{"guid": "238000e1-459a-4985-8750-0594350e4e5f:933ab429-ca86-4374-91f2-d39052a2b5e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200581.1", "spisova_znacka": "10Sžo/258/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/258/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 10Sžo/258/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200581.1", "identifikacne_cislo": "1014200581", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-3", "nazov": "§ 65 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-65", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/933ab429-ca86-4374-91f2-d39052a2b5e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200581.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200581.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200581.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/258/2015\n1014200581\n29. 11. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200581.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. F., bytom C., právne zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., so sídlom Rovinka 498, 900 41 Rovinka,\nproti žalovanému Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom\nNámestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti S. F., bytom C., právne zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05132/2014/B622-SV/05093/Pek zo dňa 12. februára 2014,\no odvolaniach žalovaného a účastníčky konania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/76/2014-158 zo dňa 14. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/76/2014-158 zo dňa\n14. mája 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia napadnuté rozhodnutie\nžalovaného č. 05132/2014/B622-SV/05093/Pek zo dňa 12.02.2014, ktorým zrušil rozhodnutie\nOkresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2013/06163-4 zo dňa\n10.10.2013, podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O. s. p.“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na\nnedostatku dôvodov skutkových v odôvodnení predmetného správneho rozhodnutia. Ide o situáciu, keď\nsprávny orgán oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní vôbec nezisťované, prípadne zistené\nv rozpore so zákonom alebo situáciu, keď nie je vôbec zrejmé, či nejaké dôkazy boli vo veci prevedené.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššie správneho súdu Českej\nrepubliky A544/2002-25. Rozhodnutie musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne\nzistený skutočný stav veci (§ 46 Správneho poriadku).\nV predmetnej veci nemožno podľa názoru krajského súdu odhliadnuť od všeobecne uznávaných\nprávnych princípov administratívneho konania, ako aj právo účastníka konania byť vypočutý, právo\núčastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, právo oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu. Uvedené práva\nnemala ako a kedy žalobkyňa uplatniť, čo krajský súd považoval za podstatnú vadu konania. V tejto\nsúvislosti krajský súd uviedol, že nie je možné súhlasiť s právnym názorom žalovaného správneho\norgánu, a síce, že žalobkyňu nie je nutné považovať za účastníčku konania, nakoľko jej účastníctvo\nv konaní priamo vylučuje ust. § 65 ods. 3 zákona o správnom konaní. Ako vyplynulo z dokladov\nnachádzajúcich sa v administratívnom spise žalobkyňa je vlastníckou stavby, ktorá sa nachádza na\nsusednom pozemku pare. č. 703/143, k.ú. S., evidovanom na LV č. XXXX. Vzhľadom k tejto skutočnosti,\nže ide o susednú stavbu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) a § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona,\nnavrhovateľka je v zmysle stavebného zákona účastníčkou predmetného konania. V danom prípade ide\n\npreto podľa názoru krajského súdu o podstatnú vadu konania, keď žalovaný správny orgán s ňou ako\ns účastníčkou konania nekonal.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Napriek skutočnosti, že žalovaný rozsiahlym spôsobom opisuje zistený skutkový\nstav, samotné odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru krajského súdu absentuje. Odôvodnenie\nrozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže v ňom správny orgán\nneuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a\nako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania.\nZ odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s\nnámietkami žalobkyne, ktoré táto opakovane predkladala do administratívneho spisu a z ktorých\nvyplýva, že predmetná stavba „Prístrešku a oplotenia\" nie je drobnou stavbou, resp. z odôvodnenia\ntohto rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, aké dôkazy žalovaný vykonal na objasnenie skutočností,\nči predmetná stavba „Prístrešok a oplotenie“ môže byť v zmysle ust. § 139b ods. 6 stavebného\nzákona považovaná za tzv. „drobnú stavbu“. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru krajského súdu\nnijako nevyplýva, že žalovaný správny orgán za týmto účelom vo veci doplnil dokazovanie, vyplýva\nz neho len skutočnosť, že opísal stav z obsahu rozhodnutia mesta Želiezovce zo dňa 05.06.2013.\nRovnako z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru krajského súdu nevyplýva, ako sa žalovaný správny\norgán vysporiadal so skutočnosťou, že predmetná stavba sa nachádza v ochrannom pásme verejného\nvodovodu a kanalizácie, ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že stavebný úrad nemôže udeliť\nvýnimku, resp. povoliť, či zobrať na vedomie, aby sa v takomto ochrannom pásme postavila stavba.\nPodľa názoru krajského súdu Okresný úrad v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky svojim rozhodnutím\nzo dňa 10.10.2013 postupoval v súlade so zákonom, keď zrušil rozhodnutie mesta Želiezovce č.\n10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 z dôvodu, že prvostupňový správny orgán (mesto Želiezovce)\nnepostupoval v predmetnom konaní správne, keď na základe nedostatočného zistenia stavu veci a\nnesprávneho aplikovania vysvetlenia právnych predpisov oprel rozhodnutie o zastavení konania o\nnedostatočne zistený skutkový stav.\nNa základe uvedeného je možné podľa názoru krajského súdu konštatovať, že žalovaný ako odvolací\norgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval\nna všetky návrhy uvedené v námietkach žalobkyne. Pre posúdenie dôvodnosti uvedených námietok\nbude však podľa názoru krajského súdu potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia\nskutkového stavu, pretože doterajšie zistenia žalovaného sú pre rozhodnutie, podľa názoru krajského\nsúdu, nedostačujúce. Krajský súd je názoru, že v predmetnej veci doteraz nie je dostatočným spôsobom\npreukázané, či predmetnú stavbu je možné považovať za tzv. drobnú stavbu, ako aj skutočnosť\numiestnenia tejto stavby, pretože ak by boli tvrdenia žalobkyne pravdivé, znamenalo by to, že uvedená\nstavba je postavená na cudzom pozemku. S touto otázkou sa žalovaný správny orgán v preskúmavanom\nrozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal.\nKeďže je podľa názoru krajského súdu nepochybné, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu\nmusí vyplývať, čo bolo podkladom pre toto rozhodnutie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov\nsprávny orgán riadil, krajský súd s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej\nžalobkyni priznal náhradu trov konania.\nVo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol odvolaciemu súd, aby rozsudok krajského súdu zrušil.\nŽalovaný má za to, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň sa nestotožnil s názorom krajského súdu uvedenom v\nnapadnutom rozsudku.\nV odvolaní uviedol rovnaké argumenty ako k podanej žalobe a naviac poukázal aj na skutočnosť,\nže krajský súd (tak ako aj okresný úrad) sa nielenže vôbec nezaoberali otázkou práv nadobudnutých\ndobromyseľne, ale v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu absentuje akákoľvek zmienka\n\no tom, z akých dôvodov krajský súd v rámci konania a rozhodovania v danej veci neprihliadal na\ntieto práva zakotvené v § 65 ods. 2 Správneho poriadku napriek skutočnosti, že žalovaný vo svojom\nrozhodnutí dostatočne rozsiahlym spôsobom vytýka v rámci najzávažnejších pochybení okresného\núradu v jeho rozhodovacej činnosti aj práve túto skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti tvorí neoddeliteľnú\nsúčasť preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania.\nŽalovaný opätovne zdôraznil, že pri uplatnení inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku je potrebné\nrešpektovať stabilitu práv nadobudnutých právoplatným rozhodnutím. Povinnosťou správneho orgánu\npri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe\nprávoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením\nrozhodnutia dotknuté.\nŽalovaný k danému konkrétnemu prípadu dodal, že keďže sa jedná o dve drobné stavby vo veku 20 a\n24 rokov (drobná stavba „Prístrešok a opletenie“ a drobná stavba „Prestrešenie“) a keďže stavebníkmi\nboli v konaní na stavebnom úrade predložené doklady preukazujúce riadne povolenie týchto drobných\nstavieb v rokoch 1990 a 1994, považuje minimálne za neštandardné začínať v takomto prípade konanie\nmimo odvolania a v rámci tohto konania rozhodnutím zrušiť všetky stavebníkmi legálne nadobudnuté\npráva, a to navyše bez akéhokoľvek ohľadu na práva nadobudnuté dobromyseľne, tak ako to uskutočnil\nv rámci svojej rozhodovacej činnosti okresný úrad a následne svojim rozsudkom krajský súd. Uvedené\nskutočnosti sa netýkajú tretej drobnej stavby, ktorá nebola predmetom daného konania a rozhodovania.\nSkutočnosť, či sa v poradí tretia stavba \"Zateplenie domu, výmena okien, strešnej krytiny, oprava\nprístrešku, oprava oplotenia a príslušných chodníkov\" uskutočnila, resp. sa v súčasnosti uskutočňuje\nna základe stavebného povolenia alebo bez neho tak, ako to určil stavebný úrad, je príslušný v rámci\nsvojej pôsobnosti len stavebný úrad.\nK právnemu názoru krajského súdu, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného „je založená na\nnedostatku dôvodov skutkových v odôvodnení predmetného správneho rozhodnutia“, žalovaný uviedol,\nže sa nestotožňuje s tvrdením krajského súdu aj z toho dôvodu, že konal a rozhodoval v odvolacom\nkonaní a vo výroku svojho rozhodnutia taxatívne uviedol ustanovenia právneho predpisu, pochybení\nktorých sa okresný úrad vo svojom rozhodnutí dopustil. Má za to, že z výroku rozhodnutia žalovaného a z\njeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že okresný úrad vydal rozhodnutie v rozpore s § 46 Správneho\nporiadku, keď porušil § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a § 65 Správneho poriadku, keď sa v konaní\na rozhodovaní vôbec nevysporiadal s otázkou práv nadobudnutých dobromyseľne.\nK právnemu názoru krajského súdu, že ide o podstatnú vadu v konaní a rozhodovaní žalovaného,\nkeď tento správny orgán nejednal so žalobkyňou ako s účastníčkou konania uviedol, že v danom\nprípade ani okresný úrad nezahrnul do okruhu účastníkov konania žalobkyňu a v tomto prípade to\nkrajský súd nedefinoval ako „podstatnú vadu“ v rozhodovacom procese okresného úradu. Žalovaný\nk uvedenému opätovne dodáva, že v konaní mimo odvolania nie je správny orgán oprávnený meniť\n(zužovať, rozširovať) okruh účastníkov konania.\nK právnemu názoru krajského súdu, že žalovaný nezistil dostatočne, či sa jedná o drobné stavby\na vôbec sa nezaoberalo skutočnosťou, že predmetná stavba sa nachádza na cudzom pozemku,\nžalovaný opätovne uviedol, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym\nopravným prostriedkom, a preto je správny orgán povinný rešpektovať právny a skutkový stav existujúci\nv čase vydávania právoplatného rozhodnutia. Akékoľvek dodatočné zabezpečovanie dôkazov správnym\norgánom, resp. akceptácia takýchto dôkazov v rámci preskúmavania rozhodnutia v konaní mimo\nodvolania je jednoznačne v rozpore so zákonom - t. j. s § 65 ods. 3 Správneho poriadku. V intenciách cit.\nustanovenia správny orgán musí vychádzať len z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania\nrozhodnutia - t. j. z dokladov, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu.\nProti rozsudku krajského súdu podala odvolanie aj účastníčka konania, ktorá navrhla odvolaciemu súdu,\naby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a aby v plnom rozsahu vyhovel žalobe alebo aby\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV odvolaní poukázala na predmetný skutkový stav veci a odvolanie odôvodnila tým, že krajský súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského\nsúdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci.\n\nÚčastníčka konania uviedla, že na strane žalobkyne absentuje aktívna legitimácia v celom konaní, a to z\ndôvodu, že nie je vlastníkom susediaceho pozemku s pozemkom účastníčky konania, ale pozemkom vo\nvlastníctve mesta Želiezovce. Súhlasí s tvrdením žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.05.2014,\nktorý odôvodňuje nemožnosť rozšíriť okruh účastníkov o žalobkyňu s prihliadnutím na ust. § 65 ods. 3\nSprávneho poriadku.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podané odvolanie je nedôvodné, a preto\nnavrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Žalobkyňa má za to,\nže rozhodnutie žalovaného nie je zákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými\núvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. (?)\nOchrana práv účastníkov konania, ale aj zákonnosť rozhodnutia a jeho súlad s právnymi predpismi musí\nbyť zaručená. Tieto predpoklady správny orgán ani neskúmal, čím došlo k hrubému porušeniu povinnosti\nzistiť skutočný stav veci, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku.\nŽalobkyňa sa nestotožnila ani s názorom žalovaného, že žalobkyňu nie je možné považovať za\núčastníčku konania a v tejto súvislosti sa stotožnila s názorom krajského súdu.\nTvrdenie žalovaného, že ide o drobnú stavbu „Prístrešku a oplotenia“ uskutočnenú v roku 1990 a drobnú\nstavbu „Prestrešenie“ uskutočnenú v roku 1994 je absolútne zavádzajúce, keďže nová budova prístrešku\nv zmysle § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku presahuje\nzákonom povolenú výmeru 25 m2.\nK umiestneniu stavby „Prístrešok a oplotenie“ a tvrdeniu žalovaného, že pozemok parc. č. 56/3 je vo\nvlastníctve Mestského úradu Želiezovce, ako aj skutočnosť kompenzácie chýbajúcich 36 m2 posunom\nhraníc pozemku parc. č. 703/6 na úkor časti pozemku parc. č. 56/3 so súhlasom Mestského úradu\nŽeliezovce je podľa názoru žalobkyne absolútne v rozpore so zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v\nsieťových odvetviach, a to z dôvodu, že sa jedná o stavbu, ktorá je postavená v ochrannom pásme\nverejného vodovodu a kanalizácie. Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách takisto\nneumožňuje stavebnému úradu, v tomto prípade Mestskému úradu Želiezovce, udeľovať výnimky pri\numiestňovaní stavieb v ochrannom pásme vodovodov a kanalizácií.\nVo vyjadrení k odvolaniu účastníčky konania žalovaný uviedol, že sa s obsahom odvolania v plnom\nrozsahu stotožnil, pričom poukázal na svoje podané odvolanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolania sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 2 O. s. p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nsprávneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.\nPodať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s\núčastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\n\nPodľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\nPodľa § 65 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z\nprávneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť\nrozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné\nrozhodnutie vychádzalo.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov\na právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje,\naby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená\ndovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať\nautoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v\nkonaní ide.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postup sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nZ obsahu spisu, ako aj odvolaní žalovaného i účastníčky konania podanými proti rozsudku krajského\nsúdu je zrejmé, že namietali aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie predmetnej žaloby.\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR v prvom rade skúmal, či sú dané podmienky aktívnej procesnej\nlegitimácie žalobkyne. Po preskúmaní spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, podľa ktorého je žalobkyňa\nvlastníčkou stavby, ktorá sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 703/143, k. ú. S., evidovanom na\nLV č. XXXX a vzhľadom na túto skutočnosť je žalobkyňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) a § 139 ods. 2\npísm. d) stavebného zákona účastníčkou predmetného konania.\nNajvyšší súd uvádza, že predmetom konania je drobná stavba “Prístrešok a oplotenie“, ktorá bola\nuskutočnená na základe súhlasu príslušného stavebného úradu po jej riadnom ohlásení v roku 1990 a\ndrobná stavba „Prestrešenie“, ktorá bola riadne príslušnému úradu vopred ohlásená v roku 1994, tak\nako to vyplýva z rozhodnutia č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013. Tretia stavba „Zateplenie domu,\nvýmena okien, strešnej krytiny, oprava prístrešku, oprava oplotenia a príslušných chodníkov“, ktorá bola\nohlásená v roku 2010 a na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, nie je predmetom konania a rozhodovania.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti v\nroku 1995. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti bolo Uznesenie č. D 1152/94, D not 246/94 zo dňa\n19.07.1995, Z-4556/95 zo dňa 10.10.1995.\nNajvyšší súd uvádza, že súd má posudzovať, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby\nv súlade s § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p., s ohľadom na tvrdené ukrátenie na subjektívnych právach\nžalobcu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p.,\nktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva\npredpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým\nrozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Súd má v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných\nzákonných ustanovení posudzovať, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej\nlegitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje\nochranu len subjektívnym právam žalobcu.\n\nK aktívnej legitimácii žalobcu najvyšší súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.\nÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011 podľa ktorého, „...Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého sa na\nsúd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto\nrozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti\nprístupu jednotlivca na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Zákonodarca\nustanovil obmedzenia a podmienky súdnej kontroly správnej moci v piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s\nním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho\nkonania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu\nna svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis),\nktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie\npráv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z\nuvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti,\nresp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\nZo skutkového stavu je tak zrejmé, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v roku\n1995 a predmetné drobné stavby boli uskutočnené v roku 1990 a 1994, teda pred tým, ako sa žalobkyňa\nstala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. V čase povolenia predmetných stavieb tak žalobkyňa\nnemohla byť účastníčkou správnych konaní a ani nemohla byť ukrátená na svojich subjektívnych\nprávach.\nNajvyšší súd zároveň konštatuje, že krajský súd sa pri posudzovaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného nevysporiadal s ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého pre správny\norgán je pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolaciemu konania rozhodujúci právny stav v čase vydania\nrozhodnutia. Ak medzi vydaním rozhodnutia a preskúmavaním rozhodnutia mimo odvolaciemu konania\ndôjde k zmene právnych predpisov, nie je podstatné znenie nového právneho predpisu, ale znenie\nprávneho predpisu platného a účinného v čase, keď bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Rovnako\nje pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania\nrozhodnutia. Zmena skutkových okolností prípadu po vydaní rozhodnutia nemôže mať za následok\nzmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len z dôvodu okolností, ktoré v čase\nvydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali. Z uvedeného dôvodu je vytknutie krajského súdu\nsprávnemu orgánu nedoplnenie dokazovania, ktoré je nad rámec stavu, ktorý existoval v čase povolení\nna uskutočnenie stavieb v roku 1990 a 1994, práve v rozpore s ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku.\nKrajský súd sa rovnako nevysporiadal ani s § 65 ods. 2 Správneho poriadku, teda či účastníčka konania\nkonala v správnych konaniach v roku 1990 a 1994 dobromyseľne, to znamená či práva jej priznané\nnadobudla v dobrej viere a bez snahy uviesť správny orgán do skutkového omylu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a rozhodne o nej, pričom sa musí náležite vysporiadať\ns posúdením aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby a s ust. § 65 ods. 2 a ods. 3 Správneho\nporiadku, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Ostatnými námietkami odvolateľov sa odvolací\nsúd nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozhodnutia krajského súdu.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}