobca pri\nzastavení ich vozidla akokoľvek komunikoval.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bol nedostatočne\nzistený skutkový stav pre posúdenie právnej otázky, či skutočne v danom prípade došlo ku konaniu,\nktoré napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty porušenia povinnosti ustanovenej v § 192 ods. 1 písm. e/\nzákona, ktoré bolo dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.\nČo sa týka námietky žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dokazovanie, odvolací súd uvádza, že\npri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Uvedená\nnámietka preto nie je dôvodná.\nŽalobca v žalobe poukázal na vadu konania pred prvostupňovým súdom, spočívajúcu v\nnevydaní uznesenia vo veci jeho návrhu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia\n\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku vo veci PK-2T/54/2013. Pri posúdení uvedenej požiadavky\nžalobcu je potrebné uviesť, že administratívno - personálne konanie o prepustenie zo služobného\npomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní\no prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím\norgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie so služobného pomeru postačí\npreukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s\npodmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v\ntrestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného\nčinu alebo prečinu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžo/152/2007)\nZ obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalobca po nariadení pojednávania súdom, podal návrh na\nprerušenie konania, o ktorom nebolo rozhodnuté. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd\npochybil, keď pred vydaním rozhodnutia vo veci, prípadne súčasne s jeho prijatím, neprihliadol na\ndoručený návrh a neoboznámil účastníkov konania s dôvodmi, pre ktoré návrhu nevyhovel. Podľa\núpravy v ust. § 246c ods. 1 druhá veta O.s.p., je v konaniach podľa Piatej časti O.s.p. prípustný\nopravný prostriedok, len ak je to ustanovené v tejto časti. Možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu,\nktorým nebolo návrhu o prerušenie konania vedeného podľa Piatej časti O.s.p., daná nie je. Postup\nsúdu, z ktorého je zrejmé, že nedospel k záveru o potrebe prerušiť konanie, pričom nevydal príslušné\nrozhodnutie, je síce možné považovať za chybný, avšak nemajúci vplyv na zákonnosť vydaného\nrozhodnutia. Vzhľadom na okolnosť, že najvyšší súd dospel k záveru o potrebe zmeniť prvostupňové\nrozhodnutie krajského súdu z iných dôvodov, námietka žalobcu je vo vzťahu k výsledku odvolacieho\nkonania irelevantná.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa\nnapadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne nesprávne a v rozpore so zákonom, a\npreto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 a s § 220 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím, podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.,\nnapriek jeho úspechu v konaní, pretože ich výšku v zákonom určenej lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku\n(termín bol zverejnený spôsobom uvedeným vyššie), nevyčíslil.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/90/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}