{"guid": "6947ce90-2969-452b-aff3-2f633547ba3b:ab34e98d-61a6-41bc-8c55-5876609d2c1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200628.1", "spisova_znacka": "10Sžso/14/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/14/2015 z 30. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 10Sžso/14/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200628.1", "identifikacne_cislo": "1014200628", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-34", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab34e98d-61a6-41bc-8c55-5876609d2c1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200628.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200628.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200628.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/14/2015\n1014200628\n30. 03. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200628.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nmaloletého R. U., bytom G., zastúpeného zákonným zástupcom - matkou Mgr. X. U., bytom G., právne\nzastúpeného JUDr. PhDr. Petrom Potáschom, PhD., advokátom, so sídlom Vážska 14434/16, 821 07\nBratislava, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/\nBEZ/2014/3298/JH zo dňa 25. februára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/91/2014-96 zo dňa 21. januára 2015, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/91/2014-96 zo dňa 21.\njanuára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo\ndňa 25. februára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo dňa 25. februára 2014, ktorým\nžalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Bratislava č. BA2/OPPKŤZP/SOC/2013/112286-001 zo dňa 1. júla 2013, ktorým nebolo\nvyhovené žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.\nŽalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že ho nasledovne zmenil:\n„podľa §34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zdravotného\npostihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti,\nktorú podal dňa 29. marca 2011 účastník konania mal. U. R., nar. XX. G. XXXX v zákonnom zastúpení\nmatkou, pani Mgr. U. X., bytom XXX XX U. X., toho času v právnom zastúpení advokátskou kanceláriou,\ndoc. JUDr. PhDr. Potáschom Petrom, PhD., advokátom a nepriznáva mu peňažný príspevok na kúpu\nosobného motorového vozidla“\nPodľa názoru krajského súdu z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. jednoznačne vyplýva,\nže peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je možné poskytnúť osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak tento\npríspevok je upravený ako fakultatívna dávka sociálneho zabezpečenia. Správne orgány podľa názoru\nkrajského súdu postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu správne, obstarali si všetky\npotrebné podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom žalovaný vykonal aj doplnenie dokazovania.\nPred rozhodnutím o odvolaní posudkový lekár požiadal ošetrujúcu lekárku MUDr. J. o zodpovedanie 9\n\notázok, s ktorými sa vo vyjadrení zo dňa 8. januára 2014 vysporiadala. Dospela k záveru, že pohyblivosť\nžalobcu nie je obmedzená a chorobnosť po nástupe do kolektívu s nutnosťou zintenzívnenia liečby\nnemožno jednoznačne spojiť s ochorením cystická fibróza. Žalovaný tiež zabezpečil vypracovanie\nposudku č. UPS/USI/SSVODPC/BEZ/2014/3242 zo dňa 29. januára 2014 na stanovenie miery jeho\nfunkčnej poruchy a na posúdenie jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom. Z tohto posudku, ktorý bol vydaný na základe posúdenia dostupnej zdravotnej dokumentácie\npodľa názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá bola posudkovým lekárom určená na\nzáklade druhu zdravotného postihnutia zaradeného do kapitoly III., bodu 10, písm. a) prílohy č. 3 k\nzákonu č. 447/2008 Z.z., nakoľko najzávažnejším z dokladovaných ochorení sú „Endokrinné poruchy,\nporuchy výživy a premeny látok. Mukoviscidóza (cystická fibróza). S pľúcnymi prejavmi, črevnými\nprejavmi mierneho stupňa (telesný vývoj zodpovedá veku).“ Posudkový lekár nezistil taký stupeň\npohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval konštatovanie neschopnosti\nžalobcu premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať\nsa v nich počas jazdy, vystúpiť alebo zvládnuť tzv. iné situácie v týchto prostriedkoch na rovnakom\nzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti. U žalobcu je prítomný\nzvýšený počet stolíc 5-7 za deň, inkontinencia sa nepotvrdila a po nástupe do detského kolektívu bol\nzaznamenaný počet infekcií dýchacieho systému cca 7-8 za rok, avšak nie je preukázaná príčinná\nsúvislosť týchto infekcií s ochorením cystická fibróza ani s cestovaním prostriedkami verejnej hromadnej\ndopravy.\nK námietke žalobcu o nezohľadnení výňatkov 7 vedeckých štúdií zo zahraničných časopisov žalovaným\nkrajský súd uviedol, že tieto štúdie nemôžu nahradiť lekársky nález a ide iba o všeobecné informácie\ntýkajúce sa ochorenia cystická fibróza. Rovnako námietku týkajúcu sa metodického pokynu žalovaného\nč. 1/2013, podľa ktorého u pacientov s cystickou fibrózou nie je nárok na peňažný príspevok na kúpu\nosobného motorového vozidla, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Krajský súd je toho názoru, že\nmetodické usmernenia majú len odporúčací charakter a ich vydaním nedochádza k porušovaniu práva\nna individuálny prístup pri posudzovaní konkrétnej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu\nosobného motorového vozidla. Každá žiadosť sa posudzuje individuálne.\nPodľa názoru krajského súd žalovaný neporušil ani § 3 ods. 5 Správneho poriadku a rovnosť osôb\npred zákonom tým, že iným žiadateľom s rovnakým zdravotným postihnutím (osôb s cystickou fibrózou)\nako má žalobca, bol poskytnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa krajského\nsúdu zdravotné postihnutie predstavuje vysoko individualizovanú kategóriu a nemôže nastať situácia,\nkedy by sa dve rozdielne osoby nachádzali vo fakticky „porovnateľnej situácii“ aj napriek tomu, že\nmajú rovnakú diagnózu. Zdravotné postihnutie a zdravotný stav je nevyhnutné posudzovať individuálne\nvzhľadom na jedinečnosť každého jedného človeka, jeho individuálne schopnosti či sociálne dôsledky\nzdravotného postihnutia. Výsledkom konania o žiadosti je individuálny správny akt, ktorým sa rozhodne\no individuálne určených právach fyzických osôb. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný logicky\na vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobcu a\nrozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Posudok vypracovaný pre potreby odvolacieho konania zo dňa 29.\njanuára 2014, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného, bol dostatočne doložený vykonaným\nšetrením, zohľadnil aj posudok ošetrujúcej lekárky žalobcu a o vecnej správnosti a odbornej úrovni týchto\nzáverov neboli pochybnosti.\nV súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku\nkrajský súd poukázal na § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého sa na konanie vo veciach\nkompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaním, avšak s odchýlkami uvedenými v ods.\n2. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje\nna konanie vo veciach kompenzácie. Žalovaný, tak podľa názoru krajského súdu, svojím konaním\nneporušil správny poriadok tým, že v záujme zabezpečenia pružnosti konania o peňažnom príspevku v\nrámci výnimky upustil od poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.\nV odbornej lekárskej praxi existuje viacero názorov na obmedzenia bežného života ľudí s cystickou\nfibrózou. Nemožno globalizovať, že všetky deti s cystickou fibrózou nie sú schopné cestovať verejnou\nhromadnou dopravou, ale každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a na základe lekárskych\nvyšetrení a nálezov. Je nepochybné, že tieto deti musia byť opatrnejšie a musia dodržiavať množstvo\nobmedzení, aby sa nenakazili nejakou baktériou, avšak rovnako ako v prostriedkoch verejnej hromadnej\n\ndopravy sa môžu nakaziť aj v predškolskom zariadení, v škole, či v inom prostredí, v ktorom sa\nbežne zdržiavajú. Nenavštevovanie predškolského zariadenia v období, keď je niektoré z detí v tomto\nzariadení choré, môže len znížiť riziko nakazenia sa, ale nedokáže ho úplne vylúčiť, čo platí aj pokiaľ\nide o cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Nie je preukázaná príčinná súvislosť\nmedzi cestovaním žalobcu v prostriedkoch verejnej hromadnej prepravy a zvýšeného počtu infekcií. K\nnakazeniu sa od iného dieťaťa môže dôjsť v priebehu celého roka tak v prostriedkoch verejnej hromadnej\ndopravy, ako aj v kolektíve detí.\nKrajský súd v súvislosti so žalobcovou situáciou poukázal na to, že správne orgány ani súd nemajú\nsnahu účelovo znižovať závažnosť jeho zdravotného postihu a následných obmedzení, s ktorými sa\nstretáva v spojení s problémami, ktoré jemu a jeho zákonným zástupcom spôsobuje jeho zdravotný\nstav. Je prirodzené, že rodičia sa snažia o zlepšenie kvality života svojho ťažko zdravotne postihnutého\ndieťaťa a chcú mu zabezpečiť čo najdôstojnejšie podmienky, avšak je potrebné vziať do úvahy, že\nzdravotná dokumentácia tvoriaca súčasť administratívneho spisu bola posudkovým lekárom zohľadnená\na zhodnotená a z nej vychádzal aj žalovaný pri opätovnom rozhodovaní o žiadosti o peňažnom\npríspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Nevyhovenie žiadosti bolo podľa názoru krajského\nsúdu dostatočne odôvodnené.\nZáverom krajský súd konštatoval, že požadovaný príspevok nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci,\nnakoľko správny orgán je oprávnený uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ\nsú splnené zákonom stanovené predpoklady. Nárok na uvedenú kompenzáciu vzniká iba potom, ako o\njej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutia založené na voľnej úvahe správneho\norgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia či\ninak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Takéto pochybenia\nvšak v danej veci zistené neboli, a preto dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru,\nže postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že žalobe vyhovuje a rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo dňa\n25. februára 2014 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. BA2/OPPKŤZP/\nSOC/2013/112286-001 zo dňa 1. júla 2013 sa zrušujú a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastupovania v konaní pred\nkrajským súdom, ako aj pred odvolacím súdom.\nV podanom odvolaní (body „B“, „C“, „D“, „E“, „F“, „G“, „I“, „J“) žalobca uvádzal rovnaké dôvody ako\nv podanej žalobe a naviac k veci udáva, že v rámci nového správneho konania vo veci (po tom, čo\nboli rozhodnutia správneho orgánu krajským súdom zrušené), sa správne orgány nevysporiadali s\nokolnosťami, s ktorými sa podľa zrušujúceho rozsudku súdu mali vysporiadať, keďže tieto mohli mať\npodstatný vplyv na rozhodnutie. Krajský súd v rozpore so zákonom tento stav konvalidoval, keď tento\nnezákonný - nesprávny postup správneho orgánu v rámci konania vôbec neskúmal a ani ho neriešil v\nrozsudku vo veci samej. Žalobcovi sa tak odňala účinná súdna ochrana pred nezákonným konaním zo\nstrany správneho orgánu, keďže krajský súd konajúci na základe jeho žaloby z roku 2014 neskúmal, či\nsa správne orgány v rámci nového konania vysporiadali s okolnosťami, pre ktoré boli ich rozhodnutia\nzrušené na základe správnej žaloby z roku 2012. Žalobca má za to, že ak po zrušení rozhodnutia\nsprávneho orgánu súdmi dôjde k vydaniu nových správnych rozhodnutí vo veci, ktoré sú rovnako\nnapadnuté správnou žalobou, je povinnosťou krajského súdu v rámci konania o žalobe preskúmať, či sa\nv novom správnom konaní správne orgány vysporiadali s dôvodmi, pre ktoré boli ich skoršie rozhodnutia\nzrušené, a to najmä v prípade, ak ide o jeden zo žalobných dôvodov prezentovaných žalobcom.\nŽalobca ďalej uvádza, že správne orgány v rozhodnutí samom neriešia meritórne otázku „dôstojnosti“\npresunu a zotrvania žalobcu v prostriedkoch verejnej dopravy - na rovnakom základe ako iné osoby,\na tým sa snažia jeho odkázanosť na presun osobným motorovým vozidlom minimalizovať len na\n„pohybový“ aspekt presunu. Z podkladov založených v spise však je zrejmé, že žalobca sa nemôže\npresúvať prostriedkami verejnej dopravy za rovnakých podmienok ako ostatné osoby (§ 14 ods. 6 písm.\nc) zákona č. 447/2008 Z. z.), a to najmä s prihliadnutím na možnú inkontinenciu, ktorú u žalobcu v\nrozhodnutí nepriamo pripúšťa aj správny orgán, resp. s prihliadnutím na zvýšený počet stolíc u žalobcu\n(cca 7 x / deň).\n\nPotenciálnu inkontinenciu a zvýšenú intenzitu stolíc žalobcu mal správny orgán detailne skúmať v\nkontexte § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. ako „inú situáciu“, ktorú žalobca nie je schopný\nzvládať v prostriedkoch verejnej dopravy na rovnakom základe ako ostatné osoby. Správny orgán však\ntak nerobil v prvostupňovom ani v druhostupňovom správnom rozhodnutí, z čoho podľa názoru žalobcu\nvyplýva, že rozhodnutia sú v rozpore so zákonom.\nKrajský súd mal za to, že žalobca nie je inkontinentný, a to na základe informácie produkovanej správnym\norgánom, že „inkontinencia u žiadateľa nie je prítomná, resp. potvrdená“. Ide však práve o otázku, ktorú\npoložil posudkový lekár ošetrujúcej lekárke (MUDr. J.), ktorá ale na danú otázku neodpovedala kladne\nani záporne. Žalobca je toho názoru, že je nepochybné, že medzi pojmami „nie je prítomná“ a „nie je\npreukázaná“ existuje diametrálny rozdiel a je zrejmé aj to, že vo veci si urobil vlastný úsudok posudkový\nlekár, ktorý tak urobil napriek tomu, že od posudkovej lekárky žalobcu nedostal na túto otázku žiadnu\nodpoveď. Práve spojenie „nie je preukázaná“ nasvedčuje tomu, že táto meritórna otázka nebola zo\nstrany posudkového lekára doriešená v plnom rozsahu.\nAko pochybenie krajského súdu vníma žalobca práve to, že krajský súd túto otázku neskúmal a netrval\nna tom, aby bola vec riadne doskúmaná, keďže je zrejmé, že odpoveď na túto otázku má vplyv na\nkonečné rozhodnutie vo veci samej.\nNa odkazovanie krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia na znalecký posudok žalobca udáva, že\ntakýto dôkaz v konaní produkovaný nebol a žiadny znalecký posudok žalobcovi nebol poskytnutý či\nuž k nahliadnutiu alebo k oboznámeniu sa s jeho obsahom. Žalobca k uvedenému dodal, že lekársky\nposudok vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného nie je znaleckým posudkom, a to okrem iného\naj z dôvodu, že ho vypracoval zamestnanec správneho orgánu.\nŽalobca v odvolaní taktiež poukazuje na to, že krajský súd v rámci rozsudku na viacerých miestach\nakcentuje, že príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je dávkou fakultatívnou a závisí od\nsituácie stavu štátneho rozpočtu. Bez ohľadu na to, že žalobca túto skutočnosť nespochybňuje, má za\nto, že prípadná fakultatívna povaha tohto príspevku nemôže zbaviť správne orgány toho, aby o žiadostí\nkonali a aby vo veci rozhodli zákonným spôsobom. Fakultatívnosť poskytovania príspevku však nie je\nmožné zamieňať so svojvôľou správneho orgánu, prípadne s tým, že by to správny orgán zbavovalo\npovinností realizovať konanie v súlade so zákonom.\nV tejto súvislosti považuje žalobca za potrebné uviesť aj to, že samotná fakultatívnosť dávky musí\nbyť obmedzená napr. práve v kontexte podobnosti rozhodovania v podobných prípadoch ako napr. aj\nzáväzkom štátu kompenzovať ťažké zdravotné postihnutie v maximálnej možnej miere, čo judikoval aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR, sp. zn.: 1Sžso/25/2012).\nSkutočnosť, že akýkoľvek príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu je nenárokovateľný, podľa\nnázoru žalobcu nezbavuje správny orgán a v konečnom dôsledku ani súd, povinnosti vo veci riadne\n- zákonne konať a zákonne rozhodnúť. Ak je dôvodom pre neposkytnutie príspevku žalobcovi zo\nstrany správneho orgánu neexistencia dostatočného množstva finančných prostriedkov v štátnom\nrozpočte, táto skutočnosť by mala byť v rozhodnutí správneho orgánu uvedená v odôvodnení, ako\nokolnosť, pre ktorú sa príspevok nepriznáva. Rozhodnutie žalovaného však žiadnu takúto informáciu\nneobsahuje. Žalobca má za to, že súd rovnako nemôže zamietnuť žalobu odkazom na to, že príspevok\nje nenárokovateľný a že je jeho poskytnutie závislé od finančných prostriedkov štátu, keďže sa nejedná\no otázku právnu, ktoré otázky by mal súd v rámci správneho súdnictva skúmať, ale jedná sa o otázku\nmakroekonomickú. Krajský súd tiež sám nemôže mať vedomosť o tom, či v čase, keď rozhodoval o\nžalobe, existovalo v štátnom rozpočte dostatok prostriedkov na poskytovanie tohto príspevku alebo nie.\nOkrem toho žalobca uvádza, že práve v prípadoch, keď je určitý príspevok z verejných prostriedkov\nnenárokovateľný, je povinnosťou správnych orgánov ešte intenzívnejšie dohliadať na priebeh správneho\nkonania a jeho zákonnosť, aby tým minimalizovali akékoľvek pochybnosti účastníka konania, napr. o\ndodržaní zásady rovnosti pred zákonom a pod. V takýchto prípadoch je rovnako povinnosťou súdu ešte\nviac v konaniach, v ktorých preskúmavajú postupy a rozhodnutia správnych orgánov, detailne skúmať\nvšetky okolnosti, ktoré s vecou súvisia, osobitne prihliadať napr. na to, či vo veci nedošlo zo strany\nsprávneho orgánu k zneužitiu diskrečnej právomoci alebo k porušeniu precedenčnej zásady (zásady\nmateriálnej pravdy) a pod. Žalobca má za to, že krajský súd nemohol žalobu zamietnuť odkazom na\nskutočnosť, že príspevok je nenárokovateľný, resp. že je závislý od voľných prostriedkov v štátnom\n\nrozpočte. Tieto otázky nie sú otázkami právnej povahy, resp. otázkami zákonnosti rozhodovania a\npostupu správneho orgánu, preto mali byť v rámci rozhodovania o žalobe žalobcu, bezpredmetnými.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu pridržal svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení\nk žalobe zo dňa 3. júna 2014. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a s tvrdeniami obsiahnutými\nv odvolaní sa absolútne nestotožnil. Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 21. januára 2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci\nnariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 30. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s\nostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti\na) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,\nb) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,\nudržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku\nželezničnej dopravy alebo\nc) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej\ndopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá\nje podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového\nvozidla.\nPodľa § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla\nmožno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že\nbude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom\nzariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove\nsociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári, alebo navštevuje školské\nzariadenie, alebo preukáže, že bude navštevovať školské zariadenie a osobné motorové vozidlo bude\nvyužívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školského zariadenia alebo\ndo domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť.\nPodmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za\nsplnenú aj vtedy, ak\n\na) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého\npobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju\nprepravu pri výkone svojho zamestnania,\nb) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna\nslužba v domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, zabezpečuje najmenej jedenkrát\nv týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia a najmenej\njedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia, alebo\nc) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie najmenej dvakrát v\nmesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný\nplán alebo je ubytovaná v internáte.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je\nvylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa.\nPodľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach\nnasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému\nvedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správnemu orgánu.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako prvostupňový správny orgán,\nrozhodnutím č. BA2/OPPKŤZP/SOC/2013/112286-001 zo dňa 1. júla 2013 rozhodol tak, že podľa § 34\nods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kúpu osobného motorového\nvozidla.\nNa odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo dňa 25.\nfebruára 2014 zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že „podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008\nZ. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti, ktorú podal dňa 29. marca 2011\núčastník konania, mal. U. R., nar. XX. G. XXXX v zákonom zastúpení matkou, pani Mgr. U. X., bytom\nXXX XX U. X, toho času v právnom zastúpení advokátskou kanceláriou, doc. JUDr. PhDr. Potáschom\nPetrom, PhD., advokátom a nepriznáva mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.“\nPodkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu bol komplexný posudok zo dňa 29.\njanuára 2014, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 50 % podľa prílohy č. 3, kapitoly III., bodu\n10, písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z.z., čím sa síce považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím, avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto\npeňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nebol navrhnutý.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné zmeniť rozsudok\nkrajského súdu tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vracia mu vec na ďalšie konanie.\nPodľa názoru najvyššieho súdu správne orgány pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu nezohľadnili\nvšetky podklady potrebné pre riadne rozhodnutie vo veci. K posúdeniu odkázanosti žalobcu na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom posudkový lekár MUDr. X. požiadal ošetrujúcu\nlekárku žalobcu MUDr. J. listom zo dňa 16. decembra 2013 o zaslanie odborného stanoviska k 9\notázkam. Listom zo dňa 8. januára 2014 MUDr. J. však neodpovedala na všetkých 9 otázok, ale\nodpovedala iba na 4. Napriek uvedenému posudkový lekár nepožiadal MUDr. J. o doplnenie svojho\nvyjadrenia, ale posudkový lekár si urobil vlastný záver o veciach, o ktorých nemal predložené podklady.\n\nNajvyšší súd poukazuje na otázku posudkového lekára či je žalobca inkontinentný, na ktorú lekárka\nMUDr. J. nedala odpoveď, ale napriek tomu posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že „nie je\nprítomná - potvrdená inkontinencia“. Na základe uvedeného je zrejmé, že posudkový lekár rozhodol\nna základe neúplného zistenia zdravotného stavu žalobcu. Odpovede na otázky položené posudkovým\nlekárom MUDr. J. sú podľa názoru odvolacieho súdu podstatné na objektívne posúdenie celkového\nzdravotného stavu žalobcu, a preto bude potrebné si odpovede na tieto otázky dodatočne vyžiadať,\nnakoľko správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného celkového stavu veci.\nOdvolací súd zároveň dodáva, že správny orgán má dôsledne analyzovať zistené závery a tieto\npotom podrobne vyhodnotiť v rozhodnutí. Postup žalovaného, ktorý do rozhodnutia prevzal obsah z\nkomplexného posudku bez toho, aby tento posudok v rozhodnutí podrobne vyhodnotil, je v rozpore so\nvšeobecnou právnou úpravou ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Komplexný posudok je jedným\nz podkladov rozhodnutia, nie jediným. Uvedený postup vytýkal žalovanému už Krajský súd v Bratislave\nv zrušujúcom rozsudku č. k. 3S/239/2011-35 zo dňa 20. novembra 2012.\nK námietke týkajúcej sa zaujatosti/predpojatosti posudkového lekára MUDr. X. odvolací súd udáva,\nže je dôvodná. MUDr. X. vo veci už raz vypracoval lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre\nrozhodnutie žalovaného č. AA/2011/14077-NSVOPPK/Dan zo dňa 10. novembra 2011, ktoré Krajský súd\nv Bratislave rozhodnutím č. k. 3S/239/2011-35 zo dňa 20. novembra 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Najvyšší súd sa priklonil k názoru žalobcu, podľa ktorého v rámci nového konania vo veci (po\ntom, čo krajský súd rozsudkom zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného) mal lekársky posudok\nvypracovať iný posudkový lekár ako ten, ktorý vypracoval skorší, zrušený lekársky posudok. S poukazom\nna § 9 ods. 2 Správneho poriadku najvyšší súd udáva, že žalovaný mal v ďalšom konaní prijať všetky\nopatrenia, ktoré je od neho možné očakávať, aby zabránil situácii, aby v rámci nového rozhodovania o\nveci, po zrušení rozhodnutia krajským súdom, vystupoval v konaní zamestnanec žalovaného, ktorý v\nkonaní vystupoval už v pôvodnom konaní. Odvolací súd je názoru, že posudkový lekár MUDr. X. mal byť\nz nového posudzovania zdravotného stavu žalobcu vylúčený v kontexte s § 9 ods. 2 Správneho poriadku\nalebo posudkový lekár mal sám v zmysle § 11 ods. 1 Správneho poriadku oznámiť svojmu vedúcemu\ndôvody, pre ktoré má byť z konania vylúčený, a to, že vo veci už raz konal. MUDr. X. bol v konaní činný\nv „inom stupni“, t. j. v pôvodnom konaní, a z toho vyplýva, že v rámci nového konania posudkový lekár\npreskúmaval svoj pôvodný vlastný lekársky posudok, čo je však v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2\nSprávneho poriadku. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd považoval námietku o zaujatosti/predpojatosti\nposudkového lekára za dôvodnú.\nNajvyšší súd okrem iného poukazuje aj to, že v komplexnom posudku zo dňa 27. mája 2011 žalovaný\nuviedol v oblasti mobility a orientácie, že žalobca „má zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa\npremiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcii, nedokáže sa prepravovať prostriedkami verejnej\nhromadnej doprav osôb a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, vhodná\nforma kompenzácie je navrhnutá v oblasti zvýšených výdavkov.“ V komplexnom posudku zo dňa 7. júna\n2013 a aj v komplexnom posudku zo dňa 29. januára 2014 však žalovaný uvádza, že žalobca nemá\nzníženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať, je schopný sa prepravovať prostriedkami\nverejnej hromadnej dopravy osôb a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom. Kompenzáciu žalobcovi nenavrhol. Uvedenú zmenu zdravotného stavu žalobcu v oblasti\nmobility a orientácie žalovaný nijakým podrobným spôsobom nevysvetlil, a preto najvyšší súd vyhovel\nnámietke žalobcu, ktorý namietal nevysporiadanie sa žalovaného so zmenou zdravotného stavu žalobcu\nod 27. mája 2011 v ostatných komplexných posudkoch.\nNajvyšší súd sa stotožnil s námietkou žalobcu týkajúcej sa toho, že žalovaný nevyzval žalobcu, aby sa\noboznámil s podkladmi pre rozhodnutie v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho správneho konania.\nUvedený postup žalovaného je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho\nporiadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné umožniť účastníkovi konania, aby sa vyjadril k\npodkladu rozhodnutia. Uvedené ustanovenie zákona je v texte správneho poriadku ďalej premietnuté aj\ndo § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa na konanie vo veciach\npodľa zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje, najvyšší súd\nuvádza, že zákon č. 447/2008 Z.z. však nevylúčil aplikáciu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na\nexistujúcu judikatúru najvyššieho súdu odvolací súd dodáva, že podľa základných pravidiel správneho\nkonania obsiahnutých v správnom poriadku sa má postupovať aj v prípade osobitných konaní (zákon\nč. 447/2008 Z.z.), a to aj v prípade, ak z osobitnej úpravy (zákon č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že sa\n\nna predmetné konanie správny poriadok nevzťahuje. „Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy\no správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na\nosobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili.“(Najvyšší\nsúd SR sp. zn. 1Sžr/68/2011)\nPodľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vydané v správnom konaní nemožno považovať za\nspravodlivé, ak bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo účastníkovi konania umožnené\nsa vyjadriť.\nNa námietku žalobcu, že krajský súd pochybil, keď metodický pokyn, na základe ktorého majú byť\nžiadosti osôb s cystickou fibrózou automaticky zamietané, vyhodnotil ako usmernenie, ktoré má iba\nodporúčací charakter odvolací súd konštatuje, že je nedôvodná. Odvolací súd sa priklonil k názoru\nkrajského súdu a považuje pokyn žalovaného č. 1/2013 za metodické usmernenie, ktoré má iba\nodporúčací charakter. Ich vydaním podľa názoru najvyššieho súdu nedochádza k porušovaniu práva\nna individuálny prístup pri posudzovaní konkrétnej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu\nosobného motorového vozidla, nakoľko každá žiadosť sa posudzuje individuálne.\nS poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav,\nnedostatočne sa vysporiadal so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/239/2011-35\nzo dňa 20. novembra 2012 a vo veci konal zamestnanec správneho orgánu, ktorý už vo veci konal v\npôvodnom konaní.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.\n3 O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude potrebné vypracovať nový lekársky posudok iným posudkovým lekárom, ako\ntým čo už lekársky posudok vo veci vypracoval, dôkladne vyhodnotiť všetky predložené podklady,\nvysporiadať sa so zmenou zdravotného stavu žalobcu v oblasti mobility a orientácie od 27. mája 2011,\ndoplniť dokazovanie o odpovede MUDr. J. na všetky otázky dané predchádzajúcim posudkovým lekárom\na svoj záver presvedčivo odôvodniť. Až na základe takto doplneného dokazovania rozhodne žalovaný\nznovu.\nŽalovaný je povinný podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku dbať na to, aby jeho rozhodnutie vychádzalo\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň, aby v skutkovo zhodných, ale aj podobných prípadoch\nnevznikali v rozhodovaní žalovaného neodôvodnené rozdiely.\nTrovy konania Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2, §\n152 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 O. s. p., žalobcovi nepriznal, nakoľko tento síce mal v konaní úspech,\nale trovy právneho zastúpenia si nevyčíslil v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia, a\nzo spisu mu iné trovy konania nevyplývajú.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/91/2014", "guid": "9b9a3dcf-a64b-4d51-9bab-377578b7ab90:1df677e9-0d6d-474f-a7b4-1a252f7517f5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}